Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-65-2012.pdf
PDF · 151.23 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/65/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobkyne C. zastúpenej advokátskou kanceláriou Juhás, Marják & Ferenci s.r.o., so sídlom Mojmírová 12, Košice proti žalovanému ŠPRINT, s.r.o., so sídlom Pri Plynárni 3, 040 01 Košice, IČO:31 719 635, zastúpený JUDr. Tiborom Šafárikom, so sídlom Štúrova 20, Košice v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru a náhradu mzdy
rozhodol:
Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 29.3.2012 j e n e p l a t n é .
Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.5.2012 domáhala voči žalovanému určenia, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 29.3.2012 je neplatné a že žalovaná obchodná spoločnosť ŠPRINT s.r.o. je povinná upustiť od porušovania práv žalobkyne a vykonať nápravu a odstrániť jej následky a umožniť jej výkon dohodnutej pracovnej činnosti, uhradiť jej náhradu mzdy od apríla 2012 ako aj doplatiť rozdiel v mzde na základe neplatného úkonu do umožnenia pokračovania v práci a nahradiť trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia. 2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela pracovnú zmluvu dňa 13.1.2010 na dojednaný druh práce „ostatní pokladníci a zamestnanci v príbuzných odboroch (obsluha, údržba a servis VHP)“ s dňom nástupu do práce od 15.1.2010 a s miestom výkonu práce P.. Súčasťou pracovnej zmluvy sú aj pracovné povinnosti dozorcu herne zo dňa 22.1.2010. Všetky dokumenty za žalovanú obchodnú spoločnosť podpisoval konateľ E. Dňa 28.3.2012 štatutárny žalobca žalovaného listom oznámil žalobkyni dočasné preradenie na iné pracovisko do U. Žalobkyňa si toto rozhodnutie prevzala od zástupcu žalovaného a oznámila mu, že na prevádzku, na ktorej preradenie jej nariadil žalovaný by aj nastúpila, ale žiadala od žalovaného buď písomný dodatok č.1 k pracovnej zmluve zo dňa 13.1.2010 alebo písomnú dohodu o zmene pracovných podmienok, inak je toto dočasné preradenie neplatné. Dňa 29.3.2012 jej však žalovaný listom pod značkou č.112/2012 oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, t.j. z dôvodu odmietnutia dočasného preradenia na inú prácu podľa § 55 ods. 4 Zákonníka práce. Žalobkyňa okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala a opustila pracovisko. Od 30.3.2012 do 10.4.2012 bola žalobkyňa práceneschopnou, čo oznámila žalovanému, dňa 30.3.2012 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila listom žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní s odôvodnením, že :
- zo strany žalobkyne nikdy nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, tak ako jej to uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 29.3.2012, pretože žalobkyňa dňa 2.4.2012 bola práceneschopná, čiže ani nemohla porušiť pracovnú disciplínu,
- dočasné preradenie na iné pracovisko môže zamestnávateľ použiť iba v prípade, a to na nevyhnutne potrebný čas vtedy, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov,
- zamestnávateľ nesmie bez súhlasu zamestnanca meniť jeho druh práce, miesto výkonu práce, mzdové podmienky či akékoľvek dohodnuté pracovné podmienky bez písomnej dohody oboch strán, čo žalovaný vôbec neakceptoval ani po upozornení žalobkyne,
- dočasne preradenie na iné pracovisko zo dňa 28.3.2012, ktoré bolo doručené žalobkyni je právne a skutkovo neplatné, a to z dôvodu, že nedošlo k naplneniu právnych skutočnosti k uplatneniu ustanovenia § 55 ods. 4 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov,
- v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce, najmä ustanovenia § 61 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov, kde - dôvody výpovede nemožno dodatočne meniť a dôvod musí byť vymedzený tak, aby ho nebola možné zameniť s iným dôvodom- kde možno dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov ustanovených len v zákonníku práce,
- žalovaný dal žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68, ale nevymedzil podľa akého odseku a písmena tohto ustanovenia, čo jej jeho povinnosť pri okamžitom skončení pracovného pomeru, tak aby bola naplnená podstata ustanovenie §61 ods.2, dôvody výpovede nemožno dodatočne meniť a dôvod musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Týmto svojím konaním si nesplnil žalovaný svoju zákonnú povinnosť, čo jej jedným z viacerých dôvodov neplatnosti tejto výpovede,
- konanie žalobkyne, tak ako uvádza žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru je závažným porušením pracovnej disciplíny, ktoré však nemá žalovaný upravený v Pracovnom poriadku a dokonca toto konanie žalobkyne nie jej definované ani v Zákonníku práce,
- uzatvorená Pracovná zmluva zo dňa 13.1.2010 sa odvoláva na Pracovný poriadok žalovaného zo dňa 12.9.2011, kde je uvedené v časti Povinnosti zamestnanca v bode 4., že môže žalovaný preradiť zamestnanca bez jeho súhlasu dočasne, a to z dôvodov čerpania dovoleniek, PN, neúplný stav zamestnancov, zabezpečenie chodu prevádzky, čo žalobkyňa považuje za rozpor s ustanovením § 55 ods. 4 Zákonníka práce,
- žalovaný nemá vôbec uvedené vo svojom Pracovnom priadku, čo jej závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, čiže nikto nevie o aké ide porušenie pracovnej disciplíny. 3. Na výzvu súdu, aby žalobkyňa odstránila v lehote 10 dní vady podania, ktoré je návrhom na začatie konania zo dňa 2.5.2012, žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila súdu vyjadrenie, v ktorom navrhla úpravu petitu žaloby takto :„ určuje sa, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 29.3.2012 je neplatné a žalovaná obchodná spoločnosť ŠPRINT, s.r.o. so sídlom Pri Plynárni č. 3, Košice 040 01, IČO: 31 719 635 je povinná upustiť od porušovania práv zamestnanca - žalobcu C. vykonať nápravu a odstrániť jej následky a umožniť jej výkon dohodnutej pracovnej činnosti, a uhradiť jej náhradu mzdu vo výške 492 EUR, za apríla kalendárneho roka 2012 ako aj doplatiť mzdu na základe neplatného úkonu do umožnenia pokračovania v práci, nahradiť trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku“. 4. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 19.1.2013, k žalobe sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11.3.