Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-9Cb/4/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom v právnej veci žalobcu TRUCK & TRAILER Transport, s. r. o. so sídlom 991 05 Sklabiná č. 311, IČO: 35 859 776, právne zast. JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom z AK SNP 1/A, Veľký Krtíš proti žalovanému Ivan Olejár OM - P s miestom podnikania 990 01 Veľký Krtíš, Ľ. Štúra 571/36, IČO: 37 269 691, právne zast. JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom z AK Pod Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 42. 285,84 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 27. 468,11 Eur istiny s úrokom s omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14. 629,21 Eur od 15. 05. 2010 do 07. 06. 2010, zo sumy 14. 332,49 Eur od 08. 06. 2010 do 21. 07. 2010, zo sumy 13. 982,99 Eur od 22. 07. 2010 do zaplatenia, zo sumy 13. 485,12 Eur od 15. 06. 2010 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

Strany sú p o v i n n é a to každá rovnakým dielom po 26,85 Eur, nahradiť trovy konania štátu na účet Okresného súdu Veľký Krtíš vedený v Štátnej pokladnici a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02. 11. 2011 domáhal na súde, aby zaviazal žalovaného k splneniu povinnosti zaplatiť mu sumu 42. 285,84 Eur vrátane úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14. 629,21 Eur od 15. 05. 2010 do 07. 06. 2010, zo sumy 14. 332,49 Eur od 08. 06. 2010 do 21. 07. 2010, zo sumy 13. 982,99 Eur od 22. 07. 2010 do zaplatenia, zo sumy 13. 485,12 Eur od 15. 06. 2010 do zaplatenia, zo sumy 14. 753,68 Eur od 15. 07. 2010 do zaplatenia a zo sumy 64,05 Eur od 15. 09. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V žalobe uviedol, že dňa 01. 09. 2008 uzavrel so žalovaným ako nájomcom Živnostenskú nájomnú zmluvu - o nájme motorového vozidla tov. zn. Mercedes Benz Actros 1846, EVČ: Q. XXX Y. (ďalej len: „vozidlo“). Na základe tejto zmluvy žalobca nadobudnutým spôsobom odovzdal žalovanému vozidlo do užívania (nájmu) a uhrádzal všetky prevádzkové náklady a poplatky súvisiace s prevádzkou tohto vozidla po celej Európskej únii (ďalej len: „prevádzkové náklady“). Tieto prevádzkové náklady spolu s nájomným mesačne žalovanému fakturoval. Žalovaný neuhradil časť sumy z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej 30. 04. 2010 so splatnosťou 14. 05. 2010 vo výške 13. 982,99 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú 31. 05. 2010 so splatnosťou 14. 06. 2010 vo výške 13. 485,12 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú 30. 06. 2010 so splatnosťou 14. 07. 2010 vo výške 14. 753,68 Eur a faktúru č. XXXXXXXXX

vystavenú 30. 08. 2011 so splatnosťou 14. 09. 2011 vo výške 64,05 Eur, teda spolu neuhradil 42. 285,84 Eur. Žalovaný si riadne a včas neplnil zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z nájomného vzťahu napriek viacerým výzvam žalobcu, aby si uvedený záväzok splnil. Žalobca sa domáhal okrem zaplatenia istiny aj zaplatenia úroku z omeškania, ktorý si vyčíslil v súlade s ustanoveniami § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 9 % ročne.

3. Na pojednávaniach žalobca ďalej uviedol, že v rámci obchodnej spolupráce v roku 2008 poskytol žalovanému podnikateľskú pomoc spočívajúcu v jeho zapojení do väčšieho rozsahu medzinárodnej kamiónovej dopravy a z toho dôvodu sa dohodli na nájme motorového vozidla EVČ: Q. XXX Y.. Pre uľahčenie orientácie žalovaného v medzinárodnej doprave ho napojil do systémov obchodnej spoločnosti KOIDL TRANSPORT GmbH, Gewerbering, West 5, A - 5730, Mittersill - Rakúsko (ďalej len: „KOIDL TRANSPORT“) a z ktorého priamo žalovaný poberal rôzne medzinárodné výhody. V skutočnosti spolupráca prebiehala tak, že vlastnícky bolo vozidlo evidované na žalobcu z dôvodu, že tento podľa zmluvy bol povinný znášať aj všetky prevádzkové náklady (napríklad výdavky na pohonné hmoty, na mýtny systém, na poistné, na dane, na parkovné, na opravu a servis, na mzdu vodiča a iné). Pravidelne po skončení mesiaca žalobca doručil žalovanému faktúru, ku ktorej pripojil aj rozpis čiastkových nákladov. Žalovaný tieto faktúry pravidelne uhrádzal až do mája 2010, kedy zostala faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 14. 05. 2010 v sume 14. 629,21 Eur neuhradená. Na strane druhej zahraničná obchodná spoločnosť KOIDL TRANSPORT, ktorá je matkou žalobcu a ktorá vystupovala ako špeditér dopravy, poukazovala na účet žalovaného finančné prostriedky za dopravné výkony, ktoré si žalovaný fakturoval. Keďže počas spolupráce si žalovaný rozšíril vozový park, čo zrejme spôsobilo stav, že mal dopravné výkony nižšie ako režijné náklady, dostal sa do straty a tak mu vznikol dlh voči žalobcovi na nájomnom a prevádzkových nákladoch. Žalobca v snahe zabrániť tejto situácii previedol svoju splatnú pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, priamo na jeho špeditéra dopravy a to spoločnosť KOIDL TRANSPORT. Táto spoločnosť potom priamo kompenzovala vzájomné pohľadávky a záväzky účastníkov. S týmto vzájomným zaúčtovávaním sa začalo v mesiaci jún 2009 po tom, ako dňa 02. 06. 2009 uzavrel žalobca so spoločnosťou KOIDL TRANSPORT Zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. Keďže v tom čase žalovaný podľa výpisu zo živnostenského registra nebol oprávnený vykonávať medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu, bol takýto spôsob vzájomného zaúčtovávania pohľadávok a záväzkov pre neho výhodný. Žalobca žalovanému prenajal vozidlo, ktoré po dohode s ním bolo prevádzkované, pričom náklady spojené s nájmom vozidla a prevádzkovými nákladmi uhrádzal žalovaný. Po doručení faktúry na úhradu týchto nákladov žalovaný priamo vyúčtoval dopravné náklady spoločnosti KOIDL TRANSPORT. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný pre túto spoločnosť vykonával dopravu ešte pred uzavretím Živnostenskej nájomnej zmluvy zo dňa 01. 09. 2008. Robil tak na motorových vozidlách tov. zn. DAF, EVČ: Q. XXX Y. a neskôr na tov. zn. MAN, EVČ: Q. XXX Y.. V podstate u každého motorového vozidla aj v minulosti dochádzalo k obdobnému zaúčtovávaniu vzájomných pohľadávok a záväzkov ako to bolo pri vozidle tov. zn. Mercedes Q. XXX Y..

4. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že naďalej trvá na žalobe, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 42. 285,84 Eur s príslušenstvom vrátane náhrady trov konania. Ak krajský súd vo svojom poslednom rozhodnutí spochybnil, že článok III. Zmluvy nie je súčasťou dohody o výške nájmu, potom chce poukázať na článok IX. Zmluvy, týkajúci sa špecifikácie nájmu. Na strane žalovaného dochádzalo vždy k odoberaniu plnenia, ktoré pre neho žalobca zabezpečoval, pričom je nesporné aj to, že žalovaný mal úžitok z tohto nájmu aj ten, že žalovaný za neho nakupoval motorovú naftu, platil colné a iné prevádzkové náklady spojené s vozidlom. Takto žalobca konal nielen vo vzťahu k predmetnému vozidlu, ale aj k ďalším dvom nákladným motorovým vozidlám žalovaného, ktoré mu obdobným spôsobom zamestnával. Bolo preukázané, že zhruba 2 roky žalovaný odoberal plnenie od žalobcu a rovnako za toto obdobie žalovaný riadne fakturoval odberateľovi nákladnej cestnej dopravy náklady za vykonanú prepravu tak, že mal z toho nesporne osoh. Pokiaľ by mal súd za to, že prevádzkové náklady, ktoré za žalovaného žalobca znášal, nemôžu byť subsumované pod ustanovenia živnostenskej nájomnej zmluvy, keďže nie sú nájomným, je ich nutné považovať za neoprávnené obohatenie na strane žalovaného, keďže tieto úhrady ( platby ) prijal. Na strane žalobcu v tejto časti vzniklo plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný vrátiť, pretože na jeho strane došlo k obohateniu najmä tým, že on prepravu spoločnosti KOIDL TRANSPORT fakturoval a tá mu bola aj uhradená.

5. Žalovaný sa domáhal zamietnutia žaloby v plnom rozsahu. Je pravdou, že dňa 01. 09. 2008 uzavrel so žalobcom Živnostenskú nájomnú zmluvu, na základe ktorej sa stal predmetom nájmu

kamión - motorové vozidlo tov. zn. Mercedes EVČ: Q. XXX Y., avšak nedošlo k uzavretiu štandardnej nájomnej zmluvy, nakoľko mu žalobca nikdy predmet nájmu neodovzdal. Záväzkový vzťah obidvoch strán prebiehal asi tak, že mu žalobca mesačne vystavil a doručil faktúru, v ktorej si vyúčtoval nájomné a prevádzkové náklady za vozidlo a následne on zaťažil faktúrou spoločnosť KOIDL TRANSPORT, ktorou jej vyúčtovával dopravné výkony v tom ktorom mesiaci. Takýto spôsob vedenia účtovníctva mali dohodnutý. Neskôr zistil, že tento spôsob zaúčtovávania nie je pre neho ekonomicky výhodný. Na túto okolnosť žalobcu upozornil. K Živnostenskej nájomnej zmluve z 01. 09. 2008 žiadny písomný Dodatok vyhotovovaný nebol. K ukončeniu záväzkového vzťahu došlo vzájomnou dohodou strán. Žalovaný potvrdil, že sa pozná s B. P., ktorá dlhú dobu vykonávala štatutárnu zástupkyňu žalobcu, bola jeho konateľkou. Predmetom nájomnej zmluvy sa stal nájom nákladného motorového vozidla tov. zn. Mercedes Benz EVČ: Q. XXX Y.. Bolo dohodnuté, že vozidlo bude zarábať (jazdiť) a budú sa na neho viesť účtovné príjmové a výdavkové položky, a to tak, že žalobca mu bude fakturovať nájom vozidla a on bude fakturovať spoločnosti KOIDL TRANSPORT prepravu tovaru. V zmluve sa dohodli, že žalobca mu bude fakturovať aj vecné náklady spojené s prevádzkovaním vozidla ako sú náklady za čerpanie pohonných hmôt, olejov, colné poplatky, mýtne poplatky, náklady za opravu a servis a podobne. Dohodli sa, že žalobca zabezpečí aj vodiča vozidla. Účtovníctvo im viedla jedna účtovníčka - Y. Č.. Neskôr zistil, že pre neho je takýto záväzkový vzťah nevýhodný, preto sa rozhodol ho skončiť. Skončil ho tým spôsobom, že prestal preberať písomnú korešpondenciu od žalobcu.

6. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 16. 01. 2017 len zvýraznil to, že nemohol ovplyvniť fakturáciu, ktorú vyhotovovala B. P. a ktorou si vyúčtovávala náklady a položky spojené s nájmom. Z uvedeného dôvodu sa pre neho nájom stal nerentabilným napriek tomu, že on si účtoval nákladové položky za prepravu spoločnosti KOIDL TRANSPORT. Právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania. Strany uzatvorili živnostenskú nájomnú zmluvu ako zmluvu inominátnu, ktorú plne možno subsumovať pod pojmové znaky zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 Obchodného zákonníka. Táto zmluva nikdy nebola naplnená, keďže vozidlo nebolo žalovanému odovzdané, ale sa praktizoval medzi stranami určitý zaužívaný obchodný vzťah, ktorý nemal s obsahom uzatvorenej nájomnej zmluvy nič spoločné. V praxi to fungovalo tak, že žalovaný dostal od spoločnosti TRUCK & TRAILER, konkrétne od B. P. faktúru za nájom vozidla s nepreukázanými nákladovými položkami a bez toho, že by jej obsah mohol akokoľvek ovplyvniť, bol ju povinný uhradiť. Až následne žalovaný vyfakturoval spoločnosti KOIDL TRANSPORT cenu za prepravu. Keďže jediným spoločníkom tak žalobcu ako aj spoločnosti KOIDL TRANSPORT je osoba C. O., nemohla byť spôsobená de facto pánovi O. žiadna škoda.

7. Súd počas celého konania vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov ako aj svedkov P. P., Y. Č., X. G., Š. T. a oboznámil sa s listinnými dôkazmi: Živnostenskou nájomnou zmluvou z 01. 09. 2008, výpisom zo živnostenského registra, Obvodného úradu Veľký Krtíš na žalovaného, výpisom z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel s. r. o., vložka č. 8505/S na žalobcu, faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 14. 629,21 Eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 13. 485,12 Eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 14. 753,68 Eur a č. XXXXXXXXX na sumu 64,05 Eur a ostatnými faktúrami, ktoré predložil žalobca ako aj žalovaný dokumentujúcimi zaužívaný fakturačný vzťah v spojitosti s vykonávaním prepravy motorovým vozidlom v období spolupráce strán, listovou korešpondenciou v počte 7 exemplárov neprevzatou žalovaným, súpisom prijatých a vystavených faktúr evidovaným žalovaným, popisnou časťou príloh faktúr obsahujúcou rozpis prevádzkových nákladov, správou Daňového úradu Banská Bystrica z 05. 10. 2012, zmluvami o postúpení pohľadávky medzi postupcom - žalobcom a postupníkom spoločnosťou KOIDL TRANSPORT z 02 . 06. 2009, z 23. 06. 2009, z 24. 07. 2009, z 24. 08. 2009, z 18. 09. 2009, z 15. 10. 2009, z 16. 11. 2009, z 25. 01. 2010, z 03. 03. 2010, z 11. 03. 2010, z 20. 04. 2010 a 13. 05. 2010, kontrolnými výpismi z údajov tachografov a údajmi o vyžití mýtneho systému, úradným záznamom napísaným Krajským úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie z 14. 11. 2008, úradným záznam Obvodného úradu vo Veľkom Krtíši, odboru živnostenského podnikania z 26. 11. 2008, registračným listom fyzickej osoby pre účely sociálneho poistenia vystaveným 04. 07. 2008, rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vo Veľkom Krtíši z 03. 09. 2008, osvedčením o evidencii vozidla č. X., základným technickým opisom jednotlivo dovezeného vozidla vystaveným dňa 03. 09. 2008 ako prílohy k rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vo Veľkom Krtíši k sp. zn. XXXX/XXXXX pre vystavenie osvedčenia o evidencii a oznámením Okresného riaditeľstva PZ, odboru poriadkovej a dopravnej polície, Okresný dopravný inšpektorát Veľký Krtíš z 03. 11. 2016.

8. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č. k. 9Cb/4/2012-553 z 07. 03. 2015 (posledné rozhodnutie prvostupňového súdu v prejednávanej veci) zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 42. 221,79 Eur istiny s úrokom omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14. 629,21 Eur od 15. 05. 2010 do 07. 06. 2010, zo sumy 14. 332,49 Eur od 08. 06. 2010 do 21. 07. 2010, zo sumy 13. 982,99 Eur od 22. 07. 2010 do zaplatenia, zo sumy 13. 485,12 Eur od 15. 06. 2010 do zaplatenia a zo sumy 14. 753,68 Eur od 15. 07. 2010 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 64,05 Eur súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob/243/2015-578 z 30. 06. 2016 (posledné rozhodnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci) rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9Cb/4/2012-553 zo dňa 07. 03. 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom nevyplynula skutočnosť, že žalobca odovzdal vozidlo žalovanému a tým naplnil jeden zo základných pojmových znakov skutkovej podstaty ustanovenia § 630 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd ďalej konštatuje, že článok IX. Zmluvy upravuje výšku mesačnej splátky, ktorú bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi v celkovej výške 2. 451,40 Eur podľa špecifikácie v článku IX. uvedenej. Podľa názoru odvolacieho súdu článok IX. neodkazuje na článok III. tak, ako to tvrdil v konaní pred súdom prvého stupňa žalobca a ako si to potom uplatnil v celkovej výške nájomného. Z doposiaľ predložených a označených dôkazov v konaní pred prvostupňovým súdom žalobcom nie je možné viazať článok IX. na článok III. Zmluvy.

