Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Ps-25-2013.pdf
PDF · 157.78 KB
Case nature
Area
Subarea
24Ps/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou vo veci starostlivosti súdu o H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F. XXXX/X, zastúpenú mestom Nitra ako súdom ustanoveným opatrovníkom, za účasti P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - M., L. XXX/X a Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - B., F. XXXX/X, za účasti Okresného prokurátora v Nitre o návrhu navrhovateľky C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. XX, zastúpenej Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Štefánikova tr. 15 na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony H. Z., nar. XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Súd obmedzuje H. Z., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom X. - B., F. XXXX/X spôsobilosti na právne úkony tak, že menovaná nie je spôsobilá vykonávať jednostranné ako aj dvojstranné právne úkony, ktorých predmetom je nakladanie s finančnou hotovosťou a majetkom, a to najmä prevádzať majetok na blízke osoby, tretie osoby vrátane vzdania sa dedičstva a prevodu majetku dedičstva v dedičskom konaní ako aj spísanie závetu, právne úkony týkajúce sa rozhodovania o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, právne úkony vykonávané pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, súdmi, finančnými a bankovými inštitúciami ako aj inštitúciami poskytujúcimi služby.
Súd ustanovuje Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - B., F. XXXX/X za opatrovníka pre H. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný túto zastupovať v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Opatrovník je povinný predkladať súdu správy o osobe opatrovanca a o nakladaní s jeho majetkom dva krát ročne vždy k 30.06. a 31.12. za predchádzajúce polročné obdobie a po skončení funkcie je povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.
Trovy dôkazov platí štát.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2013 domáhala, aby súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony jej matku H. Z., nar. XX.XX.XXXX a pre tento prípad ustanovil za jej opatrovníka mesto Nitra. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že jej matka utrpela v roku 2006 mozgovú príhodu, pričom od tohto času sa jej zdravotný stav začal výrazne zhoršovať. Nezvládala samostatne zabezpečovať bežné záležitosti týkajúce sa chodu domácnosti ako je varenie, upratovanie, nakupovanie, pomoc si vyžadovala aj pri osobnej hygiene. Navrhovateľka poukázala vo svojom návrhu ďalej na skutočnosť, že jej matka
opakovane utrpela mozgovú príhodu, pričom jej bola okrem iných diagnóz opakovane diagnostikovaná aj vaskulárna demencia.
2. Súd v konaní ustanovil znalca z odboru psychiatria, MUDr. J. F., ktorý na základe uznesenia Okresného súdu Nitra č.k.: 24Ps/25/2013 - 15 zo dňa 08.10.2013 spracoval o duševnom stave H. Z., nar. XX.XX.XXXX znalecký posudok. Ustanovený znalec na pojednávaní uviedol, že u vyšetrovanej bola zistená duševná porucha - Demencia stredne ťažkého stupňa na cievnom podklade. Jedná sa o poruchu trvalého charakteru a vhodnou liečbou nie je možné zvrátiť stav tejto poruchy. V dôsledku uvedeného nie je vyšetrovaná schopná si vybavovať svoje bežné záležitosti, nie je schopná sama sa o seba postarať, vyžaduje celodennú opatrovateľskú starostlivosť. Nevie sa správne orientovať v čase a priestore, nepozná hodnotu peňazí, resp. nedokáže s nimi narábať a hospodáriť. Čo sa týka právnych úkonov, nie je schopná si správne uvedomiť ich obsah a význam, nie je schopná správne právne zhodnotiť a posúdiť následky svojho konania tak, aby neublížila sama sebe. Neodporučil ani jej účasť na pojednávaní, nakoľko nie je schopná pochopiť jeho obsah a význam tak, ako nie je schopná pochopiť ani význam súdneho rozhodnutia. Čo sa týka syna Z. Z. a navrhovateľky, tak pri prvom vyšetrení nebola navrhovateľka schopná zabezpečiť účasť vyšetrovanej na vyšetrení, pretože táto s ňou odmietala prísť. Evidentne nechce vyšetrovaná bez syna Z. nikam chodiť. Tento mal tendenciu do vyšetrovania zasahovať, nabádal vyšetrovanú na odpovede, prípadne preformulovával ním kladené otázky vyšetrovanej takým spôsobom, že ju to nabádalo na odpovede. Keď sa toto zopakovalo, vykázal ho z miestnosti. Vyšetrovaná je v dôsledku demencie ľahko manipulovateľná. Kto sa bude o ňu dlhšie starať, k tomu ona nadobudne dôveru a tá osoba bude vydržovaná. Kto s ňou bude dlhšie, k tomuto sa prikloní, teraz je to momentálne k synovi Z. Z.. Na otázku, v ktorom období približne prišlo k prejavom alebo k samotnému vzniku demencie súdom ustanovený znalec uviedol, že pokiaľ má dostupnú zdravotnú dokumentáciu, tak v decembri 2010 v rámci hospitalizácie na Kardiologickej klinike FN Nitra boli robené konziliárne vyšetrenia a to psychiatrom MUDr. E., ktorý konštatuje Vaskulárnu demenciu a MUDr. P. - neurológ, ktorý konštatuje dementný syndróm, akcentované prejavy pravdepodobne podmienené extracerebrálne. Odpoveď na otázku, či trpela uvedenou poruchou aj v predchádzajúcom období, treba čerpať z poznatkov rodinných príslušníkov, aké bolo jej správanie, ako sa vedela sama o seba postarať, či potrebovala nejakú pomoc pri bežných úkonoch, prípadne pri právnych úkonoch a vybavovaní si svojich záležitostí. Z poznatkov, ktoré získal od príbuzných, túto starostlivosť v tom období pravdepodobne zabezpečoval jej manžel, ktorý ešte žil.
3. Navrhovateľka na pojednávaní pred tunajším súdom uviedla, že jej matka mala prvú porážku v roku 2006, po tomto nebola schopná robiť nič, nevedela sa sama o seba postarať. V tom čase ochorel aj jej otec, od začiatku roka 2007 chodievala k rodičom trikrát do týždňa s tým, že im nosila stravu. Brat Z. tam býval aj so svojou manželkou a so synom na poschodí, ale oni rodičom neuvarili a z toho čo priniesla sa často najedol aj brat. Takto to trvalo až do minulého roka, keď sa otcov stav vážne zhoršil a asi o tri týždne zomrel. Po otcovej smrti chodievala za mamou do rodičovského domu, aj si ju brávala k sebe, táto stále plakala, tak rozmýšľala, že keď ju zahlási do stacionára kde bude medzi ľuďmi, že sa z toho trochu dostane. Vtedy sa striedali všetci traja súrodenci, kto ako mohol ju tam zaniesol a priniesol domov, dá sa povedať, že všetci spolu dobre vychádzali. Prvý vážny problém nastal keď boli predvolaný k notárke ohľadne dedičstva po otcovi. Ona sa predtým o účty rodičov nezaujímala, na predbežnom prejednaní dedičstva notárka navrhla odhadcu na dom a že je potrebné doložiť nejaké účty, brat Z. sa na to veľmi nahneval, že čo má kto chodiť po dome, že on tam nikoho nepustí a že on z toho domu neodíde. Ona chodievala po smrti otca mamu kúpať väčšinou cez víkendy, keďže bola zamestnaná, špinavé veci jej vzala oprať, čisté jej priniesla. Naposledy to takto bolo v nedeľu pred dedičským konaním, mamina bola v pohode, keď však prišli všetci na to dedičské konanie, mamina bola ako úplne iný človek, pred pani notárkou tvrdila, že sa o ňu nestarala, že aká je dcéra. Preto vyhlásila, že nesúhlasí s ničím čo mamina povedala, lebo je chorá. Notárka následne dedičské konanie prerušila. Keď išla následne pre maminu do stacionára, tak ju odtiaľ vyhodila, nadávala jej, povedala, že si ju nepraje vidieť ani v rodinnom dome, ani v stacionári. Približne v tomto období začala matka odmietať aj brata E., brat Z. začal zamykať bránu, aj dom. V rámci dedičského konania sa pani notárka pokúšala o dohodu medzi nimi s tým, že mamina nenechala notárku ani dohovoriť a povedala, že ona sa svojho dedičstva vzdáva v prospech Z.. Vtedy poukázala na to, že mamina je psychicky chorá. Vie, že nejaké peniaze sú aj v dome v pokladnici, preto navrhla ešte predtým ako tam prestala chodiť, aby si viedli zošit, že čo sa pre maminu kúpi, tak že sa to preplatí. Z. s tým najskôr súhlasil, no keď už boli po tom dedičskom konaní povedal, že čo sa ona stará do maminých peňazí, že nech ich bárs aj do automatu hodí.