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť s tým, že okolnosti prípadu sa odohrali inak, ako to uvádza žalobkyňa a iné sú tiež objektívne podklady na využitie práva skončiť s ňou pracovný pomer okamžitým spôsobom. Všetky prevádzky žalovaného majú prevádzkový čas, sú dozorované štátnym orgánom, preto za daného stavu musel žalovaný zvoliť voči žalobkyni exemplárny prístup v záujme prevencie možného nárastu podobného chovania. Žalovaný uviedol, že firma má vypracovaný pracovný poriadok, ktorý žalobkyňa vzala na vedomie, v časti Povinnosti zamestnanca v bode 4 sú príkladom uvedené tzv. mimoriadne udalosti, ktorých výskyt dovoľuje dočasne preložiť zamestnanca na iné pracovisko okrem iných na zabezpečenie chodu prevádzky. K tomuto kroku voči žalobkyni viedlo žalovaného viacero dôvodov, z ktorých každý bol naliehavej povahy, pretože na pracovisko R. bolo okamžitým skončením zrušený pracovný pomer s pracovníčkou, ktorá nastúpila do práce po požití alkoholu alebo drog. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola na výkon tej istej práce vybratá pre najprijateľnejšie osobné pomery a dňa 28.3.2012 celkom zdravá odmietla prevziať oznámenie o preradení a rešpektovať ho. 5. Súd 1. inštancie o nároku žalobkyne rozhodol dňa 17.10.2014 Rozsudkom pod sp.zn.č. 38C/65/2012-87 tak, že určil, že skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 29.3.2012 je neplatné, v prevyšujúcej časti (o určenie, že žalovaná obchodná spoločnosť ŠPRINT s.r.o. je povinná upustiť od porušovania práv žalobkyne a vykonať nápravu, odstrániť následky a umožniť jej výkon dohodnutej pracovnej činnosti) žalobu zamietol, toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.2014. Nárok žalobkyne o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 492 EUR za apríl 2012 a o doplatenie mzdy do času umožnenia pokračovania v práci vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp.zn.č. 38C/265/2014, ktoré je prerušené do skončenia veci 38C/65/2012. 6. Krajský súd, ako súd 2.inštancie o odvolaní žalovaného dňa 25.5.2016 rozhodol Uznesením pod sp. zn.č. 1Co/125/2015-111 tak, že zrušil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že ustanovenie § 55 ods. 4 Zákonníka práce zakotvuje jediný zákonný dôvod, ktorý zakladá právo zamestnávateľa preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu a je ním potreba odvrátenia mimoriadnej udalosti alebo zmiernenie jej bezprostredných následkov. Odvolací súd preto nariadil opätovne sa vyporiadať s existenciou potreby odvrátenia mimoriadnej udalosti alebo zmiernenie jej bezprostredných následkov, t.j. či bola zo strany zamestnávateľa splnená zákonná podmienka že takéto preradenie bolo potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, výpoveďami účastníkov konania, svedeckými výpoveďami, písomnými vyjadreniami účastníkov, ako aj ich právnych zástupcov a zistil tento skutkový stav : 7. Žalovaný je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu v Košice I, v oddieli Sro, vo vložke č. 7205/V. 8. Dňa 13.1.2010 žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný, ako zamestnávateľ uzavreli Pracovnú zmluvu, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli na pracovnom pomere na dobu neurčitú, na dohodnutý druh práce : ostatní pokladníci a zamestnanci v príbuzných odboroch (obsluha, údržba a servis VHP), s dohodnutým miestom výkonu práce slovne označeným „P., so základným platom 307,70 EUR, s dohodnutým osobný hodnotením 210 EUR mesačne, podmieneným hodnotením výkonu práce a s nástupom do práce od 15.1.2010. 9. Ako je uvedené v Pracovnom poriadku spoločnosti ŠPRINT s.r.o. (v zmysle záverečných ustanovení platný a účinný od 12.9.2011) v časti s názvom „Povinnosti zamestnanca“, v bode č. 4 sa uvádza že, cit. „V prípade mimoriadnych udalostí napr. čerpanie dovoleniek, PN, neúplný stav, zamestnancov zabezpečenie chodu prevádzky, zamestnávateľ môže zamestnanca dočasne preradiť aj bez súhlasu na iné pracovisko v rámci SR“. 10. Zo zoznamu zamestnancov, ktorí boli oboznámení so znením Pracovného poriadku z 12.9.2011 firmy ŠPRINT s.r.o. súd zistil, že žalobkyňa (uvedená pod por. č. 7) dňa 4.9.2011 svojím podpisom potvrdila, že sa oboznámila so znením Pracovného poriadku, že mu porozumela a že ho bude dodržiavať v plnom rozsahu. 11. Dňa 28.3.2012 žalovaný listom pod č. 111/2012 oznámil žalobkyni jej dočasné preradenie na iné pracovisko podľa § 55 ods.4 Zákonníka práce od 2.4.2012, R. Na tejto listine, ktorú súdu predložil žalovaný, je rukou písaný text v znení: „. odmietla podpísať protokol o dočasnom preradení, pričom ho prevzala (28.3.2012 o 15:30 hodine) a vyjadrila sa ústne k tomu, že na danú prevádzku odmieta nastúpiť. Prítomný : D., podpis, E. podpis“. 12. Dňa 29.3.2012 žalovaný listom pod č. 112/2012 oznámil žalobkyni, že s ňou podľa § 68 Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny t.j. odmietnutia dočasného preradenia na inú prácu podľa § 55 ods. 4 Zákonníka práce, s odôvodnením, že dňa 28.3.2012 o 15:30 hod jej bolo na pracovisko doručené písomné oznámenie o dočasnom preradení, ktoré odmietla prevziať a oznámila prítomným zamestnancom, že na danú prevádzku nenastúpi a odmietla prevziať kľúče od tejto prevádzky. V dolnej časti listiny, ktorú súdu predložil žalovaný, je rukou písaná poznámka v znení: „Dňa 29.3.2012 o 17:36 hod si pani C. prevzala okamžitú výpoveď za prítomnosti nižšie podpísaných. D., podpis, E., podpis“. 13. Dňa 30.3.2012 právny zástupca žalobkyne písomne oznámil žalovanému stanovisko žalobkyne k dočasnému prideleniu na iné pracovisko zo dňa 28.3.2012 a k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 9.3.2012 s tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.3.2012 je právne a skutkovo neplatné a z dôvodu, že nemohlo dôjsť k naplneniu dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny tak, ako je to uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 29.3.2012. Okrem tejto skutočnosti žalobkyňa nikdy nemohla závažným spôsobom porušiť pracovnú disciplínu lebo skutočnosť alebo dôvod, ktorý uvádza žalovaný v okamžitom skončení nikdy ani nenastal. Uviedol, že žalobkyňa trvá naďalej na pokračovaní pracovného pomeru podľa pracovnej zmluvy zo dňa 13.1.2010 z dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany 29.3.2012 žalobkyni je neplatné. Súčasne žalovaného upozornil, že žalobkyňa sa bude svojich práv domáhať žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na príslušnom súde.