10. V rámci nariadeného doplnenia dokazovania súd na pojednávaní dňa 09. 11. 2016 dopočul svedka P. P.. Tento uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice na pojednávaní dňa 01. 08. 2012. Je naďalej zamestnancom spoločnosti TRUCK & TRAILER s. r. o. so sídlom v Sklabinej č. 311. Zastáva pracovnú pozíciu vedúceho dopravy. Túto pozíciu zastával aj v roku 2012. Zamestnancom tejto spoločnosti je od roku 2005, kedy mala sídlo ešte v Banskej Štiavnici. Od roku 2008 vníma žalovaného vo vzťahu k tejto spoločnosti. Žalovaný pred ním vykonával pracovnú pozíciu vedúceho dopravy a bol aj zamestnancom spoločnosti. Na tejto pozícii mohol byť asi do roku 2010. Žalovaný v tom čase, keď zastával túto pozíciu, bol nápomocný spoločnosti, nakoľko napomáhal preneseniu jej sídla z Banskej Štiavnice do Sklabinej. Z pozície vedúceho dopravy mu prináležalo prihlasovať a odhlasovať motorové vozidlá na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Bol to žalovaný, ktorý prihlasoval do evidencie Okresného dopravného inšpektorátu Veľký Krtíš aj nákladné motorové vozidlo Mercedes Benz, Q. XXX Y.. Toto vozidlo dňa 05. 09. 2016 zmenilo vlastníka, keď sa jeho vlastníkom stala spoločnosť KOIDL TRANSPORT Gewerbering - West, Mittersill (Rakúsko). Vo vzťahu k prejednávanej veci má vedomosť, že strany sporu v minulosti uzavreli živnostenskú nájomnú zmluvu. Nespomína si, že by bol poverený spoločnosťou TRUCK & TRAILER s. r. o. alebo spoločnosťou KOIDL TRANSPORT k odovzdaniu vozidla žalovanému. Vie len to, že medzi pánom E. a pánom O. existovala dohoda o tom, že sa zoberie o jedno vozidlo do prevádzkovania naviac a toto vozidlo bude patriť pánovi E., ktorý bude jeho nájomcom. Vzťahy medzi nimi boli dobré, tak sme to vnímali aj my, ako vodiči. On tiež v minulosti jazdil na tomto vozidle, ktoré patrilo E.. Na otázky právnych zástupcov strán uviedol, že prácu vodiča vo firme TRUCK & TRAILER s. r. o. vykonával v roku 2010 alebo 2011. Vodičom na vozidle Q. XXX Y. bol len v jednom turnuse a bolo to v mesiaci december 2008. Vozidlo sa prevádzkovalo takým spôsobom, že malo vedený tzv. tankovací list, ktorý bol vystavený na žalovaného (E. - F. E.). Tankovacie karty boli vystavené na spoločnosť TRUCK & TRAILER s. r. o. Žalovaný prevádzkoval pre spoločnosť KOIDL TRANSPORT aj ďalšie svoje vozidlá. K obsahu fakturácie medzi stranami sa vyjadriť nevie. Jeho priamym nadriadeným do roku 2008 bola pani F., od roku 2008 do apríla 2016 pani B. P. a odvtedy pán C. O..

11. Svedkyňa Y. Č. na pojednávaní dňa 02.10.2014 vypovedala, že v minulosti bola zamestnaná u žalobcu a viedla účtovnícke práce tak pre neho, ako aj pre žalovaného. Pracovnú zmluvu mala uzavretú na výkon účtovníckych práv len so žalobcom. So žalovaným v pracovnoprávnom vzťahu nebola. Mala možnosť sa oboznámiť s obsahom živnostenskej nájomnej zmluvy, ktorú uzavreli sporové strany dňa 01. 09. 2008. Ňou mali záujem sa dohodnúť, že všetky náklady spojené s prevádzkou vozidla bude znášať žalobca a tento ich bude žalovanému fakturovať. Náklady spojené s dopravou bude zase žalovaný fakturovať pánovi O.. Zmluvný vzťah medzi nimi sa aj takto sprvoti praktizoval. Neskôr začalo dochádzať k započítaniu vzájomných pohľadávok, keďže sa faktúry prestali uhrádzať v plnej výške. Po skončení pracovnoprávneho vzťahu u žalobcu začala vykonávať účtovnícke právo pre žalovaného. Má stredoškolské vzdelanie ekonomického zamerania. Žalovaný mal okrem kamióna, ktorý bol predmetom

živnostenskej nájomnej zmluvy vo fakturačnom vzťahu so žalobcom aj ďalšie vozidlo tov. zn. DAF. Bol vlastníkom tohto vozidla. Prevádzkové náklady aj na toto vozidlo uhrádzal žalobca. Podľa nej obidve strany uzavretím živnostenskej nájomnej zmluvy sledovali obojstranne výhodný obchod.

