Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-311-2012.pdf
PDF · 124.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/311/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č. v právnej veci žalobkyne: Y. O., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Ul. O. W.. F., Č., právne zastúpenej U.. D. U., Č., proti žalovaným: 1/ N. M., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.. X.. F. XXX/X, XXX XX M.Í. - P., Č. H., 2/ U. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX Č., 3/. M. F., rod. O.J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. O.J. XXX, XXX XX N., 4/ U.. D. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, XXX XX Č., 5/ H. Š., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom , XXX XX Š. XXXX/XXČadca , 6/ Y. O. rod. W., 7/ Y. W., 8/ P. W., 9/ F. W., 10/ B. W., 11/Ž. P., rod. W., 12/ Š. P.O. (mal.), 13/ Š.S. P., 14/ Y. P., 15/ H. P., 15/ Q. P., 16/ P. M., rod. O., 17/ Š.A. K., r. P.O., 18/ Y. E.Š. r. P.Á., 19/ H. P. ( syn Y.), 20/ Q. P., 21/ Ž. Š., rod. Š., 22/ Y. Š., odporcovia v rade 6/ až 22/ na neznámom mieste, zastúpení X. F. C., W. XX, XXX XX W. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Určuje, že parcela CKN č. XXXX - záhrada o výmere 372 m2 vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, vypracovaným G.. U. P., z pôvodnej parcely EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 269 m2, zapísanej na LV č. XXXX a EKN č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 974 m2, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v Katastrálnom území N., Obec N., okres Č. p a t r í do výlučného vlastníctva žalobkyne Y. O., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, O. XX/XX, Č..
II. Konanie voči žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ z a s t a v u j e .
III. Žalobkyni a žalovaným v rade 1/, 2 /, 3/ navzájom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Žalobkyni voči žalovaným v rade 4/, 5/, 6/ až 22/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je výlučnou vlastníčkou parcely CKN XXXX záhrada o výmere 372 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaným U. P. a ktorá bola vytvorená z pôvodných parciel EKN XXXX orná pôda o výmere 269 m2, zapísanej na LV č. XXXX, a EKN XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 974 m2, zapísanej na LV č. 6636, katastrálne územie N., a to na tom skutkovom základe, že uvedenú záhradu, ktorá je v okolí jej rodinného domu a je riadne oplotená (časť však nie je na LV zapísaná a vlastnícky vysporiadaná) nadobudla z časti dedením zo závetu po otcovi Š. Š. (LV XXXX
- zdedené spoluvlastnícke podiely) a jednak ústnou darovacou zmluvou od otca Š. Š., ktorý jej odkázal všetky nevysporiadané nehnuteľnosti okolo rodinného domu so súpisným číslom XXX. Usporiadané pozemky dedila na základe závetu spolu so svojim bratom U. Š., ktorý jej ich následne daroval a preto je v súčasnosti výlučnou vlastníčkou usporiadaných pozemkov zapísaných na LV XXXX. Spornú záhradu už riadne vyčlenenú a ohradenú užívali právny predchodcovia žalobkyne, ktorí v danej minulosti na základe deľby sa podelili s ostatnými spoluvlastníkmi (rodinou C., M., F., pričom žalovaní sú právnymi nástupcami po pôvodných spoluvlastníkoch). Pozemky v okolí rodinného domu žalobkyne všetci spoluvlastníci vrátane žalobkyne reálne vydelené riadne užívajú, a to aj napriek tomu, že si navzájom v užívaných parcelách stoja. Právny predchodca žalobkyne (otec) ohradenú záhradu užíval najmenej od 60. rokov minulého storočia, následne ju žalobkyni spolu s rodinným domom daroval darovacou zmluvou v roku 1994, od tejto doby žalobkyňa pozemky užíva dobromyseľne a nerušene ako svoje vlastné, do jej práva jej nikto nezasahoval, nadobudla tak vlastnícke právo vydržaním. S poukazom na to, že stav