14. Listom zo dňa 16.4.2012 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne svoje stanovisko v tom zmysle, že žalobkyňu chceli preradiť na iné pracovisko v E. len dočasne, pričom by vykonávala tú istú prácu a z dôvodu mimoriadnej udalosti, ktorá je definované v Pracovnom poriadku firmy. Ako dôvod preradenia bola skutočnosť, že na prevádzke v E. museli ukončiť pracovný pomer so zamestnankyňou, ktorá prišla na pracovisko pod vplyvom omamnej látky a museli zabezpečiť chod prevádzok. Táto prevádzka ako aj všetky prevádzky, kde prevádzkujú výherné prístroje a terminály videohier musia dodržiavať prevádzkový čas herní ako je to uvedené v zákone č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách v hernom pláne prevádzkových pravidlách herní ako aj v licencii, ktorú vydáva a schvaľuje Ministerstvo financií SR. Tieto prevádzky sú dozorované štátnym dozorom Daňového úradu, porušenie týchto pravidiel je podľa zákona 171/2005 Z.z. správnym deliktom tým, že žalobkyňa odmietla prevziať kľúče od prevádzky, odmietla prevziať preradenie, odmietla akékoľvek preradenie, porušila závažné pracovnú disciplínu, preto s ňou ukončili pracovný pomer. 15. V písomnom odaním doručenom súdu dňa 22.4.2013 právny zástupca žalobkyne uviedol, že podľa § 55 Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie bez súhlasu zamestnanca meniť jeho druh práce, miesto výkonu práce, mzdové podmienky, či akokoľvek dohodnuté pracovné podmienky, napr. pracovný čas za výmeru dovolenky, pričom k zmene pomerov môže dôjsť len na základe písomnej dohody strán. Zákonník práce ustanovuje aj výnimky, kedy aj bez súhlasu zamestnanca môže dôjsť k zmene pracovných podmienok a to najmä druh práce alebo miesta výkonu práce a to v prípade keď zamestnanec nie je spôsobilý vykonávať prácu a zamestnávateľ ho musí jednostranne preradiť na inú preňho vhodnú prácu, pričom dôvody preradenia upravuje Zákonník práce taxatívne t.j. nemožno použiť na preradenie zamestnanca dôvod, ktorý nie je uvedený v § 55 ods. 2 Zákonníka práce. Zákonník práce dáva ešte jednu možnosť zamestnávateľovi jednostranne preradiť zamestnanca na nevyhnutne potrebný čas vtedy, ak jej potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jeho bezprostredných následkov napr. pomoc pri odstraňovaní následkov povodne, požiaru alebo udalosti, kedy by zamestnávateľovi hrozila škoda veľkého rozsahu. Na rozdiel od povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca ide v tomto prípade len o možnosť preradenia t.j. záleží len na rozhodnutí zamestnávateľa, či preradí zamestnanca na inú prácu ak nastane mimoriadna udalosť. Podľa vyššie uvedených skutočností právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že nemá vedomosť, aby na pracovisko v U. došlo k nejakej mimoriadnej udalosti (povodne alebo požiaru), v ktorej následky je potrebné odstrániť a tým preradiť žalobkyňu aj bez jej súhlasu na čas nevyhnutný na inú prácu na iné pracovisko tak ako to urobil žalovaný. 16. Na pojednávaní dňa 26.4.2013 žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného bola zamestnaná podľa pracovnej zmluvy od 13.1.2010 a odvtedy pracovala na prevádzke na P. od septembra 2011 pracovala na prevádzke na U. až do marca 2012, t.j. až do času, kedy jej dal žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru. Na prevádzku na ulici U. bola preložená z dôvodu, že prevádzka na P. bola zrušená niekedy v auguste, septembri 2011. O tomto preradení na inú prevádzku nebola spísaná zmena zmluvy. Pred nástupom do zamestnania u žalovaného mala dlhoročnú prax, pracovala s automatmi v herniach, podmienkou pre žalovaného tiež bolo, aby bola tri mesiace evidovaná na Úrade práce, čo splnila. V tom čase žalovaný otváral prvú herňu na P. V januári 2012 zaúčala na inej prevádzke nového zamestnanca pána G., ale bolo to len počas jedného mesiaca a len na 2-3 hod. denne. Dňa 28.3.2012 jej žalovaný prostredníctvom pána J. a pána G. oznámil dočasné preradenie na iné miesto bez listiny o preradení, bolo to ústne oznámenie o preradení do E. pričom ako uviedla, jej mával pred tvárou kľúčmi s tým, že ak si neprevezme kľúče od prevádzky v E. môže si rovno písať výpoveď. Dôvod, prečo by som mala nastúpiť do E. jej žalovaný neoznámil, t.j. nebolo mi povedané na aký čas, prečo tam má ísť, ani koho má zastupovať, povedali jej iba to, že je to rozhodnutie šéfa. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na prevádzke v P. boli dve zamestnankyne, pričom len jej bolo oznámené, že má ísť na inú prevádzku, čo odmietala, vyhrážali sa jej okamžitým skončením pracovného pomeru. Počas pracovného pomeru nezaevidovala, že by nejaký iný zamestnanec bol preradený na inú prevádzku. Dňa 29.3.2012 pán J. spolu pánom G. písomne doručili žalobkyni okamžité skončenie pracovaného pomeru. Žalobkyňa sa domnieva, že správanie žalovaného bolo účelové, pretože už dňa 31.3.2012 na jej miesto na prevádzku na K. prijali ďalšiu zamestnankyňu E. Poukázala aj na rýchlosť, akou žalovaný vybavil odpísanie žalobkyne zo Sociálnej poisťovne ako svojho zamestnanca, pretože už dňa 29.3.2012 bola zo Sociálnej poisťovne odhlásená. Dôvody, pre ktoré odmietla preradenie do E. boli tie, že na prevádzke v E. bola iba čisto herňa, čo bolo menej bezpečné, ako herňa s pohostinstvom, ďalej že ako P. musela dochádzať, že by musela chodiť domov neskoro večer domov, bála som sa o svoj život. Žalobkyňa preto dňa 30.3.2013 oznámila žalovanému, že trvá naďalej na pracovnom pomere. Potvrdila, že pri podpise pracovnej zmluvy a dodatku k nej si prečítala pokyny v bode č.4 čl. 18, ale že jej nikdy nebol vysvetlený pojem mimoriadna udalosť a ani sa počas jej pracovného pomeru nestala žiadna
