Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-568-2015.pdf
PDF · 140.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/568/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu SECAPITAL S.á.r.l., so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, registračné číslo B 108305, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátni kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému H., o zaplatenie 3.100,93 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3. 8. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.100,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.100,93 eur od 25. 2. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 25. 4. 2013 uzatvorili žalobca a žalovaný právny dokument s názvom "Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu". Tvrdil, že v preambuli uvedeného dokumentu je špecifikovaná výška dlhu žalovaného vo výške 3.420,93 eur ako aj dôvod vzniku dlhu, t.j. nesplatenie dlžných splátok vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. 5003079, ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. Žalobca sa podľa svojho tvrdenia v žalobe stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 17.3.2013. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu uznal dlh čo do dôvodu a výšky a dlh sa zaviazal uhradiť formou 111 mesačných splátok. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 7 % p.a a celkovo sa tak žalovaný zaviazal k úhrade sumy 4.445,09 eur. V žalobe žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak ako sa zaviazal, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 7 v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou dňa 24. 2. 2014 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti podľa žalobcu uhradil sumu 40,- eur, celková dlžná čiastka predstavuje ku dňu podania žaloby 3.100,93 eur.
2. K žalobe žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predložil vo fotokópii Uznanie dlhu a dohodu o zaplatení dlhu zo dňa 25. 4. 2013, Výpis z obchodného registra žalobcu, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 26. 3. 2013, Zosplatnenie dlhu zo dňa 3. 7. 2015 a podací hárok k zosplatneniu dlhu zo dňa 3. 7. 2015. V ďalšom priebehu sporu po výzve súdu predložil Žiadosť a zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky číslo XXXXXXX, Časť Podmienok k zmluve o poskytnutí úverovej pôžičky a Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných právach a povinnostiach.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 13. 1. 2017, na ktoré sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Podaním zo dňa 12. 1. 2017 označeným ako „Ospravedlnenie z pojednávania“ právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že predvolanie na pojednávanie prevzal 11. 1. 2017, pričom ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že súhlasí s rozhodnutím „bez nariadenie pojednávania“. Vzhľadom na uvedené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu z ktorého je zrejmá jeho vôľa netrvať na osobnej účasti na pojednávaní a tohto sa nezúčastniť súd napriek tomu, že u neho nebola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v súlade s ust. § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh na odročenie pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP. V situácii keď ten, na koho ochranu ustanovenie § 178 ods. 2 CSP o lehote na prípravu na pojednávanie slúži pred pojednávaním výslovne oznámi, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, resp. bez jeho prítomnosti je zrejmé, že samotné nezachovanie lehoty na prípravu na pojednávanie nebráni jeho vykonaniu, keďže na pojednávanie, ktorého sa nehodlá zúčastniť sa strana, resp. jej zástupca pripravovať vôbec nemusí.
6. Žalovaný sa k žalobe na pojednávaní vyjadril tak, že v splácaní prestal, lebo prišiel o prácu a ani manželka nemala príjem, bola na aktivačných prácach, no potom, čo sa so žalobcom dohodol na splácaní po 40,- eur mesačne, tak kým mal peniaze, tieto splátky asi rok platil. Po podaní žaloby neplatil nič, lebo telefonicky kontaktoval žalobcu prostredníctvom spoločnosti KRUK Česká republika a oznámil im, že si našiel prácu a že chce svoj dlh zaplatiť v splátkach, no na to mu povedali, že už sa s nimi dohodnúť nedá, lebo vec je na súde v Kežmarku a preto ak chce splátky, má o ne požiadať súd. Uviedol, že má aj iné dlhy, na ktoré sú mu aj zo mzdy vykonávané exekučné zrážky, preto žiadal aby to súd vzal do úvahy a ak by mal niečo platiť, mohol by tak robiť len v splátkach. Čo sa týka uzavretia dohody o uznaní a zaplatení dlhu, k tomu žalovaný uviedol, že telefonovali mu zo spoločnosti KRUK že má svoj dlh splácať v splátkach a potom mu prišla poštou domov tá dohoda. Uviedol, že už si nespomína, či v zásielke v ktorej mu tá dohoda prišla boli aj iné listiny, s tým, že bol hlavne rád, že to môže splácať v splátkach po 40,- eur. O tom, aké tá dohoda má dôsledky mu nepovedali, povedali mu len, že mu to príde poštou, má to podpísať, vrátiť a potom môže platiť splátky. Žalovaný na pojednávaní tvrdil, že o premlčaní mu nikto nič nehovoril, ani nevie čo to je, k obsahu dohody mu nič nevysvetľovali ani nepovedali, celý čas sa rozprávali len o výške splátky, ktorú on chcel nižšiu ako oni pôvodne navrhovali, nakoniec ale súhlasili s tými 40,-imi eurami mesačne.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným (výplatná páska žalovaného u zamestnávateľa EDYMAX SE za mesiac november 2016) a zistil tento skutkový stav:
8. Z obsahu zmluvy číslo XXXXXXX (čl. 25 spisu) súd zistil, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu označenú ako žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 2.730,65 eur za účelom úhrady záväzkov žalovaného v tejto výške voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. vzniknutých z 2 skôr uzavretých zmlúv. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 37 mesačnými splátkami vo výške 101,85 eur, pričom v zmluve je uvedené, že celková suma „pôžičky“ je 3.768,45 eur a pri údaji o konečnej splatnosti je uvedené 37 mesiacov. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 23,98 % s tým, že RPMN je 23,98 %. V spodnej časti tlačiva zmluvy je uvedené, že klientom (žalovaným) bola podpísaná v Poprade dňa 13. 7. 2009 a zástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. v Poprade dňa 5. 8. 2009.
