Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-195-2016.pdf
PDF · 93.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/195/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpený: JUDr. Jíři Šmída, usadený euroadvokát, so sídlom ulica Svornosti 43, Bratislava, p r o t i žalovanému: P. A., A.. XX.X.XXXX, W. F., M. XXXX/X, o zaplatenie 8.172,12 Eur a prísl., takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 9,66 Eur.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.500,44 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 23.12.2016 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50 Eur počnúc mesiacom marcom 2017 pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému tento nárok súd n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 3.6.2016 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.172,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 5.898,66 Eur od 4.6.2015 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. so žalovaným dňa 8.7.2013. Na základe nej bol žalovanému poskytnutý úver 5.900 Eur, ktorý riadne nesplácal, preto Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 3.6.2015 úver v súlade s obchodnými podmienkami zosplatnila. Pohľadávka bola postúpená žalobcovi zmluvou zo dňa 29.9.2015.
2. Žalovaný uznal, že má nejaký dlh voči žalobcovi, ale uviedol, že nie je schopný zaplatiť ho naraz. Žiadal o povolenie mesačných splátok po 50 Eur, čo odôvodnil tým, že jeho čistý príjem je 480 Eur mesačne, z toho cestovné výdavky na dochádzku do zamestnania do Košíc činia 120 eur mesačne. Prispieva tiež svojej matke, u ktorej býva, na domácnosť okolo 150 eur mesačne. Vo svojej výpovedi potvrdil, že mu bola doručená výzva veriteľa na úhradu dlhu, ako aj list o jeho zosplatnení.
3. Ešte pred pojednávaním žalobca zobral späť žalobu o sumu 9,66 Eur písomným podaním zo dňa 8.11.2016, ktorým zároveň opravil špecifikáciu žalovanej sumy tak, že táto predstavuje istinu 5.898,66 Eur, zmluvný úrok 2.069,72 Eur, zmluvný úrok z omeškania 93,64 Eur, zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia 103,30 eur a pôvodné poplatky 100,44 eur.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, písomnými vyjadreniami žalobcu, ústnym vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 8.7.2013, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej
sporiteľne a.s., výzvou na úhradu dlhu zo dňa 14.5.2015, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 4.6.2015, doručenkami, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.9.2015 a jej prílohou č. 1, platobnou históriou, opisom mzdového listu žalovaného a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 8.7.2013 bola uzavretá písomná formulárová zmluva o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom pod č. XXXXXXXXXX. Išlo o spotrebný bezúčelový úver vo výške 5.900 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 120 mesačnými splátkami po 122,04 Eur vždy k 22.dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 22.8.2013 a termín poslednej splátky bol stanovený na 22.7.2023. Dohodnutá bola tiež úroková sadzba 19,90% p.a. a úrok z omeškania 5% p.a. V zmluve je uvedené tiež RPMN vo výške 22,14% a priemerná hodnota RPMN 16,27% ako aj celková suma spojená s úverom 13.873,05 Eur.
6. Ako predpoklady použité na výpočet RPMN je v zmluve uvedené to, že úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svojej povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve a že dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platí za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedenej vo zverejnení.
7. V bode 10 zmluvy je uvedené, že ak dôjde k nesplácaniu pohľadávky riadne a včas, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.
8. Žalovaný úver nesplácal. Ako vyplýva z platobnej histórie poslednú splátku zaplatil 22.10.2013. Celkovo uhradil 515,12 Eur.
9. Listom zo dňa 14.5.2015 Slovenská sporiteľňa a.s. vyzvala žalovaného k úhrade dlžných splátok ku dňu 12.5.2015 vo výške 2.247,12 Eur v lehote 15 dní a zároveň ho upozornila na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. K tomu napokon aj došlo listom zo dňa 4.6.2015. Mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 3.6.2015. Žalovaný pritom potvrdil, že oba tieto listy mu boli doručené.
10. Zmluvou zo dňa 29.9.2015 boli konkrétne pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. postúpené na žalobcu a medzi nimi aj sporná pohľadávka ako to vyplýva z prílohy č. 1 k zmluve.
11. Žalobca na výzvu súdu listom zo dňa 14.7.2016 (č.l. 38) uviedol, že úhrady žalovaného v celkovej výške 515,12 Eur boli započítané na istinu vo výške 1,34 Eur, na poplatky vo výške 168,08 Eur a na úroky z omeškania vo výške 345,7 Eur.
12. Súd následne listom zo dňa 25.10.2016 (č.l. 52) vyzval žalobcu na vysvetlenie a preukázanie výpočtu úrokov z omeškania vo výške 345,7 Eur, na ktoré boli započítané úhrady žalovaného, ale tiež úrokov z omeškania vo výške 93,64 Eur, ktoré sú súčasťou žalovanej sumy. Na túto výzvu žalobca reagoval tak, že suma 93,64 Eur predstavuje zmluvný úrok z omeškania 5% p.a. odo dňa prvého omeškania žalovaného do dňa zosplatnenia úveru. K výpočtu úrokov z omeškania 345,7 Eur sa vôbec nevyjadril a ani na pojednávaní právny zástupca žalobcu nevedel vysvetliť spôsob výpočtu sumy 93,64 Eur. Poukázal pritom na platobnú históriu (č.l. 39), v ktorej počnúc položkou 147, ktorá však bola účtovaná 25.6.2015 sú uvedené jednotlivé sumy v rôznej výške ako zmluvný úrok z omeškania, pričom ich súčet má tvoriť spomínanú sumu 93,64 Eur.