mimoriadna udalosť. Žalobkyňa uviedla, že zo strany žalovaného jej nikdy počas trvania pracovného pomeru nebola oznámená žiadna nespokojnosť s pracovnými výkonmi, naopak, zamestnávateľ bol s jej prácou spokojný, aj preto sa domnieva, že preradil na iné miesto práve ju. 17. Na pojednávaní dňa 26.4.2013 vypovedal konateľ žalovaného E. ktorý uviedol, že mimoriadnou udalosťou, ktorá je popisovaná v pracovnom poriadku je napr. čerpanie dovolenky, PN-ky, t.j. neúplný stav zamestnancov a potreba zabezpečenia chodu prevádzky. Uviedol, že zamestnávateľ môže zamestnanca dočasne preradiť aj bez súhlasu zamestnanca na iné pracovisko v rámci SR, preto na prevádzke, kde pracuje jeden zamestnanec, museli v prípade choroby operatívne riešiť náhradou iným zamestnancom. Dôvodom preradenia žalobkyne na prevádzku do E. bolo to, že prepustili zamestnankyňu, ktorá tam pracovala a v danej chvíli to bolo najlepšie riešenie, pretože musel zabezpečiť chod prevádzky. Predpokladal, že jej zastupovanie by trvalo 4 až 5 dní, avšak nevedel presne na akú dobu, bolo to potrebné do času prijatia nového zamestnanca. Uviedol, že snahou žalovaného je, aby preradenie bolo čo najkratšie. Uviedol, že žalobkyňa si neprevzala listinu o preradení s odôvodnením, že nechce pracovať s Rómami. Namietal tvrdenie žalobkyne, že by práca na prevádzke v E. bola pre ňu nebezpečná, práve naopak, je bezpečnejšia, nakoľko sa tam nepodávajú alkoholické nápoje. V listine o dočasnom preradení žalobkyne na iné pracovné miesto nebola uvedená lehota, pretože v tom čase ešte žalovaný nevedel, kedy bude prijatý zamestnanec a so žalobkyňou nebola možná žiadna možná dohoda, aj napriek tomu, že bol ochotný jej zabezpečiť odvoz a dovoz na túto prevádzku mimo P.. Uviedol, že za obdobie od 13.1.2010 do 29.3.2012 nemal voči žalobkyni, resp. jej práci žiadne výhrady, bola priemerná zamestnankyňa. Namietal tvrdenie žalobkyne, že by bol s ňou skončený pracovný pomer účelovo. 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k výpovediam na pojednávaní dňa 26.4.2013 (čl.67 spisu) uviedol, že v tom zmysle, že žalobkyňa tvrdením, že žalovaný extrémne rýchlo odhlásil žalobkyňu zo Sociálnej poisťovne zavádza súd, nakoľko v súčasnosti prihlasovanie a odhlasovanie zamestnanca prebieha elektronicky a má sa urobiť do ôsmich dní od zmeny, pričom žalovaný toto odhlásenie vykonal 4.4.2012 o 8:25 hod, čo je zrejmé z potvrdenia vygenerovaného informačného systému Sociálnej poisťovne. Ďalej poukázal na to, že keď žalobkyňa tvrdí, že nedošlo k žiadnej mimoriadnej udalosti za trvania jej pracovného pomeru ide o jej klamstvo, keďže kontrolou evidencie sa zistilo, že od nadobudnutia platnosti pracovného poriadku z 12.9.2011, okrem desiatok iných mimoriadnych udalostí, sa jedna z nich týkala aj žalobkyne dňa 4.11.2011, kedy pred nástupom na smenu hlásila že je chorá a že nemôže nastúpiť do práce, na základe čoho musel žalovaný túto mimoriadnu udalosť riešiť poprehadzovaním smeny na ostatných prevádzkach a o 9:20 hod už namiesto H. bola na prevádzke U. iná zamestnankyňa, slečna H. z prevádzky na J., ktorá ju potom zastupovala až do ukončenia práceneschopnosti, do 9.11.2011. Žalovaný ďalej poukázal na to, že tvrdenie žalobkyne, že jej nedoručili dočasné preradenie na iné pracovisko je klamstvo, pretože toto jej bolo doručené na pracovisku dňa 28.3.2013, pričom toto preradenie odmietla prevziať tak, ako je to uvedené v písomnom vyjadrení napísanom na predmetnej listine, podpísané svedkom. Žalovaný poukázal aj na ďalšie rozpory v písomných, či ústnych vyjadreniach žalobkyne, napr., v žalobe tvrdí, že chcela nastúpiť na danú prevádzku a v ďalších vyjadreniach, že nechcela a odmietla. Žalovaný poukázal na to, že so žalobkyňou nesporne uzavrel pracovnú zmluvu, s upresnením v Pracovnom poriadku, pričom ona odmietla pracovať, čo žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. 19. Dňa 14.5.2013 Sociálna poisťovňa Košice na výzvu súdu oznámila, že elektronickou formou zamestnávateľ ŠPRINT s.r.o. dňa 4.4.2012 odhlásil z registra sociálneho poistenia pani C. s dátumom zániku poistenia k 29.3.2012. 