12. Svedok Slavomír Ivan na pojednávaní dňa 04. 01. 2013 uviedol, že pracuje v spoločnosti TRUCK & TRAILER Rent & Transport s. r. o. Sklabiná ako vodič nákladnej kamiónovej dopravy. Systém zaužívanej práce v tejto spoločnosti je taký, že majú pridelené tri vozidlá štyria vodiči, ktorí sa na nich v turnusoch rotujú. Systém prepravy je realizovaný takým spôsobom, že všetky výdavky spojené s chodom vozidla po cestách uhrádza jeho zamestnávateľ (žalobca). V jednotlivých krajinách je rôznym spôsobom realizovaná platba mýta, napr. v Nemecku je zavedený satelitný mýtny systém, v Rakúsku sú to tzv. geoboxy a v Taliansku tzv. telepasy. Tankovanie PHM je realizované spôsobom cez kredit, čiže žiadnu hotovosť na krytie vecných výdavkov spojených s cestovaním nepoužíva. Po skončení turnusu všetky tieto podklady odovzdá s kľúčmi od vozidla a vyhotovenými záznamami svojmu zamestnávateľovi. Vozidlo s týmito dokladmi preberá disponent, ktorého určí zamestnávateľ. Potvrdil, že v minulosti bol vodičom aj na motorovom vozidle tov. zn. Mercedes Benz, EVČ: Q. XXX Y.. Toto vozidlo prebral ako úplne nové. Trasy kam vozidlo sa má prepravovať určuje satelitný systém, od ktorého dostane hlásenie, kam má ísť. Pokyny dostáva od disponenta, ktorý je jeho zamestnávateľom. Na otázku samosudcu, či pozná žalovaného uviedol, že ho nepozná.

13. Svedok Š. T. na pojednávaní dňa 04. 01. 2013 uviedol, že od 11. 02. 2005 pracuje ako vodič nákladnej kamiónovej dopravy u žalobcu. Nemá pridelené jedno vozidlo, pretože ako vodiči sa rotujú na viacerých vozidlách. Každý turnus jazdí na inom vozidle. V minulosti jazdil aj na vozidle EVČ: Q. XXX Y.. Pracuje v trojtýždňových turnusoch. Vždy mu šéfka (B. P.) zavolá pred nástupom na turnus, ktoré vozidlo si preberie a kde. Žalovaného nepozná. S jeho menom sa stretol len v dokladoch a formulároch, ktoré sa vedú s prevádzkovaním vozidla. Napríklad to bolo na tankovacích dokladoch, kde sa uvádzalo jeho meno. Bolo mu povedané, že vozidlo Q. XXX Y. je prenajaté žalovanému. Počas ciest, ktoré vykonával s vozidlom, neznášal žiadne výdavky. Všetky výdavky spojené s prevádzkovaním vozidla po jednotlivých štátoch a najmä s tankovaním uhrádzal jeho zamestnávateľ (žalobca).

14. Počas konania na pojednávaniach dňa 04. 07. 2012 a 15. 05. 2014 bola vypočutá aj bývalá štatutárna zástupkyňa - konateľka žalobcu B. P.. Táto uviedla, že bol to žalovaný, ktorý prejavil záujem o kamión a tak sa dohodli na nájomných podmienkach. Uzavreli živnostenskú nájomnú zmluvu. Za prenajímateľa podpisovala zmluvu osobne a za nájomcu podpisoval zmluvu osobne G. E.. Po dobu rok a pol od uzavretia zmluvy bolo žalovanému jasné, aké povinnosti má zo zmluvy plniť a tak sa aj správal. Mesačne mu bola vystavovaná faktúra, ktorou si žalobca účtoval nájomné a ostatné prevádzkové náklady, na ktorých sa dohodli. Účtovníctvo pre obidvoch viedla pani Č.. Nerozumela správaniu E., ktorý niekedy v polovici roku 2010 prestal komunikovať a preberať listové zásielky a uhrádzať faktúry. Priamym dôsledkom tohto stavu bolo ukončenie spolupráce a nájomného vzťahu založeného živnostenskou nájomnou zmluvou. K ukončeniu došlo konkludentnou formou. Z nájomnej zmluvy vznikla povinnosť žalovanému uhrádzať nájomné a prevádzkové náklady, ktoré mu žalobca raz mesačne fakturoval. Žalovaný potom fakturoval cenu prepravy spoločnosti KOIDL TRANSPORT. Pokiaľ žalovaný fakturoval tejto spoločnosti náklady prepravy, tieto mu boli vždy uhradené. Spoločnosť KOIDL TRANSPORT mu zo záväzkového vzťahu nič nedlhuje. Len pre doplnenie uviedla, že žalovaný mal zaradené v podnikaní spoločnosti KOIDL TRANSPORT celkom 3 kamióny, z ktorých 2 boli jeho vlastníctvom. Aj v ich prípade žalobca postupoval rovnako, keď raz mesačne mu fakturoval prevádzkové náklady a žalovaný to rešpektoval.

15. Súd na pojednávaní dňa 24. 07. 2014 vypočul ako svedka C. O. O. (k dátumu pojednávania dňa 16. 01. 2017 už v postavení štatutárneho zástupcu - konateľa žalobcu), ktorý vypovedal, že je majiteľom spoločnosti KOIDL TRANSPORT GmbH Gewerbering West 5, Mittersill - Rakúsko. Konateľkou tejto spoločnosti je ( bola ) B. P.. So žalovaným G. E. mal v minulosti obchodný vzťah. Zoznámili sa v roku 2007. Obchodný vzťah medzi nimi existoval na takej báze, že jeho spoločnosť KOIDL TRANSPORT disponovala s kamiónmi, ktoré vykonávali prepravu. Takýto kamión prenajali žalovanému. Ešte v roku 2008 žalovaný ponúkol svoj vlastný kamión značky DAF jeho spoločnosti, aby zabezpečila pre kamión prácu. Spoločnosť mu vyšla v ústrety. K novému vozidlu, ktoré žalovaný požadoval, uzavreli živnostenskú nájomnú zmluvu. V zmysle nej bol systém nastavený tak, že žalobca účtoval žalovanému nájomné a prevádzkové náklady a žalovaný účtoval jeho spoločnosti cenu za prepravu. Takáto úhrada prevádzkových nákladov bola medzi stranami zaužívaná už pri vozidle značky DAF, ktoré

vlastnícky patrilo žalovanému. Je potrebné rozlíšiť dva druhy nákladov, ktoré sú spojené s činnosťou prevádzkovania kamióna. Prvé náklady sú tie, ktoré musí znášať vlastník vozidla a sú spojené s jeho registráciou, zaplatením cestnej dane a podobne a druhé sú tie, ktoré sú bezprostredne spojené s prevádzkovaním kamióna a sú to náklady na naftu, na poplatky, clá a podobne. Tieto už musí znášať prevádzkovateľ. Keďže žalovaný ako prevádzkovateľ tieto náklady neznášal, ale ich uhrádzal v plnom rozsahu žalobca, bol oprávnený následne ich fakturovať žalovanému. Pokiaľ by bol žalovaný s takto nastaveným systémom nespokojný, nič mu nebránilo odstúpiť od zmluvy. Toto žalovaný neučinil. Jeho správanie, že sa necíti byť zmluvou viazaný a prestal uhrádzať faktúry a preberať listové zásielky, bolo zvláštne. Snažil sa s ním rokovať a hľadať riešenie. Sám žalovaný navrhol, aby neusporiadané veci vybavili takým spôsobom, že on bezplatne na neho prevedie pozemky, ktoré má zapísané na sebe a tieto sú situované v k. ú. X.. Za tieto pozemky zaplatil on, avšak G. E. ich na neho nepreviedol, čiže ani túto dohodu nedodržal. Spoločnosť KOIDL TRANSPORT žalovanému uhradila všetky faktúry, ktorými si vyúčtoval prepravné náklady za to ktoré obdobie.

16. Podľa § 630 ods. 1 zákon č. 513/1991 Zb. v znení jeho neskorších predpisov zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

17. Podľa § 634 ods. 1 zákon č. 513/1991 Zb. v znení jeho neskorších predpisov nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania.

18. Podľa § 451 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších predpisov kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu súdneho konania (dňa 01. 07. 2016) nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok), súd postupoval podľa ustanovení tohto zákona.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Súd sa pri rozhodovaní riadil citovanými ustanoveniami zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním preukázaný skutkový stav veci. Predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému splneniu povinnosti. Za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu treba považovať uzavretie Živnostenskej nájomnej zmluvy dňa 01. 09. 2008 ako aj spôsob, akým strany tejto zmluvy boli dohodnuté na plnení záväzkového vzťahu. Žalovaný nepoprel, že mu mesačne žalobca vystavoval faktúru, v ktorej si účtoval mesačné nájomné a prevádzkové náklady v spojitosti s motorovým vozidlom tov. zn. Mercedes Benz Actros 1846, EVČ: Q. XXX Y.. Za nesporné tvrdenia je nutné považovať aj mesačnú fakturáciu žalovaným, ktorý si účtoval voči spoločnosti KOIDL TRANSPORT prepravné náklady. Potvrdili to jednak výpovede strán ako aj výpoveď svedkyne Č., ktorá viedla účtovníctvo pre žalobcu a súčasne zaúčtovávala faktúry medzi stranami. Nakoniec za nesporné treba považovať aj tvrdenia strán o tom, že sa dohodli konkludentným spôsobom o ukončení živnostenskej nájomnej zmluvy.

22. Sporným medzi stranami zostalo to, či žalobcovi vznikol nárok na úhradu fakturovaných súm podľa žaloby. Žalovaný tvrdil, že tento nárok mu nevznikol, nakoľko záväzkový vzťah založený Živnostenskou nájomnou zmluvou z 01. 09. 2008 neukladal mu povinnosť uhrádzať žalobcovi tzv. prevádzkové náklady. Pokiaľ do času splatnosti fakturovaných súm uvedených v žalobe takto žalovaný činil, má to podklad v dohodnutých obchodných zvyklostiach a dovtedy zaužívanej obchodnej praxi zmluvných strán. Právny nárok žalobcovi, ale nevznikol na úhradu prevádzkových nákladov.

23. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 . Súd skončil dokazovanie na pojednávaní dňa 16. 01. 2017. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09. 11. 2016 dôvodil, že žalobou sa domáhajú zaplatenia 3 faktúr za obdobie 3 mesiacov, ktoré pozostávajú z výšky nájomného dohodnutého v živnostenskej nájomnej zmluve a z ostatných položiek, ktoré majú podklad v prevádzkových nákladoch, ktoré žalobca znášal. Pokiaľ by súd žalobcovi nepriznal nárok na úhradu prevádzkových nákladov, vzniklo by na strane žalovaného plnenie bez právneho dôvodu, pretože sa na úkor žalobcu neoprávnene o tieto sumy obohatil. Teda pokiaľ žalobca tento prostriedok procesného

útoku uplatnil do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončilo, nemožno na tento jeho prednes (skutkové tvrdenia) nazerať ako na zmenu žaloby, tak ako to má na mysli ustanovenie § 140 CSP.

24. Tak ako ustálil odvolací súd, dospel aj prvostupňový súd po nariadenom doplnení dokazovania k zhodnému záveru o tom, že Živnostenskú nájomnú zmluvu z 01. 09. 2008 je treba vykladať ako zmluvu o nájme dopravného prostriedku. Zmluva o nájme dopravného prostriedku je špecifickým typom obchodnej zmluvy medzi podnikateľmi. Tak žalobca ako aj žalovaný v čase uzavretia živnostenskej nájomnej zmluvy a jej plnenia vykonávali podnikateľskú činnosť. Pre platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje jej písomná forma a dohoda zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú: a) určenie subjektov (prenajímateľ a nájomca) a b) určenie predmetu záväzku (dopravného prostriedku). Živnostenská nájomná zmluva pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu a dohodu strán o týchto dvoch jej obligatórnych náležitostiach. Režim zákonnej úpravy tohto typu záväzkového vzťahu ovšem nevylučuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na iných fakultatívnych náležitostiach zmluvy, absenciou ktorých sa ale zmluvný vzťah nestáva neplatným.

