Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-311-2014.pdf
PDF · 102.65 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/311/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcov: 1/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, 2/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX Trebišov, zastúpení: JUDr. Darina Solárová, advokátka, Škultétyho 3, 040 01 Košice proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, zast: ČERNEJOVÁ & HRBEK, so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, 2/ Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné nám. 12, 060 01 Kežmarok, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, 3/ Dražby a aukcie, s.r.o. Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Hic, s.r.o., P.O. Hviezdoslavova 10625/23B, 036 01 Martin 4/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, M. R. V. XXXX/XXX, XXX XX K., zast.: JUDr. Valéria Vassová, advokát, Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov v konaní o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobcom a žalovaným v 1., 2., a 4. rade priznáva proti žalovanému v 3. rade náhradu trov konania vzniknutých účasťou na pojednávaní 14.10.2016.
III. Žalovaným v 1., 2., 3., a 4. rade priznáva náhradu trov konania proti žalobcom, okrem trov vzniknutých účasťou na pojednávaní dňa 14.10.2016, v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žiadali, aby súd určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa 27.11.2014, ktorou došlo k odpredaju ich bytu č. XX na 8. poschodí bytového domu č. XXXX na ulici A. č. XXXX/X V. je neplatná. Tvrdili, že so žalovaným v 1. rade síce mali uzatvorenú úverovú zmluvu ako aj záložnú zmluvu, ktorou bolo splatenie úveru zabezpečené záložným právom veriteľa na vyššie uvedený byt pre prípad riadneho nesplácania úveru, avšak úverová zmluva obsahovala viacero neprijateľných podmienok, pre ktoré žalovanému vznikol nárok iba na zaplatenie ceny úveru bez úrokov a poplatkov. Preto podľa tvrdenia žalobcov výška nesplatenej časti úveru uvádzaná v žiadosti o vykonanie dražby bola podstatne nižšia ako ju žalovaný v 1. rade vyčíslil, keďže do celkovej výšky úveru žalobca započítal aj ním vyčíslenú výšku úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov. V žalobe žalobcovia uvádzajú aj množstvo ďalších podľa nich neprijateľných zmluvných podmienok úverovej zmluvy ako aj absenciu základných náležitostí ako zákonných podmienok úverovej zmluvy. Podľa žalobcov absentujú údaje o rozdelení každej splátky na úrokovú a úverovú časť, o podmienkach predčasnej splatnosti úveru, o ročnej úrokovej sadzbe variabilnej zložky úveru, upozornenia na následky nesplácania úveru, spôsob zániku záväzkov z úverovej zmluvy, informácie o mimosúdnom riešení sporov z tejto zmluvy, názov a adresa príslušného kontrolného orgánu, riadnu identifikáciu veriteľa a dlžníka, údaje o možných reklamáciách a sťažnostiach, ročná percentuálna miera nákladov v čase uzatvorenia zmluvy, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov a veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie. Ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku spôsobujúcu neplatnosť úverovej zmluvy označili žalobcovia aj zmluvné vyhlásenie o tom, že súhlasia s postúpením pohľadávky, pretože by to spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobcovia ďalej namietali, že obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy sú písané drobným písmom, len veľmi ťažko čitateľné, pričom majú obsahovať údaje o rôznych poplatkoch, či o výkone záložného práva. Rovnako neprijateľnými podmienkami podľa žalobcov sú aj ustanovenia o vzdaní sa nároku na zasielanie výpisov z úverového účtu, ďalej o tom, že uhradená čiastka sa započíta najprv na úhradu splatného príslušenstva záväzku, a až potom na úhradu splatnej listiny, že v prípade výkonu záložného práva, sa z výťažku najprv uhradia poplatky, potom úroky z omeškania a v ďalšom poradí úroky z úveru a nakoniec istina, tiež dohoda o tom, že v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy sa žalobcovia zaväzujú vrátiť peňažné prostriedky v lehote určenej v písomnom oznámení veriteľa. Podľa žalobcov neprijateľnými zmluvnými podmienkami sú aj ustanovenia v časti realizácie záložného práva, keďže umožňujú veriteľovi alternatívny výber spôsobu realizácie výkonu tohto záložného práva. Neprijateľnou podmienkou je podľa žalobcov aj rozhodcovská doložka, pretože nebola individuálne vyjednaná. Rovnako ako neprijateľné podmienky sú aj ustanovenia zmluvy o poplatkoch za upomienky pre dlžníkov, pretože veriteľ si má právo uplatňovať paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Podľa žalobcov zmluva o zriadení záložného práva vykazuje aj po formálnej stránke nedostatky, pretože dátum uzavretia zmluvy nie je nad podpismi žalobcov, ani nie je uvedené miesto podpisu. Podľa žalobcov záložná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení jej účastníkov, keď je v nej uvedené, že veriteľ z výťažku uspokojí zabezpečenú pohľadávku aj v prípade, že je už premlčaná.