4. Splnomocnená zástupkyňa opatrovníka na pojednávaní pred tunajším súdom uviedla, že čo sa týka pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, tak s týmto súhlasí a to s poukazom na znalecký posudok, z ktorého je zrejmé, že pani H. Z. trpí duševnou poruchou, ktorá sa nedá vyliečiť. Jej stav sa môže už iba zhoršiť. Čo sa týka samotného šetrenia v domácnosti, ona osobne bola navštíviť pani Z., táto podľa jej názoru nie je schopná robiť už právne úkony a niesť za ne zodpovednosť, nedokázala by hospodáriť s financiami, vybavovať si svoje osobné a úradné záležitosti, lekárov a podobne. Dokáže si zabezpečiť také základné úkony ako je osobná hygiena, dokáže sa najesť, ale stravu si už pripraviť nedokáže. Tieto potreby jej zabezpečuje syn Z., ktorý ju aj denne vozí do denného stacionára. Odkedy je pani Z. v tomto zariadení, tak podľa vyjadrenia pracovníčok sa jej stav zlepšil, zapája sa do rozhovorov a aktivít v tomto zariadení. Pani Z. vedela, že prebieha konanie na súde o pozbavenie spôsobilosti, vedela, že návrh podala dcéra, ale nevie či si plne uvedomovala o čo vlastne v tomto konaní ide.
X. Z. Z. na pojednávaní pred tunajším súdom uviedol, že je synom H. Z., o ktorej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ide. Celé to vzniklo tak, že sa matka rozhodla dať mu svoju čiastku, čo mala zdediť po otcovi. Podľa neho je matka schopná robiť všetky právne úkony, vie sa o seba postarať, keby mala doprovod, vedela by si vybaviť aj veci na úrade. On s ňou býva v spoločnej domácnosti už 28 rokov, momentálne ju nosí denne do stacionára. Čo sa týka dôchodku, dostáva 394,- eur, tento jej on odloží, čo potrebuje zaplatiť, on to z toho dôchodku vyplatí, spravia aj nejaké nákupy. V dome platí mesačne 145,- eur plyn, 75,- eur elektrinu, 46,- eur vodu, koncesionárske poplatky a internet 20,- eur. Keď mame z dôchodku niečo zostane, odloží jej to do pokladničky, teraz tam má asi 250,- eur. Chodieva s ňou k lekárom, kupuje jej lieky približne za 20,- eur na dva mesiace. Keď chce ísť mama napr. do mesta na nákupy, príde jeho bývalá manželka a tá s ňou do toho mesta ide. On je nezamestnaný, žije z úspor. Na otázku, kto zabezpečoval starostlivosť o matku od roku 2006 uviedol, že on ju brával do práce, aj otca, aj do mesta a potom ich zase nosil domov. Sestra nosila jedlo a tiež sa o rodičov starala, ale to bolo možno tak jedenkrát do týždňa, raz za dva týždne. Matka si sem tam pletie mená, alebo mená zabudne, inak na nej nič nespozoroval. Funguje normálne, dá si prať veci, vie si zapnúť aj pračku, nevyžaduje celodennú starostlivosť. Vie sa sama aj najesť, ale variť si už nevarí, obedy má zabezpečené v stacionári. Na otázku, koho matka uprednostňuje pri sprevádzaní či už po úradoch alebo nákupoch uviedol, že jeho, ale po úradoch už nechodila asi od roku 2006, vdovský dôchodok jej vybavoval on, stacionár jej vybavovala sestra C.. Na otázku, kde majú rodičia účty a či má k nim dispozičné právo uviedol, že otec má účet v Unicredit banke, odtiaľ vybral asi 15.000 eur, tieto peniaze má uložené na svojom účte, lebo po smrti otca platil napr. za prepis plynu a podobne. Potom mal otec ešte účet v Slovenskej sporiteľni a účet a vo VUB, čísla účtu dal notárke k dispozícii. Mama má účet v Slovenskej sporiteľni, tam jej chodí dôchodok. Predtým mala aj vo VUB, ale tento chcela minulý rok zrušiť, peniaze si vzala mama, nevie kde si ich ona odložila, asi ich niekde má, sú to jej peniaze, on sa o to nestará. O tom, že mali mať rodičia nejaké finančné prostriedky doma nič nevie. Na otázku, či sa vyjadruje zle na adresu navrhovateľky pred matkou a prečo matka škaredo na svoju dcéru nadáva uviedol, že on matke povedal, že C. ju dala na súd ohľadom pozbavenia svojprávnosti, inak sa o nej nevyjadril, nevie prečo jej škaredo nadáva, to sa treba spýtať jej.
