Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_10C-2-2016.pdf
PDF · 113.9 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/2/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej O. Č., R.. XX. XX. XXXX, D. K., E.. D.. Q. XXX/X, C. konaní o zaplatenie sumy 684 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinný zaplatiť 214,02 € spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 488,19 € od 01. 05. 2015 do 26. 05. 2015, zo sumy 473,87 € od 27. 05. 2015 do 25. 06. 2015, zo sumy 459,57 € od 26. 06. 2015 do 29. 07. 2015, zo sumy 445,26 € od 30. 07. 2015 do 26. 08. 2015, zo sumy 430,95 € od 27. 08. 2015 do 30. 09. 2015, zo sumy 416,64 € od 01. 10. 2015 do 28. 10. 2015, zo sumy 402,33 € od 29. 10. 2015 do 25. 11. 2015, zo sumy 388,02 € od 26. 11. 2015 do 23. 12. 2015, zo sumy 373,70 € od 24. 12. 2015 do 26. 01. 2016, zo sumy 359,40 € od 27. 01. 2016 do 23. 02. 2016, zo sumy 345,09 € od 24. 02. 2016 do 29. 03. 2016, zo sumy 330,78 € od 30. 03. 2016 do 26. 04. 2016, zo sumy 316,44 € od 27. 04. 2016 do 27. 05. 2016, zo sumy 302,16 € od 28. 05. 2016 do 24. 06. 2016, zo sumy 287,85 € od 25. 06. 2016 do 26. 07. 2016, zo sumy 273,54 € od 27. 07. 2016 do 24. 08. 2016, zo sumy 259,23 € od 25. 08. 2016 do 28. 09. 2016, zo sumy 244,92 € od 29. 09. 2016 do 27. 10. 2016, zo sumy 230,91 € od 28. 10. 2016 do 24. 11. 2016 a zo sumy 214,02 € od 25. 11. 2016 do zaplatenia, všetko do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
III. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 100,17 €, sumy 39,09 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 18. 02. 2013 do zaplatenia, o nároku žalobcu na 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 130,45 € od 18. 02. 2013 do zaplatenia a o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 71,55 € sa zastavuje.
IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Martin dňa 05. 01. 2016 sa obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 814,45 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 18. 02. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 27. 07. 2012 so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke č. 711682, na základe ktorej žalovanej poskytol pôžičku v celkovej výške 1 860 € na zakúpenie spotrebného tovaru. Žalovaná mala pôžičku splácať 60 splátkami po 31 €. Ku dňu spísania žaloby však žalovaná z pôžičky zaplatila len sumu 552,26 €. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca ju listom z 09. 02. 2013, ktorý nazval predžalobnou upomienkou vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, žalovaná ich však nezaplatila.
3. Podaním, ktoré na súd došlo 23. 02. 2016, pred doručením žaloby žalovanej, žalobca zobral žalobu späť v sume 130,45 €, ktorú istinu uplatnil v žalovanej sume titulom zmluvnej pokuty a žiadal, aby súd konanie zastavil. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred doručením žaloby žalovanej.
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát podaním z 02. 06. 2016, ktoré na súd došlo 07. 06. 2016 a v tomto podaní priznala, že porušila zmluvne dohodnuté podmienky, a pôžičku prestala riadne a včas splácať, k čomu došlo v dôsledku jej zlej životnej a finančnej situácie, a preto sa snaží splácať ju aspoň čiastočne. S výškou dlhovanej sumy tak, ako uviedol žalobca vo svojom návrhu, nesúhlasí, keďže žalobca nezohľadnil všetky úhrady z jej strany, ku ktorým došlo. Súčasne žiadala, aby ju súd zaviazal k splateniu dlhu v správnej výške zistenej súdom formou mesačných splátok maximálne vo výške 14 € k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Súčasne však vyslovila obavu, že zmluva o pôžičke podľa jej názoru nemá všetky náležitosti, ktoré by mala mať.
