Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cbi/7/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: C.. G. O., so sídlom správcovskej kancelárie T. XX, XXX XX G., správca úpadcu: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX H., občan SR, proti žalovanému: v rade 1/ Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, konajúca prostredníctvom: Sociálna poisťovňa - pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, 031 32 Liptovský Mikuláš, v rade 2/ C.. G. Š.Z., súdny exekútor so sídlom G.. G.. T. XX, XXX XX M. G., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Žalovaný v rade 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX H., na ktorého majetok je vedené konkurzné konanie Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K/20/2012 sumu 384,09 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Voči žalovanému v rade 2/ žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému v rade 1/ n á r o k na plnú náhradu trov konania.

Žalovaný v rade 2/ m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 23.07.2015 domáhal voči žalovanému v rade 1/ uloženia povinnosti zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, H., na ktorého majetok je vedené konkurzné konanie Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K/20/2012, sumu 384,09 eur, eventuálne uloženia tejto povinnosti žalovanému v rade 2/ s odôvodnením, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/20/2012 zo dňa 04.02.2013 bol na majetok úpadcu N. D., nar. XX.XX.XXXX vyhlásený konkurz. Uznesenie súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 30/2013 dňa 12.02.2013. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 21.04.2015 bol žalobca ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, pričom uznesenie súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 81/2015 dňa 29.04.2015. Po vyhlásení konkurzu zriadila predchádzajúca správkyňa úpadcu C.. N. I. bankový účet správy podstaty, na ktorý bola dňa 24.07.2015 poukázaná suma 486,67 eur Okresným súdom Žilina ako nespotrebovaná časť preddavku na úhradu nákladov a odmeny predbežnej správy. Dňa 25.07.2013 bola z účtu prevedená suma 384,09 eur na účet žalovaného v rade 2/. Podľa informácie od predchádzajúcej správkyne bola suma 384,09 eur prevedená na základe Príkazu na začatie exekúcie Y. XXX/XXXX zo dňa 28.06.2013 a exekučného príkazu Y. XXX/XXXX zo dňa 12.07.2013 doručeného žalovaným v rade 2/ banke. Z komunikácie medzi správkyňou, žalovaným v rade 2/ a bankou vyplýva, že tak súdny exekútor, ako aj banka nemali vedomosť o tom, že bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, hoci sa túto skutočnosť mohli dozvedieť z Obchodného vestníka, a teda v čase prevodu finančných prostriedkov nemali vedomosť o tom, že finančné prostriedky patria do konkurznej podstaty úpadcu. Podľa vyjadrenia žalovaného v rade 2/ zo

dňa 12.08.2014 boli finančné prostriedky v sume 384,09 eur prijaté na jeho účet dňa 26.07.2013 a následne dňa 02.08.2013 prevedené na účet žalovaného v rade 1/. S poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 48 žalobca uviedol, že vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekučného konania zo zákona, pričom zákonná úprava neukladá správcovi povinnosť oznamovať skutočnosť, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz súdnemu exekútorovi, nakoľko zverejnením tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku je dostatočne zabezpečená publicita tohto rozhodnutia. V záujme bánk a súdnych exekútorov je sledovať Obchodný vestník u osôb, ktorým vedú bankové produkty, alebo voči ktorým vedú exekučné konania, a preto neobstojí argument žalovaného v rade 2/ uvádzaný v liste žalovaného zo dňa 12.08.2014, že vyhlásenie konkurzu mu malo byť oznámené správcom, a že postupoval v zmysle zákona. Žalobca poukázal na obsah zákonného ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.12.2007, sp. zn. 4Obo/289/2006 v obdobnej veci, v ktorej súd zaviazal súdneho exekútora a oprávneného z exekúcie na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré boli zexekvované po vyhlásení konkurzu z účtu úpadcu do konkurznej podstaty s odôvodnením, že „ nemožnosť vykonať exekúciu postihujúcu majetok patriaci do podstaty, je nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby mohol byť konkurz vôbec vykonávaný. Keby bolo po vyhlásení konkurzu možné, aby sa jednotliví veritelia nezávisle na sebe separátne uspokojovali prostredníctvom exekúcie na majetok podstaty, rozplynula by sa po čase celá konkurzná podstata a na pomerné uspokojovanie jednotlivých veriteľov by nič nezostalo“.

2. Pre prípad, že by súd s poukazom na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku dospel k záveru, že na strane žalovaného v rade 1/ síce došlo k bezdôvodnému obohateniu, ale že žalovanú sumu, ktorá bola predmetom exekúcie, nie je možné vrátiť späť, žalobca si uplatnil svoj nárok voči žalovanému v rade 2/ z titulu nároku na náhradu škody tvrdiac, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 384,09 eur porušením povinnosti žalovaného v rade 2/ a existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti žalovaného, ktorá spočíva v tom, že žalovaný v rade 2/ viedol exekučné konanie Y. XXX/XXXX napriek tomu, že toto konanie bolo zastavené ex lege v zmysle § 48 a spôsobil tak žalobcovi škodu vo výške 384,09 eur, keďže finančné prostriedky, ktoré vyplatil oprávnenému, patrili do konkurznej podstaty úpadcu.

3. Žalobca ako dôkazné prostriedky označil Obchodný vestník č. 30/2013 zo dňa 12.02.2013, Obchodný vestník č. 81/2015 zo dňa 29.04.2015, výpis z účtu, príkaz na začatie exekúcie Y. XXX/XXXX zo dňa 28.06.2013, exekučný príkaz Y. XXX/XXXX zo dňa 12.07.2013, predsporovú komunikáciu predchádzajúceho správcu a banky, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.12.2007, sp. zn. 4Obo/289/2006.

4. Žalovaný v rade 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.10.2015 uviedol, že v súvislosti s prebiehajúcim exekučným konaním voči povinnému N. D. bola vymožená čiastka vo výške 384,09 eur poukázaná súdnym exekútorom na účet žalovaného v rade 1/ ako oprávneného dňa 02.08.2013 s identifikátorom platby, t. j. špecifickým symbolom rozhodnutia vymáhanej pohľadávky. Poukázaná suma bola zaúčtovaná automatizovaným systémom v prospech vymáhanej pohľadávky, pričom žalovaný v takom prípade neskúma oprávnenosť úhrady. Po vyhlásení konkurzu na majetok povinného žalovaný v rade 1/ si uplatnil v konkurze súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 15.03.2013 pohľadávku v sume spolu vo výške 11.935,67 eur, pričom predmetnou prihláškou bola pod por. č. 12 uplatnená aj nezaplatená pohľadávka na poistnom vo výške 429,19 eur predpísaná rozhodnutím zo dňa 13.12.2005. Správca úpadcu zistil všetky pohľadávky veriteľa - Sociálna poisťovňa. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.09.2014 postúpil žalovaný v rade 1/ ako postupca spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava ako postupníkovi pohľadávku vzniknutú do 15.09.2014 voči úpadcovi uplatnenú v konkurze 4K/20/2012 vo výške 11.551,58 eur zníženú o vymoženú sumu 384,09 eur. Postupníkovi bola preto postúpená pohľadávka znížená o prijaté plnenie 384,09 eur. Uhradením odplaty dňa 16.09.2014 podľa uvedenej zmluvy prešli z postupcu ako pôvodného oprávneného na postupníka ako nového oprávneného aj všetky práva vyplývajúce z postúpenej pohľadávky. Následne Sociálna poisťovňa odpísala celú pohľadávku voči úpadcovi. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 4K/20/2012-194 zo dňa 19.03.2015 bol potvrdený prevod pohľadávky v celkovej sume 11.551,58 eur na veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s.. Žalovaný v rade 1/ neuznáva nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v zmysle ktorého je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené. Žalovaný má za to, že súdny exekútor podmienky konania podľa ustanovenia v tom čase platného a účinného § 103 OSP neskúmal. Vydal príkaz na

začatie exekúcie a exekučný príkaz takmer 5 mesiacov po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, pričom nerešpektoval ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b) a ustanovenie § 48 ZKR, t. j. účinky začatia konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu na exekučné konania. Protiprávnym konaním žalovaného v rade 2/ a prikázaním pohľadávky z účtu povinného v čase, kedy nemohol vo veci konať, keď zexekvovanú pohľadávku žalovaného v rade 1/ po vymožení na účet súdneho exekútora následne túto poslal oprávnenému, t. j. žalovanému v rade 1/, porušil zákaz restitutio in integrum viackrát. V období po poukázaní vymoženej sumy oprávnenému, t. j. žalovanému v rade 1/ správca ani súdny exekútor neupozornili žalovaného v rade 1/ na skutočnosť, že prijal bezdôvodné obohatenie a je povinný ho vrátiť do konkurznej podstaty. Z dôkazov priložených k žalobe sa správca domáha zaplatenia sumy 384,09 eur od banky aj súdneho exekútora, ktorí síce porušili zákon, avšak povinnosť zaplatiť finančné prostriedky nesplnil ani jeden z týchto subjektov. O nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaný v rade 1/ dozvedel až doručením rovnopisu žaloby dňa 07.09.2015. Vzhľadom na to, že pohľadávka voči úpadcovi uplatnená v konkurze prihláškou vrátane neuhradeného zostatku pohľadávky v sume 45,10 eur prihlásenej pod por. č. 12 bola postúpená postupníkovi, žalovaný v rade 1/ ju dňa 25.09.2014 odpísal z účtovnej evidencie a od žalovaného v rade 1/ tak nemožno spravodlivo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia aj z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Žiadal návrh voči žalovanému v rade 1/ zamietnuť.