6. P. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je vnukom H. Z. vypočutý ako svedok na pojednávaní uviedol, že býval u svojich starých rodičov od roku 2005. Babka už po prvej mozgovej porážke, ktorú mala v roku 2006, nebola schopná sa sama o seba postarať, vždy mu len povedala, že jej má priniesť niečo z mesta. Keď sa pýtal čo, tak to nevedela pomenovať, začala to ukazovať rukami. Nebola schopná sa sama o seba celodenne postarať, 20 eur bolo po zmene u nej ako 20 Sk. Keď si išla dať uvariť napr. párky, tak na to zabudla až kým to nezačalo horieť. Keď ešte žil dedko, varieval on s dedkom alebo teta C., neskôr keď už dedko nevládal, varil on. Keď dedko ochorel, dedka kúpal on a babku teta. Babku teta kúpala tak raz za dva týždne a stravu nosila asi trikrát do týždňa. Strýko Z. nevie variť, on keď mal niečo uvariť, tak radšej kúpil nejaké šaláty, ruské vajcia alebo priniesol pizzu alebo McDonald. Keď tam ešte žila Z. žena aj so synom, tak tá síce niečo uvarila, ale tiež to bolo také narýchlo a dedko to moc nejedával. Tá tam už asi tri - štyri roky nebýva. Starostlivosť strýka o babku začala až po dedkovej smrti, po tom ako začalo dedičské konanie. On bol pri tom, keď hovoril babke, že keď príde za ňou teta do stacionára, aby ju odtiaľ vyhodila, lebo že chce len dediť. Nejedenkrát počul ako babke strýko tieto veci stále opakuje. On sa babky nepýtal prečo sa na tetu hnevá, ale keď sa jej niečo spýtal tak len povedala, že má ísť za Z., že to spravia tak ako povie Z., takže je ním dosť ovplyvnená. Netuší, čo urobil strýko s peniazmi babky, vie o ich peniazoch len toľko, že po smrti dedka teta C. aj so strýkom Z. zrátali peniaze, ktoré mal dedko v takej pokladnici. Teta mu povedala, že tam mal 104.000,- eur, a že tam bola aj jeho vkladná knižka, ktorú mu dali. Na tú vkladnú knižku mu dal peniaze dedko keď ich delil z predaja domu. Aj babka
mala takú pokladnicu a asi týždeň po smrti dedka ju už v dome nevidel. Babka si jedlo sama nezobrala, keď bolo niečo položené na stole, napr. ovocie, jogurty a pod., tak to si zobrala, ale z chladničky si nikdy nešla nič zobrať, vždy čakala čo jej niekto pripraví. Nevidel, že by ju niekto potom čo ju prestala teta chodievať kúpať okúpal, videl ako si umýva hlavu nad vaňou, ale väčšinou to končilo tak, že ich vždy nakoniec zavolala, pretože si tú hlavu nevedela sama opláchnuť. Je pravdou, že už bolo cítiť u babky v izbe zápach, aj gauč už mala pomočený, občas mala únik moču, aj stolice. Keď sa jej toto stalo, tak ju musel obriadiť on, lebo strýko na takéto veci nebol, on sa nevedel takto postarať ani o dedka. Čo sa týka prania, tak babka síce dávala prať veci do pračky, ale tiež potrebovala dozor, pretože sa stalo, že namiesto prášku tam dala pleťové mlieko. Tiež sa jej stalo, že dala veci oprať aj dvakrát po sebe. Podľa neho by si babka na úradoch nevedela nič vybaviť, nevedela by povedať čo chce, keď mu aj niečo kázala, tak len povedala, že chce toto a toto, nevedela to vysvetliť a pomenovať.
7. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je bývalou manželkou Z. Z. vypočutá ako svedkyňa na pojednávaní uviedla, že z predmetnej domácnosti odišla 03.05.2012, pamätá si to presne, lebo babka má v ten deň narodeniny, ale s babkou sa stále stretáva. Príde buď raz za týždeň, za dva týždne alebo aj dvakrát týždenne. Chodievajú s babkou buď na nákupy alebo sa babka chodieva strihať. Keďže ju doprevádza vie, že babka si všetko číta. Naposledy s ňou bola na začiatku júla, išli do Hypermarketu, lebo sa potrebuje držať vozíka. Babka určuje čo sa má nakúpiť, má peniaze, nevie odkiaľ, vie si vyrátať čo koľko stojí, síce jej to dlhšie trvá, ale nakoniec to vyráta a tiež vie koľko peňazí na to má. Ona chápe všetky veci, vedela by keby jej dal niekto niečo podpísať, či môže alebo nie, lebo ona si vždy všetko prečíta a prípadne sa poradí. Ešte keď žil dedko pred 5 rokmi, sama sa išla spýtať na mesto čo je potrebné, keď sa k nim chcela prihlásiť na trvalý pobyt.
8. Svedok E. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je manželom navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že s babkou nie je v kontakte od začiatku dedičského konania, odkedy mal vlastne zakázané chodiť na B.. Už pred tým dedičským konaním bolo vidno, že babka je mimo, pätnásťkrát za minútu sa dokázala spýtať čo je nového, pretože zabudla, že sa to už pýtala. Keď chodievala do mesta, brávala ju vždy manželka, to ešte dedko žil, tento dal peniaze do ruky jeho manželke a povedal jej, aby tie peniaze babke nedávala, lebo že babka nevie čo s nimi. Tiež musela manželka platiť pokiaľ babka niečo kúpila. Veľakrát sa stalo, že aj keď boli spoločne pri stole celá rodina, babka niečo nezmyselné povedala. Snažili sa nesmiať sa, aby sa babka neurazila, nenahnevala, no švagor Z. sa na nej veľakrát smial aká je domotaná.
9. Uznesením č.k.: 24Ps/25/2013 - 188 zo dňa 12.06.2015 bol v predmetnom konaní ustanovený ďalší znalec z odvetvia psychiatrie a to "forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.". Znalec MUDr. R. F. poverený inštitútom na podávanie vysvetlení a doplnení na pojednávaní na otázku, či je H. Z. schopná rozhodovať vo veciach svojho zdravotného stavu, či je schopná navštevovať lekárov, užívať sama lieky uviedol, že vyšetrovanej skutočnosť, že má ísť k nejakému lekárovi treba pripomínať, pretože je schopná na termín zabudnúť. K lekárom ju treba voziť, pretože sama by sa nedokázala zorientovať a ísť tam napr. mestskou dopravou a podobne. Potrebuje dozor nad užívaním liekov. Uvedomuje si, že vlastní pol domu, z listu vlastníctva by to vyčítať nevedela, ani porovnať to s niečím iným, taktiež by nevedela posúdiť, či je cena za predmetnú nehnuteľnosť dobrá, či je to trhová cena. Do detailov nevie nakladať so svojím dôchodkom, vie, že nejaký dôchodok dostáva, že z toho treba poplatiť elektrinu, plyn a ďalšie náklady, ale keby mala sama tento dôchodok rozdeliť a poplatiť si tieto veci, to by nevedela. Nakupovať sama nechodieva a ani by ju sám do obchodu nepustil. Povie si čo potrebuje, čo chce a iná osoba jej to kúpi, spočíta. Ona by si jednak nevedela zrátať či jej vystanú peniaze, koľko to bude spolu všetko stáť, tiež by si nevšimla pokiaľ by jej zle vydali. To či by dokázala kúpiť jednu vec, napr. chlieb by záležalo od jej momentálnej kondície, tiež by si to nemusela uvedomiť. Uvedomuje si ten princíp, že keď ide niečo kúpiť, musí za to zaplatiť, ale napr. že niečo stojí 3,17 eura a zaplatí 