Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/71/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Ing. Peter Gajdoš - Lekáreň OPIUM, s miestom podnikania Námestie SNP 71, 960 01 Zvolen, IČO: 35190779, proti žalovanej v 1.rade DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35942436 a žalovanej v 2.rade P. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. X.Í. XXXX/X, XXX XX G.- Q., t.č. bytom P..Q. XX, XXX XX G., o zaplatenie 6,23 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná v 2.rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 6,23 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4,64 € od 29.2.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1,59 € od 1.6.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2.rade v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 21.3.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 21.3.2016, v ktorej žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 4,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % od 29.2.2016 do zaplatenia a tiež mu nahradiť trovy konania vo výške 40,- € z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že prevádzkuje lekáreň, v ktorej na základe povolenia BBSK poskytuje lekárenskú starostlivosť. So žalovanou v 1.rade sú v zmysle § 7 zákona č.581/2004 Z.z. na základe zmluvy č.4982/2006 v zmluvnom vzťahu poisťovateľ a poskytovateľ lekárenskej starostlivosti. Predmetom tejto zmluvy je záväzok poisťovne uhrádzať poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi v spojení s ustanoveniami predmetnej zmluvy a všeobecnými zmluvnými podmienkami pre lekárenskú starostlivosť (ďalej len „VZP“), náklady lekárenskej starostlivosti. Uviedol ďalej, že žalovaná svoje VZP s účinnosťou k 1.4.2015 zmenila v bodoch 5.3. a 5.4.., tiež poukázal na bod 4.4. VZP a bod 5.2. VZP. Zmenu svojich VZP avizovala žalovaná v 1.rade vo svojom liste zo dňa 9.4.2015 hromadne zaslanom všetkým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti vrátane žalobcu, s ktorými je v zmluvnom vzťahu a zároveň túto zamýšľanú zmenu zverejnila na svojom webovom sídle. Žalobca označil citované ustanovenia VZP za v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keďže majú zakladať v zmluvných vzťahoch výraznú nerovnováhu v prospech žalovanej v 1.rade. Navyše sú VZP vydávané typovo ako formulár s nemožnosťou iniciácie individuálneho dohodnutia si iných podmienok zmluvného vzťahu zo strany poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, a títo nemajú inú možnosť ako akceptovať takéto podmienky zmluvného vzťahu alebo ukončiť so žalovanou v 1.rade zmluvný vzťah. V situácii, kedy sú na trhu zdravotných poisťovní v Slovenskej republike len 3 subjekty, sa to javí ako likvidačný postup. Žalobca zároveň uviedol, že nevidí dôvod prečo by mala na neho žalovaná v 1.rade prenášať zodpovednosť za to, že si nevie

vyrovnať pohľadávky od svojich dlžníkov - poistencov a musí ich takýmto spôsobom „vymáhať“ cez svojich zmluvných partnerov. Navyše poukázal na to, že poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú povinní v zmysle príslušných ustanovení zákona o liekoch vydať každý liek na základe predloženého lekárskeho predpisu bez ohľadu na to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní. Žalobca v zmysle príslušných ustanovení zmluvy s prihliadnutím na zmenené VZP vystavil žalovanej v 1.rade dňa 29.1.2016 faktúru č.20160022 na sumu 12,54 € so splatnosťou 28.2.2016, s tým, že vyfakturovaná suma zodpovedá v časti 4,64 € dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť - 1x liečivo Fromilid UNO, 1x Tramal dtt., 1x Framykoin ung. predpísané MUDr. Alenou Almášiovou dňa 7.12.2015 na lekárskom predpise č.HT0569031 a HT0569030 pre žalovanú v 2.rade v rozsahu ktorom ju žalovaná v 1.rade na základe tvrdení v protokole sporných dokladov odmietla uhradiť, teda lekárenská starostlivosť, ktorá nebola označená ako neodkladná a ktorá bola poskytnutá žalovanej ako osobe evidovanej v evidencii dlžníkov žalovanej v 1.rade, keď údajným dlžníkom má byť žalovaná v 2.rade. Žalovaná v 1.rade ako reakciu na zaslanú faktúru vystavila dňa 12.2.2016 Prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti, faktúra 2015LP7600013041, ktorým žalobcovi vrátila predmetnú faktúru č.20160022 s tým, že ide o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý sa nachádza v evidencii dlžníkov žalovanej v 1.rade a uvedená lekárenská starostlivosť nemala neodkladný charakter, a teda poistencovi nemal byť vydaný liek uvedený na lekárskom recepte za účelom jeho úhrady zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Na základe vyššie uvedeného postupu žalovanej v 1.rade bol žalobca nútený vymáhať dlžnú sumu za vydané liečivá najskôr od žalovanej v 2.rade formou žalobnej výzvy zaslanej dňa 7.3.2016. Ku dňu spísania žaloby žalovaná v 1.rade nevykonala úhradu faktúry podľa predchádzajúcich odsekov, ani len z časti a tiež k tomuto dátumu neeviduje žalobca ani úhradu zo strany žalovanej v 2.rade. Po právnej stránke žalobca žalobu zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka a tiež § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že za porušenie právnej povinnosti je podľa neho možné považovať aj konanie v rozpore s dobrými mravmi a za takéto konanie označil konanie žalovanej v 1.rade spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré mu umožňovali jednostranne upraviť VZP v neprospech žalobcu vyššie popísaným spôsobom, pričom toto konanie malo za následok vznik škody a podľa žalobcu tu ide o evidentné zneužitie práva. V dôsledku konania žalovaného v 1.rade vznikla žalobcovi škoda vo výške 4,64 €, ktorá zodpovedá sume za liečivá vydané ním žalovanej v 2.rade prostredníctvom lekárskeho receptu nepreplateného žalovanou v 1.rade z vyššie uvedených dôvodov. Pokiaľ ide o žalovanú v 2.rade, tam po právnej stránke žalobca zdôvodnil žalobu odkazom na ustanovenie § 451 OZ, teda že žalovaná v 2.rade získala bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu s tým, že s vedomím, že je dlžníkom žalovaného, si prostredníctvom lekárskeho receptu vyzdvihla v prevádzke žalobcu liečivá, ktoré nemali charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti a ktoré teda nemohli byť žalobcovi v zmysle nových VZP žalovanou v 1.rade žalobcovi nikdy preplatené. Žalobcovi tak vznikla škoda tým, že za žalovanú v 2.rade plnil to čo mala sama plniť žalovanej v 1.rade. Žalobca teda vyslovil názor, že za škodu mu žalovaní zodpovedajú spoločne a nerozdielne a zároveň, že sú mu povinní vydať obe predmet bezdôvodného obohatenia.