25. Strany sporu (zmluvné strany) si takéto fakultatívne náležitosti dohodli v článku III. Zmluvy, kde si zakotvili, že všetky náklady spojené s prevádzkou vozidla, dane, havarijnú a zákonnú poistku platí nájomca v pomernej časti v mesačnej splátke, nakoľko prenajímateľ zabezpečí všetky potrebné poistky, dane a prevádzkové náklady. Čo si taxatívne strany zakotvili do mesačnej splátky uvádza článok IX. Zmluvy. V zmysle neho splátka pozostáva zo splátky nájomného 1. 750,- Eur, Kasko poistenia 120,- Eur, CMR poistenia 100,- Eur, FleetBoardu (navigačný systém) 55,- Eur a zákonnej poistky 35,- Eur, čo je spolu 2. 060,- Eur + 19 % DPH = 391,40 Eur a čo celkom predstavuje sumu 2. 451,40 Eur. Vychádzajúc z výkladu článku III. Zmluvy náklad žalovaného v mesačnej splátke 2. 451,40 Eur je obligatórne dohodnutým nákladom, avšak nepokrýva všetky prevádzkové náklady, ktoré podľa toho istého článku zmluvy sa zaviazal znášať prenajímateľ (žalobca) a ktoré v konečnom dôsledku zaťažujú nájomcu. Inak povedané, sumár nákladov započítaných do mesačnej splátky nie je totožný s celkovou výškou prevádzkových nákladov, ktoré prenajímateľ v tom ktorom mesiaci znášal.

26. Pri uzavretí živnostenskej nájomnej zmluvy nebol stranám sporný výklad jej obsahových ustanovení. Potvrdila to aj zabehnutá 18-mesačná prax, keď mesačne žalobca fakturoval žalovanému nájomné vrátane prevádzkových nákladov a žalovaný fakturoval spoločnosti KOIDL TRANSPORT prepravné. V konaní vypočutý C. O., majiteľ spoločnosti KOIDL TRANSPORT, potvrdil, že žalovanému táto spoločnosť uhradila všetky náklady na prepravnom. Žalovaný toto tvrdenie nepoprel. Takto dohodnuté podmienky boli aj praktizované, čím dochádzalo k napĺňaniu ustanovení živnostenskej nájomnej zmluvy.

27. Spornosť medzi stranami nastala po tom, ako žalovaný odmietol uhradiť fakturované sumy uvedené v žalobe. Argumentoval to tým, že sa pre neho stal zaužívaný obchodný a fakturačný vzťah so žalobcom nevýhodným, ktoré tvrdenie súd považoval za právne irelevantné, keďže obchodno-záväzkové vzťahy konanie v tiesni a v omyle vylučujú. Na strane druhej súd musel zaujať stanovisko k (ne)oprávnenosti uplatňovaného nároku žalobcu v spore. Pritom vychádzal z obsahu žaloby a prednesov žalobcu počas konania a právnej kvalifikácie uplatňovaného nároku. V konaní nebolo sporné, že žalobca medzi inými faktúrami doručil žalovanému aj faktúry č. XXXXXXXXXXX s dátumom vystavenia 30. 04. 2010 na sumu 14. 629,21 Eur so splatnosťou 14. 05. 2010 s jej čiastkovou úhradou v sume 296,72 Eur dňa 07. 06. 2010 a v sume 349,50 Eur dňa 21. 07. 2010, teda zostalo neuhradené 13. 982,99 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom vystavenia 31. 05. 2010 na sumu 13. 485,12 Eur so splatnosťou 14. 06. 2010, zostáva k úhrade 13. 485,12 Eur. Tak žalobca ako aj žalovaný boli v tomto čase platcami dane z pridanej hodnoty. Pri dohodnutom a zaužívanom finančnom styku medzi nimi sa žalobca fakturačne zaťažil daňou z pridanej hodnoty na výstupe. Žalovanému vzniklo právo na daň z pridanej hodnoty na vstupe (tzv. vratka DPH). Súd v tomto smere vykonal dotaz na príslušný daňový úrad žalovaného, či si nárok na dani na vstupe uplatnil. Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica z 05. 10. 2012 (č. l. 293 v spise) sa potvrdzuje, že zamestnancom správcu dane boli predložené daňovým subjektom- Ivan Olejár OM - P, IČO: 372 69 691, bytom Ľ.. Š. XXX/XX, Q. O., účtovné doklady a záznamy zdaňovacích období za druhý kvartál 2010, tretí kvartál 2010 a tretí kvartál 2011. Bolo zistené, že v záznamoch za druhý kvartál 2010 sa nachádzajú 2 uvedené faktúry a to č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 04. 2012 na sumu celkom 14. 629,21 Eur, z toho základ dane 12. 293,45 Eur a DPH 2. 335,76 Eur a faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 05. 2010 na sumu celkom 13. 485,12 Eur, z toho základ dane 11. 332,03 Eur a DPH 2. 153,09 Eur. Z uvedených 2 faktúr DPH bola uplatnená na vstupe. Daňový subjekt sa k zostávajúcim faktúram