faktický nekorešponduje so stavom právnym, s poukazom aj na výpisy z LV, má žalobkyňa na určení naliehavý právny záujem, pretože bez tohto určenia by bolo jej právo ohrozené a jej právne postavenie by bolo neistým. Na pojednávaní svoje tvrdenia upresnila, uviedla, že vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti je titulom, na základe ktorého začala nehnuteľnosť užívať, ústna dohoda medzi ňou a jej rodičmi. Pozemok bol oplotený už zhruba 50 rokov dozadu, vtedy keď sa postavil dom. Záhrada bola oplotená celá tak, ako je to aj teraz, plot postavili ešte rodičia žalobkyne a záhradu užívali rovnako tak, ako je oplotená. Nikto si za celý ten čas nerobil do nehnuteľnosti nároky, ani susedia. Ústna dohoda medzi žalobkyňou a rodičmi mala byť viac ako 20 rokov dozadu. Najskôr nadobudla nehnuteľnosti od rodičov, zvyšok, ktorý dedil po otcovi aj jej brat, jej brat daroval darovacou zmluvou v roku 1994. Vo vzťahu k domu, svoj podiel jej darovala mama ešte za života a potom jej daroval svoj podiel v roku 1994 aj brat. 2. Žalovaná v rade 1/ sa k návrhu písomne nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila. Žalovaný v rade 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 65) uviedol, že s návrhom súhlasí. Záhrada, priľahlá k rodinnému domu č. 104, bola vždy užívaná vo vydelenom stave po smrti rodičov žalobkyne, bola vždy riadne oplotená, užívaná na pestovanie poľnohospodárskych plodín. V súčasnosti ju žalobkyňa kosí a udržiava. Rodičia žalobkyne sa podelili s ostanými spoluvlastníkmi asi pred 50. rokmi, keď bol žalovaný v rade 2/ ešte malý chlapec, pretože po stavbe rodinného domu sa oplotila aj priľahlá záhrada, odvtedy predchodcovia žalobkyne uvedený pozemok nerušene užívali a nik im v tom nebránil. Žalovaná v rade 3/ v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 66) uviedla, že nemá voči žalobe výhrady. V miestnej časti u L. býva od narodenia, predmetné pozemky vždy užívali manželia P. a Š.Y. Š. a po ich smrti ich užíva ich dcéra Y. O.. Žalovaná uviedla, že ona sama užíva vydelenú časť pôvodnej parcely EKN XXXX/X, tak ako prebehla v dávnej minulosti deľba, pričom užívaná časť je zakreslená v katastrálnej mape ako CKN XXX, hoci nie je spoluvlastnícky vysporiadaná. Žalovaný v rade 4/ a 5/ v písomnom vyjadrení č.l. XX vyjadrili rovnako súhlas so žalobou. Uviedli, že žalobkyňa užíva sporný pozemok riadne oplotený, ako záhradu pri svojom rodinnom dome. Na spornom pozemku má aj príjazdovú komunikáciu k svojmu rodinnému domu. Vedomosť o užívaní majú žalovaní v rade 4/ a 5/ od roku XXXX, kedy zakúpili drevenicu so súpisným číslom 110, ktorá je v bezprostrednom susedstve rodinného domu žalobkyne. X. F. C., zo zákona zastupujúci neznámych vlastníkov, v danom prípade žalovaných v rade 6/ - /22m v písomnom vyjadrení (č.l. 108) vyjadril nesúhlas so žalobou s poukazom na to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu vlastníckeho práva na základe reálnej deľby. S poukazom na rozhodnutie č. 911/1932 taktiež rozporoval titul, v danom prípade ústnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, pretože ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe takéhoto titulu, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, takáto držba nemôže viesť k vydržaniu. 3. Na pojednávaní vzniesla žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne procesný návrh s poukazom na zmeny, ktoré nastali od podania žaloby v zápisoch na listoch vlastníctva. Žalobkyňa vzala žalobu späť voči žalovanej v rade 1/, od ktorej podiel v spornej nehnuteľnosti odkúpila a voči žalovanému v rade 2/, ktorý jej svoj spoluvlastnícky podiel daroval. Ďalej vzala návrh späť voči pôvodnej žalovanej v rade 3/, ktorá svoj spoluvlastnícky podiel darovala svojej dcére P. M.O., rod. F.