Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/489/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B. F. N., H.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 Košice, na návrh matky A. N., H.. X.X.XXXX, R. C. N. E. H. V. Q. Č.. XX, za účasti otca G. L., H.. X.XX.XXXX, R. C. N. E. H. V. D. Č.. X, R. Č. C.Ý. H. B. Z. Č.. XX V. Z. O., v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 26P 204/2005 zo dňa 16.5.2006 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletej B. F. N., H.. XX.X.XXXX, od 22.12.2015 do budúcna zo sumy 1.000 Sk, t.j. 33,20 €, na sumu 200 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej B. F. za obdobie od 22.12.2015 do 31.12.2016 vo výške 2.055,40 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú B. F. na 200 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že maloletá je žiačkou 1. ročníka osemročného súkromného športového gymnázia, pričom v čase poslednej úpravy výživného mala dva roky veku, jej pomery sa teda podstatne zmenili, uviedla svoj príjem u zamestnávateľa vo výške cca 340 € s tým, že s dcérou bývajú v domácnosti matky matky maloletej v 3-izbovom byte, kde maloletá má k dispozícií samostatnú izbu, mesačné náklady súvisiace s bývaním zo strany matky sú vo výške 120 €; otec na výživu maloletej prispieva len sporadicky na základe exekučného príkazu; k návrhu pripojila potvrdenie Š. R. E. zo dňa 23.11.2015, z ktorého vyplýva, že maloletá v sezóne 2014/2015, 2015/2016 bola členkou družstva mladšie a staršie mini žiačky, s tréningovým procesom 5-krát týždenne, s účasťou na súťažných stretnutiach a turnajoch družstva a klub potvrdil výdavky, klubový príspevok 20 € mesačne po dobu 11 mesiacov, t.j. 220 € na rok, náklady na súťažné stretnutia, turnaje, prípravné zápasy mimo Košíc - ubytovanie, strava, doprava, v priemere 30 € mesačne = 300 € na rok, hráčska licencia 10 € ročne, športový krúžok 30 € ročne, náklady na turnajoch cca 300 € na sezónu (2 turnaje), úhrada nákladov na letné sústredenie 120 € na jednu sezónu a materiálne vybavenie hráčky - obuv cca 60 € ročne, lopta cca 35 € ročne, športové oblečenie - tričká, kraťasy, ponožky a podobne cca 130 € ročne, pitný režim cca 1 € jeden tréning = 20 € mesačne = 200 € na rok.

2. Otec maloletej sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 3.2.2016 na základe výsledkov vykonaných šetrení doporučil zvýšiť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám maloletej, s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.

5. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej B. F. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 26P 204/2005 zo dňa 16.5.2006, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2006, ktorým rozsudkom maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 1.000 Sk mesačne (t.j. 33,20 €), pričom pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že maloletá mala necelé dva roky veku, matka s ňou bola na materskej dovolenke a poberala dávky vo výške 4.700 Sk, spolu s maloletou bývala u svojej matky, t.j. u starej matky maloletej, kde býval aj jej brat, otec dieťaťa bol nezamestnaným, nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, býval u rodičov, mával občasné brigády.

6. Matka maloletej je od 1.7.2014 zamestnaná u zamestnávateľa K..G..Z..P.., K..Q..X.. E., u ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva z jej opisu mzdových listov, dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 357,30 €.

7. Matka okrem B. F. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Naďalej s maloletou býva v 3-izbovom byte, ktorý byt je vo vlastníctve jej matky, t.j. starej matky dieťaťa, kde býva stará matka dieťaťa a brat matky, ktorý je nezamestnaný, mesačné výdavky súvisiace s bývaním sú okolo 340 €, na ktoré matka k rukám svojej matky prispieva čiastkou 120 € mesačne, v prípade hradenia poplatku za odvoz odpadu 150 €. Matka nevlastní žiaden majetok.