9. Listom zo dňa 26. 3. 2013 (čl. 11 spisu) adresovaným žalovanému mu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7. 3. 2013 svoju pohľadávku, ktorá vyplýva zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 20. 8. 2009 spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia postúpila na žalobcu a že k vymáhaniu dlhu žalobca splnomocnil spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.
10. Zo žalobcom predloženej listiny označenej ako „Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“ (čl. 2 spisu) ako aj z výpovede žalovaného na pojednávaní bolo zistené, že uvedená spoločnosť následne zaslala žalovanému poštou dokument nazvaný „Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“, ktorého obsahom je uznanie dlhu zo strany žalovaného vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXX podpísanej s VÚB a.s. s tým, že dlh predstavuje sumu 3.420,93 eur a skladá sa z istiny v sume 3.410,71 eur a úrokov a úrokov z omeškania v sume 10,22 eur. Podľa tohto dokladu žalovaný prehlasuje, že svoj dlh voči veriteľovi uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť formou mesačných splátok podľa dohody a zároveň sa zmluvné strany dohodli na úročení splátok úrokovou sadzbou 7 % ročne. Obsahom dohody je potom rozpis 111 mesačných splátok po 40,- eur (splátky 1 - 110), posledná splátka vo výške 45,09 eur s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol 23. 5. 2013 a poslednej mal byť dňa 25. 7. 2022. V bode 12 tejto dohody je uvedené, že dlžník prehlasuje veriteľovi, že v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť uvedený dlh na 10 rokov. Uvedený dokument je celý vopred predtlačený, pričom v tomto už bol predtlačený aj dátum podpísania dňa 25. 4. 2013, žalovaný rukou dopĺňal len svoje meno a priezvisko, rodné číslo, telefónne číslo a podpis. Žalovaný potvrdil pred súdom, že podpísal uvedený dokument. V tomto už bol predtlačený dátum podpísania dňa 25. 4. 2013, avšak z pečiatky na prvej strane dokumentu vyplýva, že spoločnosti, ktorá zastupovala žalobcu, bol tento doklad vrátený dňa 6. 6. 2013.
11. Listom zo dňa 3. 7. 2015 (čl. 12 spisu) spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. oznámila žalovanému, že sa dostal do omeškania so splátkami dlhu, ktorý uznal dohodou zo dňa 25. 4. 2013 vo výške 3.420,93 eur, a to so splátkou splatnou dňa 24. 2. 2014 a z toho dôvodu bol jeho dlh zosplatnený, pričom žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy 3.100,93 eur spolu s úrokom z omeškania od 25. 2. 2014 najneskôr do 17. 7. 2015.
12. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto mu neostávalo iné, než ju v celom rozsahu zamietnuť, a to z nasledujúcich dôvodov.
13. Žalobca uplatnený nárok vyvodzuje z dohody nazvanej „Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“. Aj vzhľadom k jeho odôvodneniu žaloby je zrejmé, že základ aj výšku celého uplatneného nároku vyvodzuje práve z tejto dohody, pričom zjavne mal za to, že vzhľadom na ňu nie je potrebné sa vôbec zaoberať pôvodným úverovým vzťahom medzi žalovaným a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., keďže o samotnom základnom úverovom vzťahu sa v žalobe zmienil len okrajovo v jednej vete a aj samotnú úverovú zmluvu predložil až po výzve súdu. Súd však za účelom posúdenia platnosti a účinkov „uznávacieho prejavu“ žalovaného vzhľadom na skutočnosti uvedené v ďalšej časti tohto odôvodnenia považoval za nevyhnutné zaoberať sa aj pôvodným úverovým vzťahom. Preto sa v súdenej veci zaoberal jednak tým, či „Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“ je spôsobilým podkladom na prisúdenie tvrdeného nároku žalobcovi. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 sa v súdenej veci, rovnako ako v každej inej spotrebiteľskej veci zaoberal tiež otázkou, či žalobca svoje tvrdené právo (alebo jeho časť) neuplatňuje po uplynutí premlčacej doby.
14. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
15. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku (podporne pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Nemôže byť tiež pochybností o tom, že pri posúdení otázky premlčania práva žalobcu zo spotrebiteľského vzťahu so žalovaným je potrebné vychádzať z ustanovení o premlčaní v Občianskom zákonníku (viď ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 v ktorom už tento judikoval, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou).
16. Súd zistil, že hoci pohľadávka žalobcu bola čiastočne premlčaná, žalovaný pri „uznaní dlhu“ vôbec nebol poučený o tom, že nárok je premlčaný.
17. Právny predchodca žalobcu je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovanému bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver, pričom zo zmluvy uzavretej na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami zjavne bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu žalovaným vyplýva, že úver nebol poskytnutý na účel výkonu podnikania, zamestnania či povolania, keď aj z označenia žalovaného v nej (identifikačnými znakmi typickými pre fyzickú osobu nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver. Preto súd predmetnú úverovú zmluvu v zmysle § 1 a § 2 písm. a) a b) a § 3 ods. 1 a 2 v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka považoval za zmluvu spotrebiteľskú.
18. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
20. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
21. Podľa § 4 ods. 3 tohto zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
22. Podľa § 4 ods. 4 tohto zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
23. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
24. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanom spore za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.730,65 eur. V danom prípade súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z
dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, čo má zásadný vplyv na posúdenie nároku žalobcu v tomto spore. Právnemu predchodcovi žalobcu totiž okrem iného nepochybne nevznikol nárok na zaplatenie sumy 3.420,93 eur uvedenej v „uznaní dlhu“, vznikol mu iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške sumy reálne poskytnutej v prospech žalovaného, t.j. 2.730,65 eur.
25. Z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 4 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a rovnako musí obsahovať v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
26. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy č. XXXXXXX súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ani údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V úverovej zmluve sa takéto podrobné údaje nenachádzajú a pokiaľ takéto údaje poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie je tento údaj obsiahnutý v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Pre úplnosť súd dodáva, že uvedené údaje sa nenachádzajú ani v žalobcom predloženom formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
27. Medzi nevyhnutné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť patrí v zmysle už citovaného § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vychádzajúc z obsahu tu posudzovanej zmluvy o úvere je však nutné konštatovať, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť neobsahuje. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia totiž v zmluve musí byť uvedený údaj o termínoch splátok a musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej úverovej zmluve toto rozlíšenie absentuje nakoľko zmluva obsahuje len výšku mesačnej splátky - 101,85 eur bez špecifikácie a absolútne nikde neobsahuje údaj o termínoch splatnosti splátok.
28. Ako už bolo uvedené, samotná absencia náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť podmienky a všeobecné obchodné podmienky k zmluve o pôžičke. Ak totiž zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/) a s ich neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (4 ods. 3 posledná veta) tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na všeobecné či iné podmienky.