Š., preto zároveň navrhla rozšíriť okruh osôb zúčastnených na strane žalovanej o P. M., rod. F.. K svojim tvrdeniam pripojila rozhodnutie Okresného úradu Č., odboru katastrálneho, o vklade V XX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Súd rozhodol o jej pripustení do uvedeného sporového konania uznesením, urobil tak na pojednávaní, na ktorom súčasne P. M.O., rod. F.E. doručil žalobu s prílohami, procesným poučením a s poukazom na jej súhlas s tým, aby súd vec prejednal aj s poukazom na § 178 ods. 2 CSP, vec prejednal a rozhodol. Ako žalovaná v rade 3/a vyjadrila na pojednávaní so žalobou svoj súhlas, nárok navrhovateľky uznala. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom sporových strán, ich písomnými vyjadreniami a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, najmä geometrickým plánom č. 22/2010 č.l. 6, čiastočným výpisom z LV XXXX č.l. 8, výpisom z LV XXXX č.l. 12, oznámením Obce N. č.l. 26, výpisom z registra Obnovenej evidencie pozemkov - identifikácie parciel č.l. 27, evidenčným listom č. XXX č.l. 28, č. XXX č.l. 29, č. XXX č.l. 30, 32, správou Správny katastra Č. č.l. 41, výpisom z PKN vložky XXX č.l. 42, vložky XXXX č.l. 43 až 44, vložky XXX č.l. 45, 46, kópiou z katastrálnej mapy č.l. 47, kópiou z mapy evidencie nehnuteľností č.l. 49 a 53, kópiou z pozemnoknižnej mapy č.l. 55, výpisom z LV XXXX č.l. 57, XXXX č.l. 59, XXXX č.l. 64 a ďalej rozhodnutím Okresného úradu Č. odboru Katastrálneho Q.. Na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový a právny stav veci. 5. Podľa výpisu z LV č. XXXX v čase podania žaloby svedčil žalobkyni zápis vlastníckeho práva k parcele registra E s parcelným číslom XXXX - orná pôda o výmere XXX m2 k spoluvlastníckemu podielu 29/40, pričom titulom nadobudnutia, na základe ktorého došlo k zápisu práva žalobkyne, je osvedčenie vyhlásenia o vydržaní NZ XXXXX/XX - XX/XX. K uvedenej parcele svedčil zápis aj žalovaným v rade 2/ k podiele XX/XXX a žalovanej v rade 1/ k podiele 1/20. K parcele registra E pod číslom XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 974 m2 zapísané na LV XXXX žalobkyni nesvedčil zápis. Na uvedenom LV boli zapísaní ako spoluvlastníci žalovaní v rade 3/ až 5/ a neznámi vlastníci, žalovaní v rade 6/ až 22/ v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Z výpisu LV č. XXXX mal súd zistené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 426 m2, ako aj parcely XXXX - záhrady o výmere 107 m2 a číslo XXXX - záhrady o výmere 336 m2, pričom titulom nadobudnutia je osvedčenie o vlastníckom práve - NZ XXX/XX - držba od 31.08.1994 a darovacia zmluva č. V XXXX/XX z XX.XX.XXXX. Z geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného U. P., ktorého zapisateľnosť potvrdila aj Správa katastra v odpovedi zo dňa XX.XX.XXXX, mal súd zistené, že sporná nehnuteľnosť - parcela registra C XXXX - záhrada o výmere 372 m2 bola vytvorená z pôvodnej parcely EKN XXXX - orná pôda o výmere XXX m2, zapísanej na LV XXXX, ktorá na základe uvedenej skutočnosti zaniká a ďalej EKN parcely XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 974 m2, vo vzťahu ku ktorej v rozsahu o 871 m2 zostáva stav nezmenený (doterajší). Z oznámenia Obce Zákopčie mal súd zistené, že parcele CKN XXXX zodpovedajú parcele EKN XXXX a XXXX/X, pričom užívatelia týchto parciel sú zapísaní na evidenčných listoch č. XXX, XXX a XXX. Z registra Obnovenej evidencie pozemkov na č.l. 27 mal súd zistené, že sporná parcela CKN XXXX zodpovedá parcele PK XXXX a XXXX/X. Z evidenčného listu č. 253 mal súd zistené, že užívateľom parciel č. 2592/1 o výmere 364 m2 evidovanej ako lúka a č. XXXX/X o výmere 727 m2 evidovanej ako zastavaná časť a č. XXXX o výmere 53 m2 evidovanej ako pasienok boli Š.Y. Š. a P. Š., rod. P., teda rodičia žalobkyne. Z evidenčných listov č. 258 a 257 mal súd zistené, že užívateľmi parciel 2593/2 o výmere 115 (116) m2 boli aj Q. O., rod. P. a F.A. C., rod. F.