13. Spolu s predvolaním na pojednávanie na 21.10.2016 súd vyzval žalobcu aj na preukázanie splnenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Na túto výzvu žalobca nereagoval a na pojednávaní jeho právna zástupkyňa uviedla, že nevie preukázať či veriteľ zisťoval bonitu žalovaného a akým spôsobom a uviedla, že predpokladá, že zisťoval len jeho príjem a to ústnou formou.
14. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014).
15. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
17. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
20. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930>/, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930>/ a y/.
22. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
23. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odpornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
24. Súd zastáva názor, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nie sú uvedené predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, hoci formálne pod týmto označením sú uvedené určité údaje citované aj v tomto rozsudku, ktoré sú však príliš všeobecné a nie je možné z nich určiť akým spôsobom a z akých koeficientov sa vychádza pri výpočte RPMN. Tým nie je naplnený zmysel daného ustanovenia, ktorým je informácia pre spotrebiteľa o tom, z čoho sa vypočítava RPMN. Súd považuje za splnenie tejto povinnej náležitosti zmluvy to, ak by veriteľ uviedol, že pri výške RPMN sa vychádza z výšky úveru, doby jeho splácania, z výšky splátky, jej intervalu, prípadných poplatkoch a podobne. Súd len pripomína, že táto povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak ako je zadefinovaná v § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. je zhodná so znením náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravenej v článku 10 ods. 2 písm. g/ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.
25. Absencia vyššie uvedenej náležitosti zmluvy spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako to vyplýva z § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.
26. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je však potrebné prijať aj z dôvodu, že žalobca (napriek výzve súdu) nepreukázal, že by s odbornou starostlivosťou skúmal bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru a to zisťovaním jeho príjmov, výdavkov a rodinného stavu tak ako to vyplýva z § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. Zákon totiž s porušením tejto povinnosti taktiež spája fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Spomínané porušenie povinnosti veriteľa však vyvoláva aj ten
následok, že úver nie je možné predčasne zosplatniť ako to vyplýva z § 11 ods. 2 vety prvej citovaného zákona. Znamená to, že žalovaný má žalobcovi vrátiť len sumu reálne poskytnutého úveru t.j. 5900 Eur, ale len tie splátky, ktoré sú splatné do vyhlásenia rozsudku, keďže súd považoval zosplatnenie úveru za neplatné pre rozpor so zákonom ako je to uvedené vyššie. Pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru jedna splátka predstavuje 49,16 Eur (5.900/120). Za obdobie od 22.8.2013 do 22.12.2016 je splatných 41 splátok po 49,16 Eur čo predstavuje 2.015,56 Eur. Túto sumu by mal žalovaný do vyhlásenia rozsudku žalobcovi zaplatiť a keďže doposiaľ uhradil 515,12 Eur, jeho aktuálny dlh predstavuje 1.500,44 Eur. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe, pokiaľ ide pohľadávku, len v tomto rozsahu a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.
27. Žalobca započítal úhrady žalovaného aj na úroky z omeškania vo výške 345,7 Eur, hoci zákon k takémuto postupu ho neoprávňoval a dokonca postup žalovaného je výslovne v rozpore so zákonom, konkrétne s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého úhrady je potrebné započítať najprv na istinu. Žalobca však žiadnym spôsobom nárok na túto výšku úrokov z omeškania nevysvetlil a uspokojivo nevysvetlil ani nárok na sumu 93,64 eur, ktorú si uplatnil ako súčasť žalovanej sumy a ktorá mala predstavovať úroky z omeškania od zosplatnenia úveru do postúpenia pohľadávky. V tejto súvislosti súd opäť pripomína, že nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania, ale len od nasledujúceho dňa po splatnosti poslednej splátky priznanej súdom, teda splatnej ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. z prisúdenej istiny a len vo výške 5% p.a., nakoľko účastníci zmluvy o splátkovom úvere si dohodli úrok z omeškania v spomínanej výške a to v časti I. zmluvy. Účastníci zmluvy totiž majú právo dohodnúť si úrokovú sadzbu úroku z omeškania, ktorá však nesmie presiahnuť zákonný limit uvedený vo vládnom nariadení č.87/1995 Z.z. Podľa § 3 spomínaného nariadenia vlády v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd teda dospel k záveru, že účastníci zmluvy si dohodli úrok z omeškania v súlade s právnymi predpismi vo výške 5% p.a. a preto súd priznal úrok z omeškania len v tejto výške a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
28. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a 526 Občianskeho zákonníka.
29. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
30. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
31. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
32. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
33. Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom súd považoval za platnú, nezistil žiadny dôvod jej neplatnosti a to ani s poukazom na § 93 ods. 7 zákona o bankách.
34. O čiastočnom späťvzatí žaloby, ku ktorému došlo ešte pred pojednávaním, súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP.
35. Podľa opisu mzdového listu žalovaného jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 515 Eur. Po odpočítaní jeho pravidelných výdavkov mu zostáva na živobytie suma okolo 245 Eur mesačne. Súd preto po zohľadnení tejto sociálnej situácie žalovaného mu povolil mesačné splátky tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku a to s použitím § 232 ods. 4 CSP.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Podľa pomeru úspechu v konaní by mal nárok na náhradu trov konania žalovaný, tomu však podľa jeho
vlastného vyjadrenia žiadne trovy nevznikli a žalobca vzhľadom na to, že bol neúspešný v prevažnej časti uplatneného nároku nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.