2. Žalobcovia žalobu odôvodňovali aj nezákonným postupom dražobníka, pretože mu muselo byť známe, že vzhľadom k obsahu úverovej zmluvy ide o úver bezúročný a bez poplatkov, ktorý ku dňu vydraženia predstavoval značne nižšiu sumu ako cena, za ktorú sa byt vydražil. Rovnako namietali dražobnú cenu nehnuteľnosti, pretože podľa nich skutočná hodnota bytu v čase vydraženia bola značne vyššia a dražobník podhodnotil cenu nehnuteľnosti.
3. V ďalšom žalobcovia namietajú, že v prípade dražby bytu ako výkonu záložného práva na zabezpečenie a splnenie spotrebiteľského úveru ide o neprijateľnú intenzitu zásahu do vlastníckeho práva, čím je znemožnená a nadmerne sťažená ochrana práv spotrebiteľa ako úverového dlžníka. Žalobcovia tvrdia, že výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou prišli o svoje jediné obydlie a preto je neakceptovateľný výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe bez ohľadu na to, či boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
4. Žalovaný v 1., 2., 3., a 4. rade žiadali zamietnuť žalobu žalobcov zhodne z dôvodu, že žalobcovia neuviedli žiadne také porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z., s ktorými by platná zákonná úprava spája neplatnosť vykonania dobrovoľnej dražby. Okrem toho žalovaný v 1. rade popiera, aby úverová zmluva uzavretá medzi ním ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi obsahovala akékoľvek neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný v 2. rade uvádza, že pri tvorbe úverového vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade vystupoval iba ako sprostredkovateľ a nie ako veriteľ. Z uvedeného dôvodu namieta svoju procesnú legitimáciu v tomto konaní na základe jeho označenia v žalobe žalobcami ako strany konaní. Žalovaný v 3. rade okrem iného tvrdil, že v dražobnom konaní dodržal všetky príslušné ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré pre neho ako dražobníka vyplývajú. Podľa žalovaného v 3. rade procesom výkonom záložného práva sa iba odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti žalobcov ako obligačných dlžníkov spočívajúci v úhrade zabezpečovanej pohľadávky. Podľa žalovaného v 4. rade žalobcovia žalobu odôvodňujú iba neprijateľnými zmluvnými podmienkami poskytnutého úveru, pričom ide o účelový postup, aby zotrvali v užívaní bytu, ktorého vlastníkom sa stal žalovaný v 4. rade kúpou bytu na dražbe.
5. Žalobcovia so žalovaným uzatvorili dňa 03.03.2010 zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej žalovaný v 1. rade ako veriteľ poskytol žalobcom úver v celkovej výške 27.174,00 Eur s ročnou mierou nákladov 8,22 %, takže spolu suma, ktorú sa zaviazali žalobcovia uhradiť žalovanému predstavovala 40. 538,52 Eur. Priemerná hodnota ročnej priemernej miery nákladov bola dohodnutá na 5,91 %. Doba splatnosti bola dohodnutá v počte 132 mesačných splátok s určením prvej splátky 20.04.2010 a poslednej splátky 20.03.2021. Súčasťou tejto zmluvy boli aj obchodné podmienky žalovaného v 1. rade. Spolu s uzavretím uvedenej úverovej zmluvy žalobcovia ako dlžníci so žalovaným v 1. rade ako veriteľom uzavreli aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou bol byt žalobcov s vyššie uvedenými identifikačnými údajmi. Hodnota zálohu bola obidvoma stranami vyčíslená na
