Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-261-2016.pdf
PDF · 74.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/261/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: SVT Golem s.r.o., IČO: 35 727 128, so sídlom Mierové nám. 2/11, Senec, proti žalovanému: Vlastníci bytov a nebytových priestorov obytného domu Košická 32,34,36,38, Senec, v zastúpení Ing. Janette Matúšová, nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Y. XXXX/ XX, R., o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 25.11.2016 sa žalobca domáhal, aby „súd určil, že výpoveď zo zmluvy o výkone správny medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov obytného domu Košická 32,34,36,38, súpisné číslo domu 1755, Senec a správcom SVT Golem s.r.o., IČO: 35 727 128, doručená dňa 07.11.2016, je neplatná.“.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.11.2016 obdržal písomnú výpoveď zo zmluvy o výkone správy obytného domu Košická 32,34,36,38 v Senci uzatvorenej dňa 22.12.1999. Výpoveď mu osobne doručila spoluvlastníčka bytu č. 13 - pani H., ktorá sama o sebe prehlásila, že je splnomocnená napísať výpoveď za všetkých vlastníkov bytov, avšak plnomocenstvo k tomuto aktu nedoručila. Žalobca s výpoveďou nesúhlasil z dôvodu, že pani H. zo zákona neprináleží právomoc dávať výpoveď. Dňa 21.11.2016 doručila pani H. žalobcovi písomnú odpoveď na jeho list, v ktorej sa však k údajnému plnomocenstvu nevyjadrila a ani nedoručila hlasovacie lístky vlastníkov bytov k výpovedi. Žalobca dňa 21.11.2016 upozornil všetkých vlastníkov bytov o pokuse niektorých osôb podať výpoveď vzájomnej zmluvy o výkone správy, pričom z telefonických odpovedí vlastníkov bytov sa žalobca dozvedel, že tento akt iniciovali len niektorí nespokojní vlastníci bytov a pani H. nebola oficiálne splnomocnená konať v mene ostatných vlastníkov bytov, pričom sa nekonala ani riadna schôdza vlastníkov bytov.
Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 7 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.
Podľa § 78 ods. 1 C.s.p. nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
Podľa § 78 ods. 2 C.s.p. súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok vyslovene a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení nedostatku neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí, okrem iných, aj nedostatok procesnej subjektivity ktorejkoľvek zo strán sporu.
Okrem fyzických osôb, ktorým spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, a právnických osôb, ktorým táto spôsobilosť vzniká zápisom do príslušného registra a zaniká výmazom z neho, procesná subjektivita patrí aj tým, ktorým ju priznáva zákon.
Podľa § 133 ods. 1 C.s.p. fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
Podľa § 133 ods. 2 C.s.p. právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
V danom prípade žalobcom označená žalovaná strana sporu „Vlastníci bytov a nebytových priestorov obytného domu Košická 32,34,36,38 Senec“, zjavne nie je ani existujúcou fyzickou osobu, ani právnickou osobou, tzn. nemá právnu subjektivitu, ktorá je predpokladom procesnej subjektivity.
Pre tento neodstrániteľný nedostatok konania, spočívajúci v nespôsobilosti v žalobe označeného žalovaného byť stranou sporu, nie je možné v konaní pokračovať a preto súd postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami zákona a konanie podľa § 161 ods. 2 a 62 C.s.p. zastavil.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v § 256 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko žalobca v žalobe označil ako stranu sporu subjekt bez procesnej spôsobilosti, čím zapríčinil existenciu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, čo malo za následok zastavenie konania, vznikol nárok na náhradu trov konania protistrane. Keďže žalobcom označená protistrana - žalovaný, nebol spôsobilý byť stranou sporu, súd o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 11 ods. 3 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Žalobca pri podaní žaloby vo veci samej neuhradil súdny poplatok splatný podaním žaloby a doposiaľ na túto povinnosť nebol súdom vyzvaný, resp. nebol súdny poplatok za podanú žalobu vyrubený.
V zmysle citovaného § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., zastavením konania vzniká žalobcovi nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku v rozsahu po krátení podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o sumu 6,70 eura za žalobu.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade došlo k zastaveniu konania pred zaplatením splatného súdneho poplatku za žalobu, a doposiaľ o poplatkovej povinnosti súd nerozhodol, súd postupoval analogicky ako v prípade, ak je konanie zastavené pred zaplatením súdneho poplatku pre späťvzatie žaloby, podľa § 11 ods. 4. druhej vety zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého súd poplatok splatný podaním žaloby, nevyrubuje. Tzn., že v danom prípade súd o vrátení súdneho poplatku žalobcovi pri zastavení konania nerozhodoval, nakoľko súdny poplatok zaplatený nebol a táto povinnosť jej jeho vyrubením už nevznikne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení konania a nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.