č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 06. 2010 na sumu celkom 14. 753,68 Eur a č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 08. 2011 na sumu celkom 64,05 Eur vyjadril, že uvedené faktúry už neprevzal od spoločnosti TRUCK & TRAILER Rent & Transport s. r. o., Sklabiná 311 a nezaviedol do svojho účtovníctva. Toto sa potvrdilo aj v záznamoch DPH za druhý kvartál 2010 a tretí kvartál 2011, kde sa nenachádzajú a tiež sa nenachádzajú ani v evidencii záväzkov za rok 2010 a rok 2011. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty neumožňuje účtovať si za tovar a služby cez hranice, t. j. voči podnikateľskému subjektu do cudzozemska. Pokiaľ žalovaný sa bránil tým, že v zmluvnom vzťahu so žalobcom bol v tomto smere v nevýhodnej pozícii, pretože on si nemohol uplatňovať daň na vstupe z fakturácií voči spoločnosti KOIDL TRANSPORT, súd sa jeho obranou odmietol zaoberať s prihliadnutím na zmluvnú voľnosť strán pri uzatváraní obchodno-záväzkových vzťahov a vylúčenia konania v omyle. Navyše, predmetom konania nebolo domáhanie sa plnenia zo záväzkového vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou KOIDL TRANSPORT, resp. zo záväzkových vzťahov týchto 3 subjektov, čo vyplýva aj z okruhu účastníctva v tomto spore.

28. Nemožno pochybovať o tom, že žalovaný faktúry č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX prijal, zaviedol do účtovníctva, uplatnil si z nich daň na vstupe a dokonca z faktúry č. XXXXXXXXXX uhradil čiastkovými platbami sumu 646,22 Eur, teda žalobca pre neho službu vykonal, ktorú žalovaný prevzal, čím mu vznikla povinnosť uhradiť jej cenu. V intenciách rozhodnutia odvolacím súdom možno žalobcovi priznať len právo zo živnostenskej nájomnej zmluvy viazané na dohodnuté mesačné nájomné v sume 2. 451,40 Eur. Povinnosťou žalovaného bolo túto sumu z titulu nájomného žalobcovi uhradiť, čo sa nestalo. Žalovaný nenamietal rozsah fakturácie a teda rozsah služby, ktorú mu žalobca poskytol, do ktorého boli zaradené aj mesačné prevádzkové náklady, ktoré za žalovaného znášal. Vystavené faktúry žalobcom mali všetky náležitosti riadneho účtovného a daňového dokladu. Pokiaľ z fakturovanej sumy 14. 629,21 Eur vo faktúre č. XXXXXXXXXX odpočítame sumu 2. 451,40 Eur, zostala suma 12. 177,81 Eur na prevádzkových nákladoch, z toho základ dane 9. 864,03 Eur a 19 % DPH 2. 313,78 Eur. Pri fakturovanej sume 13. 485,12 Eur vo faktúre č. XXXXXXXXXX činili prevádzkové náklady sumu 11. 033,72 Eur, z toho základ dane 8. 937,32 Eur a 19 % DPH 2. 096,40 Eur. Nesporne túto výšku prevádzkových nákladov, ktoré žalobca znášal a ktorými sa zaťažil, treba považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. S poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. K premlčaniu práva na toto vydanie v danom prípade nedošlo, nakoľko žalobca podal žalobu na súde 08. 11. 2011, teda pred uplynutím 2-ročnej zákonnej premlčacej doby, ktorá má prekluzívny charakter a ktorá začala plynúť dňom splatnosti fakturovaných súm. Žalovaný žalobcovi plnenie ani v rozsahu bezdôvodného obohatenia nevrátil ( nevydal ), preto súd žalobu v tejto časti považoval za dôvodnú a jej vyhovel.

29. Súčasťou uplatňovaného žalobného nároku sa stalo aj príslušenstvo peňažnej pohľadávky na úrokoch z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžných súm za dobu do ich úhrady. Súd považoval vyčíslenie úroku z omeškania sadzbou 9 % ročne za súladný s ustanovením § 3 ods. 12 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. s odkazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže právo na zaplatenie úroku z omeškania možno priznať len na základe uplatneného návrhu (nároku) a žalobca si uplatnil vo výške 9 % ročne, hoci živnostenská nájomná zmluva v článku IX. upravovala výšku úroku z omeškania o 1 % vyššiu t. j. 10 % ročne, súd viazaný dispozičným právom žalobcu mu mohol priznať len výšku, ktorú si v žalobe uplatnil.

30. V zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 14. 753,68 Eur vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX a sumy 64,05 Eur vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXX bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že už v dobe vystavenia týchto dokladov (30. 06. 2010 a 31. 08. 2011) strany živnostenský nájomný vzťah považovali za konkludentne ukončený, žalovaný tieto faktúry neprevzal a nezaviedol si ich do svojho účtovníctva, čo potvrdzuje aj správa Daňového úradu Banská Bystrica, teda žaloba v tejto časti bola podaná nedôvodne a preto ju súd zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže vo veci sa stali obidve strany čiastočne úspešnými, súd o náhrade uplatnených trov rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

32. Podľa § 2 ods. 1 zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

34. V konaní štát znášal trovy ním preddávkovo vyplatené na svedočnom svedkyni Y. Č. v sume 53,71 Eur. Pokiaľ znášal aj trovy na tlmočnom pre F.. Y. Ď. v priznanej výške 99,83 Eur, tieto boli kryté v plnej výške zo zloženého preddavku. Súd o trovách konania štátu nekrytých preddavkom v sume 53,71 Eur ( zostala na čiastočné ich krytie suma 0,17 Eur zo zloženého preddavku stranou, v zmysle uznesenia súdu zo dňa 30.10.2014 ) rozhodol tak, že obidve strany zaviazal rovnakým dielom ich nahradiť štátu na účet Okresného súdu Veľký Krtíš vedený v Štátnej pokladnici v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Veľký Krtíš.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolávateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.