2. Na návrh vydal súd dňa 7.4.2016 platobný rozkaz sp.zn.10C/71/2016-19, proti ktorému podala žalovaná v 1.rade odpor zo dňa 26.4.2016, doručený tunajšiemu súdu dňa 2.5.2016, v ktorom okrem iného uviedla, že tvrdenie žalobcu o zodpovednosti za škodu neobstojí, keďže nebol naplnený žiaden zo znakov zodpovednosti za škodu, keďže žalobca nijako nevysvetlil v čom spočíva porušenie právnej povinnosti žalovanej v 1.rade a najmä aká je príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovanej v 1.rade. Totiž žalobca nijako nevysvetlil aký majú vplyv VZP na vznik škody a zodpovednosť žalovanej v 1.rade za jej vznik. V tej súvislosti uviedli, že VZP boli naposledy menené s účinnosťou od 1.4.2012, pričom ani v tomto prípade sa spôsob zúčtovania lekárenskej starostlivosti nemenil. Zároveň VZP nikdy nie sú menené jednostranne, ale po dohode so Slovenskou lekárnickou komorou. Odhliadnuc od skutočností, že žalovaná v 1.rade nesúhlasí s právnou kvalifikáciou žaloby, uviedli, že je potrebné predovšetkým posúdiť príslušné ustanovenia právnych predpisov upravujúcich povinnosť úhrady zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej v 1.rade. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 120 ods. 1 písm. l) zákona č.362/2011 Z.z. o liekoch a § 2 ods. 1 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, poistenci, ktorí nezaplatili príslušnej zdravotnej poisťovni poistné (preddavok, nedoplatok) alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky, a ktorí sú z tohto dôvodu uvedení v zozname dlžníkov vedenom zdravotnou poisťovňou v zmysle zákona o zdravotnom poistení (ďalej len „dlžník“), majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V praxi to znamená, že dlžník má právo len na úhradu takého lieku, ktorý je

vydaný na základe lekárskeho predpisu, na ktorom je na jeho rubovej strane označené, že je predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti a iné lieky je povinný si dlžník hradiť sám. Tiež zdôraznili, že zoznam dlžníkov vedený žalovanou v 1.rade ako zdravotnou poisťovňou je verejný a nie je preto potrebné, aby žalobca aktívne vyhľadával alebo pracne získaval informáciu o tom, či je poistenec dlžník. Zverejňovanie dlžníkov má význam práve z hľadiska poskytovateľov zdravotnej a lekárenskej starostlivosti a je určené hlavne pre ich potreby. Práve preto zákon č.580/2004 Z.z. spája obmedzenie úhrady zdravotnej starostlivosti až so zverejnením tejto informácie, nie so vznikom dlhu, teda od momentu, kedy sa poskytovatelia majú možnosť dozvedieť, že poistenec je dlžníkom a jeho nárok na náhradu zdravotnej starostlivosti je obmedzený. Skutočnosť, že ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, môže indikovať iba ošetrujúci lekár, ktorý je zároveň povinný si o tejto skutočnosti vyžiadať potvrdenie od príslušnej zdravotnej poisťovni poistenca (§ 79 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č.578/2004 Z.z.), pričom lekársky predpis na základe ktorého bol zo strany žalobcu vydaný liek žalovanej v 2.rade, nebol liek predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Vyjadrili nesúhlas s názorom žalobcu, že prenášajú zodpovednosť na žalobcu, ak zdravotná poisťovňa neuhradí poistencovi zdravotnú starostlivosť, na ktorej úhradu nemá poistenec v zmysle zákona nárok. Žalobca si zamieňa dva zákonné pojmy, a to úhrada a výdaj lieku s tým, že zákon ustanovuje, kedy je poskytovateľ povinný nevydať liek (§ 120 ods. 3 zákona o liekoch), pričom sa jedná najmä o nesprávne vyplnený lekársky predpis, neplatný predpis atď.. Zákon č.580/2004 Z.z. zas upravuje režim úhrady poskytnutej lekárskej starostlivosti resp. za akých podmienok má poistenec nárok na preplatenie poskytnutej lekárenskej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Tieto dva pojmy si nekonkurujú, ale sa navzájom dopĺňajú v tom zmysle, že poistenec v konkrétnom prípade môže mať nárok na výdaj lieku, nemá však nárok na jeho úhradu zo strany zdravotnej poisťovne. Rovnako je to v prípade úhrady doplatkov za lieky alebo poplatkov za štatistické spracovanie lekárskeho predpisu, ktoré hradia poistenci. Pokiaľ poistenec odmietne v lekárni uhradiť doplatok za liek, poskytovateľ mu liek nevydá aj napriek tomu, že zákon č.362/2011 Z.z. takúto možnosť poskytovateľovi výslovne neustanovuje. Ak by sa na túto situáciu aplikoval mylný výklad zákona zo strany žalobcu, došlo by k absurdnej situácii, kedy by poistenec nemusel uhradiť doplatok za liek, poskytovateľ by bol aj tak povinný poistencovi liek zadarmo vydať. Žalovaná v 1.rade je v zmysle právnych predpisov upravujúcich verejné zdravotné poistenie oprávnená hradiť iba tú zdravotnú starostlivosť, ktorá je v zmysle príslušných právnych predpisov z verejného zdravotného poistenia hradená. Úhrada lekárenskej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia je regulovaná a v prípade ak žalobca fakturuje žalovanej v 1.rade lekárenskú starostlivosť v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, je žalovaná v 1.rade povinná úhradu takejto lekárenskej