20. Na pojednávaní dňa 18.10.2013 vypovedala svedkyňa C., bývalá zamestnankyňa u žalovaného a bývalá kolegyňa žalobkyne. Uviedla, že u žalovaného pracovala na pozícií „dozor herne“, na prevádzke na P. spolu so žalobkyňou, ktorá ju aj zaúčala do jej pozície. Neskôr spoločne prešli na ďalšiu prevádzku žalovaného, na A. Svedkyňa uviedla, že k nej sa žalovaný zachoval tak, že ju nútil napísať si vlastnú výpoveď a keď s tým nesúhlasila, začal jej krátiť výplatu. V tom čase jej pán J. a pán G. robili nepríjemnosti v práci tým, že ju nútili si napísať výpoveď, svedkyňa uviedla, že si osobne vypočula rozhovor medzi nimi o tom, že keď žalobkyňa odmietne odísť na prevádzku R., tak jej dajú okamžitú výpoveď. Uviedla, že pán H. mal ústretové správanie, navrhoval aj iné riešenie, prechodom na inú prevádzku. Svedkyňa si správanie pána G. voči nej vysvetľovala tak, že potom, ako sa dostal na vyššiu pracovnú pozíciu, tak sa rozhodol, že ich povyhadzuje preto, že ich považoval za staré a nezaujímavé. Uviedla, že v čase práceneschopnosti žalobkyňu zastupoval pán O.. 21. Svedok E.ó na pojednávaní dňa 18.10.2013 uviedol, že žalobkyňa je jeho bývalá kolegyňa a žalovaný je jeho bývalý zamestnávateľ, u ktorého pracovný pomer ukončil zhruba pred pol rokom. Bol na pozícii riadiaceho pracovníka, v čase, keď vo firme pracovala žalobkyňa svedok mal na starosti prevádzky personálne zabezpečenie prevádzok, t.j. prevádzky na A., ďalej na J. ďalej na M. v nákupnom centre Z.
K okolnostiam skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou uviedol, že na prevádzke v E. potrebovali zabezpečiť personál, na dôvod prečo si už nespomenul, preto spolu s pánom G. oznámil žalobkyni, že ju potrebujú dočasne preradiť na pracovnú pozíciu do E. o žalobkyňa odmietla, a odmietla si prevziať doklad o dočasnom preradení, aj prevziať kľúče od prevádzky R., ale nevedel, ako sa to s ňou riešilo ďalej. Uviedol, že ani na obsah pracovnej zmluvy žalobkyne ani na dohodnuté miesto výkonu jej práce si už nepamätá. Svedok tvrdil, že občas sa stávali situácie, keď bolo potrebné preradiť zamestnanca na iné pracovné miesto, nebola ojedinelá situácia a väčšinou s tým nemali problém. Namietal, že by s pánom G. hovoril o tom, že využijú príležitosť na to, aby žalobkyňu vyhodili z práce. 22. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu 10.3.2014 k výpovediam na pojednávaní dňa 18.10.2013 (čl.74 spisu) uviedol, že výpoveď svedkyne A. je klamstvom, preto je pre toto konanie nedôveryhodná, nakoľko nie je pravdou, že bola žalovaným považovaná za starú a nezaujímavú, pretože u žalovaného v roku 2013 až doposiaľ pracovali a pracujú zamestnanci na rovnakej pozícií vo veku ako bola svedkyňa alebo aj starší, ako bola svedkyňa a žalobkyňa. Uviedol, že pani A. dňa 2.7.2012 sama požiadala o ukončenie pracovného pomeru s čím žalovaný nesúhlasil, v deň prevzatia výpovede náhle ochorela a do práce viac nenastúpila, pričom choroba jej trvala do 9.9.2012, dňa 23.5.2012 jej bolo uložené pokarhanie za nedodržiavanie prevádzkovej doby, za neinformovanie o kontrole zo strany mestskej polície. 23. Na pojednávaní dňa 17.10.2014 žalobkyňa uviedla, že dňom 29.3.2012 jej žalovaný prestal prideľovať prácu a aj vyplácať mzdu. Od 29.3.2012 do 14.9.2012 bola nezamestnaná, od 15.9.2012 do 31.9.2013 bola zamestnaná v spoločnosti T. s.r.o., ďalej od 1.10.2013 do 30.3.2014 bola ako nezamestnaná evidovaná na ÚPSVaR a od 31.3.2014 až doposiaľ je zamestnaná v spoločnosti H. 24. Na pojednávaní dňa 13.1.2017 právny zástupca žalobkyne uviedol, že v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach je pre záver o platnosti preradenia podľa tohto ustanovenia tzn. § 55 ods. 4 Zákonníka práce potrebné vysporiadať sa s existenciou inej zákonnej podmienky a to potreby odvrátenia mimoriadnej udalosti alebo zmiernenie jej bezprostredných následkov. K tomuto súdu predkladám komentárovú literatúru, ktorá k otázkam mimoriadnej situácie odkazuje na ustanovenia Zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, ktoré pojem mimoriadna udalosť a mimoriadna situácia vymedzujú vo svojich ustanoveniach v § 3 a taktiež poukazujem na skutočnosť, že § 55 Zákonníka práce, ktorý upravuje preradenie zamestnanca na inú prácu, vychádza z previsy, že zamestnávateľ je oprávnený zmeniť len druh práce, nie však miesto výkonu práce. 25. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13.1.2017 uviedol, že doklad o civilnej ochrane obyvateľstva môže špecifikovať pojem mimoriadnej udalosti, ale to sú úplne iné vzťahy, ktoré so zamestnávaním nemajú nič spoločné. Mimoriadnou udalosťou je nejaká živelná pohroma akéhokoľvek druhu a podobne, ale v takýchto vzťahoch zamestnávateľ aj podľa názoru Krajského súdu, môže konkrétne vymedziť, čo sa aj napokon stalo, okolnosti, ktoré za mimoriadnu udalosť považuje. Poukázal ďalej na to, že zariadenie takéhoto druhu ako sú herne boli a sú pod mimoriadne prísnym dohľadom príslušných orgánov, napr. keď išlo o otváracie hodiny od 07.00 hod. alebo od 10.00 hod. a otvorilo sa o 5 minút neskôr alebo skôr, tak príslušný orgán hneď bol pripravený sankcionovať ako zatvorenie herne. Takže tu šlo o zmiernenie následkov, ktoré by spočívali v možnom kroku oprávnených orgánov. Žalobkyňa mala možnosť využiť ponuku, keďže išlo o vzdialenejšie miesto, ponuku dopravy tam a späť, až kým sa nevyrieši otázka zastupovania, nešlo o záležitosť, ktorá by ju kruto postihla. 26. Nakoľko strany sporu nenavrhli a ani neoznačili žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd v zmysle § 182 CSP vyhlásil na tomto pojednávaní dokazovanie za skončené.
Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : 27. Podľa § 316 ods.1 CSP (č.160/2015 Z.z.) individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. 28. Podľa § 77 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2012) neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 29. Podľa § 38 ods.1 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2012) písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ
zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. 30. Podľa § 38 ods.4 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2012) povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. 31. Z výsledkov vykonaného dokazovania a napokon aj zo zhodných tvrdení strán sporu v súlade s ust. § 186 ods.2 CSP mal súd preukázané, že žalovaný na pracovisku dňa 29.3.2012 za prítomnosti dvoch zamestnancoR. účinne doručil žalobkyni listinu pod č. 112/2012 o skončení pracovného pomeru. V súlade s § 38 ods.4 Zákonníka práce účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nastali dňom 29.3.2012. Pracovný pomer s navrhovateľkou mal skončiť ku dňu doručenia oznámenia o skončení pracovného pomeru, t.j. dňa 29.3.2012, preto ak navrhovateľka podala na súd žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 3.5.2012, tak túto podala v zákonom stanovenej 2-mesačnej lehote v zmysle §77 ZP (do 29.5.2012). 32. Podľa § 68 ods.2 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2012) zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. 33. Žalovaný mal právo v zmysle § 68 ods.2 Zákonníka práce so žalobkyňou okamžite skončiť pracovný pomer v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, t.j. ak tvrdí, že o dôvode, ktorým malo byť odmietnutie výkonu práce na inom pracovnom mieste, ku ktorému došlo dňa 28.3.2012, tak súd konštatuje, že žalovaný tak urobil v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. 34. Podľa § 68 ods.1, písm.b) Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2012) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. 35. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (viď § 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. 36. Žalobkyňa vo svojej žalobe namieta neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že dôvod pre skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného nebol daný. 37. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. 38. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je v listine pod č. 112/2012 zo dňa 29.3.2012 označenej ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ vymedzený s odkazom na §68 Zákonníka práce a odôvodnený tak, že zo strany žalobkyne došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v tom, že žalobkyňa odmietla dočasné preradenie na inú prácu podľa §55 ods.4 Zákonníka práce dňa 28.3.2012 o 15:30 hod. potom, ako jej ho žalovaný písomne oznámil, ktoré odmietla prevziať s tým, že na danú prevádzku nenastúpi a odmietla prevziať kľúče od tejto prevádzky. 39. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej súd zistil, že žalovaný dňa 28.3.2012 o 15:30 hod. prostredníctvom svojich zamestnancov D. doručil žalobkyni písomné oznámenie o jej dočasnom preradení na prevádzku do herne v E. na ktorú mala nastúpiť od 2.4.2012 bez časového obmedzenia, z dôvodu, že z tejto prevádzky mala predtým žalovanému „vypadnúť zo stavu“ iná zamestnankyňa (bližšie ju žalovaný nijako neidentifikoval) kvôli požitiu akejsi omamnej látky touto inou zamestnankyňou. Týmto spôsobom mal žalovaný záujem zabezpečiť chod tejto prevádzky. Žalobkyňa však dňa 28.3.2012 oznámenie o preradení odmietla prevziať a prítomným zamestnancom žalovaného pánovi G. oznámila, že na danú prevádzku nenastúpi a odmietla tiež prevziať kľúče od tejto prevádzky. Na ďalší deň, t.j. dňa 29.3.2012 žalovaný so žalobkyňou pre toto odmietnutie práce, ktoré žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny skončil so žalobkyňou pracovný pomer okamžitým skončením podľa §68 Zákonníka práce. Žalobkyňa následne opakovane, aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyzývala žalovaného, aby jej navrhol zmenu pracovnej zmluvy v zmysle zmeny miesta výkonu práce. Žalovaný tak neurobil. 40. Vzhľadom na uvedené, súd pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.3.2012 musel v prvom rade zo skutkového a právneho hľadiska posúdiť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou podľa §68 Zákonníka práce, ktorý vznikol dňa 28.3.2012. 41. Podľa § 55 ods.1 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2012) vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4. 42. Podľa § 55 ods.4 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2012) zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov. 43. Podľa § 55 ods.6 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2012) zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Ak preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať mu písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní okrem prípadov uvedených v odseku 4. 44. Ustanovenie § 55 Zákonníka práce <http://www.vssr.sk/main/goto.ashx? t=29&p=2651618-2651638&f=2> upravuje problematiku jednostranného preradenia zamestnanca na inú prácu, ktoré je konštruované ako výnimka zo zásady zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov. Pracovné podmienky dojednané v pracovnej zmluve sú záväzné tak pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa, a to po celý čas trvania pracovného pomeru. Potvrdzuje sa tým dôležitosť pracovnej zmluvy a rešpektovanie vôle zamestnanca i zamestnávateľa. Žiadna zo strán nemôže druhej strane vnútiť pracovné podmienky, s ktorými táto strana nebude súhlasiť. Vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, než boli dojednané v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených práve v odsekoch 2 a 4 § 55 Zákonníka práce <http://www.vssr.