5. Na túto skutočnosť žalobca reagoval podaním z 20. 07. 2016, ktorým potvrdil, že v čase od 23. 12. 2015 do 24. 06. 2016 prevzal žalobca od žalovanej platby v celkovej výške 100,17 € a preto v tejto časti žalobu zobral späť. Rovnako zobral žalobu späť v časti, kde predtým zobral žalobu späť v časti zmluvných pokút v sume 130,45 €, a týmto podaním zobral žalobu späť v časti príslušenstva z tejto sumy, teda 8,75 % úroku z omeškania zo sumy 130,45 € od 18. 02. 2013 do zaplatenia. Žalobca takto žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 544,74 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 644,91 € od 18. 02. 2013 do 23. 12. 2015, zo sumy 630,60 € od 24. 12. 2015 do 26. 01. 2016, zo sumy 616,29 € od 27. 01. 2016 do 23. 02. 2016, zo sumy 601,98 € od 24. 02. 2016 do 29. 03. 2016, zo sumy 587,67 € od 30. 03. 2016 do 26. 04. 2016, zo sumy 573,36 € od 27. 04. 2016 do 27. 05. 2016, zo sumy 559,05 € od 28. 05. 2016 do 24. 06. 2016, zo sumy 544,74 € od 25. 06. 2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobca pritom poukázal, že žalovaná mu v období od 23. 12. 2015 do 24. 06. 2016 zaplatila 7-krát sumu 14,31 € a to v dňoch 23. 12. 2015, 26. 01. 2016, 23. 02. 2016, 29. 03. 2016, 26. 04. 2016, 27. 05. 2016 a 24. 06. 2016.
6. Na toto podanie potom žalovaná reagovala ďalším vyjadrením z 24. 08. 2016 (č. l. 39-41), kde namietala výšku dlžnej sumy, ktorá je podľa jej názoru nedôvodná. Tvrdila, že zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, ktorú uzavrela so žalobcom nie je právne bezchybnou, pretože postráda niektoré podstatné náležitosti. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 52 Obč. zák., ktorý upravuje postavenie spotrebiteľa a dodávateľa, ale aj na ust. § 1 ods. 2, § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. a tvrdila, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a preto by mala byť neplatná, resp. poskytnutý úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na skutočnosť, že celkové náklady spotrebiteľa sú neprimerane vysoké v porovnaní s výškou poskytnutého úveru, pretože predstavuje až 86 % z istiny aj pri zohľadnení dĺžky trvania splácania, tieto náklady podľa nej hraničia s úžerou. Zmluva, podľa jej názoru, neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Zmluva bola spísaná na predtlačenom formulári, ktorý vyhotovil žalobca a ona ako spotrebiteľka nemohla obsah zmluvy žiadnym spôsobom ovplyvniť. Úverové podmienky zmluvy boli napísané neprehľadne malými písmenami, z čoho vyplývalo, že mohli pozornosti žalovanej ako spotrebiteľky dojednania napr. o zmluvnej pokute uniknúť. Súčasne do spisu pripojila ďalšie doklady o splácaní úveru po júli 2016, keď 25. 07. 2016 poukázala na účet žalobcu ďalšiu sumu 14,31 € a 23. 08. 2016 opätovne sumu 14,31 €.
7. Spoločným podaním zo dňa 09. 11. 2016 oznámil súdu pôvodný žalobca ale aj žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že počas konania došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ktorá je novým hmotnoprávnym veriteľom žalovanej pohľadávky. K tomuto podaniu bola pripojená zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 09. 2016 vrátane identifikácie postúpenej pohľadávky. Preto v zmysle ust. § 80 ods. 2 C. s. p. spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave súhlasí so vstupom do tohto konania namiesto pôvodného veriteľa spoločnosti Consumer Finance Hodling a.s. so sídlom v Kežmarku a žiadala, aby súd pripustil zmenu strán na strane žalobcu tak, aby do konania vstúpil žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku.