5,17, že jej musia 2 eurá vrátiť, to už nie. Následky preberania záväzkov si nevie do detailov uvedomiť, vie však, že pokiaľ jej dá niekto niečo podpísať, že to nemôže podpísať, že sa musí s niekým poradiť. Posledné dva roky žije so synom, s tým sa zvykne radiť, pokiaľ by jej aj bolo pri nejakom úkone poradené v jej neprospech, keďže ten úkon nie je schopná pochopiť, tak by na to nemusela prísť. Je to ale taká všeobecná otázka, pretože keby mala zlého advokáta, ktorý jej chce zle poradiť, tak tiež by na to nemusela prísť. Vyšetrovaná vie, že prebieha konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, vie že návrh podávala jej dcéra. Vie, že bude buď obmedzená alebo nebude obmedzená, že ju bude potom niekto zastupovať. Princíp tohto konania vie pochopiť. Čo sa týka iných konaní, pokiaľ by to boli nejaké komplikované konania, nemusela by to pochopiť, záležalo by to od toho aké je to konanie. Chce ešte dodať, že s posudkom MUDr. F. sa v podstate zhodli. Pokiaľ ide o posudok od PhDr. L., táto sa k právnym úkonom nevyjadrovala a ďalší
psychológ PhDr. S. stanovila ľahší stupeň duševnej poruchy, čo mohlo byť spôsobená tým, že doktorka S. tam vystupovala ako poradenský psychológ, nie klinický. Ale už aj ten ľahší stupeň duševnej poruchy čo stanovila, má nepriaznivý vplyv na schopnosť vykonávať právne úkony. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, či je vyšetrovaná v dôsledku duševnej poruchy schopná komplexne posúdiť ako zdravý človek dôsledky prevodu majetku na inú osobu znalec uviedol, že posudzovanie môže byť ovplyvnené touto duševnou poruchou. Nie je schopná sa plnohodnotne zastupovať v dedičskom konaní a v konaní pred súdom z dôvodov, že jej príbuzní, prípadne spoludedičia majú medzi sebou spory a narušené vzťahy a situácia je neprehľadná. Na otázku, či je vhodné a v záujme pani H., aby ju zastupoval jej syn Z. Z. znalec uviedol, že z jeho pohľadu ako lekára je potrebné, aby ju zastupovala osoba, ktorej dôveruje, a ktorá ju bude zastupovať v súlade s jej záujmami. Mal možnosť vidieť, že svojmu synovi dôveruje a nechá sa ním usmerňovať. V prípade, že by ju blízka osoba, ktorá sa o ňu stará usmerňovala zle, nemusela by na to prísť. Na otázku Z. Z., či keby dal jeho matke niekto podpísať zmluvu, či by si uvedomila, že to nesmie podpísať znalec uviedol, že v tom danom momente by si to uvedomila, že nesmie podpisovať. Na ďalšiu jeho otázku, či v dedičskom konaní keď jej bude správne vysvetlené čo vlastne dedí, že sa vzdáva svojej čiastky po otcovi, či si toto vie uvedomiť, či sa vie správne rozhodnúť, či vie čo by chcela spraviť znalec uviedol, že podľa jeho názoru nevie, práve toto rozhodnutie je ovplyvnené vzťahmi v rodine, nevie ako to vlastne je, kto čo a koľko a aké nehnuteľnosti vlastní, kto čo dostal v predchádzajúcom období, ako sa o ňu staral, kedy sa staral. Tieto výstupy ona nevie vyhodnotiť, keďže si nevie uvedomiť celú tú históriu rodinných vzťahov, kto čo už kedy dostal, kto ako sa kedy staral, napr. kto v akej je situácii osobnej, sociálnej a podobne.
10. H. Z., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní pred tunajším súdom na otázku súdu, či vie o čom je toto konanie, prečo musela na súd prísť, aké je konanie, na ktorom je prítomná, po dlhšej prestávke uviedla, že ohľadom jej dcéry. Na ďalšiu otázku čo ohľadom dcéry konkrétne, neodpovedala. Na otázku či si vie vybaviť sama nejaké veci po úradoch, po dlhšej prestávke uviedla, že áno. Na otázku čo to naposledy bolo, po dlhšej prestávke uviedla, že všeličo. Na otázku čo konkrétne a kde uviedla, že MNV. Na otázku čo, neodpovedá, ukazuje rukami tvar obdĺžnika. Na otázku či občiansky preukaz, odpovedá že nie, ale že si nespomenie čo to bolo. Na ďalšiu otázku na akej adrese býva a s kým odpovedala, že na F. 5, iba so synom Z.. Na otázku čo cez deň robieva, či niekam chodí, odpovedala: "Ako sa to volá," pozerala pri tom na vedľa sediaceho účastníka Z. Z.. Na otázku súdu či do stacionára, odpovedala, že áno. Na otázku v akej výške poberá dôchodok, odpovedala, že cez 400,- eur. Na otázku čo sa z dôchodku platí, odpovedala, že nájomné. Na otázku, akým spôsobom sa to platí, uviedla, že dá synovi a on to platí. Na otázku či jej tento ukazuje šeky, ktoré zaplatil a kto ich odkladá uviedla, že syn jej ich ukazuje a odkladá si ich tiež on. Na otázku či chodieva niekam aj sama uviedla, že nie, chodí s Z.. Na otázku čo jej spravila dcéra uviedla, že "takú dcéru mať". Po zopakovaní otázky neodpovedá. Na ďalšiu otázku čím jej dcéra ublížila uviedla, že rečami. Na otázku akými, neodpovedala. Na otázku pokiaľ by mala niečo podpísať a nerozumela by tomu, s kým by sa poradila uviedla, že so synom Z.. Na ďalšiu otázku, či by niečo podpísala aj pokiaľ by jej to poradil niekto iný uviedla, že nie, nepodpísala. Na otázku, či by podpísala niečo, čo by jej poradila dcéra uviedla, že nie, nepodpísala. Na otázku, komu by ešte uverila, pokiaľ by jej chcel poradiť uviedla, že nikomu okrem Z.. Na ďalšiu otázku či si myslí, že Z. by jej vždy poradil dobre uviedla, že áno. Na otázku, s kým chodieva k lekárovi, k akému a na čo sa lieči uviedla, že chodieva s Z. a lieči sa na všeličo. Na otázku či užíva lieky sama uviedla, že nie, dáva jej ich syn. Na otázku či má nejaké účty, v akých bankách a aké finančné prostriedky sú na nich uviedla, že to ona nevie. Na ďalšiu otázku, či jej zostali nejaké peniaze po manželovi uviedla, že nevie. Na otázku ako sa rozhodla, že sa rozdelia v dedičskom konaní po manželovi uviedla, že všetko dá synovi Z.. Na ďalšiu otázku, kedy sa takto rozhodla uviedla, že už pred tromi rokmi. Na otázku prečo, uviedla, "tak". Na ďalšiu otázku či nechce deti spravodlivo rozdeliť a prečo uviedla, že to nechce vysvetliť. Na otázku ako a kto preberá jej poštu, kto vyberá veci zo schránky uviedla, že syn Z.. Na ďalšiu otázku, či jej tú poštu najskôr otvorí, prečíta a potom jej ju dá alebo si ju otvorí ona sama uviedla, že to je jedno. Na otázku ako sa rozdelili peniaze z predaja domu na O. ulici, či si na to pamätá, pozerá na syna Z., hovorí nie, syn to (ukazuje na neho). Následne na ďalšie položené otázky neodpovedá a ani na otázku či už nechce nič súdu povedať nereaguje. Súd požiadal H. Z., aby prečítala svoju žiadosť o výsluch v domácom prostredí, na čo táto začala čítať. Po druhej vete uviedla, že ďalej čítať nebude. Na otázku prečo ďalej nechce čítať uviedla, že preto. Na ďalšiu otázku čo znamenalo to, čo zatiaľ prečítala uviedla, že nevie.