8. Maloletá B. F. je toho času žiačkou 2. ročníka osemročného súkromného športového gymnázia, v škole je hradené školné 25 € mesačne, poplatok ZRPŠ 10 € ročne, za obedy v školskej jedálni v priemere 20 € mesačne, v škole bol uhradený poplatok za prenájom skrinky na celú dobu štúdia, na začiatku septembra 2015 70 € a bol uhradený poplatok za učebnicu španielskeho jazyka, ktorý je vyučovacím jazykom na gymnáziu 40 € vrátane pracovného zošita. Maloletá naďalej je členkou basketbalového klubu, ako je uvedené vyššie. Maloletej matka hradí zároveň mesačné výdavky na hromadnú dopravu 10 €, kredit za mobilný telefón v priemere 6 - 8 € mesačne, s maloletou matka má zvýšené výdavky na stravovanie v súvislosti s aktívnym športovaním. V septembri 2016 maloletej bol aplikovaný zubný strojček na horný rad zubov, za čo bola matkou hradená úhrada 170 €, vo februári 2017 jej má byť nasadený i dolný zubný strojček, s potrebou úhrady 200 €, v súvislosti s týmto bol zároveň uhradený poplatok za snímok 7,90 €, 2-krát poplatok po 20 € a raz poplatok 10 €. Maloletá nosí okuliare s potrebou výmeny v priemere 2- krát ročne, podľa aktuálneho stavu zraku, pričom posledné dve úhrady matka zaplatila vo výške 120 € a 80 €, ináč má maloletá potreby primerané veku a vyspelosti dieťaťa.

9. Otec maloletej bol od 13.11.2015 zamestnancom spoločnosti K.-R., K..Q..X.. C., ako vodič medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy, pôvodne na dobu určitú do 15.5.2016, následne, ako vyplýva zo správy zamestnávateľa zo dňa 24.5.2016, tento pracovný pomer mu bol zmenený na dobu neurčitú a u tohto zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 402,50 €, pričom, ako vyplýva zo správ tohto jeho zamestnávateľa mu bol poskytovaný paušálny príplatok za prácu nadčas, nočnú prácu a prácu vo sviatok vo výške 10 € mesačne a cestovné náhrady pri zahraničných cestách v priemernej výške 622,90 €. Ďalej zo správy zamestnávateľa otca vyplýva, že tento bol v období od 24.6.2016 do 31.7.2016 dočasne práceneschopným. Zo správy zamestnávateľa otca vyplýva, že z príjmu otca sú vykonávané exekučné zrážky v priemernej výške 160 € z dôvodu 10 exekučných titulov v prospech M. T. S. B..K.., G. E. K. K..Q..X., M. E., Z. N.Ú. K. B. S. L. K., K..Q..X... Pracovný pomer otca bol skončený ku dňu 12.8.2016, k čomu jeho zamestnávateľ uviedol, že od 1.8.2016 otec nenastúpil do práce, svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil, preto mu bola vedená neospravedlnená neprítomnosť v práci, t.j. absencia až do 12.8.2016 (t.j. do dňa pojednávania vo veci), kedy sa otec s konateľom a zástupcom zamestnávateľa dohodol na ukončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce.

10. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 12.8.2016 uviedol, že spätne pred 10 rokmi sa oženil, s manželkou si vzali hypotéku, manželka údajne dva roky po uzavretí manželstva ochorela na sklerózu multiplex, pôvodne bývali v rodinnom dome, ale po zhoršení jej zdravotného stavu, toho času „je už na vozíku“, táto bola pol roka bez príjmu, musel vyriešiť jej invalidný dôchodok a medzičasom sa im narodila dcéra B., H.. XX.XX.XXXX, z dôvodu takto zmenenej situácie „o rodinný dom prišli“, tento bol predaný v rámci dražby, zo získaných peňazí splatili pôžičky, ktorých mali viacero, a presťahovali sa bývať k rodičom otcovej manželky; v decembri 2015 sa zamestnal ako vodič kamiónu v spoločnosti K.-R., kde pracoval v rámci 3-týždňových turnusov, po ktorých nasledovali 2 týždne voľna, 2 mesiace pred výpoveďou v čase turnusu „ho seklo“, turnus dokončil, následne bol po dobu jedného mesiaca práceneschopným, tvrdil, že pracovný pomer následne ukončil zo zdravotných dôvodov tvrdiac, že to bolo na odporúčanie lekára a že dňa 29.7.2016 doručil zamestnávateľovi výpoveď, uviedol, že jeho práceneschopnosť bola ukončená 31.7.2016, v čase pojednávania vo veci nepracoval, ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o prácu úradu práce. Tvrdil, že naďalej s manželkou musia splácať vyššie spomínanú hypotéku, ktorú za nich zaplatil švagor, s ktorým následne mali uzavrieť zmluvu o pôžičke, ktorú mu majú splácať v mesačných splátkach, ktoré toho času nesplácajú a udával, že údajne výživné na maloletú B. F. zaňho platí jeho svokra, splátky hypotéky špecifikoval v sume 450 €; pokiaľ ide o jeho výkon prác udával, že na turnus 3-týždňový si na osobné výdavky brával sumu 200 €, ostatné svoje príjmy nechával v domácnosti pre potreby rodiny; ako dôvod prečo švagor vyplatil hypotéku jeho a jeho manželky uviedol, že hypotéka bola zabezpečená záložným právom a to rodinným domom práve uvedeného švagra, v ktorom dome švagra v súčasnosti spolu s manželkou a ich maloletou dcérou a svokrovcami aj bývajú a po prevzatí hypotéky švagrom došlo k prevodu tejto nehnuteľnosti práve na uvedeného švagra; nevedel špecifikovať výdavky súvisiace s bývaním v tomto rodinnom dome, keďže uviedol, že všetky tieto hradia jeho svokrovci, ktorým on s manželkou neprispievajú žiadnou formou, svokrovci sú starobnými dôchodcami, svokra má dôchodok vo výške 330 €, výšku dôchodku svokra uviesť nevedel, on sám je vlastníkom pozemku v obci Z. N. v hodnote ním udávanej 800 €, ktorý nadobudol titulom dedenia po nebohej matke a staršieho 24-ročného auta značky Volvo, uviedol, že tieto veci v jeho vlastníctve sú zaťažené exekúciami. Okrem B. F. a maloletej B. iné vyživovacie povinnosti uviedol, že nemá.

11. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 12.8.2016 otcovi bola uložená uznesením tunajšieho súdu povinnosť v lehote najneskôr 15 dní pred termínom vytýčeného pojednávania, t.j. pred 13.1.2017, doručiť do spisu doklady o jeho tvrdeniach o jeho tvrdenej pracovnej neschopnosti, o z tohto titulu mu vyplatených nemocenských dávkach, o skončení pracovného pomeru, o jeho tvrdeniach o dôvode skončenia pracovného pomeru, t.j. lekárskej správy, z ktorej malo vyplývať odporúčanie lekára, aby ukončil prácu, ktorú vykonával v spoločnosti K.-R.; v prípade dispozície predloženia dokladu z úradu práce o evidencii a o výplate prípadných dávok, dokladu o vyplácaných mu nemocenských dávkach za celé sporné obdobie, dokladu o zdravotnom stave jeho manželky za sporné obdobie a o výške príjmov jeho manželky za sporné obdobie, t.j. od decembra 2015, prípadne dokladu o priznaní invalidného dôchodku, o výške vyplácaného jej invalidného dôchodku a rodného listu maloletej B.. Uvedenú povinnosť si otec v určenej mu lehote, ani do dňa pojednávania vo veci nesplnil.

12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 19.10.2016 vyplýva, že otec maloletej z úradu práce nepoberá žiadne dávky a nie je ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeho posledná evidencia bola od 28.10.2003 do 24.2.2004, kedy bol vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom práce.

13. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, zo dňa 27.10.2016 vyplýva, že otec od decembra 2015 do podania správy dávky v nezamestnanosti nepoberal, v sledovanom období mu bolo vyplatené nemocenské a to od 4.7.2016 do 29.7.2016 v celkovej sume 228,40 €.