starostlivosti odmietnuť. VZP v danom prípade upravujú spôsob fakturácie a odmietnutia takejto úhrady, pričom povinnosť úhrady resp. odmietnutia úhrady vyplýva žalovanej v 1.rade priamo zo zákona. V prípade vedomej úhrady inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej dlžníkovi, by žalovaná v 1.rade konala v rozpore so zákonom č.580/2004 Z.z. a zákonom č.581/2004 Z.z. a vystavovala by sa riziku uloženia sankcie zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“). Postup žalovanej v 1.rade, keby neuhradila lekárenskú starostlivosť poskytnutú zo strany žalobcu, bol teda plne v súlade s platným právnym stavom a v žiadnom prípade nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázali aj na stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 31.3.2015. Zároveň poukázali na to, že v priebehu roka 2015 ÚDZS vykonal u žalovanej v 1.rade dohľad, pričom z ich strany bolo konštatované porušenie § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 zákona č.581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, nakoľko aj napriek vykonávaniu kontroly zo strany zdravotnej poisťovne došlo v niektorých prípadoch k úhrade inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti dlžníkom. Žalovaná v 1.rade by sa preto vystavovala riziku uloženia sankcie zo strany ÚDZS, ak by uhradila liek za žalovanú v 2.rade. Z toho je zrejmé, že predmetný liek bola povinná uhradiť v lekárni priamo žalovaná v 2.rade, keďže nemala nárok na jeho úhradu z verejného zdravotného poistenia. Vyjadrili názor, že nie sú v spore pasívne legitimovaní, keďže neboli povinní ani oprávnení na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanej v 2.rade. Tiež popreli nerozlučné procesné spoločenstvo tvrdené žalobcom v žalobe. Aj samotný žalobca v žalobe úplne inak kvalifikoval právny dôvod žaloby v prípade žalovaných a preto podľa jeho názoru nie sú predmetom sporu voči žalovaným rovnaké práva a povinnosti. Povinnosť zdravotnej poisťovne uhradiť zdravotnú starostlivosť za svojho poistenca vylučuje povinnosť jej úhrady zo strany samotného poistenca a naopak. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaná v 1.rade žiadala, aby súd žalobu voči nej v celom rozsahu zamietol.

3. Dňa 25.7.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odporu zo dňa 25.7.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že podľa neho v citáciách zákonných ustanovení žalovanou v 1.rade nie je zmienka o tom, že poisťovňa nepreplatí poskytovateľovi preukázateľne poskytnutú

zdravotnú starostlivosť pre ktoréhokoľvek poistenca. Uviedol, že žalovaná v 1.rade má v medziach príslušných zákonných ustanovení možnosť vymáhať od žalovanej v 2.rade, jednak dlžnú sumu na poistnom a jednak ak k tomu dôjde aj neoprávnene prijatú časť plnenia. Zákon nestanovuje žalobcovi povinnosť skúmať zaradenie žalovaného v 2.rade v zozname dlžníkov resp. dôvody jeho zaradenia do tohto zoznamu. Tiež nie je v kompetencii lekárne a jej zamestnancov skúmať, či nevydanie lieku je alebo nie je v danej chvíli a v danom prípade zdravie ohrozujúce a či sa teda jedná alebo nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. V súlade s platnou zákonnou úpravou za úplnosť a správnosť vyplnenia lekárskeho predpisu zodpovedá lekár, ktorý ho vyplnil. V tejto súvislosti poukázali na § 2 ods. 2, ods. 3, § 10 ods. 1 písm. a), § 21 ods. 8, § 23 ods. 1 písm. a), g), x), § 23 ods. 2, § 119 ods. 12 písm. g), § 120 ods. 1 písm. l), m), § 120 ods. 3, § 138 ods. 5 písm. a), f), g), ae), ak) zákona o liekoch. V tej súvislosti uviedli, že zákonodarca pri prijímaní zákona o liekoch taxatívne vymedzil prípady, kedy je osoba oprávnená vydávať lieky, nevydať humánny liek, pričom skúmanie skutočností, či si poistenec riadne plní svoje povinnosti dané mu zákonom o zdravotnom poistení vo vzťahu k plateniu poistného a ich samotné nedodržanie nie je právnym dôvodom na odmietnutie výdaja lieku. Ak lekársky predpis inak spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom o liekoch, je lekáreň povinná liek vydať. V opačnom prípade sa vystavuje plnej zodpovednosti za iný správny delikt resp. trestnoprávnej a občianskoprávnej zodpovednosti za možnú ujmu na zdraví. Tiež poukázali na § 9 ods. 7 písm. a) zákona o zdravotnom poistení a na Nález PL.ÚS 38/03 č.2/2004 a na článok 12, článok 13 a článok 14 Ústavy Slovenskej republiky. Aplikáciu uvedených ustanovení z Ústavy SR s poukazom na skutočnosť, že systém zdravotného poistenia v SR nie je zásluhový ale solidárny je diskutabilné, či odňatie práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť tomu kto nie je schopný uhradiť splatné poistné, nie je v rozpore so základnými ľudskými právami garantovanými Ústavou SR. Nadrazovanie záujmov generovania zisku žalovanou v 1.rade nad záujem ktoréhokoľvek občana SR a upieranie mu práv daných Ústavou SR je v bezosporu konaním ak nie v rozpore so zákonom a Ústavou SR, tak určite v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku a ako takému mu podľa názoru žalobcu právna ochrana nepatrí.