29. V zmluve je len jedna suma mesačnej splátky 101,85 eur. Z nej nevyplýva, koľko z toho bude na istinu úveru, koľko na úroky a na prípadné poplatky. Ďalej je tam počet splátok - 37, ale len splátok bez určenia koľko z nich je na istinu úveru, koľko na úroky, koľko na prípadné poplatky. V zmluve navyše vôbec nie je uvedený dátum prvej splátky ani poslednej splátky ani termín splatnosti jednotlivých splátok. Priamo v Zmluve teda neboli presne určené termíny splátok. Ani z textu Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je možné zistiť presný termín splátok (je tam uvedené do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, takže z tohto textu vyplýva, že to mohlo byť kedykoľvek od 1. do 20. dňa v mesiaci). Z takto uvedeného znenia nie je možné presne zistiť termín splátok ani deň poslednej splátky. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ- tretia komora z 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 (Home Credit Slovakia a.s. ca Klára Bíróová) nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V súdenom spore podmienky
zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok ani presný údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže zmluva žalovaným bola podpísaná dňa 13. 7. 2009, právnym predchodcom žalobcu až dňa 5. 8. 2009 a vôbec z nej nie je zrejmé, kedy mala byť teda zaplatená prvá splátka, či v júli, auguste alebo až v septembri 2009. Súd ako už uviedol má za to, že zmluva neobsahuje ani presný údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorá nie je uvedená ani vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy. V zmluve je v tejto súvislosti uvedené, že konečná splatnosť je 37 mesiacov, čo podľa názoru súdu nie je určitým a zrozumiteľným vyjadrením konečnej splatnosti aj vzhľadom na to, že nie je v zmluve uvedený termín splatnosti prvej splátky. Čo sa týka konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona 258/2011 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy), niet pochýb o tom, že ten musí byť určený presne, jasne, určito a zrozumiteľne. V tu posudzovanej zmluve ale absentuje jasný údaj o konečnej splatnosti, lebo tam nie je dátum, termín konečnej splatnosti. Nestačí len dedukcia z toho, že to má byť 37 splátok a 37 mesiacov, keď navyše tu zo zmluvy vôbec nie je zrejmé kedy a v ktorom mesiaci mala byť zaplatená prvá splátka. Spotrebiteľ má byť v zmysle zákona jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť jednoduchého výpočtu termínu konečnej splatnosti, v takom prípade by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec nemusel zakomponovať samostatné ust. § 4 ods. 2 písm. g), zákona 258/2001 Z.z., nakoľko tieto by potom úplne stratili zmysel, lebo z výšky, počtu a termínov splatnosti splátok by sa termín konečnej splatnosti dal vypočítať vždy. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovoril o jednej z náležitostí zmluvy - konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu musí to byť konkrétny termín, čo potvrdzuje aj vývoj právnej úpravy, keď v súčasnom zákone o spotrebiteľských úveroch je už výslovne ako náležitosť zmluvy uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/). Takýto jasný, určitý a zrozumiteľný údaj ale v zmluve aj formulári absentuje a nie je ho možné ani vyvodiť keďže chýbajú termíny splatnosti splátok a dátum prvej splátky. Poskytnutý úver súd preto posudzoval ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatku.
30. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.
31. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
33. Vzhľadom k tomu, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento úver zaplatiť veriteľovi Consumer Finance Holding, a.s. len sumu poskytnutej istiny vo výške 2.730,65 eur. Keďže nepochybne šlo o úver, ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach a výška mesačnej splátky na rozdiel od splatnosti splátok a konečnej splatnosti bola jednoznačne a zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 101,85 eur, potom žalovaný úver (len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej istiny) mal v skutočnosti splatiť v 27 splátkach (2.730,65 eur : 101,85 eur), pričom pri každej splátke plynula premlčacia doba samostatne. Niet preto pochýb o tom, že splátky najskôr splatné boli už v čase uznania dlhu premlčané o čom v ňom nie je ani zmienka.
34. Žalobca v žalobe sa k úverovému vzťahu svojho právneho predchodcu so žalovaným bližšie nevyjadril. Netvrdil kedy žalovaný dlžnú sumu vyčerpal, či tak urobil postupne, či a koľko zo žalovanej sumy vrátil, kedy sa tak stalo (aj vzhľadom na ustanovenie § 5b/ zákona o ochrane spotrebiteľa a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie záväzku, čo predpokladá určenie začiatku aj konca plynutia premlčacej doby). Žalobca ani netvrdil, či žalovaný úver len čerpal, alebo aj splácal, kedy akú čiastku uhradil.
35. V uznaní dlhu a dohode o zaplatení dlhu nie je uvedené, či ide (čo i len v časti) o premlčaný dlh a ako to vyplýva aj z výpovede žalovaného na pojednávaní, žalovaný, ktorý podpísal uznanie dlhu, nevedel o jeho premlčaní.
36. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
38. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
39. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
40. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
41. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
42. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
43. Súd k Uznaniu dlhu a dohode o zaplatení dlhu z ktorej žalobca vyvodzuje základ aj výšku svojho nároku uvádza, že táto upravuje právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o formulárovú dohodu pripravenú mandatárom žalobcu, kde návrh vopred pripravil veriteľ pre dlžníka. Vzhľadom k predformulovanému obsahu uznania možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Z tejto dohody a z výpovede žalovaného na pojednávaní vyplýva, že iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevyšla od spotrebiteľa. Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi len na podnet osôb konajúcich v mene mandatára žalobcu. Súd nezistil žiadnu snahu dlžníka riešiť jeho naturálny záväzok. Súd je toho názoru, že pri podpise chýbala vôľa žalovaného uznať tento dlh. Z textu uznania nevyplýva vedomosť žalovaného o tom, že súdna vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu mohla už zaniknúť, nemal z neho vedomosť ani o priebehu predchádzajúceho splácania úveru, koľko z čerpanej sumy zaplatil na istine, koľko na účtovaných úrokoch, prípadne na iných poplatkoch. Žalobca takýto formulár používa vo vzťahu k neurčitému množstvu dlžníkov, často so skrytým cieľom pri jeho použití dosiahnuť uznanie dlhu, ktorý je premlčaný. Okrem toho čo uviedol žalovaný nemožno ani predpokladať, že by pri uznaní dlhu žalovaný vedel, že dlh je čo i len sčasti premlčaný (v celom uznaní sa o tomto nenachádza žiadna informácia), že poznal účinky premlčania, chcel aby nastali účinky uznania dlhu, bol by preukázaný jeho úplný a vážny úmysel plniť pri dôslednej vedomosti o následkoch a účinkoch premlčania, teda že sa jednalo o individuálne dojednanú podmienku, kedy by ako spotrebiteľ bol informovaný o všetkých podmienkach a povinnostiach tohto úkonu. Skutočnosť, že si žalovaný tejto skutočnosti nebol vedomý spôsobuje, že o takto uznanom dlhu nemožno v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka predpokladať sa, že dlh v čase uznania trval.
44. Na dlžníka môže odstrašujúco pôsobiť zastúpenie veriteľa „vymáhačskou“ spoločnosťou a uvedenie veľmi vysokej pohľadávky s prísľubom splácania v relatívne nízkych splátkach.
45. Celé konanie a postup žalobcu pri uzatváraní „Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu“ súd považuje za v rozpore s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi, a to s poukazom na postup uzatvárania
uznania dlhu, keď žalobca hromadne zasiela takéto formuláre spotrebiteľom, čo je súdu známe z jeho činnosti, a to za účelom dosiahnutia zaplatenia aj premlčaných či inak nedôvodných pohľadávok (napríklad ako tu z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru).
46. Takýto postup je rozhodne v rozpore s európskou líniou ochrany spotrebiteľa definovanou v čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv EÚ. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní uznania neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie nielen premlčaného záväzku spotrebiteľa, ale aj záväzku vo výške v akej neexistoval. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uznaní dlhu považovať za nekalú obchodnú praktiku.
47. Nekalosť obchodnej praktiky je potrebné posúdiť s ohľadom na ust. § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase keď malo dôjsť k „uznaniu dlhu“, podľa ktorého za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
48. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskú zmluvu. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na uznanie dlhu. Rovnako aj právny režim celej citovanej Smernice.
49. Uzavretie dohody o uznaní dlhu vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky a takejto nemožno priznať ochranu, iba že by žalobca preukázal, že dlžník si bol vedomý skutočnosti, že napriek tomu, že v prípade premlčania dlhu nemožno veriteľovi nárok priznať v súdnom konaní, teda poznal účinky premlčania, chcel aby nastali účinky uznania dlhu, teda že by preukázal úplný a vážny úmysel dlžníka plniť pri plnej vedomosti o následkoch a účinkoch premlčania, teda že sa jednalo o individuálne dojednanú doložku - zmluvu, kedy spotrebiteľ bol informovaný o všetkých podmienkach a povinnostiach takéhoto úkonu.
50. V súdenej veci však bola zo strany žalobcu uzavretá dohoda, v ktorej žalovaný okrem čiastočne premlčaného záväzku, uznal celkový záväzok, ktorý ani v takejto výške, v akej bol uznaný neexistoval, a to s poukazom na bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru.
51. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku, resp. dosiahnuť predĺženie premlčacej doby.
52. Z uvedeného dôvodu je potom potrebné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon uzavretý medzi žalobcom a žalovaným a nazvaný ako uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu.