14. Z výpovedí rodičov jednoznačne vyplynulo, že otec nad rámec súdom určeného výživného na úhradu potrieb maloletej neprispel a neprispieva; ako dôvod prečo nezačal dobrovoľne napr. prispievať na úhradu potrieb maloletej vyšším než je pôvodne súdom určeným výživným v čase po nástupe do pracovného pomeru v spoločnosti K.-R., otec dôvodil tým, že splácali s manželkou hypotéku v splátkach po 450 €.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zistené skutkového stavu. (2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku (CMP), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

15. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vyhovel návrhu matky v celom rozsahu, výživné zo strany otca voči maloletej B. F. zvýšil, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že matkou podaný návrh bol podaný v celom rozsahu dôvodne, keďže, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná v čase, keď maloletá B. F. nemala ani dva roky veku a bola dieťaťom v útlom veku, došlo opakovane k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, tieto zmeny pomerov spočívali predovšetkým v uplynutí viac ako 3-krát doby po tri roky, pričom uplynutie doby troch rokov, podľa ustálenej súdnej praxe, v súvislosti s psychickým i fyzickým vývinom maloletého dieťaťa, je dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, ďalšie podstatné kvalifikované zmeny pomerov na strane maloletej nastali v súvislosti s nástupom maloletej do materskej škôlky, následne prechodom na 1. stupeň základnej školy a následne prechodom na 2. stupeň základného štúdia, ktoré zmeny pomerov samé o sebe taktiež sú kvalifikovaným dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Ďalšou takouto podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov, ktorá je dôvodom pre úpravu výživného spôsobom zvýšenia je výrazný nárast príjmov na strane otca dieťaťa, minimálne od času jeho nástupu do pracovného pomeru v spoločnosti K.-R. K..Q..X.. - od 13.11.2015, keďže v tomto pracovnom pomere otec dosahoval príjem v priemernej výške 457 €, ako je uvedené vyššie, ktorý príjem sám o sebe znamená podstatnú kvalifikovanú zmenu pomerov na jeho strany v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy výživného, kedy otec bol nezamestnaným, nebol vedený ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, mal iba občasné brigády, navyše v súvislosti s jeho zamestnaním sa v spoločnosti K.-R. K..Q..X.. otec mal aj ďalšie príjmy a to mesačný paušál 10 € a náhrady stravného v súvislosti s výkonom práce v priemernej výške, ako je uvedené vyššie, 622,90 €, a ako je všeobecne známou skutočnosťou a aj ustálenou súdnou praxou, táto časť príjmu rodiča je zohľadňovaná pri posudzovaní jeho vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, keďže takto vyplácané náhrady neslúžia v celom rozsahu na výdavky rodiča, v súvislosti s jeho pracovnými cestami, čo napokon v tomto prípade vyplynulo aj zo samotnej výpovede otca, ktorý sám vo výpovedi uviedol, že na jednotlivé turnusy si brával 200 €, z ktorých hradil svoje výdavky v čase turnusov a všetku ostatnú časť svojich príjmov ponechával k dispozícií rodine. Zároveň súd zohľadnil podstatnú zmenu pomerov aj na strane matky, ktorá v čase predchádzajúcej úpravy výživného poberala dávky v materstve vo výške 4.700 Sk, čo je v prepočte 156 € a toho času dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 357 €. Na strane rodičov súd zároveň zohľadnil aj ich osobné a majetkové pomery, prihliadol k tomu, že matka spolu s maloletou naďalej býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom, otec, ktorý v čase predchádzajúcej úpravy výživného býval u svojich rodičov teraz býva v spoločnej domácnosti so svojimi terajšími svokrovcami, švagrom, svojou terajšou manželkou a ich spoločnou maloletou dcérou B., H.. XX.XX.XXXX, súd zároveň zohľadnil, že otcovi medzičasom pribudla vyživovacia povinnosť voči uvedenému dieťaťu - maloletej B. s tým, že voči tomuto dieťaťu majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, teda nielen otec, ale aj jeho manželka - matka maloletej B., ktorá ako otec uviedol je poberateľkou invalidného dôchodku, zároveň na strane otca prihliadol k tomu, že otec sa ani za seba, ani za svoju terajšiu rodinu nijako nepodieľa na nákladoch súvisiacich s bývaním, keďže, ako uviedol, tieto náklady za nich v celom rozsahu hradia rodičia jeho manželky. Pri stanovení konkrétnej výšky výživného súd vychádzal i z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s ošatením, bývaním a stravovaním, ako aj so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím tak, ako sú uvedené vyššie, prihliadol na rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám matky a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletej, na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky voči maloletej formou osobnej starostlivosti o ňu a na strane rodičov súd vychádzal z ich vyššie uvedených zistených osobných, majetkových a zárobkových pomerov. Pre úplnosť súd dodáva, že na strane otca nemohol a neprihliadol k ukončeniu jeho pracovného pomeru v spoločnosti K.-R. K..Q..X.., keďže otec svoje tvrdenie, že malo dôjsť k skončeniu tohto jeho pracovného pomeru údajne pre jeho zdravotné dôvody, toto svoje tvrdenie otec jednak súdu nijako nepreukázal, naopak sám potvrdil, že jeho pracovný problém spočíval v problémoch s chrbticou, ktorý problém napriek tomu, že akútne vyvstal v čase jeho turnusového pobytu v zahraničí mu nebránil turnus ukončiť a následne s týmto súvisiaca jeho pracovná neschopnosť, ako vyplýva aj zo správy Sociálnej poisťovne, trvala len od 4.7.2016 do 29.7.2016, teda tento jeho zdravotný problém si nevyžiadal ani len dlhodobejšiu pracovnú neschopnosť a naopak, zo správy jeho pôvodného zamestnávateľa spoločnosti K.-R., tak ako už bolo uvedené, jednoznačne vyplýva, že otec bez uvedenia dôvodu prestal chodiť do práce, svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil, čo jeho zamestnávateľ vyhodnotil ako absencie a 12.8.2016 sa otec