11. Právny zástupca navrhovateľky v konečnom návrhu uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pani H. Z. trpí závažnou duševnou poruchou, Vaskulárnou demenciou stredne ťažkého stupňa. Z uvedených dôvodov ju navrhuje obmedziť spôsobilosti na právne úkony tak, že H. Z. nebude
oprávnená vykonávať jednostranné ako ani dvojstranné právne úkony, ktorých predmetom je nakladanie s finančnou hotovosťou, peniazmi a majetkom, a to najmä prevádzať majetok na tretie osoby, blízke osoby, vrátane vzdania sa dedičstva a prevodu majetku dedičstva v dedičskom konaní a spísania závetu. Vzhľadom na závery znaleckého posudku navrhuje ustanoviť za jej opatrovníka jej syna Z. Z., ktorý je aj podľa záverov znalcov jedinou osobou, ktorú pani Z. rešpektuje. Zároveň žiada, aby súd v tomto konaní ustanovil aj osobitného opatrovníka, ktorý bude pani Z. zastupovať v dedičskom konaní, keďže je zrejmé, že Z. Z., ktorý je tiež jedným z dedičov, ju nemôže v tom dedičskom konaní z dôvodu možnej kolízie zastupovať.
12. Opatrovník v konaní v konečnom návrhu uviedol, že na základe znaleckého posudku ako aj z výsluchu pani Z. je zrejmé, že táto trpí závažnou duševnou poruchou, Vaskulárnou demenciou stredne ťažkého stupňa, v dôsledku ktorej je potrebné ju obmedziť v spôsobilosti na právne úkony minimálne v takom rozsahu, ako uviedol právny zástupca navrhovateľky, resp. rozhodnutie ohľadne rozsahu obmedzenia ponecháva na úvahu súdu. Tak isto súhlasí s ustanovením pána Z. Z. za jej opatrovníka, nakoľko z dokazovania je zrejmé, že tento je jedinou osobou, ktorú pani H. Z. rešpektuje.
13. Z. Z. v konečnom návrhu uviedol, že žiada návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Je nesporné, že jeho matka trpí duševnou poruchou, ktorá však sama o sebe nezakladá podmienku obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Sám znalec konštatoval, že jeho matka funguje v sociálnych väzbách okrem iného aj vzhľadom na vek za jeho pomoci ako blízkej osoby, má zabezpečené všetky potreby, ktoré si želá, v rozhodnutiach je opatrná, vie však vyjadriť svoju vôľu. Dôvodom podania návrhu navrhovateľkou nie je reálna ochrana jeho matky z dôvodu, že by svojím konaním ohrozovala seba alebo blízkych, resp. tretie osoby, ale je to nesúhlas navrhovateľky s rozhodnutím ich matky v majetkových veciach. Vzhľadom na skutočný stav, ktorý však podľa jeho názoru nebol preskúmaný v dostatočnej miere, ale na druhej strane aj v tomto rozsahu dostatočne na to, žiada, aby súd návrh zamietol. Sama mamka na pojednávaní vyjadrila svoju vôľu, komu dôveruje. Oficiálne je aj jej opatrovníkom, čo mu neumožňuje zaradiť sa ani do pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. V prípade úspechu a vzniku trov konania, žiada o ich náhradu.
14. P. Z. v konečnom návrhu uviedol, že tiež navrhuje H. Z. obmedziť na tie právne úkony ako to bolo povedané, na tie majetkové. Čo sa týka opatrovníka, tak je zrejmé, že nikoho iného ako Z. Z. neprijme.
15. H. Z. na otázku či chce na záver súdu niečo povedať uviedla, že čo má povedať, tu aj tak všetci klamú. Nie nechce nič povedať.
16. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre v konečnom návrhu uviedol, že zo záverov oboch znaleckých posudkov vyplýva, že pani H. Z. trpí vážnou duševnou poruchou, Vaskulárnou demenciou stredne ťažkého stupňa. Toto ochorenie sa nedá liečiť, z časti sa dá zabrániť zhoršeniu priebehu ochorenia. V dôsledku uvedeného si vyšetrovaná v plnom rozsahu neuvedomuje rozsah a význam niektorých právnych úkonov, preto tiež navrhuje, aby súd H. Z. obmedzil spôsobilosti na právne úkony v rozsahu ako uviedol právny zástupca navrhovateľky, pričom v záujme ochrany pani Z. navrhuje doplniť obmedzenie aj na rozhodovanie o zdravotnej a sociálnej starostlivosti, konanie pred štátnymi orgánmi, finančnými a bankovými inštitúciami ako aj inštitúciami poskytujúcimi služby. Tiež súhlasí s tým, aby bol v prípade obmedzenia za jej opatrovníka ustanovený pán Z. Z., ktorého, ako sa v konaní preukázalo, jediného rešpektuje.
17. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalcov, oboznámil návrh, lekárske správy, uznesenie o ustanovení opatrovníka, uznesenie o ustanovení znalca, vstup okresného prokurátora, znalecký posudok, návrh na ustanovenie opatrovníka, správu mesta Nitra, uznesenie JUDr. B. H., lekársku správu, doklady ohľadne platenia poplatkov v dennom stacionári, kúpnu zmluvu zo dňa 03.08.2007, rodný list H. Z., uznesenie o pribratí účastníkov do konania, vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky k návrhu, vyjadrenie Z. Z., zápisnicu notárky na č.l.: 112, lekársku správu MUDr. F., správu zo VšZP, notársku zápisnicu zo dňa 16.09.2013, správu zo psychologického vyšetrenia od PhDr. S., správu od MUDr. J. zo dňa 28.11.2013, odpoveď PhDr. S., doplnok k znaleckému posudku, námietku voči znaleckému posudku zo dňa 02.01.2015, odvolanie Z. Z. proti uzneseniu o trovách, námietku voči znalcovi a návrh na vylúčenie znalca, vyjadrenie k námietke zaujatosti znalca, vyjadrenie znalca k námietke, uznesenie o nevylúčení znalca, námietku voči zákonnému sudcovi a prokurátorovi, správu od PhDr. L. na č.l.: 180, uznesenie o ustanovení znalca na č.l.: 188, uznesenie
č.l.: 201, znalecký posudok, vyjadrenie Z. Z. k znaleckému posudku, ospravedlnenie H. Z. a žiadosť o výsluch v domácom prostredí, opakovanú žiadosť o výsluch v domácom prostredí, vyjadrenie k výpovedi znalca, žiadosť o výsluch v domácom prostredí a zistil tento skutkový stav veci:
