Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-44-2022.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-1T/44/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Adrianou Tomrecaj, PhD., v trestnej veci obžalovaného D. V. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 04.07.2022, takto
rozhodol:
obžalovaný
D. V., narodený XX.XX.XXXX v B. nad B., trvale bytom V. J., adresa na doručovanie V. J., F. XXX/XXX, na slobode,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
potom, čo požil alkoholické nápoje, dňa 24.05.2022 približne o 22,25 hod. v obci Veľké Ripňany, okres K., na ceste II/514, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, EČ TO XXXEU, kde počas jazdy na O. ulici pri čerpacej stanici P. v smere na obec E. bol zastavený a kontrolovaný príslušníkmi Oddelenia železničnej polície PZ Topoľčany, pričom po poučení policajtom o správnom používaní prístroja, vykonanou dychovou skúškou na alkohol prístrojom AlcoQuant 6020 plus, číslo T číslo merania XXXX, v čase o 22,34 hod. dňa 24.05.2022 bola u neho nameraná hodnota 0,51 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a :
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l :
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Topoľčanoch sp. zn. Pv 217/22/4406, prejednal Okresný súd Topoľčany trestnú vec proti obžalovanému D. V. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním listinných dôkazov založených v spise.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný D. V. na hlavnom pojednávaní dňa 04.07.2022 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste a o ochrannom opatrení.
Dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do spisu, pričom v rámci takto vykonávaného dokazovania bolo prečítané potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu obžalovaného dňa 24.05.2022, evidenčná karta vozidla značky Škoda Fabia s evidenčným číslom K ktorého vlastníkom je K. V. a držiteľom obžalovaný D. V. a správy o povesti obžalovaného.
Zo správ o povesti a k osobe obžalovaného, teda z evidenčnej karty vodiča, z výpisu z avíza, z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, z údajov REGOB, z lustrácie v evidencií Zboru väzenskej a justičnej stráže, z lustrácie v sociálnej poisťovni, z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, z lustrácie v databáze súdov, z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil piatich priestupkov v doprave, ktoré boli všetky vyriešené pokutou, neboli spáchané pod vplyvom alkoholu a závažnejším spôsobom. Obžalovaný nemal doposiaľ nikdy uložený zákaz činnosti v priestupkovom konaní, nie je voči nemu vedené trestné stíhanie, nemá záznam v odpise registra trestov, nie je vo výkone väzby ani vo výkone trestu odňatia slobody, je ženatý, otec štyroch detí, zamestnaný, poberateľ invalidného dôchodku.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia obžalovaného o vine, mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Tiež bolo preukázané, že skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu a, že skutok spáchal obžalovaný D. V..
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Zohľadňovanie osoby páchateľa a jej posudzovanie treba uskutočniť vo všetkých súvislostiach. Pričom v rámci tohto hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.
Zároveň je potrebné prihliadať na zásadu proporcionálnosti trestu, čo znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.
Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti spáchaného trestného činu z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona) až na 1 rok. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd pri rozhodovaní vychádzal v prvom rade zo skutočnosti, že obžalovaný je zamestnaný, je invalidný dôchodca, ktorý sa stará o svoju rodinu, ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný a jeho doterajšie priestupkové previnenia boli menej závažného charakteru s nízkou spoločenskou nebezpečnosťou. Vzhľadom na uvedené osobné pomery obžalovaného neprichádzalo do úvahy uloženie trestu povinnej práce, nakoľko obžalovaný je invalidný dôchodca, a trest domáceho väzenia by bol pre neho neprimerane prísny a zásadne by ho obmedzoval v jeho možnostiach riadne sa starať o svoju rodinu. Na posudzovanie možnosti nápravy obžalovaného má vplyv jednak celkový spôsob života obžalovaného a jeho správanie pred spáchaním trestného činu. Skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu od začiatku priznával a úprimne ho ľutoval, a pred skutkom viedol riadny život odôvodňovala záver, že v záujme dosiahnutia účelu trestu, spočívajúceho aj v prevýchove obžalovaného, bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu. Takto uložený trest bude mať zásadný výchovný vplyv na obžalovaného a bude ho motivovať k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a vyvaroval sa aj najmenej závažným porušenia právnych predpisov. Súčasne neznemožní obžalovanému riadne sa starať o svoju rodinu a zabezpečovať jej potreby. V súlade s § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody podmienečne odložil.
Pri úvahách týkajúcich sa výšky ukladaného trestu súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, ako aj na okolnosti spáchania skutku a predchádzajúci spôsob života obžalovaného, pričom v tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať v prvom rade na skutočnosť, že v prípade obžalovaného išlo o jednorazové protiprávne konanie obžalovaného, ktorý vedie inak riadny život a v prípade ktorého sa na hlavnom pojednávaní nepreukázalo nadmerné požívanie alkoholu alebo závažné a opakované nerešpektovanie pravidiel cestnej premávky.
Pri ukladaní trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne trestný čin oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona), a že obžalovaný svojim vyhlásením, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku súdu napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže súd nemusel vykonávať dokazovanie ohľadom viny obžalovaného (§ 36 písm. n) Trestného zákona). Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade je u obžalovaného prevyšujúci pomer poľahčujúcich
okolností v pomere 2:0, a preto súd v súlade s § 38 odsek 3 Trestného zákona upravil zákonom ustanovenú trestnú sadzbu (až na jeden rok), tak že hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížil o jednu tretinu (o 4 mesiace) a trest ukladal v rámci takto upravenej trestnej sadzby, teda v rozmedzí až na 8 mesiacov. S prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a k svojej trestnej činnosti zaujal kritický postoj a svoje konanie oľutoval je primerané a spravodlivé uložiť obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 2 mesiace. Nakoľko sú v prípade obžalovaného splnené všetky zákonné podmienky na uloženie podmienečného odkladu uloženého trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd rozhodol, že trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace obžalovanému podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov, nakoľko takto uložený trest je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovaného bez bezprostrednej potreby výkonu trestu odňatia slobody.
Súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázanú potrebu uložiť obžalovanému podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení za účelom posilnenia výchovného pôsobenia na obžalovaného. Uloženie obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby, nebolo odôvodnené nakoľko nebolo preukázané, že obžalovaný by mal problém s nadužívaním alkoholu a drog, a rovnako nebolo odôvodnené ani uloženie povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, pretože súd nevzhliadol žiadne zásadné dôvody zakladajúce potrebu odbornej spolupráce s obžalovaným v záujme predchádzania ďalšieho protiprávneho konania a jeho zvýšenú kontrolu počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Súd je presvedčený, že práve takto uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 12 mesiacov postačí na splnenie účelu trestu a zabezpečí, aby sa obžalovaný v budúcnosti vystríhal páchaniu protispoločenskej a protiprávnej činnosti.
Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu spojeného s výkonom činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život, zdravie alebo majetok, pod vplyvom alkoholu, súd považoval za potrebné uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, a to vo výmere 24 mesiacov, zohľadňujúc pri tom nielen samotné okolnosti prípadu, ale aj osobu obžalovaného, ktorý nemal doposiaľ uložený zákaz činnosti, neporušuje pravidlá cestnej premávky závažnejším spôsobom a jeho protiprávne konanie pod vplyvom alkoholu bolo jednorazovým konaním.
Podľa názoru súdu je uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v spojení s uloženým trestom zákazu činnosti zákonný, spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona, tak v rámci jeho pôsobenia na obžalovaného, ako aj jeho pozitívneho vplývania na ostatných členov spoločnosti z hľadiska gene- rálnej prevencie.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.