sumu 33.900,00 Eur. V záložnej zmluve boli dohodnuté podmienky výkonu záložného práva tak, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ je oprávnený sám si zvoliť vhodný spôsob predaja nehnuteľnosti, či už na verejnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, alebo v rámci núteného výkonu predajom priamo kupujúcemu, alebo iným vhodným spôsobom, ktorý si záložný veriteľ zvolí. Úverovú zmluvu a záložnú zmluvu predložili žalobcovia ako prílohu k žalobe. Zároveň predložili Notársku zápisnicu notárky JUDr. Viery Školníkovej so sídlom v Martine, Záborského 2, zo dňa 27.11.2014, číslo N 517/2014, NZ 48640/2014, NCRIs 49610/2014 označenú ako osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby, z ktorej súd zistil, že touto notárskou zápisnicou bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby bytu žalobcov číslo 22, súpisné číslo 2218, vchod číslo 9, na 8. poschodí, na ulici A. v K.. V osvedčení sa konštatuje, že žalovaný v 1. rade dňa 04.09.2013 vydal oznámenie o začatí realizácie záložného práva pod číslom 130131. Keďže vykonávateľom dražby bol žalovaný v 3. rade, ďalej sa uvádza, že dražba sa konala 13.10.2014 a opakovaná dražba 03.11.2014 o 11:00 hod. v priestoroch budovy na ul. Flámska 9783/1, miestnosť č.106 v Martine. Ocenenie predmetu dobrovoľnej dražby bolo vykonané podľa znaleckého posudku znalca D.. P. U. z 03.09.2014 č. 143/2014 na sumu 30.400,00 Eur. Licitátor vyhlásil výšku najnižšieho podania na 27.500,00 Eur, a keďže nikto s prítomných neurobil najnižšie podanie, licitátor znižoval hodnotu postupne až na 22.800,00 Eur, a po tretej výzve vykonal príklep účastníkovi dobrovoľnej dražby s poradovým číslom 2, ktorým je žalovaný v 4. rade. Cena dosiahnutá vydražením bola 22.800,00 Eur.
6. Medzi stranami nie je sporné, že žalobcovia pred začatím vykonávania dražby alebo v priebehu vykonávania žiadali zákaz výkonu alebo prerušenie tejto dražby.
7. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
8. Ako jediný dôvod neplatnosti dražby z dôvodu porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z., je podľa žalobcov skutočnosť, že výška ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby je omnoho vyššia ako tá, ktorú stanovil znalec v znaleckom posudku. Podľa žalobcov je dôvodné namietať podhodnotenie nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd pripomína, že vo vzťahu k žalobcom žalovaný v 3. rade ako dražobník splnil všetky povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú vo vzťahu k žalobcom zo zákona č. 527/2002 Z.z., čo je preukázané vyššie citovaným notárskym osvedčením o priebehu dobrovoľnej dražby. Žalobcovia do podania žaloby o neplatnosť dražby nevzniesli po začatí dražobného konania až do jeho ukončenia žiadne námietky voči cene nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom znalca Ing. P. U. č. XXX/XXXX z 08.08.2014. Žalobcovia na svoje tvrdenia o podhodnotení ceny nehnuteľnosti uvedenej v znaleckom posudku nepredložili súdu žiadny dôkaz (čl. 8 CSP, § 154 CSP).
9. Súd preskúmal dôvodnosť tvrdení žalobcov o neplatnosti dražby na základe nimi tvrdených neprijateľných podmienok úverovej zmluvy ako aj dôvodnosť tvrdení žalobcov o neplatnosti záložnej zmluvy a zistil, že žalobcami uvádzané dôvody nespĺňajú zákonné podmienky na určenie neplatnosti predmetnej dražby.
10. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., umožňuje dlžníkovi domáhať sa určenia neplatnosti dražby v prípade neplatnosti záložnej zmluvy. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že záložná zmluva nie je datovaná a nie je ani uvedené miesto jej podpisu, tak tieto tvrdenia sú vyvrátené kópiou predmetnej žalobnej zmluvy, ktorú predložili sami žalobcovia, pretože sa za časťou „ záverečné ustanovenia “ nachádza text „ v Poprade 03.03.2010 “ , a pod tým sú uvedené mená a priezviská osôb konajúcich za veriteľa, a mená a priezviská žalobcov ako aj podpisy všetkých uvedených štyroch osôb.