18. Zo záverov oboch znaleckých posudkov vypracovaných v predmetnom konaní vyplýva, že H. Z., nar. XX.XX.XXXX trpí vážnou duševnou poruchou a to Demenciou stredne ťažkého stupňa, ktorej príčinou je poškodenie mozgu majúce podklad v skleróze mozgových ciev. Ide o duševnú poruchu trvalého charakteru s výrazným postihnutím intelektových a pamäťových schopností v zmysle ich deteriorácie, kde ani vhodnou liečbou nie je možné zvrátiť stav zistenej poruchy. Prvý znalecký posudok v predmetnom konaní bol podaný dňa 27.11.2013 MUDr. J. F.. Súdom ustanovený znalec v záveroch posudku konštatuje, že H. Z. nie je schopná si sama zaobstarať potrebné veci k bežnému životu a je odkázaná na pomoc a opatrovateľskú starostlivosť. Nevie sa orientovať v čase a priestore, hodnotu peňazí nedokáže správne stanoviť a nedokáže s nimi narábať a hospodáriť. V spoločnosti si nevie vybaviť svoje úradné záležitosti, nedokáže si správne uvedomiť obsah a význam právnych úkonov, nie je schopná správne vnímať význam súdneho konania a rozhodnutia. Naproti tomu syn Z. Z., ktorý býva s H. Z. v spoločnej domácnosti a zabezpečuje jej potrebnú pomoc je toho názoru, že jeho matka je schopná robiť všetky právne úkony, vie sa o seba postať a v prípade, že má zabezpečený doprovod, vie si vybaviť aj svoje úradné záležitosti. Pripúšťa, že si matka sem tam pletie mená, alebo si na nejaké meno nespomenie, ale funguje normálne a nevyžaduje celodennú starostlivosť. Vie si podľa neho aj navariť, ale už tak nerobí, lebo obedy má zabezpečené v stacionári. S dôchodkom, ktorý matka poberá nakladá a hospodári on, uhrádza všetky nevyhnutné výdavky spojené s bývaním ako aj návštevou denného stacionára, či návštevou lekárov. Zvyšné peniaze jej odkladá do pokladničky. Podľa syna Z. viedol navrhovateľku k podaniu predmetného návrhu jej nesúhlas s rozhodnutím matky vzdať sa svojho zákonného podielu v rámci dedičského konania práve v prospech jeho osoby. Namieta, že jeho matka nie je nebezpečná pre seba či pre svoje okolie a prerušenie kontaktov medzi jeho matkou a navrhovateľkou je rozhodnutím samotnej matky bez jeho akéhokoľvek vplyvu. Skutočnosť, že H. Z. je schopná nakladať s financiami potvrdila aj ďalšia svedkyňa V. Z., ktorá je bývalou manželkou Z. Z.. Podľa svedkyne chodia s vyšetrovanou na nákupy, kde táto sama rozhoduje o tom, čo si potrebuje nakúpiť, vie si vyrátať čo koľko stojí a vie koľko peňazí na to má. Vyšetrovaná podľa nej rozumie všetkému, je schopná sa rozhodnúť, či môže niečo podpísať alebo nie, vždy si všetko prečíta, prípadne sa poradí. Naopak, z vyjadrenia svedka P. Z. vyplýva, že H. Z. nebola schopná sa sama o seba postarať už ani po prvej mozgovej príhode, ktorú utrpela v roku 2006. Nevedela si spomenúť na mená, nedokázala veci pomenovať, nepoznala hodnotu peňazí. Stravovanie nebola schopná vyšetrovaná zabezpečovať už ani v čase keď ešte žil jej manžel, jedlo jej bolo pripravované zo strany rodinných príslušníkov a rovnako tak jej bola zo strany rodiny poskytovaná aj pomoc pri kúpaní. Podľa svedka je H. Z. v dôsledku svojho ochorenia ovplyvňovaná zo strany jej syna Z., mal byť dokonca opakovane svedkom takéhoto ovplyvňovania. Na neschopnosť nakladania s finančnými prostriedkami vyšetrovanou poukázal aj ďalší svedok a to manžel navrhovateľky, ktorý uviedol, že už v čase keď ešte žil manžel vyšetrovanej, bola táto doprevádzaná pri bežných nákupoch, pričom peniaze boli manželom vyšetrovanej zverené doprovodu, ktorý aj realizoval jednotlivé platby za nákupy.
19. Vyšetrovaná H. Z. vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 08.09.2014 uviedla, že je spôsobilá na právne úkony, nakoľko si uvedomuje a dokáže posúdiť dôsledky svojho konania. Podanie návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony jej dcérou považuje za špekulatívne a to najmä s poukazom na to, že s ňou nie je v kontakte, nepozná jej zdravotný stav a nemôže relevantne zhodnotiť opodstatnenosť a zmysel podania návrhu. Jej stav a psychika sa od úmrtia jej manžela a vypracovania posudku výrazne zlepšili. Ku svojmu vyjadreniu predložila správu zo psychologického vyšetrenia od PhDr. C. S. zo dňa 14.07.2014. Z predmetnej správy vyplýva, že u H. Z. sa prejavujú následky cievnej mozgovej príhody v kognitívnej oblasti na úrovni ľahkej demencie. Orientácia v sociálnych situáciách je zachovaná, vyšetrovaná vie podľa správy vyhodnotiť svoje vzťahy s ľuďmi. Vie byť kritická k tomu čo chce, čo si želá a čo nie, vie posúdiť, čo si neželá, ako aj vhodnosť a nevhodnosť správania u seba aj u druhých. Psychologička z odboru poradenskej psychológie ďalej konštatovala, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony H. Z. by bolo výrazným zásahom do jej integrity a mohlo by to zhoršiť jej zdravotný stav. Taktiež z dôvodu možného vážneho psychického rozrušenia, ktoré by mohlo zhoršiť a ohroziť jej zdravotný stav, neodporučila ani jej účasť na súdnom pojednávaní. Navrhovateľka predložila v rámci konania lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia H. Z. zo dňa 28.11.2013, ktoré bolo realizované v psychiatrickej ambulancii MUDr. H. J., na ktoré vyšetrenie bola H. Z. doprevádzaná svojím synom Z. Z.. Z predmetnej správy vyplýva, že H. Z. trpí
Vaskulárnou demenciou, teda duševnou poruchou na podklade degeneratívnych zmien centrálneho nervového systému. Podľa vyjadrenia lekárky bola pacientke odporučená terapia, vystavené recepty na medikamenty a stanovený termín kontrolného psychiatrického vyšetrenia, na ktoré sa však menovaná nedostavila.