4. Dňa 25.7.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu zo dňa 25.7.2016, rozšírenie žaloby, keď žiadal, aby súd pripustil rozšírenie žaloby o sumu 1,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % od 1.6.2016 až do zaplatenia, z dôvodu, že žalobca vystavil žalovanej v 1.rade dňa 30.4.2016 faktúru č.20160063 na sumu 18,57 € so splatnosťou dňa 30.5.2016, vyfakturovaná suma zodpovedá v časti 1,59 € dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť - 1x liečivo Tramadol predpísané MUDr. Alenou Almášiovou dňa 3.3.2016 na lekárskom predpise č.AR4881140 pre žalovanú v rozsahu, v ktorom ju žalovaná v 1.rade na základe tvrdení v protokole sporných dokladov odmietla uhradiť (teda lekárenská starostlivosť, ktorá nebola označená ako neodkladná a ktorá bola poskytnutá žalovanej v 2.rade ako osobe evidovanej v evidencii dlžníkov žalovanej v 1.rade) s tým, že ku dňu spísania tohto podania ohľadne rozšírenia žaloby ani žalovaná v 1.rade, ani žalovaná v 2.rade nevykonali úhradu predmetnej sumy v prospech žalobcu. Uznesením zo dňa 22.8.2016 sp.zn.10C/71/2016-40 tunajší súd pripustil zmenu žaloby v požadovanom znení. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

5. Dňa 25.7.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie žalovanej v 2.rade, v ktorom uviedla, že je ochotná zaplatiť sumu 4,64 € bez akýchkoľvek penálov, či navýšení, keďže ona sa ničím neprevinila, lekárka jej vypísala recept, ktorý jej druh išiel vybrať, pričom zaplatil toľko, koľko od neho pani predavačka pýtala okolo 0,35 €, čiže ona nikoho do omylu neuviedla s tým, že chybu predavačky je ochotná uhradiť.

6. Dňa 10.10.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej v 1.rade k vyjadreniu žalobcu zo dňa 3.10.2016, v ktorom okrem iného uviedli, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.7.2016, ktorým odôvodňuje porušenie právnej povinnosti žalovanej v 1.rade, nekorešponduje s tvrdeniami o porušení právnej povinnosti žalovanej v 1.rade uvedenými v žalobe a preto im nie je zrejmé od akých skutočností žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej v 1.rade. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie § 9 ods. 7 písm. a) zákona č.580/2004 Z.z., uviedli, že ide zjavne o nepochopenie zákonnej úpravy zo strany žalobcu, keďže toto zákonné ustanovenie umožňuje zdravotnej poisťovni uplatniť si u poistenca nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č.580/2004 Z.z. jasne uvádza, že zdravotná poisťovňa za dlžníka zdravotnú starostlivosť neuhrádza, resp. že uhrádza iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť. V prípade regresov je situácia odlišná, tam zákon nestanovuje, že poistenec nemá nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, avšak určuje možnosť zdravotnej poisťovne uplatniť u poistenca nárok na úhradu za takúto zdravotnú

starostlivosť, ak sa zdravotná poisťovňa spätne dozvie, že sa mu poskytla v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. K argumentom žalobcu ku konaniu, ktoré je v rozpore s Ústavou SR, žalovaná v 1.rade uviedla, že v zmysle článku 40 Ústavy SR na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanovení zákon.

7. Súd v tejto veci nariadil pojednávanie na deň 16.1.2017, na ktoré sa dostavil žalobca, ako i žalovaná v 1.rade a žalovaná v 2.rade, pričom všetci mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do spisu v priebehu konania strany sporu a to: faktúru č.20160022 z č.l.5, prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti z č.l.5, predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 4,64 € z č.l.7, lekárske predpisy z č.l.8, protokol č.890/2015 o vykonanom dohľade na mieste z č.l.26-29, odpoveď k žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.3.2015 z č.l.30, faktúru č.20160063 z č.l.36, prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti z č.l.57, lekársky predpis z č.l.38, oboznámil s prednesom strán sporu resp. povereného zamestnanca žalovanej v 1.rade, pričom zistil tento skutkový stav. Z faktúry č.20160022 súd okrem iného zistil, že ako odberateľ je tu uvedená žalovaná v 1.rade, faktúra vystavená subjektom s uvedením IČO: 35190779, dátum splatnosti 28.2.2016, dátum vystavenia faktúry 29.1.2016 s tým, že sa fakturujú lieky a dietetické potraviny vydané na základe lekárskych predpisov za obdobie od 1.12.2000 do 31.12.2015, spolu na úhradu suma 12,54 €. Z prehľadu zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti faktúra 2015LP7600013041 súd zistil, že bola vystavená 12.2.2016, žalovanou v 1.rade, adresovaná žalobcovi, v ktorom uviedli, že predkladajú tento prehľad za zúčtovacie obdobie december 2015 a súčasťou tohto prehľadu je protokol sporných dokladov v zmysle platných VZP s tým, že bola vykázaná suma 12,54 €, neuhradené 12,54 €, a to konkrétne vo vzťahu k žalovanej v 2.rade za názov produktu Fromilid UNO, Tramal a Framykoin. Pri všetkých je uvedené zdôvodnenie, že na Rp chýba informácia o neodkladnej ZS, uvedené ceny 2,32 €, 1,59 € a 0,73 €. Z predžalobnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy 4,64 € zo dňa 7.3.2016 súd zistil, že ju adresoval žalobca žalovanej v 2.rade, kde ju vyzvali k úhrade sumy 4,64 €, čo predstavuje časť ceny liečiv vydaných jej ako odkladná zdravotná starostlivosť a ktorých úhradu znáša ako dlžník na zdravotnom poistení sama a to najneskôr v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy. Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že žalovaná v 2.rade si túto zásielku prevzala dňa 9.3.2016. Z lekárskych predpisov HT0569031 a HT0569030 zo dňa 7.12.2015 súd okrem iného zistil, že boli vystavené pre žalovanú v 2.rade MUDr. Alenou Almášiovou, praktickým lekárom pre dospelých s tým, že sú tu uvedené lieky Tramal, pri ktorom je cena uhrádzaná poisťovňou 1,59 €, uhrádzaná pacientom 0,25 €, liek Framykoin cena uhrádzaná poisťovňou 0,73 €, cena uhrádzaná pacientom 1,36 € a Fromilid UNO cena hradená poisťovňou 2,32 € a cena hradená pacientom 3,82 €. Z protokolu č.890/2015 o vykonanom dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 21.9.2015 súd okrem iného zistil, že protokol bol vypracovaný podľa § 47 zákona č.581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, pričom dohliadaným subjektom bola žalovaná v 2.rade, dohliadané obdobie 1.7.2014 do 30.6.2015 a predmetom dohľadu bolo obmedzenie úhrady zdravotnej a lekárenskej starostlivosti poistencom zverejneným v zozname dlžníkov v zmysle ustanovenia § 25a zákona č.580/2004 Z.z. a jeho dopad na výdavky zdravotnej poisťovne za zdravotnú starostlivosť. V závere je uvedené, že zdravotná poisťovňa tým, že nedostatočne kontrolovala rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom vedeným v zozname dlžníkov porušila ustanovenia § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 zákona č.581/2004 Z.z.. V dôsledku toho bola dlžníkom preukázateľne uhradená nielen neodkladná zdravotná starostlivosť, ale aj iné zdravotná starostlivosť, na ktorú podľa §9 ods. 2 zákona č.580/2004 Z.z. nemajú právo. Uvedeným konaním zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistnom na rovnakú úroveň tých poistencov, ktorí si svoje odvodové povinnosti plnia riadne a včas, i keď ich právo na rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti je podľa zákona rozdielny. Z odpovedi k žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.3.2015 súd okrem iného zistil, že ho Ministerstvo zdravotníctva SR adresovalo Slovenskej lekárnickej komore, ktorou reagovali na ich žiadosť zo dňa 23.3.2015 týkajúcu sa oprávnenia zdravotnej poisťovne odmietnuť úhrady za lieky držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a na to nadväzujúce oprávnenia odmietnuť vydať lieky poistencovi, ktorý je v zmysle zákona vedený v zozname dlžníkov. Na otázku, či je zdravotná poisťovňa oprávnená odmietnuť verejnej lekárni úhradu za lieky vydané osobe zverejnenej v zozname dlžníkov,

uviedli, že ak sa jedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, je zdravotná poisťovňa povinná uhradiť tieto lieky na základe verejného zdravotného poistenia. Ak sa nejedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, nemá táto osoba zverejnená v zozname dlžníkov zákonný nárok na ich poskytnutie na základe verejného zdravotného poistenia a teda zdravotná poisťovňa nie je povinná uhrádzať takúto zdravotnú starostlivosť. Na otázku, či je osoba oprávnená vydávať lieky, oprávnená pri výdaji lieku skúmať či je poistenec vedený v zozname dlžníkov, nevydať liek takémuto poistencovi a vybrať od poistenca za takýto liek finančnú úhradu, odpovedali, že poskytovateľ lekárenskej starostlivosti nie je síce povinný zisťovať, či je poistenec tzv. neplatič poistného, zákon mu to však nezakazuje a je v jeho záujme mať vedomosť o tejto skutočnosti. V opačnom prípade podstupuje riziko, že zdravotná poisťovňa v súlade s § 9 ods. 2 zákona č.580/2004 Z.z. neuhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú takémuto poistencovi, ak sa nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ustanovenie § 23 ods. 1 písm. g) zákona č.362/2011 Z.z. o liekoch, týkajúce sa povinnosti zabezpečiť výdaj lieku do 24 hodín, vnímajú ako povinnosť zabezpečenia fyzickej dostupnosti lieku v lekárni a nie ako povinnosť vydať liek bez akýchkoľvek ďalších podmienok. V zmysle vyššie uvedeného, ak sa jedná o liek, ktorého poskytnutie nie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, môže poskytovateľ lekárenskej starostlivosti požadovať od poistenca úhradu tohto lieku, nakoľko poistenec nemá nárok na preplatenie úhrady z titulu účasti na verejnom zdravotnom poistení. Na záver upozornili, že toto stanovisko nemá právne záväzný charakter, keďže im neprináleží podávať záväzný výklad právnych noriem s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, ako i stanovisko Najvyššieho súdu SR vyjadrené v odôvodnení rozsudku sp.zn.