Í., ktorá bola zároveň užívateľkou parcely 2593/3 o výmere 194 m2. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 925, v rámci ktorej je v časti A upravujúcej majetkovú podstatu zahrnutá aj parcela XXXX X. názvom roľa H., mal súd zistené, že zápis v pozemnoknižnej vložke k uvedenej parcele svedčil právnym predchodcom žalobkyne, a to aj vo vzťahu k jej otcovi Štefanovi Škvaridlovi, ktorému svedčí zápis pod číslom B17 v 1-ici a pod B18 v 1/5, rovnako tak pod B19, ktorý sa stal nadobúdateľom podielov pozemnoknižných spoluvlastníkov evidovaných pod B6 a B18 na základe kúpno - predajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej nadobudol podiel P. H., rod. Škvaridlo. Z potvrdenia Obce N. zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že žalovaní v rade /6 až /22 sú neznámymi vlastníkmi. Z pozemno-knižnej vložky č. 925 k. ú. Zákopčie teda vyplýva, že spoluvlastníkom parcely PKN č. XXXX (okrem iných parciel, zapísaných v predmetnej pozemno-knižnej vložke) bol okrem iných aj Štefan Škvaridlo. 6. Podľa § 137c prvá veta CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Obč. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zák.: 1/ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 3/ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 129 ods. Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k reálne vydelenej nehnuteľnosti môže byť aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to v nadväznosti na § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa prechodného ust. § 854 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.04.1964, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa prechodného ust. § 865 ods. 1, 3 Obč, zák. (k úpravám účinným od 01.04.1983, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 131/1982 Zb.): 1/ Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. 3/ Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
Podľa prechodného ust. § 868 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.01.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 509/1991 Zb.) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa prechodného ust. § 872 ods. 6 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.01.1992) ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 7. Žalobkyňa sa pozitívnou určovacou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. V súlade s § 137c CSP ide teda o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak má byť takáto žaloba úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve základné podmienky. Strany sporu musia byť vecne legitimované a žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Obe podmienky musia existovať v čase vyhlásenia rozsudku, súd ich skúma v každom štádiu sporového konania z úradnej moci. V danom prípade porovnaním spoluvlastníkov zapísaných na LV XXXX, katastrálne územie Zákopčie, s okruhom strán sporu vymedzeného v žalobe súd dospel k záveru, že je splnená podmienka nerozlučného procesného spoločenstva. Pri skúmaní otázky naliehavého právneho záujmu súd neposudzoval len to, či je na liste vlastníctva zapísaný iný subjekt než žalobkyňa, ale v danom prípade pri tvrdenej reálnej deľbe aj to, či je naliehavý právny záujem daný, s poukazom na to, že reálnou deľbou dochádza k faktickému zániku podielového spoluvlastníctva. Naliehavý právny záujem je v takomto prípade daný na určení vlastníckeho práva k vydeleným nehnuteľnostiam alebo na určení, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva. Nie je daný na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré fakticky zaniklo, bolo zrušené, ani na určení ideálneho spoluvlastníckeho podielu k predmetu vlastníctva, ktorý zanikol zrušením a vyporiadaním. Základnou podmienkou bolo preukázať, či ku dňu rozhodovania súdu existuje spoluvlastnícky vzťah k parcele EKN B. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 974 m2, zapísanej na LV č. 6636, nakoľko vo vzťahu k parcele EKN XXXX - orná pôda o výmere 269 m2, s poukazom na prevody (kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX a darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX), v zmysle ktorých sa stala žalobkyňa výlučnou vlastníčkou, alebo bol v dávnej minulosti zrušený a vyporiadaný reálnou deľbou medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parcely a teda, či v dôsledku zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva spoluvlastníctvo zaniklo a existujú len reálne vydelené nehnuteľnosti, ku ktorým je možné určiť vlastnícke právo. Bolo teda potrebné ustáliť, či spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXXX, katastrálne územie N., k parcele EKN XXXX/X, z ktorej časti je vytvorená aj sporná nehnuteľnosť, sú na liste vlastníctva zapísaní len formálne. 8.V zbierke IV rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR, Najvyššieho súdu ČSR, Najvyššieho súdu SSR na strane 165 je uverejnené záväzné zjednocujúce rozhodnutie č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR. Dané rozhodnutie je zjednocujúcim rozhodnutím, preto v nadväznosti na § 135 ods. 1 OSP je záväzné aj pre ostatné súdy a v nadväznosti na § 159 ods. 2 O. s. p. je záväzný výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia. Výrok rozhodnutia uverejnený ako záväzný výrok v zbierke IV je nasledovný: „U niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo ku zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do XX.XX.XXXX pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, príp. o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).“
9.Úlohou žalobkyne bolo preukázať, že uvedený titul nadobudnutia vlastníckeho práva na strane právnych predchodcov nastal, aby mohla platiť uvedená zákonná domnienka. Bolo potrebné preukázať, či ideálne spoluvlastníctvo k parcele EKN (predtým PKN) ku dňu rozhodovania existuje v hmotnoprávnej aj formálnej rovine alebo existuje len formálne a v hmotnoprávnej rovine došlo v dávnej minulosti do roku 1950 k zrušeniu spoluvlastníctva faktickou reálnou deľbou.
10.Skutočnosť, že do roku 1950 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva k celku reálnou deľbou medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi mal súd preukázanú jednak z výsluchu žalobkyne, ale aj z vyjadrení žalovaných, ako všetkých v danom prípade známych vlastníkov, a jednak z listinných dôkazov. Objektívnym dôkazom sú aj mapy EN pred THM (čl. 47, 49, 51, 53, 55), ktoré súd vyhodnotil ako objektívny listinný dôkaz. Mapa EN pred THM zobrazuje stav skutočnej reálnej deľby, držby v prírode. Táto reálna deľba vznikla vydelením konkrétnych pozemkov jednotlivým spoluvlastníkom na podklade veľkosti vlastníckeho podielu. Pri tejto reálnej deľbe boli všetci spoluvlastníci a vznikla na podklade vzájomnej dohody, ktorú rešpektovali všetci a rešpektujú dodnes. Táto reálna deľba však v lokalite Kysúc nebola zapísaná ako vlastníctvo do pozemkovej knihy. Aj keď na základe máp EN pred THM neboli zakladané právne vzťahy, zodpovedne zobrazujú reálne vydelené parcely v teréne. Takto reálne vydeleným parcelám podľa mapy EN pred THM zodpovedajú aj medze v prírode a iné prírodné hranice, zodpovedá tomu aj stav užívania zo strany tých spoluvlastníkov, ktorým sporné nehnuteľnosti pri reálnej deľbe pripadli. Ďalším dôkazom je vyjadrenie Obce Zákopčie (čl. 26), z ktorého je zrejmé, že parcele CKN XXXX zodpovedala parcela EN XXXX Y. XXXX/2, ku ktorým boli užívatelia zapísaní na EL č. 253, 257 a 258, pričom zápis na evidenčných listoch č. 253 svedčí v prospech