8. Zmenu strán na strane žalobcu súd pripustil uznesením z 28. 11. 2016 sp. zn. 10C/2/2016 (č. l. 109-110).
9. Na pojednávaní dňa 10. 11. 2016, ktoré už bolo nariadené a, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalobcu, žalovaná uviedla, že v septembri a v októbri 2016 zaplatila ďalšie splátky úveru, súčasne do spisu pripojila ďalšie vyjadrenie k žalobe zo dňa 18. 10. 2016 a listiny preukazujúce splácanie dlhu, čiže zaplatenie dlhu pôvodnému žalobcovi, obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., dňa 26. 09. 2016 v sume 14,31 €, v auguste 2016 dňa 23. 08. 2016 v sume 14,31 € a aj v júli 2016 konkrétne dňa 25. 07. 2016 v sume 14,31 €. Vo svojom podaní žalovaná namietala ďalšie skutočnosti konštatovaných už skutočností uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach, a totiž namietala absenciu niektorých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poukazovala na skutočnosť, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, obsahuje len počet splátok, neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, neobsahuje výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia, pretože obsahuje len celkovú výšku mesačnej splátky vrátane úrokov, v dôsledku čoho je, podľa jej názoru, úver bezúročný a bez poplatkov. Podľa jej názoru je výška RPMN protizákonná, neprimerane vysoká a vo svojej podstate hraničí s úžerou.
10. Žalobca potom reagoval podaním z 13. 12. 2016, ktorým žalobu zobral v časti istiny vo výške 71,55 € späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pretože evidoval ďalšie plnenie zo strany žalovanej v celkovej výške 71,55 €, keď žalovaná zaplatila žalobcovi v čase od júla do novembra 2016 ďalšie splátky. Žalovaná mu zaplatila po 14,31 € dňa 26. 07. 2016, dňa 24. 08. 2016, dňa 28. 09. 2016, dňa 27. 10. 2016 a dňa 24. 11. 2016, preto žiadal zaplatiť už len sumu 473,19 € s úrokmi z omeškania z jednotlivých súm tak, ako v predchádzajúcom podaní, avšak ďalej žiadal úroky z omeškania zo sumy 554,74 € od 25. 06. 2016 do 26. 07. 2016, zo sumy 530,43 € od 27. 07 2016 do 24. 08. 2016, zo sumy 516,12 € od 25. 08. 2016 do 28. 09. 2016, zo sumy 501,81 € od 29. 09. 2016 do 27. 10. 2016, zo sumy 487,50 € od 28. 10. 2016 do 24. 11. 2016 a zo sumy 473,19 € od 25. 11. 2016 do zaplatenia. Súčasne konštatoval, že ním predložená úverová zmluva podľa jeho názoru spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jej náležitosti sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Rozloženie splátok vyčlenených na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje podľa jeho názoru rozpor s požiadavkou zručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. K uvedeniu konečnej splatnosti úveru uviedol, že vyjadrenie konečnej splatnosti úveru uvedením dĺžky obdobia trvania úverového vzťahu je dostatočné, určité a zrozumiteľné, plne v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom poukázal na Vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovil vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere konkrétne v časti vysvetliviek 2C, z ktorých vyplýva, ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo v rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský úver poskytovaný. Tvrdil, že splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa článku 6 bod 6.1, 6.2 a 6.4 všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy stranami dohodnutá k 20-temu dňu v mesiaci so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20-teho dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 27. 07. 2012 a konečná splatnosť úveru by tak za riadneho plnenia pri počte 60 splátok nastala 20. 07. 2017. Poukázal tiež na obsah rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie prejudiciálnom konaní C-42/2015, ktoré začalo na návrh Okresného súdu Dunajská Streda. Z predmetného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že cieľ ustanovenia článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 je splnený, ak podmienky
úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok úveru. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluvy neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jednotlivé zložky, t. j. na časť istiny, časť úrokov a časť poplatkov podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle smernice 2008/48/ ES. Na základe týchto skutočností žalobca zastával názor, že námietka bezúročnosti úveru vznesená žalovanou je nedôvodná v celom rozsahu.
11. Na pojednávaniach dňa 10. 11. 2016 a 14. 12. 2016, ktoré súd so súhlasom žalobcu vykonal v jeho neprítomnosti, sa súd okrem výsluchu žalovanej, ktorá sa pri ňom pridržala už tvrdených skutočností, oboznámil s listinami, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.
12. Zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky uzavretej dňa 27. 07. 2012 medzi obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku a žalovanou súd zistil, že touto zmluvou bola žalovanej poskytnutá pôžička v sume 1 000 €, pri celkových nákladoch spotrebiteľa 860 €, čiže v celkovej sume, ktorú mala žalovaná ako spotrebiteľka zaplatiť vo výške 1 860 €, ktorú mala žalovaná podľa dojednaní časti VII formulára zmluvy o pôžičke splácať 60 splátkami po 31 €, pričom termín konečnej splatnosti bol určený ako júl 2017. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 31,60 %, RPMN na 31,60 % a priemerná hodnota RPMN bola stanovená na 46,52 %. Spôsob splácania splátok bol dohodnutý ako splácanie poštovou poukážkou. Okrem všeobecných vyhlásení dlžníka v článku X, formulár zmluvy o pôžičke (rubová strana formulára zmluvy o pôžičke) obsahoval podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-06, ktoré boli platné od 09. 02. 2011. Podstatná časť týchto podmienok sa týkala výšky splátok v závislosti od počtu splácania a ročnej percentuálnej miere nákladov v závislosti od výšky pôžičky a času splácania. Obsahovala aj spôsob výpočtu RPMN a ďalej obsahovala podmienky poistenia schopnosti splácať splátky, pričom z obsahu základnej časti zmluvy o pôžičke vyplynulo, že žalovaná poistenie schopnosti splácať pôžičku nevyužila. Zo strany žalobcu nedošlo k poskytnutiu prípadných ďalších častí zmluvy o pôžičke, prípadne všeobecných obchodných podmienok žalobcu tak, ako tvrdil a to napriek tej skutočnosti, že súd ešte pôvodného žalobcu výzvou zo dňa 07. 04. 2016 žiadal, aby žalobca oznámil súdu, na základe akého ustanovenia zmluvy o pôžičke zosplatnil predžalobnou upomienkou zo dňa 09. 02. 2013 celý dlh. Zo základnej zmluvy nevyplývalo ani, ku ktorému dňu mesiaca má byť pôžička splácaná, resp. ku ktorému dňu v mesiaci majú byť zaplatené jednotlivé splátky pôžičky, táto časť nevyplývala ani z rubovej časti formulára a napriek tomu, že žalobca tvrdil, reagujúc na námietky žalovanej, že tieto termíny sú dojednané v článku 6 všeobecných obchodných podmienok veriteľa, tieto nedoložil a teda tvrdenia o splatnosti jednotlivých splátok k 20-temu dňu v mesiaci nepreukázal.
13. Súd takto zo strany žalobcu nemal preukázané dojednanie jednej zo základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uvádza ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 27. 07. 2012, keď bola zmluva o pôžičke uzavretá a totiž termín splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Absencia tejto náležitosti potom spôsobuje, že v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 27. 07. 2012 sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
14. Medzi stranami zostalo nesporné, že žalovaná úver riadne nesplácala a táto skutočnosť potom vyplynula aj z prehľadu splátok a úhrad, kde je zrejmé, že v období od 20. 08. 2012 do 20. 01. 2013 zaplatila len 3 splátky po 31 €, poslednú 23. 10. 2012. Z prehľadu splátok a úhrad potom ale vyplynulo, že žalovaná od roku 2013 úver splácala postupne splátkami v rôznej výške a to tak, že do 25. 11. 2015 zaplatila na úhradu pôžičky celkovo 552,26 €. Žalobca však k 08. 12. 2015 podľa prehľadu splátok a úhrad evidoval voči nej nárok na splátky vo výške 1 197,17 €, nárok na zmluvnú pokutu v sume 131,17 €, nárok na tzv. manipulačné poplatky v sume 39,09 €, z čoho potom vyplynul dlh k 08. 12. 2015 po odpočítaní úhrad žalovanej v sume 815,17 €. Zo žaloby je však zrejmé, že žalobca proti žalovanej uplatnil len nárok na sumu 814,45 €, čo zodpovedá dlhu evidovanému k 30. 11. 2015 bez nároku na zmluvnú pokutu vyúčtovanú k 08. 12. 2015 v sume 0,72 €. Bolo teda zrejmé, že dlh, ktorý žalobca voči žalovanej uplatnil pôvodnou žalobou k 05. 01. 2016, má pozostávať zo sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 1 197,17 € a úhradami žalovanej v sume 552,26 €, zvýšenej o sumu 39,09 €, ktorú údajne tvorili bližšie neidentifikované manipulačné poplatky a zo sumy 130,45 €, ktorá mala byť uplatňovaná titulom nároku na zmluvnú pokutu, kde však žalobca hneď na začiatku konania zobral žalobu ohľadne tohto nároku späť a následne zobral späť aj žalobu v časti príslušenstva k sume zmluvnej pokuty.