(Rs) 8Sžp 1/2010 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č.102/2011. Z faktúry č.20160063 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaná v 1.rade, dátum splatnosti 30.5.2016, dátum vystavenia faktúry 30.4.2016, s tým, že sú fakturované lieky a dietetické potraviny vydané na základe lekárskych predpisov za obdobie od 1.3. do 31.3.2016 v celkovej výške 18,57 €. Z prehľadu zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti, faktúra 2016LP7600003253 zo dňa 16.5.2016 súd okrem iného zistil, že ho žalovaná v 1.rade adresovala žalobcovi s tým, že sa jedná o zúčtovacie obdobie marec 2016 a súčasťou je protokol sporných dokladov v zmysle platných VZP s tým, že bola vykázaná suma 18,57 €, neuhradená 18,57 €, z toho vo vzťahu k žalovanej v 2.rade, konkrétne produkt Tramal, dátum výdaja 3.3.2016, cena 1,59 €, zdôvodnenie na Rp chýba informácia o neodkladnej ZS. Z lekárskeho predpisu č.AR4881140 zo dňa 3.3.2016 súd okrem iného zistil, že bol vystavený pre žalovanú v 2.rade MUDr. Alenou Almášiovou, praktický lekár pre dospelých, konkrétne je tam uvedený Tramal, cena uhrádzaná poisťovňou 1,59 €, cena uhrádzaná pacientom 0,25 €. Z prednesu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal tvrdení uvedených v podanej žalobe, ako i v ďalších písomných vyjadreniach a nad rámec toho k veci uviedol, že žalovanú v 2.rade žaloval iba z opatrnosti a podľa neho má prvotne povinnosť na predmetnú úhradu žalovaná v 1.rade. Poukázal na to, že ako lekárnici sú povinní riadiť sa zákonom č.362/2011 a zákonom č.361/2011 s tým, že v zákone o liekoch v § 23 ods. 1 písm. a) a písm. x) je uvedené v akej výške je oprávnený lekárnik vyberať peňažnú hotovosť od pacienta. Iba v prípade, že je na recepte poznámka „hradí pacient“, je možné vyberať od pacienta aj vyššiu sumu s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 2 tohto zákona. Pokiaľ žalovaná v 1.rade uvádzala, že zoznam dlžníkov je verejne prístupný, uviedol, že na stránke ich zdravotnej poisťovne je uvádzané, že tento zoznam nie je použiteľný na právne úkony a teda podľa jeho názoru nemôže byť ani záväzný. Tiež poukázal na to, že žalovaná v 2.rade zrejme ani nebola lekárom upozornená na to, že sa nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, keďže toto všeobecného lekára ani nezaujíma, nakoľko je platený na základe tzv. kapitácie. Uviedol, že zákon definuje, čo sa rozumie neodkladnou starostlivosťou, pričom predmetné lieky konkrétne Tramal a Fromilid sú podľa príbalového letáku určené na konkrétne Tramal stredne silnú až silnú bolesť a Fromilid na infekčné teda prenosné ochorenie. Na záver zotrval na tom, že na web stránke žalovanej v 1.rade nie je špecifikované, že by zoznam dlžníkov nebol právne záväzný iba pre dlžníkov, ale je to vo všeobecnosti. Poukázal tiež na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn.18C/4/2016, kde sa jedná o obdobný predmet konania, kde bolo zistené, že predmetná osoba bola v zozname vedená ako neplatiť, ale v skutočnosti potom predložila potvrdenie, že mala zdravotné poistenie uhradené. Spochybnil súvis medzi stanoviskom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a súdenou vecou. Pokiaľ žalovaná v 1.rade odkazovala na všeobecnú prevenčnú povinnosť, uviedol, že on túto chápe inak, a to vo vzťahu k zdraviu a životu človeka. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil trovy konania. Z prednesu poverenej zamestnankyne žalovanej v 1.rade súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržala ich dovtedajších písomných vyjadrení k veci a nad rámec toho k veci uviedla, že poukazujú na rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn.14Co/226/2016-39, kde bolo rozhodované v obdobnej veci a vyjadrovali sa tam aj k otázke procesného spoločenstva v tejto veci a tiež bol vyslovený právny názor, že na úhradu žalovanej sumy je povinná žalovaná v 2.rade. Konkretizovala, že zoznam dlžníkov je verejne prístupný v tom zmysle, že podľa zákona je zverejňovaný na web stránke poisťovne, vyhľadávanie je jednoduché s tým, že sa zadá meno a priezvisko dotyčného a tam sa zobrazí informácia, či je dlžníkom, ak áno v akej výške a či má nárok aj na inú ako neodkladnú zdravotnú starostlivosť. To akým spôsobom má byť zoznam vedený, aj aké dôsledky zverejnenia osoby v tomto zozname sú, určuje zákon. Ak tam vôbec niekde je taká klauzula, že zoznam nie je použiteľný na právne úkony, je to za tým účelom, že zoznam je vedený iba od určitého času a nie sú tam uvedené všetky dlžné sumy a pokiaľ žiadatelia na toto odkazujú ako potvrdenie, že nie sú dlžníkmi, tak nie je to možné za takýmto účelom použiť na právne úkony. Zotrvali na tom, že žalobca mohol postupovať tak, že od žalovanej v 2.rade by žiadal úhradu celého lieku v predmetnej veci a takýto postup by bol v súlade so zákonom s tým, že síce priamo zákon žalobcovi takúto povinnosť neukladá zisťovať, či je dotyčná osoba dlžníkom vo vzťahu k zdravotnému poisteniu, ale takáto povinnosť je podľa ich názoru všeobecná prevenčná vo vzťahu k žalobcovi, aby sa nedostal do takejto situácie. Pokiaľ ide o to, či sa jednalo alebo nejednalo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, o tom nerozhodovala poisťovňa, ale lekár a pokiaľ má žalobca za to, že v jeho prípade vo vzťahu k predmetnému lekárovi došlo k nejakému porušeniu povinností a v tej súvislosti mu vznikla škoda, to nie je predmetom tohto súdneho konania. Na záver uviedla, že trvajú na tom, že v konaní nebolo preukázané spôsobenie škody zo strany žalovanej v 1.rade, z dôvodu porušenia zásady dobrých mravov a teda ani nárok žalobcu na úhradu žalovanej sumy vo vzťahu k všeobecnej prevenčnej povinnosti. V reakcii na tvrdenia žalobcu uviedli, že podľa ich názoru by nijako nebol ohrozený život a zdravie dotyčnej osoby, pokiaľ by žalobca od nej požadoval plnú úhradu za predmetný liek. Z prednesu žalovanej v 2.rade na pojednávaní súd zistil, že je ochotná žalovanú sumu zaplatiť a zotrvala na tom, že pani v lekárni od jej nebohého manžela nepýtala vyššiu sumu, ale len tú, ktorú vtedy uhradil a teda nevie na základe čoho k tomuto celému vlastne došlo.