53. V uvedenom dokumente nie je uvedené, že ide o premlčaný dlh, teda že v prípade súdneho konania nemožno takýto nárok veriteľovi priznať a predstavuje len tzv. „naturálnu“ pohľadávku. Ako to vyplýva aj z výpovede žalovaného na pojednávaní, žalovaný, ktorý podpísal uznanie dlhu, nevedel o jeho premlčaní, nikto mu nič nevysvetlil, komunikácia sa týkala len a výlučne výšky splátok.
54. Uvedená skutočnosť má za následok, že na základe takéhoto uznania dlhu nie je možné vymáhať uznaný dlh, nakoľko dlžník nevedel o premlčaní dlhu a preto uznanie dlhu nemá právne následky podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka.
55. Keďže v tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý ako už bolo uvedené je potrebné posudzovať výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, tak žalovaný ani nemohol prehlásiť, že v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť dlh na 10 rokov, keďže uvedené ustanovenie je možné použiť iba v obchodnoprávnych vzťahoch a keďže vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom občianskoprávnym, tak zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k predlženiu premlčacej doby právne relevantným spôsobom podľa Obchodného zákonníka.
56. Nakoľko súd mal preukázané, že žalovaný nevedel o premlčaní nároku, a nemal preukázané, že dohoda o uznaní dlhu bola vyjednaná ako individuálna doložka, nemohli nastať účinky uznania dlhu. Taktiež dlh vo výške v akej bol uznaný ani neexistoval. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd len na základe „Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu“ ako to zjavne zamýšľal žalobca nárok priznať nemohol, keďže táto je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná.
57. Pretože z neplatného úkonu nemôže žalobca požadovať zmluvné plnenie, súd potom žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd sa zaoberal aj skutočnosťou či by žalobcovi nepatril nárok na peňažné plnenie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a.s. Tu však súd musel brať do úvahy, že nárok žalobcu by bol v tomto prípade vzhľadom na dátum podania žaloby premlčaný v celom rozsahu a tiež by nemohol byť priznaný podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Ako už totiž bolo uvedené, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mal žalovaný jemu poskytnutú sumu 2.730,65 eur v dohodnutých mesačných splátkach po 101,85 eur splácať 27 mesiacov, čo vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy (august 2009) znamená, že celá suma úverovej istiny mala byť ním zaplatená najneskôr koncom roka 2011. A keďže žalobca žalobu podal (doručil súdu) až dňa 3. 8. 2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, nárok žalobcu ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve je celý premlčaný. Vzhľadom na zákonný príkaz vyplývajúci z už citovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa preto nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.
58. Koniec koncov, argumentácia súdu o neplatnosti takéhoto „Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu“ a jej dôvodoch už nemôže byť pre žalobcu nijako nová, či prekvapivá, keďže závery súdu sa nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v skutkovo a právne obdobných veciach žalobcu dospeli aj iné súdy (viď. napr. rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 15C/424/2015, rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9C/474/2015, rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. 5C/100/2016, rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C/38/2016, či rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/469/2015, všetky verejne dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR).
59. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnom, podrobnom, na sebe nezávislom skúmaní praktík žalobcu v súvislosti s uzatváraním „uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu“ dospelo k záveru o neplatnosti a nekalosti týchto obchodných praktík poškodzujúcich spotrebiteľa a vyvodili z toho takisto závery o absolútnej neplatnosti daného dojednania.
60. Rozhodnutia všeobecných súdov nie sú v zmysle Ústavy SR všeobecne záväzné a dotýkajú sa len účastníkov konania, v ktorého rámci boli vydané, k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty ale neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (pozri napr. Ústavný súd Slovenskej republiky, Uznesenie z 22. 11. 2011, č. k. IV. ÚS 499/2011-25). Podobne aj ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku konštatoval, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne. Rastúci význam princípu právnej istoty v podobe konzistentného rozhodovania súdov v skutkovo a právne podobných veciach potvrdzuje koniec koncov aj nový Civilný sporový poriadok účinný od 1. 7. 2016, ktorý tento princíp povýšil na jeden zo svojich základných princípov s tým, že odklon je možný len v
prípade výnimočných skutkových a právnych osobitostí prípadu kedy ho možno presvedčivo a dôkladne odôvodniť (viď článok 2 CSP). V prejednávanej veci súd nenašiel žiadne objektívne a presvedčivé argumenty pre odôvodnenie odchýlenia sa od záverov vyššie citovaných rozhodnutí súdov vo vzťahu k posúdeniu daného nároku žalobcu, nakoľko s týmito sa plne stotožňuje.
61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, na pojednávaní výslovne uviedol, že náhradu trov konania priznať nežiada, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.