15. Žalobca tvrdil, že dlh zosplatnil tzv. predžalobnou upomienkou zo dňa 09. 02. 2013, ktorá podľa podpísanej doručenky bola doručená žalovanej 14. 02. 2013. V tejto predžalobnej upomienke vyzval žalovanú na zaplatenie sumy celkovo 1 770,92 € do troch dní od doručenia upomienky a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nevzala vážne predchádzajúce upozornenia, ktoré sa týkali splácania dlhu a ktorými žalobca žalovanej poskytol poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky. Na základe týchto skutočností vyzval, v tom čase ešte pôvodný žalobca, žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Pri vyhodnocovaní tohto podania súd dospel k presvedčeniu, že toto podanie nebolo platným právnym úkonom, ktorým by mohli nastať účinky predpokladané ust. § 565 Obč. zák..
16. Podľa § 565 Obč. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Súčasne však je zrejmé, že zmluva medzi veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou mala charakter zmluvy spotrebiteľskej a teda platilo v čase uzavretia zmluvy aj ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. (dnes ust. §53 ods. 9 Obč. zák.) v zmysle ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Pôvodný veriteľ nemohol platne zosplatniť dlh a napriek dojednaniam v zmluve proti žalovanej žiadať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz, vzhľadom na skutočnosť, že nepreukázal, že by v zmysle § 565 Obč. zák. takéto právo pre seba dohodol v zmluve a naviac, že si v roku 2013, keď zasielal list z 09. 02. 2013, počínal v súlade s ust. § 53 ods. 8 Obč. zák.. Preto takýto úkon považoval súd za úkon neplatný a nespôsobilý pre rozpor so zákonom - vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, modifikovať zmluvu v tom smere, že by žalovaná stratila možnosť dlh splácať tak, ako bolo dohodnuté a, že by ho musela zaplatiť naraz. V čase podania žaloby naviac bolo súdu zrejmé, že žalobca titulom dlhovanej sumy uplatňuje sumu 644,91 €.
19. Súd však dospel k presvedčeniu, vzhľadom na vyššie uvedené, že pre platné neuvedenie zročnosti jednotlivých splátok pôžičky (žalobca svoje tvrdenia o splatnosti splátok k 20-temu dňu v mesiaci nepreukázal) je úver bezúročný a bez poplatkov. Ak si žalovaná požičala sumu 1 000 € a mala naviac zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa v sume 860 € je zrejmé, že by žalobcovi mala v prípade bezúročnosti úveru zaplatiť len požičanú sumu 1 000 €. Z tejto sumy do 05. 01. 2013 zaplatila len 93 € tak, ako to vyplynulo z prehľadu splátok a úhrad, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu. V čase, keď rozhodoval súd ale už aj v čase keď bola žaloba podaná, platilo ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa.
20. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 250/2007 Z. z.), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
21. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
23. Podľa § 100 ods. 3 Obč. zák., nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
24. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
26. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že nárok veriteľa na splatenie jednotlivých splátok sa premlčoval vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a preto sú premlčané všetky splátky úveru, ktoré sa stali zročné v dobe dlhšej ako 3 roky pred podaním žaloby na súd, teda pred 05. 01. 2016. Takto je premlčaný nárok žalobcu na 5 splátok, ktoré boli zročné v čase od júla do decembra 2012 spolu vo výške 155 €, pričom je nutné konštatovať, že z tejto sumy žalovaná v danom období zaplatila len 93 €. U žalovanej preto k 05. 01. 2013 existoval nepremlčaný dlh v sume 845 €. Ďalšie splátky, ktoré žalovaná robila od januára 2013 súd započítaval len na úhradu nepremlčaného dlhu, na ktorý by mal žalobca nárok. Vzhľadom na skutočnosť, že súd dospel k presvedčeniu, že žalobca nepreukázal dohodu o zročnosti jednotlivých splátok úveru, len dohodu o ich výške v sume 31 €, súd zaujal názor, že bolo povinnosťou žalovanej platiť splátky v dohodnutej výške 31 € mesačne, vždy najneskôr k poslednému dňu toho, ktorého kalendárneho mesiaca. Od 05. 01. 2013 mal potom žalobca nárok len na splátky zročné vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca vo výške 31 € a to do celkovej dlhovanej sumy 845 €.
27. Ako vyplynulo z prehľadu splátok a úhrad, žalovaná do dňa podania žaloby žalobcovi na úhradách vykonaných v prospech žalobcu zaplatila sumu 552,26 €, z ktorej ale suma 93 € bola splatená v období do 05. 01. 2013, teda túto sumu súd odpočítal, čím dostal rozdiel 459,26 € a tieto úhrady boli vykonávané v čase od 27. 02. 2013 až do podania žaloby. Preto súd od nároku, ktorý žalobcovi existoval na nesplatenej a nepremlčanej istine úveru ku dňu 05. 03. 2013 (3 roky pred podaním žaloby na súd) vo výške 845 € odpočítal sumu 459,26 €, čo boli úhrady vykonané žalovanou do podania žaloby na súd a zistil, že k 05. 01. 2016 potom žalovaná na istine úveru dlhovala sumu 385,74 €. Nesporné bolo, že žalovaná potom vykonávala ďalšie úhrady, čo viedlo žalobcu k opakovanému späťvzatiu žaloby a postupne v období od 23. 12. 2015 do 24. 06. 2016 zaplatila sumu 100,17 €, čím dlh na nepremlčanej, nesplatenej istine klesol na sumu 285,57 € a následne ešte vykonala v čase od 26. 07. 2016 do 24. 11. 2016 ďalšie úhrady, spolu vo výške 71,55 €, čo viedlo k ďalšiemu čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom a jej dlh vo vzťahu k žalobcovi na istine klesol na sumu 214,02 €.
28. Súd mal takto ku dňu vyhlásenia rozsudku preukázaný dlh žalovanej titulom poskytnutej pôžičky na istine len vo výške 214,02 €, ktorú žalobcovi priznal.
29. Pokiaľ ide o úroky z omeškania ako súd konštatoval vyššie, žalobca nepreukázal, že by sa úver stal zročný k 18. 02. 2013. Ako súd konštatoval vyššie, vzhľadom na výšku splátok a na skutočnosť, že zročnosť týchto splátok určená nebola, bola však určená len mesačná periodicita splácania úveru, mal za to, že v čase od 05. 01. 2013 keď sú nepremlčané splátky úveru až do podania žaloby na súd, pri sume 845 €, ktorú žalovaná dlhovala na nepremlčanej istine úveru k 05. 01. 2013, by žalovaná mala splácať úver v mesačných splátkach, ktoré boli zročné vzhľadom na bližšie neurčenie dňa v mesiaci najneskôr k poslednému dňu toho, ktorého kalendárneho mesiaca, čiže žalovaná mala takto splácať sumu 845 € od 31. 01. 2013 až do 31. 03. 2015 v splátkach po 31 € a vyrovnať dlžnú istinu mohla poslednou splátkou zročnou k 30. 04. 2015 v sume 8 €, čiže sumu 845 € mala zaplatiť 27 splátkami po 31 € a 28. splátkou vo výške 8 €. Z tohto vyplýva, že k 30. 04. 2015 bol zročný pri pravidelnom mesačnom splácaní určenými splátkami celý dlh, ktorý mala žalovaná voči žalobcovi na istine úveru. Keďže žalobca žiadal úrok z omeškania z nesplateného zvyšku úveru súd mu mohol priznať potom úroky z omeškania až od 01. 05. 2015, keď bola žalovaná nepochybne s celým zvyškom nesplateného dlhu v omeškaní. Podľa výpočtov súdu s prihliadnutím na výšku splátky a na platby, ktoré žalovaná v čase od 28. 01. 2013 do 30. 04. 2015 vykonávala, k tomuto dátumu dlhovala (k 30. 04. 2015) sumu 488,19 €, s ktorou bola v omeškaní od 01. 05. 2015 až do 26. 05. 2015, keď vykonala ďalšiu pravidelnú úhradu 14,31 € a potom v týchto sumách každý mesiac podľa prehľadu splátok a úhrad, a podľa dokladov, ktoré predložila žalovaná a, ktoré potvrdil žalobca, dlh naďalej až do novembra 2016 splácala, vždy po 14,31 €.
30. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu v ustanoveniach zmluvy o pôžičke, z ktorých vyplýva záväzok žalovanej splácať dlh žalobcovi, avšak nachádza právnu oporu aj v ust. § 497 a nasl. Obch. zák., ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
31. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
32. Nárok žalobcu na úroky z omeškania vzhľadom na spotrebiteľský charakter úveru nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úveru bolo možné žalobcovi priznať nárok na úroky z omeškania z istiny úveru v limitoch, ktoré stanovovali občianskoprávne predpisy, čiže výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd žalobcovi, ktorý žiadal priznať úroky z omeškania z celej dlhovanej sumy nesplateného úveru odo dňa jeho zročnosti, preto priznal úroky až od 01. 05. 2015, keď žalovaná mala, ako súd konštatoval vyššie, zaplatiť poslednú splátku úveru do 30. 04. 2015 a s celým nesplateným zvyškom úveru sa dostala od 01. 05. 2015 do omeškania. V tom čase základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0,05 % denne, z čoho vyplýva, že úrok z omeškania bolo možné priznať v sadzbe 8,05 % ročne žalobcovi. Po 30. 04. 2015 už ale žalovaná úver splácala pravidelnými splátkami vo výške 14,31 €, ktoré boli zaplatené tak, ako to jednak vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, ktorý poskytuje prehľad do novembra 2015 a nakoniec aj z dokladov, ktoré žalovaná pripojila a, ktoré potvrdil žalobca vo svojich podaniach, z ktorých vyplýva splácanie tohto úveru do novembra 2016.
33. Túto skutočnosť potom súd vyjadril aj vo výrokovej časti tohto rozsudku, z ktorého vyplýva, akým spôsobom a, od ktorých dní klesala istina nesplatenej pôžičky.
34. Vo zvyšku uplatneného nároku potom súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na argumentáciu súdu uvedenú vyššie.
35. V časti kde žalobca ešte pred doručením žaloby žalovanej zobral žalobu späť ohľadne nároku na zaplatenie sumy 130,45 €, súd v zmysle ust. § 145 ods. 3 C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z.) konanie nezastavoval, ale konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
36. Súd zastavil konanie v časti, kde žalobca zobral žalobu späť po doručení žaloby žalovanej, v časti 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 130,45 € od 18. 02. 2013 do zaplatenia, ďalej zastavil konanie v časti, kde žalobca požadoval priznať sumu 39,09 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 18. 02. 2013 a zastavil konanie o nároku, kde žalobca vzhľadom na splátky dlhu žalovanej v priebehu konania zobral žalobu späť ohľadne sumy 71,55 € a ohľadne sumy 100,17 € na istine pohľadávky.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p.. Vzhľadom na nárok, ktorý žalobca na istine úveru uplatňoval a, ktorý mu bol nakoniec priznaný, je možné konštatovať, že každá z procesných strán bola v konaní úspešná a aj neúspešná, a úspech a neúspech strán je približne rovnaký. Preto súd v intenciách tohto ustanovenia rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá proti tej druhej právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.