Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/34/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu COFIDIS, a.s. so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337 zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o. so sídlom Vlárska 32, 931 01 Bratislava proti žalovaným 1. B. a 2. P., o zaplatenie 253,23 Eur takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 253,23 Eur a trovy konania.

II. Súd priznáva žalobcovi ako strane úspešnej plnú náhradu trov konania, ktorú sú povinní žalobcovi zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaní.

III. Súd povoľuje žalovaným v 1. a v 2. rade splácať dlh na istine a trovách konania po 20,- Eur mesačne vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý uplatnený nárok.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 22.1.2014 domáhal proti žalovaným zaplatenia 253,23 Eur, úrokov z úveru, poistného, poplatkov z omeškania a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že so žalovanými uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere 70140216 tak, že predložil žalovaným návrh zmluvy na adresu uvedenú žalovanými, pričom žalovaní predložili žalobcovi spolu s podpísaným návrhom zmluvy o úvere aj podklady pre jej uzavretie na posúdenie. Po posúdení predložených podkladov vyhodnotil podmienky na poskytnutie úverového limitu a dňa 14.5.2008 schválil úverový limit vo výške 664,00 Eur. Žalovaní celkovo z úveru prečerpali sumu 786,62 Eur. Žalovaní sa so znením zmluvy o úvere a všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámili, čo potvrdili aj podpisom zmluvy o úvere. Žalovaní si povinnosti zo zmluvy neplnili, a to platiť minimálne splátky úveru riadne a včas. Ku dňu podania návrhu uhradili splátky v celkovej výške 1450,12 Eur, žiadnu ďalšiu splátku neuhradili, preto im bola zaslaná predžalobná upomienka, na ktorú žalovaní nereagovali. Žalovaní dlhujú žalobcovi celkovú sumu 253,23 Eur, ktorá pozostáva z úveru vo výške 213,77 Eur, úroku za poskytnutie úveru 26,03 Eur, poistného vo výške 9,11 Eur a z poplatkov z omeškania vo výške 4,32 Eur.

2.Na preukázanie svojich tvrdení navrhli vykonať dokazovaniu zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z úverového účtu a odstúpením od zmluvy.

3.Žalovaní s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť, pretože úver už zaplatili.

4.Súd rozsudkom zo dňa 29.10.2014 žalobu zamietol vychádzajúc z právneho názoru, že úverové zmluva nebola uzavretá platne, pretože nebola podpísaná žalovanými. Na odvolanie žalobcu odvolací súd v konaní 1Co/147/2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie s odôvodnením, že súd pri právnom hodnotení nároku žalobcu neskúmal, či zmluva nebola uzavretá prostredníctvom diaľkovej komunikácie, o čom mala svedčiť výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 29.9.2014.

5. Súd vykonal dokazovanie vo veci a zistil tento skutkový stav:

6. Z predloženého návrhu úverovej zmluvy bolo zistené, že dňa 2.5.2008 ponúkol žalobca žalovaným uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere do výšky úverového limitu 20 000,00 Sk s tým, že žalovaní si priali ako prvé čerpanie previesť na svoj bankový účet sumu 20 000,00 Sk. Súčasťou návrhu boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalobca úver žalovaným poskytol s tým, že z úveru zaplatili žalovaní splátky vo výške 1450,12 Eur.

7.Zo všeobecných podmienok bodu 4. bolo zistené, že úver mali žalovaní splácať v minimálnej mesačnej výške vždy ku 15. dňu v mesiaci, pričom klient je oprávnený kedykoľvek splatiť splátku úveru v akejkoľvek výške a teda skutočný priebeh splácania úveru závisí na aktuálnej výške jeho čerpania a na tom, či ho klient bude splácať v dohodnutých minimálnych mesačných splátkach, alebo bude dobrovoľne platiť vyššie splátky, prípadne splatí úver predčasne. Počet minimálnych splátok úveru v prípade, že klient čerpá úver iba jednorázovo vo výške úverového limitu a zároveň spláca iba minimálne splátky, je uvedený v príklade nákladov a splátok úveru (príloha č. 4).