11. Pokiaľ žalobcovia namietajú rozpor so zákonom ustanovenia článku 6.3 záložnej zmluvy ohľadne spôsobu predaja nehnuteľnosti v prípade výkonu záložného práva, tak hneď v bode 6.3.1 je uvedené, že veriteľ je oprávnený zvoliť spôsob predaja nehnuteľnosti na verejnej dražbe právne záväzným postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z.. Ide teda o zákonom dovolený postup výkonu záložného práva. Pokiaľ sú
v bodoch 6.3.2 až 6.3.4 uvedené iné možnosti výkonu záložného práva, tak pre posúdenie neplatnosti uvedenej záložnej zmluvy po skončení výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, nemôžu mať ostatné možnosti vplyv na platnosť zmluvy. Mohla by do úvahy prichádzať iba neplatnosť iných spôsobov výkonu záložného práva, avšak dohoda účastníkom zmluvy o výkone záložného práva spôsobom predaja na verejnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 je plne v súlade s platnou právnou úpravou. Preto aj záložná zmluva z 03.03.2010 v časti o výkon záložného práva predajom na verejnej dražbe, je platná. Iné dôvody neplatnosti záložnej zmluvy žalobcovia neuvádzali.
12. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že neplatnosť dražby je odôvodniteľná aj existenciou neprijateľných podmienok úverovej zmluvy, tak táto neprijateľnosť je odôvodniteľná iba za zvlášť výnimočných okolností. Zákon č. 527/2002 Z.z. vychádza z toho, že pred začatím dražobného konania aj počas jeho priebehu, teda do skončenia dražobného konania, záložní dlžníci môžu využiť na svoju obranu v súvislosti s neprijateľnými zmluvnými podmienkami úverových zmlúv, množstvo právnych nástrojov vyplývajúcich, či už z generálneho predpisu súkromného práva, ktorou je Občiansky zákonník, ale aj z množstva ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva. Ak žalobcovia nevyužijú prostriedky právnej obrany na dosiahnutie nemožnosti alebo prerušenia výkonu záložného práva zo strany veriteľa pred začatím alebo v priebehu výkonu záložného práva, a to bez preukázania vážnych osobných, objektívnych prekážok, tak uplatnenie prostriedkov na svoju ochranu po skončení výkonu záložného práva, je rozsah následnej nápravy proti výkonu záložného práva značne obmedzený.
13. Aj keď žalobcami podrobne označené skutočnosti ako neprijateľné zmluvné podmienky sa môžu javiť za preukázané, u žiadnej z nich žalobcovia nepredložili ani neoznačili také dôkazy, ktorými by preukázali, že úverová zmluva je od začiatku absolútnym neplatným právnym úkonom. Rovnako nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade ľstivým alebo inak obzvlášť závažným spôsobom, odporujúcim právnej úprave na ochranu spotrebiteľa alebo zákonu o spotrebiteľských úveroch, postupoval v rozpore s dobrými mravmi a zjavne s úmyslom spôsobiť žalobcom ako dlžníkom závažnú majetkovú ujmu a sebe neprimeranú majetkovú výhodu, a to aj so zohľadnením miery porušenia povinnosti zo strany dlžníkov, ktoré pre nich vyplývajú z úverovej zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na právoplatný rozsudok Okresného súdu Rožňava zo 14.05.2013 č.k. 9C/565/2012, keď súd síce určil dobrovoľnú dražbu za neplatnú, avšak práve pre tak závažný rozpor veriteľa s dobrými mravmi, ktorým bolo navýšenie úveru čerpaného dlžníkmi vo výške 70.000,00 Sk ( 2 323,57 Eur ) o úroky a poplatky na 704 747,76 Sk (23.393,34 Eur ). V uvedenej veci teda veriteľ v dobrovoľnej dražbe získal za pôvodne požičaných 2.330,00 Eur sumu 23.393,34 Eur. Zo strany veriteľa išlo zjavne o konanie s obzvlášť zavrhnutia hodnou pohnútkou a nekalým úmyslom, a v takom prípade, aj napriek uskutočneniu výkonu záložného práva, súd musel konštatovať neplatnosť dobrovoľnej dražby.