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon č.580/2004 Z.z.“) v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 9 ods. 2 zákona č.580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len „nedoplatok“), poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „neodkladná starostlivosť“), ak v štvrtej a piatej vete nie je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorému zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, je uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu s právom na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1. Právo na úhradu len neodkladnej starostlivosti neplatí pre poistenca, ktorý je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ. Podľa § 25 ods. 1 zákona č.580/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2016, zdravotná poisťovňa je povinná e) uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete 1. zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 2. zoznam dlžníkov podľa § 25a. Podľa § 25a ods. 1 zákona č.580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, dlžník na účely tohto zákona je a) poistenec podľa § 9 ods. 2, b) platiteľ poistného, ktorý nezaplatil zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku alebo nedoplatok v celkovej sume vyššej ako 10 eur. Podľa § 25a ods. 6 zákona č.580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, príslušná zdravotná poisťovňa zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym zaradením dlžníka do zoznamu dlžníkov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon č.576/2004 Z.z.“) v znení účinnom do 28.4.2017, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Podľa § 2 ods. 3 zákona č.576/2004 Z.z. v znení účinnom do 28.4.2017, neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby. Podľa § 120 ods. 1 písm. l) zákona č.362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach (ďalej len „zákon č.362/2011 Z.z.“) v znení účinnom do 31.12.2016, lekársky predpis a lekársky poukaz musia obsahovať l) poznámku „NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ“ na rubovej strane lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na základe verejného zdravotného poistenia. Podľa § 23 ods. 1 zákona č.362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný a) poskytovať lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona, g) zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti výdaj základného sortimentu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín do 24 hodín; ak ide o individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku, do siedmich pracovných dní, a ak ide o individuálne zhotovenú ortopedicko-protetickú pomôcku, do 90 dní, x) vyberať od pacientov úhradu za humánne lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia pri zachovaní ustanoveného pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a pacienta. Podľa § 23 ods. 2 zákona č.362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, ak lekár vyznačí na lekárskom predpise alebo na lekárskom poukaze poznámku „HRADÍ PACIENT“, je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti oprávnený vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny, za ktoré by mu inak patrila úhrada podľa osobitného predpisu. Podľa § 119 ods. 12 zákona č.362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, predpisujúci lekár je povinný g) pri predpisovaní humánneho lieku spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny uviesť na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze poznámku „HRADÍ PACIENT“, ak ich so súhlasom pacienta predpísal nad rámec rozsahu úhrady z verejného zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu alebo ak je nezmluvným lekárom. Podľa § 120 ods. 3 zákona č.362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, osoba oprávnená vydávať lieky nevydá humánny liek, zdravotnícku pomôcku a dietetickú potravinu, ak a) lekársky predpis alebo lekársky poukaz nie je vyplnený podľa odseku 1, okrem dôležitého humánneho lieku, o vydaní ktorého rozhodne osoba oprávnená vydať humánny liek s prihliadnutím na naliehavosť podania humánneho lieku pacientovi, ak ide o bezprostredné ohrozenie života alebo hrozí závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu, b) nie sú splnené požiadavky uvedené v odsekoch 4 až 9, c) lekársky predpis a lekársky poukaz obsahuje text, ktorý má podľa odseku 20 charakter reklamy. Podľa § 138 ods. 5 zákona č.362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak ae) vyberá finančnú úhradu za výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, za ktoré patrí finančná úhrada podľa osobitného predpisu okrem prípadu, ak lekár na základe písomného súhlasu pacienta vyznačil na lekárskom predpise v časti „Hradí pacient“ finančnú úhradu pacienta alebo vyberá finančnú úhradu v nesprávnej výške (poznámka súdu: osobitným predpisom sa tu rozumie zákon

č.363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia). Podľa § 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 5l7 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- € jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je voči žalovanej v 2.rade čiastočne dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná v 2.rade bola vedená v zozname dlžníkov žalovanej v 1.rade s tým, že v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by žalovaná v 2.rade bola v tomto zozname vedená neoprávnene, teda že by v skutočnosti dlžníkom žalovanej v 1.rade nebola s tým, že ani žalobca v podstate nijakým spôsobom túto skutočnosť nerozporoval, ani nenavrhol v tomto smere doplniť dokazovanie. Taktiež nemal súd v konaní preukázané, že by zdravotná starostlivosť, ktorá bola žalovanej v 2.rade poskytnutá formou predpísania predmetných liekov mala charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Žalobca síce vo svojom prednese na pojednávaní poukazoval na to, že niektoré z predpísaných liekov by podľa informácií v príbalovom letáku k nim mohli toto napĺňať, ale nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie týchto skutočností a teda tieto zostali len v rovine tvrdení. Na základe vyššie uvedeného súd potom ustálil, že žalovaná v 1.rade nebola povinná uhradiť náklady súvisiace s úhradou za predmetné lieky, ktoré boli žalovanej v 2.rade predpísané a žalobcom aj vydané, keďže tieto nemali byť uhrádzané zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, v dôsledku čoho dospel súd k záveru, že na úhradu žalovanej sumy, ktorá predstavuje príslušnú časť doplatkov za predmetné lieky, ktoré by pri štandardnom režime mali byť uhradené príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca, je povinná v súdenej veci žalovaná v 2.rade, nakoľko je vedená v zozname dlžníkov žalovanej v 1.rade, ohľadne poistného na zdravotné poistenie. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že takýto postup je v rozpore s právom každého občana SR garantovaného Ústavou SR na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, keďže práve vo vyššie citovanom znení článku Ústavy SR je odkaz na to, že podrobnejšie podmienky ustanoví zákon a navyše aj v samotnom znení článku Ústavy SR je uvedené, že nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť majú občania na základe zdravotného poistenia. Ak teda niekto, v tomto konkrétnom prípade žalovaná v 2.rade, svojim konaním prípadne nekonaním spôsobí, že za ňu poistné na zdravotné poistenie neuhrádza ani štát, je v súlade so zákonom potom sankcionovaný tým, že zo zdrojov verejného zdravotného poistenia má nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a inú zdravotnú starostlivosť si musí uhrádzať v celom rozsahu z vlastných zdrojov. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že nemohol od žalovanej v 2.rade žiadať úhradu aj tej časti doplatku za liek, ktorý by mal byť štandardne uhrádzaný zdravotnou poisťovňou, pretože nikde v zákone takúto povinnosť nemá, súd v tejto súvislosti uvádza, že je síce pravdou, že nebolo zistené, že by v niektorom z právnych predpisov bola explicitne upravená povinnosť žalobcu ako poskytovateľa lekárenskej starostlivosti vydať liek žalovanej v 2.rade za daných okolností len po plnej úhrade tohto lieku z jej strany, avšak súd na druhej strane má za to, že z logiky veci pri výklade príslušných právnych predpisov vo vzájomných súvislostiach je súd toho názoru, že žalobca mal a mohol zvoliť voči žalovanej v 2.rade takýto postup bez toho, aby to bolo v rozpore so zákonom. Pokiaľ mal samozrejme v danom okamihu pochybnosti o tom, či sa jedná alebo nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a že by nevydanie lieku žalovanej v 2.rade mohlo ohroziť jej život alebo zdravie, mohol samozrejme postupovať tak ako

postupoval a následne vyvodiť prípadnú zodpovednosť vo vzťahu k žalovanej v 1.rade, napríklad z dôvodu, že žalovaná v 2.rade bola v zozname jeho dlžníkov vedená neoprávnene, prípadne vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi, že nesprávne vyhodnotil resp. že neuviedol na lekárskom predpise, že sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť resp. dodatočne vymáhať od žalovanej v 2.rade predmetný doplatok, k čomu aj v tomto konaní došlo, keďže neboli preukázané okolnosti nasvedčujúce tomu, že by došlo k nejakému pochybeniu na strane žalovanej v 1.rade resp. ošetrujúceho lekára. Na okraj súd uvádza, že v prípade ak by bol žalobcovi predložený lekársky predpis, na základe ktorého by mal vydať pacientovi liek, ktorý je len čiastočne hradený zdravotnou poisťovňou z prostriedkov verejného zdravotného poistenia a časť doplatku za liek hradí pacient, a pokiaľ by neexistovala žiadna iná prekážka kvôli ktorej by žalobca nemohol liek vydať, okrem toho že by pacient nemal k dispozícii peňažné prostriedky vo výške doplatku za príslušný liek, je minimálne otázne, či by napriek tomu žalobca takémuto pacientovi liek vydal. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal z jednotlivých uplatnených súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, ktorými boli príslušné sumy fakturované žalobcom žalovanej v 1.rade, keď súd zastáva názor, že najneskôr od týchto dátumov je žalovaná v 2.rade v omeškaní s úhradou žalovaných súm, keďže tieto bola povinná zaplatiť podľa názoru súdu už v čase keď jej boli predmetné lieky vydané žalobcom, avšak súd nemohol prekročiť žalobný návrh a prisúdiť žalobcovi viac než čoho sa domáhal, s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Pokiaľ ide o výšku úroku, súd tento priznal len vo výške 5,05 % ročne resp. 5 % ročne z príslušných súm, nakoľko základná úroková sadzba ECB bola od 10.9.2014 do 15.3.2016 vo výške 0,05 % a od 16.3.2016 vo výške 0,00 % s tým, že súd posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade ako občianskoprávny vzťah a preto aj pri výške úroku z omeškania postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka a z rovnakého dôvodu nepriznal ani žalobcom uplatnený nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €. Súd teda žalobu v celom rozsahu zamietol vo vzťahu k žalovanej v 1.rade a vo vzťahu k žalovanej v 2.rade súd žalobe vyhovel v časti istiny v celom rozsahu a v časti úroku z omeškania len čiastočne. Súd ako dôkaz nevykonal doklad predložený žalobcom na pojednávaní dňa 16.1.2017 - výňatok z webovej stránky žalovanej v 1.rade, keďže na tomto doklade sa nachádzali iba odkazy na všeobecné zmluvné podmienky žalovanej v 2.rade resp. odkazy týkajúce sa žiadosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v prípade, že chcú uzavrieť zmluvný vzťah so žalovanou v 1.rade, s tým, že súd nevidel súvis medzi týmto dokladom a súdenou vecou.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového poriadku, keď priznal žalobcovi voči žalovanej v 2.rade náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže neúspech žalobcu sa týkal iba časti úroku z omeškania, čiže neúspech bol iba v nepatrnej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.