8.Podľa bodu 5. RPMN je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

9.Žalovaní na pojednávaní zhodne vypovedali, že je pravda, že im spoločnosť COFIDIS poskytla finančné prostriedky vo výške 20 000,00 Sk. So spoločnosťou sa dohodli na mesačných splátkach 600,00 Eur, po prechode na Euro menu splácali mesačne po 20,00 Eur. K úhradám platieb dochádzalo tak, že im žalobca zaslal šek a tento zaplatili. Asi dva roky im žiadny šek neprišiel, preto si mysleli, že úver je zaplatený. Potvrdili, že je možné, že žalobcovi uhradili sumu 1450,12 Eur. Potom, ako žalobca prestal zasielať šeky už v kontakte neboli ani ich nikto nevyzýval na zaplatenie nedoplatkov a o údajnom dlhu sa dozvedeli až zo súdneho konania. Zhodne tiež uvádzali, že žalobca im poskytol iba 20000,00 Sk jednorazovo, k žiadnym ďalším navýšeniam úveru nedošlo. K spôsobu uzavretia zmluvy uviedli, že neboli v osobnom kontakte so žalobcom. Žalobcu kontaktovali na základe inzercie telefonicky. Podľa vyjadrenia žalovaných žalobca im zaslal „nejaké tlačivo“, ktoré vyplnili a zaslali, určite však nešlo o zmluvu, pretože žiadnu zmluvu nepodpisovali.

10.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zotrval na stanovisku, že žalovaní zmluvu podpísali vrátane všeobecných podmienok. Uviedli, že zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z. aj zák. č. 513/1991 Zb. Žalovaní podpisom na zmluve potvrdili, že sa so zmluvou oboznámili, súhlasia s ňou a uzatvárajú ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Svojim podpisom zobrali na vedomie aj všeobecné obchodné podmienky. Odvolal sa aj na prílohu č. 4 zmluvy, ktorou je formulár o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere, ktorý je taktiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a je tam uvedená RPMN 29%.

11.Na pojednávaní konanom dňa 5.9.2016 súd vykonával dokazovanie smerujúce k zisteniu, či zmluva o úvere nebola uzavretá elektronickými prostriedkami. Žalovaní však zhodne na pojednávaní uviedli, že nemajú záujem pokračovať v súdnom konaní a sú ochotní nárok žalobcu aj vzhľadom na uplynulú dobu zaplatiť. Nemajú záujem pokračovať ďalšie dva roky v súdnom konaní. Požiadali však, aby mohli úver zaplatiť v 20,00 Eurových mesačných splátkach, čo žalobca akceptoval podaním zo dňa 10.10.2016

12.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. účinnému ku dňu 2.5.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. účinnému ku dňu 2.5.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu 2.5.2008, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13.Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky ako spotrebiteľom vo výške 20.000,00 Sk, teda ide o poskytnutie úveru v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch (zák. č. 258/2001 Z.z.). Žalovaní potvrdili, že táto suma im bola zo strany veriteľa - žalobcu skutočne poskytnutá. Nebola sporná ani otázka výšky úhrady zo strany žalovaných ku dňu podania žaloby (1450,12 Eur). Žalovaní nárok žalobcu najprv popreli s tým, že dlh majú uhradený, na pojednávaní konanom dňa 16.1.2017 nárok žalobcu uznali a prejavili vôľu tento uhradiť v mesačných splátkach. Keďže zo strany žalobcu nebol podaný návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, súd pri priznaní nároku žalobcovi vychádzal z uznávacieho prejavu žalovaných, pretože v takom prípade je bez právneho významu vykonávať dokazovanie na preukázanie, či zmluva o úvere bola uzavretá v súlade so zákonom a aký je skutočný nárok žalobcu.

14.Žalovaní poukázali na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a žiadali, aby mohli dlh voči žalobcovi uhradiť v mesačných splátkach. Žalobca s navrhnutým spôsobom úhrady svojho nároku súhlasil, súhlasil aj s navrhnutou výškou mesačnej splátky 20,00 Eur. Súd preto v zmysle ustanovenia § 234 ods. 4 povolil žalovaným dlh vrátane trov konania uhradiť v 20,00-eurových mesačných splátkach. Pre ochranu práva žalobcu tak urobil pod stratou výhody splátok pri omeškaní čo i len jednej mesačnej splátky. 15.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.