a jeho zamestnávateľ vzájomne dohodli na skončení pracovného pomeru bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Naopak, napriek tomu, že došlo k skončeniu pracovného pomeru, otec sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce nezaevidoval, nepožiadal si z úradu práce o priznanie dávok a tak isto Sociálnou poisťovňou mu nebola a nie je vyplácaná podpora v nezamestnanosti ani iné dávky, z uvedeného súd teda jednoznačne vyvodil, že otec ukončil uvedený pracovný pomer bez vážneho dôvodu - nijako súdu nebolo preukázané, že by dôvodom skončenia pracovného pomeru boli zdravotné problémy na strane otca, keďže jeho pracovná neschopnosť skončila 29.7.2016 a pracovný pomer ukončil až 12.8.2016, z čoho súd jednoznačne má za preukázané, že dôvodom skončenia pracovného pomeru otca v žiadnom prípade neboli ním tvrdené zdravotné problémy na jeho strane a preto na toto skončenie jeho pracovného pomeru súd prihliadnuť nemohol, otec napriek tomu, že má vyživovacie povinnosti voči dvom maloletým deťom sa vzdal majetkového prospechu spočívajúceho v pravidelnom mesačnom príjme, čo nemôže byť vyhodnocované v neprospech maloletej, ktorá je svojou výživou odkázaná na svojich rodičov.

16. Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 22.12.2015, t.j. odo dňa doručenia návrhu matkou súdu, do 31.12.2016 k vzniku dlžného výživného spolu vo výške 2.055,40 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 33,20 € a novourčeným výživným 200 €, čo je mesačne rozdiel 166,80 € a to za 12 celých mesiacov sporného obdobia - roka 2016, čo je spolu 2.001,60 € a za pomernú časť 10 dní decembra 2015, čo je 53.80 €), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia