Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_9C-678-2015.pdf
PDF · 78.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/678/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5 Bratislava, IČO : 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o. advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5 Bratislava, proti žalovanému : T.. L. P. G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXX/XX Ž., o zaplatenie 95, 29 eur takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca v žalobe podanej 21.09.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie 95, 29 eur, ktorá suma predstavuje neuhradený zostatok na pôžičke poskytnutej žalobcom žalovanému na základe zmluvy o pôžičke číslo XXXXXXXX uzavretej dňa 31.12.2010. Uviedol v ňom, že žalovanému poskytol celkovú sumu pôžičky 527, 60 eur a žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 20 mesačných splátkach v sume po 27, 15 eur. Do podania žalobného návrhu na pôžičke uhradil žalovaný spolu 464, 40 eur. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami zmluvy, žalobca ho vyzval listom 26.09.2012 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.
2. Platobný rozkaz Okresného súdu Levice z 15.01.2016 č. k. 9C/678/2015 - 38 bol zrušený uznesením z 16.06.2016 č. k. 9C/678/2015 - 56 pretože ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Vo veci súd konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/ CSP. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a podstatným obsahom spisu, najmä ), zmluvou o pôžičke ( čl. 3 ), oznámením o postúpení pohľadávky ( čl. 3 ), predžalobnou upomienkou ( čl. 6 ), prehľadom splátok a úhrad ( čl. 8 ), zmluvou o postúpení pohľadávky a prílohou ( čl. 21, 22 ), uznesením ( čl. 26), platobným rozkazom ( čl. 37 ), správami a zistil súd tento skutkový stav :
4. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 30.12.2010 zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 371, 80 eur, v celkovej sume pôžičky 527, 60 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 20 mesačných splátkach po 26, 38 eur, s končeným termínom splatnosti august 2012. Ročná úroková sadzba je 52, 74 %, RPMN 52, 74 %, priemerná hodnota RPMN 44, 57 %. Listom 26.09.2012 vyzval žalobca žalovaného na okamžité splatenie všetkých splátok v sume 86, 47 eur. Podľa prehľadu splátok a úhrad splatil žalovaný na pôžičke spolu 494, 40 eur. Listom 26.09.2012 žalobca zosplatnil pôžičku. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou 01.10.2015 postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. pohľadávku na žalobcu.
5. Žalobca si uplatňuje svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 30.12.2010, kedy Občiansky zákonník obsahoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Nesporne právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy treba považovať za absolútny obchod ( § 497 Obchodného zákonníka ), avšak právny režim sa spravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka všade tam, kde je to pre občana - spotrebiteľa výhodnejšie. Táto zmluva bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaný ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, zmluva bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými vrátane úverových zmluvných podmienok bez možnosti žalovaného meniť text a podmienky zmluvy, patrí táto úverová zmluva podľa obsahu nepochybne medzi spotrebiteľské zmluvy. Je to typová zmluva, v ktorej žalovaný spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy.
6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
10. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Podľa článku 6 bod 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
12. S poukazom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmluvu o pôžičke, ktorú strany uzavreli, treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť od ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z., Občianskeho zákonníka s použitím zákona o ochrane spotrebiteľa a Smernice Rady č. 93/13/EHS v neprospech spotrebiteľa a zmluvné postavenie spotrebiteľa sa nemôže zhoršiť. Predĺženie premlčacej doby na štyri roky je inštitút obchodno-záväzkového vzťahu ( § 401 Obchodného zákonníka ), avšak takého predĺženie premlčacej doby ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka neupravuje a je preto neprípustné. Dojednanie zmluvných podmienok, a teda aj o predĺžení premlčacej doby na štyri roky v predmetnej úverovej zmluve v zmysle Obchodného zákonníka je s poukazom na ust. § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka v rozpore s § 53 a 54 Občianskeho zákonníka neplatné. Súd preto na predĺženie premlčacej doby na štyri roky neprihliadol. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o úver ako absolútny
obchod upravený v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 z 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 5b zák. č. 102/2014 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
16. Súd ustálil, že predmetný záväzkový vzťah je občianskoprávny, použijú sa pre premlčanie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je v danom prípade trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Zo zmluvy o pôžičke, ktorú účastníci uzavreli 30.12.2012 vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 371, 80 eur, ktorú žalovaný splácal v pravidelných mesačných splátkach a termín konečnej splatnosti je v zmluve o pôžičke vyznačený na august 2012. Poľa prehľadu splátok a úhrad boli jednotlivé splátky splatné k 20. dňu toho ktorého mesiaca, teda dátum konečnej splatnosti je 20.08.2012. Od tohto dátumu začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá skončila 21.08.2015. Žalobca podal žalobu k súdu 21.09.2015, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca uplatnil svoje práva na súde po uplynutí premlčacej doby. Na premlčanie súd prihliadol z úradnej povinnosti, keďže ide o záväzok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, nakoľko však z obsahu spisu nevyplývajú pre neho žiadne trovy, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP ).
Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
V Leviciach dňa 13.01.2017