20. Na základe takto zistených skutočností, bol súdom ustanovený znalec MUDr. J. F. vyzvaný, aby v súvislosti s jednotlivými vyjadreniami na pojednávaniach ako aj predloženými dôkazmi, zhodnotil správnosť svojho posudku, prípadnú potrebu vykonať ďalšie dokazovanie vzhľadom na skutočnosti zistené po vypracovaní znaleckého posudku. MUDr. F. vypracoval v zmysle tejto skutočnosti dodatok k znaleckému posudku, v rámci ktorého konštatuje správnosť diagnostických záverov svojho posudku a zotrváva na odpovediach na otázky, ktoré mu boli v rámci posudku položené. Znalec v predmetnom dodatku poukázal na vyjadrenie Z. Z., podľa ktorého sa jeho matka dokáže o seba postarať a keby mala doprovod, vedela by si vybaviť aj svoje úradné záležitosti. Znalec toto vyjadrenie pochopil tak, že vyšetrovaná potrebuje doprovod kvôli svojej mobilite a nie kvôli potrebe ochrany svojich záujmov, čiže podľa svedka jeho matka nemá žiadny kognitívny deficit, ktorý by ju limitoval v možnosti samostatne si vybaviť svoje úradné záležitosti. Znalcovi však po tom nie je jasné, prečo Z. Z. nakladá s financiami vyšetrovanej, keď táto podľa jeho názoru je schopná si vybaviť svoje osobné aj úradné záležitosti. V dodatku ku svojmu posudku poukázal ďalej na skutočnosť, že svedok P. Z. svojím vyjadrením ohľadom fungovania vyšetrovanej v domácnosti prakticky potvrdil závery znaleckého posudku, pričom tieto sú zase plne v rozpore s vyjadrením Z. Z., ale aj na svedeckú výpoveď E. H., ktorý podľa znalca svojou výpoveďou tiež potvrdil závery predmetného posudku. Znalec tiež namietal vyjadrenia svedkyne V. Z. ohľadom správnosti počítania vyšetrovanej pri nákupoch, keď vyšetrovaná pri znaleckom vyšetrení nedokázala správne počítať. Tiež poukázal na vyjadrenie tejto svedkyne, podľa ktorej vyšetrovaná chápe všetky veci a tiež by sa vedela rozhodnúť, keby jej dal niekto niečo podpísať, či to môže alebo nie, lebo si vždy všetko prečíta, prípadne sa poradí. Znalec v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že vyšetrovaná v rámci vyšetrenia nevedela vysvetliť jednoduché rozdiely medzi pojmami ako sú napr. jazero a rieka, kameň a tehla, nechápala príslovie a to vzhľadom k tomu, že je u nej zredukovaná pojmotvorba a deteriorované úsudkové schopnosti. Konštatuje, že svedkyňa podala informácie, ktoré sú v rozpore s klinickým obrazom v čase vyšetrenia, keďže tento svedčil v čase vyšetrenia o Vaskulárnej demencii stredne ťažkého stupňa, pričom sprevádzajúci kognitívny deficit nie je možné výraznejšie zlepšiť. K správe zo psychologického vyšetrenia u PhDr. C. S. znalec uviedol, že vo výsledkoch testov psychologička potvrdila organické poškodenie u probandky, ktoré v závere kvantifikovala do pásma ľahkej demencie. V súvislosti s tým konštatuje, že v psychologickom vyšetrení sa bližšie neuvádza do akej hĺbky psychologička vyšetrovala komplexnú orientáciu probandky, pričom poukázal na skutočnosť, že pri znaleckom vyšetrení bola probandka podrobená komplexnejšiemu vyšetreniu orientácie, kde v širšom kontexte zlyhávala. Podľa znalca dokázala správne identifikovať rok a mesiac, neistá bola v dátume dňa, zlyhala pri otázke na ročné obdobie, nechápala pojem "deň v týždni", nevedela ako sa volá štát v ktorom žije, nevedela názov kraja v ktorom žije ani názov obce, kde znalec realizoval vyšetrenie, pričom správne udala len, že sa nachádza na psychiatrii. Rovnako poukázal na skutočnosť, že vyšetrenie u MUDr. J. tiež potvrdilo diagnostický záver uvedený v jeho znaleckom posudku. Súdom ustanovený znalec tiež poukázal na vyššie spomenuté vyjadrenie podpísané H. Z., doručené súdu dňa 08.09.2014, ktoré podľa znalca nemohol písať človek, ktorý trpí Demenciou stredne ťažkého stupňa, pričom argumentoval, že vyšetrovaná pri znaleckom vyšetrení nedokázala napísať holú vetu. Preto sa domnieva, že list nepísala a ani neformulovala H. Z., nakoľko z psychiatrického hľadiska nie je možné, aby sa demencia vyliečila. Dňa 29.05.2015 bola zo strany Z. Z. predložená ďalšia správa z psychologického vyšetrenia H. Z. zo dňa 11.05.2015, vypracovaná PhDr. B. L., ktorá vo svojich záveroch uvádza, že osobnosť H. Z. je osobnosťou subnormných intelektových fondov s deteriorovaným intelektom v dôsledku organického poškodenia CNS postihujúceho oblasť psychomotorického tempa a kognitívnych funkcií. Podľa záverov tohto vyšetrenia je menovaná samostatná pri sebaobslužných úkonoch, je zachovaný jej kontakt s realitou pri pomerne bohatej záujmovej činnosti. V sociálnych vzťahoch je pasívna, ale schopná adaptácie pri dodržiavaní spoločenských noriem a pravidiel.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní Z. Z. predložil súdu správu zo psychologického vyšetrenia H. Z. vypracovaného PhDr. C. S. ako aj správu z ďalšieho psychologického vyšetrenia vypracovaného PhDr. B. L., ktoré čiastočne odporujú záverom znaleckého posudku vypracovaného MUDr. J. F., ustanovil súd "forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o." so sídlom v Bratislave, Boženy Němcovej 8, za znalca v tomto konaní a to za účelom preskúmania znaleckého posudku podaného MUDr. J. F.. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že H. Z. trpí vážnou
duševnou poruchou v pravom slova zmysle - Vaskulárnou demenciou stredne ťažkého stupňa, ktorej príčinou je poškodenie mozgu. Ide o duševnú poruchu trvalého charakteru, pričom vhodnou liečbou nie je možné dosiahnuť zlepšenie, iba zabrániť, prípadne spomaliť zhoršovanie stavu. V základnom sebaobriaďovaní ako sú hygiena, obliekanie, príjem potravy je menovaná podľa posudku samostatná. V rozšírenom sebaoriaďovaní ako sú príprava stravy, zaobstaranie a užívanie liekov, návštevy lekárov a nakupovanie je závislá od druhých osôb. V dôsledku vážnej duševnej poruchy v súbehu s viacerými vážnymi chronickými telesnými ochoreniami nie je schopná samostatnej existencie, je odkázaná na trvalú opatrovateľskú starostlivosť druhých osôb. Kvalita časovej orientácie kolíše, vie sa orientovať v známom prostredí, v neznámom nie. Základnú hodnotu peňazí pozná, avšak nevie sa samostatne zorientovať so svojich finančných záležitostiach (výška dôchodku, pravidelné mesačné výdavky, úspory, výška a frekvencia nepravidelných výdavkov), nevie samostatne hospodáriť so svojimi financiami. Obsah a význam zložitejších právnych úkonov si neuvedomuje, nevie si samostatne vybaviť svoje osobné a úradné záležitosti. Znalec tiež konštatuje, že závery posudku sú v podstatným bodoch v zásade totožné so závermi posudku vypracovaného MUDr. F. a jeho dodatkom k tomuto posudku. Na rozdiel od MUDr. F. však zastáva názor, že H. Z. je pri vhodnom a ohľaduplnom vysvetlení schopná pochopiť základný význam predmetného súdneho konania a rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony. Potvrdzuje stredne ťažkú Vaskulárnu demenciu a vyvracia tak ľahkú demenciu stanovenú PhDr. C. S., ktorej príčinu vidí najmä v skutočnosti, že psychologička je poradenským psychológom a nie klinickým, pričom zároveň potvrdil, že už aj ľahší stupeň duševnej poruchy má nepriaznivý vplyv na schopnosť vykonávať právne úkony. V súvislosti so závermi psychologického vyšetrenia PhDr. B. L. znalec uvádza, že záujmovú činnosť H. Z. nemožno označiť ako pomerne bohatú, ale ako zásadne zúženú. Konštatuje, že v ostatnom sa so závermi možno stotožniť, avšak poukazuje na skutočnosť, že z týchto záverov žiadnym spôsobom nevyplýva, že H. Z. je schopná samostatne vykonávať všetky právne úkony. Záverom znalec vyslovil, že z pohľadu forenznej medicíny je možné pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony odporučiť, ak osoba trpí vážnou duševnou poruchou a zároveň sú prítomné konkrétne psychosociálne okolnosti, v ktorých by mohlo byť toto riešenie tejto osobe prospešné. Poukázal na skutočnosť, že H. Z. trpí vážnou duševnou poruchou a jedinou psychosociálnou okolnosťou sú majetkové a osobné spory medzi príbuznými, ktoré keby sa vyriešili, mohla by pani Z. uspokojivo fungovať za asistencie príbuzných pri bežných aj vážnejších životných rozhodnutiach.