rodičov žalobkyne Š. Š. a P., rod. P., sup. č. 104, a to ku parcele XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX. Dôkazom o deľbe v dávnej minulosti a o tom, že právni predchodcovia formálne vedených spoluvlastníkov majú svoje nehnuteľnosti vydelené v iných lokalitách, každý si užíval svoje nehnuteľnosti, neužívali podľa podielov, nedelili sa o úrodu podľa podielov a stav užívania a deľby bol dlhodobý, nerušený, mal súd preukázaný nielen z výsluchu žalobkyne, ale aj z vyjadrení žalovaných. Z vyjadrení žalovaných produkovaných písomne, ako aj ústne na pojednávaní, mal súd tvrdenie žalobkyne o reálnej deľbe v minulosti preukázané. Žalovaní ako známi podieloví spoluvlastníci, znalí pomerov, žijúci v susedstve spornej nehnuteľnosti, tvrdenia žalobkyne potvrdili. Potvrdili, že k deľbe s ostatnými spoluvlastníkmi došlo za života rodičov žalobkyne, že účastný reálnej deľby bol teda aj otec žalobkyne Š. Š., ktorému svedčí zápis v pozemkovej knihe, a to vo vložke 925. Tieto skutočnosti preukazujú aj výpisy z evidenčného listu, z ktorých je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti ešte v stave EN (parcely XXXX/X Y. XXXX) užívali Š. Š. a P. Š.O., rod. P.. Žalobkyňa teda preukázala deľbu v dávnej minulosti, preukázala, že sporná nehnuteľnosť bola reálne vydelená jej právnym predchodcom, preukázala dlhotrvajúci stav držby a užívania reálne vydelenej nehnuteľnosti jej právnymi predchodcami a preto platí zákonná domnienka, že v tejto reálnej deľbe musí súd vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne zámene nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom táto dohoda mohla byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním). Súd má teda zato, že platí zákonná domnienka, že právni predchodcovia žalobkyne reálnou deľbou a zámenami v minulosti nadobudli vlastnícke právo k reálne vydelenej nehnuteľnosti. Túto zákonnú domnienku boli povinní vyvrátiť žalovaní. Títo však, s výnimkou zástupcu Slovenského pozemkového fondu, so žalobou žalobkyne súhlasili, jej nárok uznávali a neprodukovali také tvrdenia a také dôkazy, ktorými by túto zákonnú domnienku vyvrátili. Naopak, každý z nich má vydelené pozemky niekde inde, preto si nároky do spornej nehnuteľnosti nerobia, nikdy ju neužívali. Nikto zo známych žalovaných tvrdenia žalobkyne nerozporoval.
11.Sporná parcela v stave C (I. XXXX) teda nevznikla až vytvorením geometrickým plánom v roku 2010. Geometrický plán z dôvodu vykonateľnosti (zapisateľnosti) rozsudku graficky len znázornil parcelu v prírode reálne vydelenú, ohraničenú, v danom prípade oplotením, ktorá vznikla už v dávnej minulosti do roku 1950 faktickým zrušením spoluvlastníctva v prírode reálnou deľbou, resp. zámenami, ktoré boli dlhodobo rešpektované.
12.Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva (k veciam hnuteľným i nehnuteľným - hoci za odlišných podmienok) je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias platnosti uhorského obyčajového práva, platného pre úpravu občiansko - právnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníctva, kontinuálne i po prijatí zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1951 (v právnickej literatúre i praxi nazývaného ako tzv. Stredný občiansky zákonník). Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 a späť do nášho platného právneho poriadku bol tento právny inštitút vrátený novelou Obč. zák. - zákonom č. 131/1982 Zb. (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, ako vyplýva z cit. prechodného ust. § 865 ods. 3 Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 01.01.1992. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, držba musí byť pokojná, vydržacia doba musí byť nepretržitá, pri nehnuteľnostiach je desaťročná. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo.