14. V prípade žalobcov a žalovaného v 1. rade však súd nezistil, že by zo strany žalovaného v 1. rade bolo postavenie žalobcov a ich ochrana zo strany veriteľa zneužitá obzvlášť závažným nekalým konaním žalovaného v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi. Nie je sporné medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, že žalovaný v 1. rade bol vo vzťahu k žalobcom po dobu trvania záväzkového úverového vzťahu ústretový, a že vo vzťahu k nim nezneužil svoje postavenie pokiaľ ide o výšku návratnosti úverovej sumy. Tvrdenie žalobcov, že ak by žalovaný v 1. rade sa stotožnil s ich námietkami ohľadne neprimeranej výšky dohodnutej úrokovej sadzby mohol byť úver kvalifikovaný iba ako bezúročný a bezpoplatkový, a tým by sa dlh v podstate znížil, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zo zmluvy totiž vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 8,22 % a priemerná hodnota ročnej priemernej miery nákladov na 5,91 %. Takéto úrokové sadzby v žiadnom prípade v roku 2010, kedy bola zmluva uzavretá, neboli v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia sami potvrdili, že nesplácanie úveru a navyšovanie nesplatenej časti úveru bolo spôsobené nedostatočným príjmom a zvýšenými nákladmi na iné osobné výdavky. V tejto súvislosti súd konštatuje, že práve pre tieto prípady platná právna úprava chráni veriteľa možnosťou uspokojenia nároku voči dlžníkom záložným právom a jeho výkonom. Inak by inštitúcia zabezpečenia splnenia záväzkov záložným právom nemala žiadne opodstatnenie, pričom ide o významný nástroj, bez ktorého by získavanie prostriedkov na zabezpečenie takej základnej životnej potreby ako je bývanie, alebo aj na zabezpečenie príjmov z podnikateľskej alebo inej činnosti na základné životné potreby, nemohlo byť dosiahnuteľné.
15. Pokiaľ žalobcovia v podaní z 28.10.2015 namietali, že v čase výkonu dražby nárok žalovaného v 1. rade na zaplatenie nesplatenej časti úveru už zanikol uplynutím premlčacej doby, tak na toto svoje tvrdenie neuviedli žiadne skutočnosti ani nepredložili žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd vôbec
mohol tvrdenia žalobcov vyhodnotiť v súlade s príslušnou právnou úpravou premlčania. Žalobcovia sú v konaní zastúpení právnym zástupcom advokátom preto v ňom podľa § 291 ods. 3 CSP nemožno použiť ustanovenie § 296 CSP. Zánik nároku na splatenie úveru je v tomto prípade povinný preukázať spotrebiteľ, k čomu však nedošlo.
16. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28.06.2016 č.k. 11Co/504/2015, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 23.10.2015 č.k. 4C/42/2014-402. Aj v uvedenej veci súdy preskúmavali ako dôvod neplatnosti dražby okrem iného aj platnosť úverovej zmluvy, plnenie z ktorej bolo v prospech veriteľa zabezpečené záložným právom a uhradené výkonom záložného práva dobrovoľnou verejnou dražbou. Rozsudkom prvej inštancie v uvedenej veci bola žaloba o neplatnosť verejnej dobrovoľnej dražby zamietnutá a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
17. Žalobcovia aj žalovaní si uplatnili nárok na náhradu trov konania.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
20. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21 Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd priznal náhradu trov konania žalobcom a žalovaným v 1., 2., a 4. rade proti žalovanému v 3. rade podľa § 256 ods. 2 CSP. Trovy žalobcom a žalovaným v 1., 2., a 4. rade vznikli v súvislosti s nevykonaním ( odročením ) pojednávania konaného dňa 14.10.2016. Vznik týchto trov totiž zavinil žalovaný v 3. rade tým, že napriek tomu, že mu žaloba bola doručená už 17.08.2015 svoje prvé podanie ako vyjadrenie k žalobe a k podaniam ostatných strán doručil súdu elektronicky až 12.10.2016. Išlo o podanie, ktoré obsahuje 17 strán, ostatným stranám nebolo možné do pojednávania konaného dňa 14.10.2016 toto podanie doručiť, právny zástupca žalobcu žiadal pojednávanie odročiť za účelom oboznámenia sa s obsahom tohto podania a vyjadrenia k tomuto podaniu, takže neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie pojednávania nariadeného na deň 14.10.2016. Odročenie pojednávania a teda vznik trov ostatným stranám súvisiacich s účasťou na tomto pojednávaní zavinil žalovaný v 3. rade, a preto ostatným stranám súd priznal náhradu trov súvisiacich s odročením tohto pojednávania voči žalovanému v 3. rade.
23. Úspešným žalovaným 1., 2., 3., a 4. rade súd zároveň priznal náhradu ostatných trov proti žalobcom, pretože okrem trov súvisiacich s odročením pojednávania dňa 14.10.2016 išlo o účelne vykonané trovy úspešných strán proti žalobcom, ktorí boli stranou neúspešnou.
24. O výške priznaných trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.