22. Podľa § 10 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
23. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
24. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
25. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
26. Podľa § 239 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
27. Podľa § 240 ods. 3 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.
28. Podľa § 248 ods. 2 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. 29. Podľa § 251 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, trovy dôkazov platí štát.
30. Podľa § 277 ods. 2 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.
31. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nie je sankciou, ale opatrením, ktoré slúži predovšetkým na ochranu záujmov fyzickej osoby, ktorá pre svoj duševný stav nie je schopná robiť právne úkony s dostatočnou zodpovednosťou. Prichádza do úvahy vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony, pričom je potrebné posudzovať schopnosť uskutočňovať tieto úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom táto osoba žije. Súd musí zabezpečiť úplné a spoľahlivé zistenie osobných pomerov tejto osoby, teda preskúmať ako sa vyšetrovaná osoba prejavuje pri sociálnom kontakte s členmi občianskej spoločnosti, ako sa správa v každodennom živote, ako sa stará o svoje potreby a potreby svojej rodiny, ako nakladá a hospodári so svojimi finančnými prostriedkami a so svojím ďalším majetkom a ako sa správa v rozmanitých životných situáciách. Iba súhrnným hodnoteným všetkých okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, pričom je súčasne potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer tohto inštitútu, a to rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby. Primárne sa pritom sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či záujem tretích osôb. Je preto zároveň potrebné dôsledne dbať na to, aby nedošlo k obmedzeniu vo väčšom rozsahu než je to nevyhnutne potrebné na ochranu základných práv tretích osôb a iných ústavne chránených hodnôt.
33. Vykonaným dokazovaním bolo v predmetnom konaní preukázané, že návrh navrhovateľky na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony H. Z. bol podaný dôvodne. Keďže v priebehu konania účinnosťou Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, teda dňom 01.07.2016, zanikol inštitút pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ktorá zmena sa síce doposiaľ v hmotnoprávnych predpisoch neprejavila, súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony mohol rozhodovať v zmysle tohto zákona už len o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. U H. Z. bola dvoma nezávislými znaleckým posudkami diagnostikovaná Vaskulárna demencia stredne ťažkého stupňa, ktorej príčinou je poškodenie mozgu majúce podklad v skleróze mozgových ciev. Ide o duševnú poruchu trvalého charakteru s výrazným postihnutím intelektových a pamäťových schopností v zmysle ich deteriorácie, kde ani vhodnou liečbou nie je možné zvrátiť stav zistenej poruchy. V dôsledku vážnej duševnej poruchy v súbehu s viacerými vážnymi chronickými telesnými ochoreniami nie je vyšetrovaná schopná samostatnej existencie, je odkázaná na trvalú opatrovateľskú starostlivosť. Nie je plne orientovaná časom a priestorom, hodnotu peňazí síce pozná, avšak nedokáže sa samostatne zorientovať so svojich finančných záležitostiach, nedokáže s peniazmi narábať a hospodáriť. V spoločnosti si nevie vybaviť svoje úradné záležitosti, obsah a význam zložitejších právnych úkonov si neuvedomuje, nie je schopná správne zhodnotiť a posúdiť následky svojho konania tak, aby sama sebe neublížila. Vyšetrovaná je v dôsledku svojho ochorenia veľmi ľahko manipulovateľná. Voči každej osobe, ktorá by jej dlhodobejšie poskytovala starostlivosť má tendenciu prechovávať bezhraničnú dôveru, sama však nie je racionálne schopná posúdiť, či ju takáto pre ňu blízka osoba usmerňuje v jej najlepšom záujme. Je síce pravdou, že H. Z. má v súčasnosti za asistencie svojho syna zabezpečenú kompletnú starostlivosť a dohľad, a podľa vyjadrenia znalca by v prípade, že by sa majetkové a osobné spory medzi príbuznými vyriešili, mohla za ich súčinnosti uspokojivo životne fungovať pri bežných aj vážnejších životných rozhodnutiach, avšak za súčasného stavu je práve úlohou súdu zabezpečiť ochranu jej záujmov. Súd preto po posúdení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že H. Z. nie je spôsobilá vykonávať jednostranné ako ani dvojstranné právne úkony, ktorých predmetom je nakladanie s finančnou hotovosťou a majetkom, a preto je potrebné v záujme ochrany jej majetkových záujmov ju obmedziť v takomto rozsahu spôsobilosti na právne úkony. Podľa názoru súdu je totiž zodpovednosťou súdu ochrániť jej právom chránené záujmy nielen v súčasnosti, ale aj do budúcna a to tak, aby mala riadne zabezpečené všetky svoje potreby a to bez toho, aby sa dostala do ekonomickej závislosti od iných osôb, keďže H. Z. v súčasnosti hnuteľným aj nehnuteľným majetkom disponuje. Obmedzením jej spôsobilosti na právne úkony v tomto rozsahu sa dosiahne stav, kedy každé nakladanie opatrovníka s majetkom menovanej, ktoré nebude bežné, bude v zmysle príslušných zákonných ustanovení podliehať schváleniu a teda aj kontrole zo strany súdu. Rovnako tak pristúpil súd v záujme ochrany vyšetrovanej k jej obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony vo veciach zdravotnej a sociálnej starostlivosti, keďže vyšetrovaná potrebuje podľa názoru súdu dohľad v
súvislosti so zabezpečením pravidelnej návštevy lekárov ako aj užívaním medikamentóznej liečby a tiež vyžaduje zastupovanie pri právnych úkonoch spojených s poskytovaným sociálnej starostlivosti, napr. aj v súvislosti s návštevou denného stacionára. Súd obmedzil menovanú spôsobilosti na právne úkony aj v súvislosti s právnymi úkonmi vykonávanými pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, súdmi, finančnými a bankovými inštitúciami ako aj inštitúciami poskytujúcimi služby z dôvodu, že menovaná nie je schopná pred týmito samostatne vystupovať a hájiť tak svoje oprávnené záujmy, nakoľko nie je schopná chápať obsah a zmysel konaní pred uvedenými inštitúciami. 34. Súd H. Z. v rozsahu jej obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony ustanovil opatrovníka a to Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je v súčasnosti jedinou osobou, ktorej H. Z. dôveruje. Súdom ustanovený opatrovník je oprávnený a povinný ju v rozsahu jej obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony zastupovať a je súčasne povinný svoju funkciu vykonávať v najlepšom záujme opatrovanca. Opatrovník sa tiež poučuje, že súd pravidelne hodnotí výkon funkcie opatrovníka a v prípade, že tento porušuje svoje povinnosti alebo zneužíva svoje práva, môže byť zo strany súdu odvolaný. 35. Návrh navrhovateľky na ustanovenie osobitného zástupcu pre H. Z., ktorý by mal menovanú zastupovať v dedičskom konaní z dôvodu, že Z. Z. je tiež jedným z dedičov súd zamietol a to s poukazom na skutočnosť, že za daného stavu, kedy nie je právoplatné rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony H. Z., nar. XX.XX.XXXX a ustanovení Z. Z., nar. XX.XX.XXXX za jej opatrovníka v rozsahu jej obmedzenia, nedochádza v zmysle § 30 Občianskeho zákonníka k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
36. O trovách dôkazov rozhodol súd podľa § 251 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok) tak, že trovy dôkazov platí štát.
37. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal a to v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.