13.Žalobkyňa tvrdila, že vlastníctvo k spornému pozemku nadobudla vydržaním, keď na základe ústnej darovacej zmluvy uzavretej pred viac ako 20 rokmi sa uchopila držby. Splnomocnený zástupca X. namietal, že žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, nakoľko nemohla byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, keďže sa uchopila držby na základe ústnej zmluvy o prevode, pričom poukázal na rozhodnutia súdov vyššieho stupňa, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (XCdo XX/XXXX). Súd má zato, že predmetné rozhodnutia, na ktoré poukazoval splnomocnený zástupca Slovenského pozemkového fondu vychádzajú z iného skutkového stavu, aký je v tejto veci. Ako už súd vyššie konštatoval, sporný pozemok vznikol reálnou deľbou, ktorá nebola zapísaná do pozemkovej knihy a preto pozemok CKN č. XXXX - záhrada o výmere 372 m2, k. ú. Zákopčie nebol ako predmet vlastníctva nikde evidovaný. Vzhľadom k tomu, že sporný pozemok nebol evidovaný vo verejnom registri, nebolo možné previesť vlastnícke právo k spornému pozemku písomnou zmluvou. V konaniach, na ktoré poukazoval zástupca Slovenského pozemkového fondu, išlo o pozemky, ktoré boli predmetom vlastníctva a ku ktorým bolo evidované vlastnícke právo. Predmetom tohto konania je však pozemok, ktorý nebol nikdy formálne zapísaný vo verejnom registri a preto právny predchodca žalobkyne Š. Š. nemohol previesť na žalobkyňu vlastnícke právo k spornému pozemku písomnou darovacou zmluvou. Žalobkyňa nemal inú možnosť ako nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku ústnou darovacou zmluvou, na základe ktorej vstúpila do držby predmetného pozemku. Súd mal preukázané, že žalobkyňa spornú nehnuteľnosť užívala od roku 1994, kedy jej boli písomne darované aj ostatné - vysporiadané pozemky, vrátane rodinného domu (1), dobromyseľne, pokojne a nerušene, nakoľko nikto si nerobil do spornej parcely žiadne nároky. So zreteľom na zistené okolnosti má súd zato, že žalobkyňa tak na začiatku vlastnej držby, ako aj po celú jej dobu bola dobromyseľná, čo nevylučuje ani jej prípadná vedomosť o nedostatku zápisu skutočného právneho stavu, založeného neformálnym právnym úkonom v príslušnej evidencii právnych vzťahov k spornej nehnuteľnosti, čo vzhľadom k tomu, že sporný pozemok nebol evidovaný vo verejnom registri nebolo ani možné. Súd poukazuje záverom aj na to, že pri hodnotení tejto skutočnosti prihliadal aj na to, že šlo o prevod medzi blízkymi príbuznými (z rodiča na dieťa). Súd mal preukázané, že žalobkyňa od darovania užívala pozemok - oplotenú záhradu ako svoje vlastníctvo z titulu ústnej darovacej zmluvy, ktorý predstavuje právny dôvod nadobudnutia držby a okamih jej uzavretia začiatok plynutia nepretržitej doby, ktorá trvá od roku 1994 až do súčasnosti, t. j. cca 23 rokov. Žalobkyňa bola po celú dobu držby dobromyseľná, nemala dôvodné pochybnosti o tom, že jej pozemok patrí, hoci tomu tak v skutočnosti nebolo, čím ale jej držba k pozemku nestratila na oprávnenosti. Fakt, že žalobkyňa nenadobudla ústnou darovacou zmluvou vlastníctvo k pozemku, súvisí s vtedajšou právnou úpravou, ktorá podmieňovala prevod pozemku registráciou písomnej zmluvy štátnym notárstvom. Táto súvislosť sa ale držby žalobkyne týka skôr okrajovo. Pre posúdenie držby je totiž podstatné, že bez ohľadu na existujúcu právnu úpravu a prípadný právny omyl z nej vyplývajúci, žalobca nemohol fakticky nadobudnúť vlastníctvo k pozemku, pretože pozemok nebol ako predmet vlastníctva nikde evidovaný. Pozemok vznikol reálnou deľbou, ktorá nebola zapísaná do pozemkovej knihy, do ktorej sa vyznačovali len prevody