Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_56C-58-2016.pdf
PDF · 95.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-56C/58/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol,s.r.o. advokátska kancelária, Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanému: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U. o zaplatenie 369,73 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 233,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne z dlžnej sumy od 01.08.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Z a m i e t a žalobu v časti sumy 141,23 eur.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Žalobcovi súd p r i z n á v a 75% náhrady trov konania o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 26.02.2016 na tunajší súd žalobu ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 369,73 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu a na náhradu škody.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pripojení č. G G Dodatku k Zmluve č. G zo dňa 23.12.2012, Zmluvy č. A XXXXXXX, Dodatku k Zmluve XXXXXXX zo dňa 18.11.2012 na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému benefit na využívanie jeho služieb, pričom žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom v prípade uzatvorenej zmluvy po dobu 24 mesiacov, platiť riadne a včas poplatky za poskytnuté služby a pri porušení zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu.
3. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že nezaplatil mesačné úhrady za poskytnuté služby za obdobie mesiacov 03/20214 - 05/2014, preto uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 141,23 eur ako paušalizovanej náhrady škody. Žalovaný napriek výzve na úhradu splatných záväzkov tieto neuhradil.
4. Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom sp. zn. 56C/58/2016-57 zo dňa 30.03.2016, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 25.05.2016 zrušil.
5. Podľa ust. § 177 ods.2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP ) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
6. Podľa ust.§ 219 ods. 3 veta prvá CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na verejnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
7. Podľa ust. § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Podľa ust. § 297 CSP ( osobitné ustanovenia o pojednávaní ) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b)ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. todova 8 6/A
10. JUDr. Valéria Podľa ust.§ 470 ods. 1 CSP ( prechodné ustanovenia ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ust. ods. 2 veta prvá cit. zákona právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa ust. ods. 3 cit. zákona na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
Podľa ust. ods. 4 cit. zákona konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
11. Na prejednanie veci samej sa v zásade nariaďuje pojednávanie. Ustanovenie § 177 Civilného sporového poriadku v odseku 2 upravuje prípady, kedy pojednávanie nie je potrebné nariaďovať. Ide tu o vyjadrenie fakultatívnosti nariadenia pojednávania, a teda je na rozhodnutí súdu, či aj v prípade, ak je naplnený niektorý z dôvodov predpokladaných v odseku 2 pre nenariadenie pojednávania, pojednávanie nariadi. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak sú kumulatívne splnené predpoklady uvedené v odseku 2 písm. a), a teda ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (súd teda musí disponovať vyjadrením žalovaného) a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Zavádza sa procesné kritérium valoris causae (hodnoty sporu) a diferencuje procesný režim v nadväznosti na toto kritérium. Uvedený inštitút predstavuje "akúsi" náhradu za vypustené drobné spory. Ak sú splnené podmienky podľa odseku 2 písm. a), nie je potrebné ani nariadiť pojednávanie, ani vykonávať dôkazy, pretože súd rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a pôjde len o právne posúdenie sporu. Predkladateľ zdôraznil, že dokazovanie je potrebné vykonať len pri sporných tvrdeniach strán.
11. Pojednávanie však nie je potrebné nariaďovať ani v takých prípadoch, ak síce nie sú plnené predpoklady uvedené v písm. a), no strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. Predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 369,73 eur s príslušenstvom. Civilný sporový poriadok upustil od inštitútu ,,drobný spor ,, ale kritérium hodnoty sporu zachoval a viaže ho na hodnotu 2.000.-eur v prípade strany sporu - spotrebiteľa 1.000.-eur ( ust. § 297 CSP ). 12. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP ). S ohľadom na uvedené súd zdôrazňuje, že v prejednavanej veci bolo dokazovaním preukázané, že osoba žalovaného má neznámy pobyt preto súd na hájenie práv žalovaného mu v konaní ustanovil procesného opatrovníka, zamestnanca konajúceho súdu, ktorý po doručení písomností súdom sa k žalobe a listinným dôkazom , v konaní predložených žalobcom nevyjadril.
13. Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na listiny predložené žalobcom.
14. Po vyhodnotení dôkazov predložených žalobcom a to: Zmluvy o pripojení č. G. G, Dodatku k Zmluve č. G zo dňa 23.12.2012, Zmluvy č. A XXXXXXX, Dodatku k Zmluve XXXXXXX zo dňa 18.11.2012, splatných faktúr, pokusu o pokonávku zo dňa 17.07.2014, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, súd zistil nasledujúci s k u t k o v ý s t a v v e c i: medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pripojení č. G G, Dodatku k Zmluve č. G. zo dňa 23.12.2012, Zmluvy č. A XXXXXXX, Dodatku k Zmluve XXXXXXX zo dňa 18.11.2012 na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému benefit na využívanie jeho služieb, pričom žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom v prípade uzatvorenej zmluvy po dobu 24 mesiacov, platiť riadne a včas poplatky za poskytnuté služby a pri porušení zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu.
15. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že nezaplatil mesačné úhrady za poskytnuté služby za obdobie mesiacov 03/20214 - 05/2014, preto uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 141,23 eur ako paušalizovanej náhrady škody. Žalovaný napriek výzve na úhradu splatných záväzkov tieto neuhradil. 16. Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete žalobcu.
17. Z listín predložených žalobcom súd zistil, že podaná žaloba je v časti uplatneného hovorného dôvodná.
18. Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzky schopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
19. Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
20. Vychádzajúc z listín predložených zo strany žalobcu súd má dostatočne preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pripojení č. G G, Dodatku k Zmluve č. G zo dňa 23.12.2012, Zmluvy č. A XXXXXXX, Dodatku k Zmluve XXXXXXX zo dňa 18.11.2012 na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému benefit na využívanie jeho služieb, pričom žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom v prípade uzatvorenej zmluvy po dobu 24 mesiacov, platiť riadne a včas poplatky za poskytnuté služby a pri porušení zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu.
21. Žalovaný z ceny za poskytnuté služby uhradil iba jej časť v sume 5,00 eur, preto súd v zostávajúcej časti žalobe vyhovel v prospech žalobcu a potom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 233,40 eur. 22. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. V časti sumy 141,23 eur, uplatnenej žalobcom ako škodu, súd žalobu zamietol z dôvodov nižšie uvedených. V prípade náhrady škody, žalobca po tom ako sú mu zamietané návrhy o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že: a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú. Žalobca pôvodne v obdobných nárokoch požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty, v súčasnosti už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 141,23 eur a tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného.
24. Nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je: 1./ protiprávny úkon,2./spôsobenie škody, 3./príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4./ zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
25. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1/. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
26. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal a ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že bymu takúto listinu žalobca doručoval. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
27. OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971, s. 151 ). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153 ). To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí ( R 55/1971, s. 152 ).
28. Podľa tvrdenia žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej ale výsledkom zmluvného konsenzu stranami sporu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT získal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s dojednaním kúpnej ceny.
29. Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 141,23 eur z titulu náhrady škody, vrátane úroku z omeškania zamietol. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia a vychádzajúc so skutkového stavu tvrdeného a preukázaného v rámci procesného útoku žalobcu, ktorý žalovaný v priebehu celého konania a procesnej obrany mu prislúchajúcej v konaní nerozporoval, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
30. Podľa § 262 odsek 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal žalobcovi 75% náhrady trov konania nakoľko žalobou uplatnený nárok v časti hovorného bol podaný dôvodne. O výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.