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=2651618-2651638&f=2>. Zároveň musí zamestnávateľ so zamestnancom vopred prerokovať dôvod preradenia a dobu jeho trvania. 45. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti a jednou z týchto podstatných náležitostí je aj dohodnutie miesta výkonu práce. Miesto výkonu práce možno vymedziť uvedením presnej adresy, kde sídli zamestnávateľ alebo jeho organizačná časť, alebo uvedením mesta, obce, v ktorej bude zamestnanec vykonávať prácu, alebo iným spôsobom. 46. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 13.1.2010 súd zistil, že žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný sa dohodli na vzniku pracovného pomeru na dobu neurčitú na dohodnutý druh práce : ostatní pokladníci a zamestnanci v príbuzných odboroch (obsluha, údržba a servis VHP), s dohodnutým miestom výkonu práce „.. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný na začiatku podnikania zriadil prevádzku herne na P. v ktorej od začiatku pracovala aj žalobkyňa. V priebehu podnikania žalovaný rozšíril svoje prevádzky aj na iné mestské časti P.47. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že jednostranná zmena obsahu pracovného pomeru zamestnancom nie je podľa súčasného právneho vzťahu prípustná. Zamestnávateľ je oprávnený dočasne zmeniť dohodnuté miesto výkonu práce zamestnanca len v prípadoch ustanovených zákonom, konkrétne v ustanovení § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka práce, ale aj to len výnimočne, a potom, ako vopred so zamestnancom prerokoval dôvod preradenia a dobu jeho trvania. 48. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že žalovaný tým, že dňa 28.3.2012 doručil žalobkyni písomné oznámenie o jej dočasnom preradení na iné miesto výkonu práce v E. ako mala dohodnuté v pracovnej zmluve bez toho, aby túto zmenu pracovnej zmluvy s ňou vopred prerokoval, t.j. okolnosti preradenia, dĺžka trvania práce, aj keď súd podotýka, že k rozhodnutiu jej súhlas nepotreboval, tak porušil svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 55 ods.6 Zákonníka práce. 49. Hlavným dôvodom, prečo súd uznal nárok žalobkyne spočíva v tom, že žalovaný nepreukázal súdu existenciu potreby odvrátenia mimoriadnej udalosti alebo, ako začal tvrdiť na pojednávaní dňa 13.1.2017 na zmiernenie jej bezprostredných následkov. 50. Právny zástupca žalovaného dňa 13.1.2017 tvrdil inak, ako v konaní pred 1.rozhodnutím súdu 1.inštancie a to, že v tomto prípade išlo o zmiernenie následkov, ktoré by mohli spočívať v možnom kroku oprávnených orgánov. 51. Žalovaný v rámci dôkaznej povinnosti, za účelom preukázania existencie potreby odvrátenia mimoriadnej udalosti alebo potreby zmiernenia následkov mimoriadnej udalosti poukázal na nasledujúce dôkazy, a to : Oznámenie o dočasnom preradení žalobkyne na iné miesto výkonu práce v E. zo dňa 28.3.2012, ďalej list zo dňa 16.4.2012, ktorý adresoval právnemu zástupcovi žalobkyne, ďalej výpoveď
konateľa žalovaného, E. (na pojednávaní dňa 26.4.201), svedeckú výpoveď E. (na pojednávaní dňa 18.10.2013), z ktorých všetkých však len vyplýva, že údajne na pracovisku v E. nastala mimoriadna udalosť z dôvodu, že museli tam ukončiť pracovný pomer so zamestnankyňou, ktorá prišla na pracovisko pod vplyvom omamnej látky a museli zabezpečiť chod prevádzok. 52. Z týchto, ani zo žiadnych iných dôkazov vykonaných v spore, však nie je preukázaná žiadna existencia potreby odvrátenia mimoriadnej udalosti, t.j. potreba obsadenia uvoľneného pracovného miesta žalobkyňou v inom mieste výkonu práce, ale ani potreby zmiernenia jej bezprostredných následkov, preto tvrdenie o existencii mimoriadnej udalosti nebolo možné objektívne verifikovať. 53. V spore súd nemal preukázané, že by na prevádzke v E. v čase pred 28.3.2012, alebo aj v ten deň vôbec nastala nejaká mimoriadna situácia, a ani to, že by zo stavu tamojších zamestnancov niekto vypadol, ani to, že by niekto zo stavu tamojších zamestnancov niekto požil alkohol počas pracovnej doby, ani to, že by žalovaný ukončil zamestnanecký vzťah so zamestnancom, ktorý to mal urobiť, nepreukázalo sa ani to, že by žalovaný, ako zamestnávateľ sa snažil túto situáciu riešiť s inými vhodnejšími zamestnancami z pohľadu vzdialenosti bydliska a prevádzky v E. ani to, od kedy mala trvať táto, tzv. mimoriadna situácia, a napokon ani to, ako túto situáciu žalovaný riešil a napokon vyriešil. 54. Nebolo preukázané ani to, že by v dôsledku nejakej mimoriadnej udalosti došlo k nejakým následkom u žalovaného (aj žalovaným tvrdený sankčný postup príslušných orgánov zostal len v hypotetickej rovine), ktoré by bolo potrebné zmierniť zásahom do pracovných podmienok žalobkyne. 55. Z ustanovenia § 316 ods.1 CSP (č.160/2015 Z.z.) vyplýva, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, čím je zabezpečená ochrana tzv. slabšej strany v spore, zamestnanca. Z toho vyplýva, že rovnaký postup súd nemôže zvoliť aj pri zamestnávateľovi a zabezpečovať si za neho dôkazy aj bez jeho návrhov, nakoľko by došlo k porušeniu cit. zákonného ustanovenia. Preto súd na základe dôkazov, ktoré strany sporu v spore predložili, alebo označili do času ukončenia dokazovania (13.1.2017) vo veci rozhodol. 56. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal existenciu mimoriadnej udalosti, resp. potrebu zmiernenia bezprostredných následkov mimoriadnej udalosti v čase pred 28.3.2012, alebo aj v ten deň na prevádzke v E. alebo, že by v tom čase nastala situácia popísaná v Pracovnom poriadku spoločnosti ŠPRINT s.r.o., v časti s názvom „Povinnosti zamestnanca“, v bode č. 4 kde sa vo všeobecnosti za mimoriadne udalosti považuje napr. čerpanie dovoleniek, PN, neúplný stav, zamestnancov zabezpečenie chodu prevádzky, zamestnávateľ môže zamestnanca dočasne preradiť aj bez súhlasu na iné pracovisko v rámci SR. V tomto konkrétnom prípade však nie je preukázané, ktorá skutočnosť z toho nastala, koho sa mala týkať, kedy nastala, ako dlho trvala a ako sa riešila a vyriešila. 57. Zároveň súd považuje za nutné podotknúť, že žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že by pred týmto jednostranným preradením žalobkyne na iné pracovné miesto skúmal, či nemohol účel preradenia dosiahnuť v rámci svojej dispozičnej právomoci danej dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve. 58. Vzhľadom na uvedené, súd opätovne dospel k rovnakému záveru o tom, že aj napriek tomu, že žalobkyňa dňa 28.3.2012 nesúhlasila s preradením na iné, ako zmluvne dohodnuté miesto výkonu práce (R.h), pričom žalovaný nereagoval na jej výzvy, aby to s ňou žalovaný vyriešil zmenou pracovnej zmluvy, a žalovaný v tomto spore žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu mimoriadnej udalosti, resp. potrebu zmiernenia bezprostredných následkov mimoriadnej udalosti ku dňu 28.3.2012, tak toto odmietnutie žalobkyňou nebolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce zo strany žalovaného. 59. K tvrdenému porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou uvedenom v okamžitom skončení pracovného pomeru súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§47 ods. l písm.b) Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami §81, §82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. 60. Preto súd konštatuje, že žalobkyňa výkonom svojho práva zamestnanca dňa 28.3.2012 nemohla spôsobiť závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods.1, písm.b) Zákonníka práce, ktoré by pre žalovaného zakladalo vznik práva na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou dňa 29.3.2012.
61. Podľa § 84 ods.1 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2012) zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.
62. Podľa § 84 ods.2 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2012) pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. 63. Podľa § 84 ods.3 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2012) pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený. 64. Podľa § 84 ods.4 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2012) každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. 65. Žalovaný v spore so žalobkyňou poukazoval na porušenie pracovných povinností zamestnanca žalobkyňou nielen podľa Zákonníka práce, ale aj v zmysle Pracovného poriadku spoločnosti ŠPRINT s.r.o. v zmysle záverečných ustanovení platného a účinného od 12.9.2011. Žalobkyňa nerešpektovala rozhodnutie zamestnávateľa o preradení na inú prevádzku, ktoré oprávnenie vyplýva žalovanému z Pracovného poriadku, časť s názvom „Povinnosti zamestnanca“ bod č. 4, podľa ktorého, „V prípade mimoriadnych udalostí napr. čerpanie dovoleniek, PN, neúplný stav, zamestnancov zabezpečenie chodu prevádzky, zamestnávateľ môže zamestnanca dočasne preradiť aj bez súhlasu na iné pracovisko v rámci SR“. 66. K uvedenému súd potrebuje poukázať na nasledovné, zo slovného výkladu tohto ustanovenia Pracovného poriadku skôr vyplýva oprávnenie zamestnávateľa „dočasne preradiť aj bez súhlasu na iné pracovisko v rámci SR“, ako povinnosť zamestnanca „s týmto jednostranne stanoveným právom zamestnávateľa bezvýhradne súhlasiť“ aj napriek označeniu odseku „Povinnosti zamestnanca“. 67. Okrem tejto skutočnosti súd dospel k záveru, že pre žalobkyňu Pracovný poriadok spoločnosti ŠPRINT s.r.o. nie je záväzný, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa Pracovný poriadok spoločnosti ŠPRINT s.r.o. platný a účinný od 12.9.2011 akceptovala. Naopak, žalovaný predložil súdu potvrdenie o tom, že žalobkyňa podpísala zoznam o oboznámení sa s pracovným poriadkom ešte dňa 4.9.2011, t.j. 9 dní pred tým, ako samotný Pracovný poriadok spoločnosti ŠPRINT s.r.o. nadobudol účinnosť a platnosť. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobkyňa podpísala oboznámenie sa s obsahom Pracovného poriadku spoločnosti ŠPRINT s.r.o., ktorý ešte v tom čase nebol platný a účinný, vznikla týmto pochybnosť, že mohla byť zo strany žalovaného oboznamovaná napríklad so znením pracovného poriadku v úplne inej podobe, ako napokon nadobudol účinnosť. Preto súd Pracovný poriadok spoločnosti ŠPRINT s.r.o. nepovažuje pre žalobkyňu za zaväzujúci. 68. Z uvedeného dôvodu sa súd obsahom Pracovného poriadku spoločnosti ŠPRINT s.r.o. vo vzťahu k prejednávanej veci ďalej nezaoberal. 69. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný konaním žalobkyne zo dňa 28.3.2012 nemal daný právny dôvod v zmysle § 68 ods.1, písm.b) Zákonníka práce na skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou okamžitým skončením dňa 29.3.2012 a určil, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 29.3.2012 je neplatné a teda, žalobe vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol : 70. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 71. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 72. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 73. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (nakoľko bola v spore úspešná).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).