spoluvlastníckych podielov. S neevidovaním pozemku bol spojený následok v podobe nespôsobilosti pozemku na prípadné prevody - aj darovacou zmluvou, čo zároveň znamená, že žalobkyňa by nemohla pozemok platne nadobudnúť ani pri dodržaní ustanovenej písomnej formy. V danom prípade ide o relevantnú odlišnosť prípadu žalobkyne od publikovaných rozhodnutí, v ktorých ide spravidla o pozemky, ktoré boli predmetom vlastníctva a ku ktorým bolo evidované nie užívacie, ale vlastnícke právo. Daný prípad si vyžaduje posúdenie podľa inej názorovej línie rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznávajúcich ústnu darovaciu zmluvu ako putatívny dôvod vzniku držby. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemku, pretože bez tohto určenia by bolo jej právne postavenie neisté, založené na nesúlade skutočného stavu vlastníckeho práva k pozemku a jeho formálnym zápisom v katastri nehnuteľností. V danom prípade je teda súd toho názoru, že aj putatívny právny úkon mohol u žalobkyne vyvolať predstavu o tom, že jej právo patrí. Bola dobromyseľnou so zreteľom na všetky okolnosti. Nehnuteľnosť je oplotená, bola oplotená už v čase tvrdeného nadobúdacieho titulu. Bola tak užívaná už právnymi predchodcami žalobkyne, samotnou žalobkyňou, ktorá nebola v užívaní rušená. 14.Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav, dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný, nakoľko preukázala, že nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a zároveň preukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti aj jej právnymi predchodcami (otcom Š. Š.), preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 15.Záverom súd poukazuje na to, že žalobkyňa s poukazom na prevody realizované v priebehu sporového konania (kúpa, darovanie podielov k spornej nehnuteľnosti) vzala voči pôvodne označeným žalovaným 1/, 2/ a 3/ žalobu späť. Nakoľko tak urobila pred otvorením pojednávania a prejednaním veci samej, súhlas žalovaných potrebný nebol. Súd konštatujúc splnenie zákonných podmienok sporové konanie voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ zastavil. Na pojednávaní, na ktorom súd o merite veci rozhodol, pripustil zároveň na strane žalovaných do sporového konania právnu nástupkyňu žalovanej 3/, na ktorú bolo v priebehu sporu právo žalovanej (vlastnícke právo k podielu v spornej nehnuteľnosti) ako predchodcu prevedené. S poukazom na uvedené súd považoval nerozlučné spoločenstvo za zachované. 16. Pri rozhodovaní o trovách sporového konania súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vo vzťahu k žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ je súd toho názoru, že nemožno pričítať zavinenie ani jednej zo strán, teda ani žalobkyni ani žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ na zastavení sporového konania pre späťvzatie žaloby voči nim, v dôsledku prevodov jednotlivých spoluvlastníckych podielov k spornej nehnuteľnosti, keď stranami tohto prevodu boli tak žalobkyňa, ako aj žalovaní. Napokon, žalovaní so žalobou od počiatku súhlasili. Vo vzťahu k ostatným žalovaním v rade 4/, 5/ súd žalobkyni voči nim náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa si voči nim tento nárok neuplatnila, nakoľko jej právo uplatňované žalobou rovnako uznali. Vo vzťahu k neznámym vlastníkom, žalovaným 6/ až 22/, zastúpeným SPF za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval neusporiadaný stav pozemkov, ktorý nemožno pričítať na ťarchu žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Č. v dvoch vyhotoveniach, písomne. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.