Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-62-2016.pdf
PDF · 82.98 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/62/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. K., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: H. O., B.. XX.XX.XXXX, O. X. X. XX, štátny občan Slovenskej republiky a L. K., B.. XX.XX.XXXX, O. X. X., štátny občan Slovenskej republiky o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Z v e r u j e maloletú H. K., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky H. O., B.. XX.XX.XXXX.
II. Otec dieťaťa L. K., B.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. K., B.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona počnúc od 01.08.2016.
III. Zročné výživné za obdobie od 01.08.2016 do 31.12.2016 vo výške 135,65 Eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Otec j e p o v i n n ý bežné výživné počnúc od 01.01.2017 zasielať k rukám matky vždy mesačne predom do 25.dňa toho ktorého mesiaca.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka dieťaťa podala dňa 31.08.2016 na Okresnom súde Lučenec návrh, v ktorom žiadala upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Matka dieťaťa dňa 08.11.2016 doplnila svoj návrh, v ktorom uviedla, že s otcom dieťaťa začali žiť v spoločnej domácnosti v pomere druha a družky v X. Č..XX, ktorý dom je v jej výlučnom vlastníctve. Spočiatku žili usporiadaným rodinným životom. Otec dieťaťa pomáhal pri výchove maloletej H. K.. Spolužitie sa začalo zhoršovať potom ako otec dieťaťa začal pracovať v cudzine. Spočiatku dával peniaze na výchovu dieťaťa, avšak postupne sa prestal o maloletú H. zaujímať a neplatí výživné. Sociálna situácia rodiny sa zhoršila.
2. Na pojednávaní dňa 13.01.2017 matka dieťaťa vypovedala tak, že na svojom návrhu trvá. Potvrdila, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti. Navrhla zaviazať L. K. na platenie výživného počnúc od 01.08.2016 a výživné navrhla určiť sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. V súčasnosti je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako uchádzačka o zamestnanie. Súčasne pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, avšak jej príjem nie je vysoký.
3. Kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec súhlasil s tým, aby maloletá H. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Navrhol zaviazať otca dieťaťa na platenie výživného.
4. Dokazovanie súd vykonal prečítaním rodného listu dieťaťa, výsluchom matky, výsluchom zástupkyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I., správy, ktorú vypracovala Obec X., správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o prešetrení pomerov, dohôd o pracovnej činnosti potvrdenia o mzde.
5. Podľa § 111 písmeno b) Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
6. Podľa § 120 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
9. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
13. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
14. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrenie neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započínanie nie je možné.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
27. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
28. Z vykonaného dokazovania najmä z výsluchu matky dieťaťa, zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako aj zo správy Obce X. bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa o výchovu maloletého dieťaťa stará sama. Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti matky dieťaťa a zistil, že bývajú v rodinnom dome v ktorom majú k dispozícii kuchyňu, tri izby s príslušenstvom. Byt v rodinnom dome je zariadený účelovým nábytkom a elektrospotrebičmi bežnej potreby. Hygiena v domácnosti bola v čase sociálneho šetrenia na požadovanej úrovni. Mesačné výdavky v súvislosti s užívaním bytu v rodinnom dome činia 78,-Eur za elektrickú energiu. Matka dieťaťa platí 10,-Eur za používanie internetu. Za vodu platí 30,-Eur polročne. Výdavky spojené s vykurovaním za vykurovacie obdobie sa pohybujú okolo sumy 280,-Eur. Maloletá H. je žiačkou 5.ročníka základnej školy J. Kármána v Lučenci. Matka dieťaťa je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie. Poberá dávky v hmotnej núdzi a prídavok na neplnoleté nezaopatrené dieťa.
29. Matka dieťaťa uzavrela dňa XX.XX.XXXX dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom T. X., V. XXX. V dohode má uzavretú hodinovú sadzbu 2,04Eur. Dohoda bola uzavretá na obdobie od X.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzavrela matka dieťaťa s tým istým zamestnávateľom dohodu o L. Č., W. J. L. Č. X. P.Á. C. C. XX.01.2017 do 03.02.2017. Otec dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt v obci X., avšak v tejto obci sa nezdržuje.
30. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, preto súd upravil ich práva a povinnosti k maloletej H. tak, že dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky. Súd postupoval podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Matka dieťaťa sa o výchovu dcéry svedomite stará. Má vytvorené materiálne podmienky pre výchovu H., ktorá skutočnosť bola preukázaná zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril pomery v jej domácnosti. Otec dieťaťa o výchovu H. v súčasnosti neprejavuje žiadny záujem.
31. Súčasne súd rozhodol o povinnosti otca platiť výživné. Postavil sa na to stanovisko, že povinnosťou otca dieťaťa, ktorý si na území Slovenska nenašiel prácu je platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Počiatok vyživovacej povinnosti súd určil dňom 01.08.2016 s tým, že zročné výživné do 31.12.2016 vo výške 135,65 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd rozhodol o spôsobe platenia bežného výživného.
32. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
33. Výrok o trovách súd založil na ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.