5. Žalovaný v rade 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.09.2015 uviedol, že žaloba vedená voči súdnemu exekútorovi nemá oporu v zákone. Súdny exekútor žiadne bezdôvodné obohatenie nezískal. Nesprávnosť žaloby vidí v tom, že je súdnemu exekútorovi vytýkané porušenie povinnosti sledovať vedenie konkurzného konania na povinného v exekúcii. Žalovaný má za to, že žiaden právny predpis súdnemu exekútorovi neukladá povinnosť sledovať prípadné vyhlásenie konkurzu, čo by v podmienkach žalovaného v rade 2/ bolo ťažko zrealizovateľné v cca 4 tisíc exekučných veciach. Za zarážajúce označil postup správcu, ktorý až po dvoch rokoch od vyhlásenia konkurzu oznámil súdnemu exekútorovi vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. Žalovaný v rade 2/ poukázal na prax iných správcov konkurzných podstát, ktorí oznamujú súdnym exekútorom vedenie konkurzného konania. V prípade, že by žalovaný disponoval takouto informáciou, takýto právny stav by rešpektoval a v exekúcii by nepokračoval. Navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

6. K vyjadreniam žalovaných žalobca v podaní zo dňa 08.08.2016 uznal argument žalovaného v rade 1/ v časti, v ktorej žalovaný poukázal na obsah ustanovenia § 61 exekučného poriadku, podľa ktorého je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené a súhlasil s argumentáciou o porušení povinnosti a s tým súvisiacej zodpovednosti žalovaného v rade 2/.

7. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ žalobca poukázal na povinnosti súdneho exekútora preverovať lustráciou v Obchodnom vestníku vždy pred vydaním exekučného príkazu, či na majetok takejto osoby nebol vyhlásený konkurz v rámci riadneho plnenia si svojich povinností. Uviedol, že účelom publicity rozhodnutí o vyhlásení konkurzu zverejnením v Obchodnom vestníku dochádza k oznámeniu skutočnosti, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz, a preto zákon neukladá správcovi oznamovať tieto skutočnosti súdnemu exekútorovi ani veriteľom dlžníka. Žalobca tak trval na podanej žalobe a zotrvával na pôvodnom žalobnom návrhu.

8. Na pojednávaní konanom dňa 13.01.2017 sa žalobca v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ so súhlasným stanoviskom, že návrat do pôvodného stavu v exekúcii nie je možný, ponechával n posúdení súdu existenciu záväzku žalovaného v rade 1/ z titulu bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ žalobca trval na zodpovednosti žalovaného z titulu vzniknutej škody, ku ktorej došlo na strane žalobcu porušením povinnosti žalovaného v rámci neoprávnene vedenej exekúcie.

9. Žalovaný v rade 1/ zotrvával na svojom písomnom vyjadrení k veci. Má za to, že protiprávny stav spôsobil súdny exekútor, ktorý vydaním príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného a vydaním exekučného príkazu v čase, kedy nemohol vo veci konať, nakoľko zo zákona bolo zastavené exekučné konanie, spôsobil, že z účtu povinného zriadeného správcom, bola zexekvovaná pohľadávka žalovaného v rade 1/. Pohľadávka bola vymožená na účet súdneho exekútora, ktorý ju následne poslal oprávnenému, t. j. žalovanému v rade 1/. Žalovaný ďalej neskúmal oprávnenosť tejto pohľadávky, pričom automatizovaným spracovaním úhrady viedol túto v časti ako zaplatenú a v časti predmetná pohľadávka žalovaného bola postúpená postupníkovi. Žalovaný v rade 1/ konal v dobrej viere

a má za to, že za vzniknutý protiprávny stav v plnom rozsahu zodpovedá súdny exekútor, ako za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

10. Žalovaný v rade 2/ v rámci procesnej obrany poukázal na neštandardný postup predchádzajúceho správcu, ktorý súdneho exekútora neinformoval o začatí a vedení konkurzného konania. V roku 2013, kedy prebiehala predmetná exekúcia nebol spracovaný program, ktorý by umožňoval elektronickou formou zistiť vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Tento elektronický systém funguje od roku 2015. Vylúčil, že by v prípade štyroch tisícoch exekučných konaní bolo možné denne kontrolovať vedenie konkurzného konania. Ako nosný argument svojej procesnej obrany označil skutočnosť, že žalobca pri uplatnení si nároku na náhradu škody voči žalovanému nepostupoval podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

11. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 4K/20/2012 zo dňa 01.10.2012 bolo začaté konkurzné konanie na majetok úpadcu N. D., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, H.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 194/2012 dňa 08.10.2012, s účinkami začatia konkurzného konania dňa 09.10.2012. K vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 4K/20/2012 zo dňa 04.02.2013, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 30/2013 zo dňa 12.02.2013 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 13.02.2013.

12. Napriek účinkom začatia konkurzného konania a následne vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu žalovaný v rade 2/ v postavení súdneho exekútora vydal dňa 28.06.2013 príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke povinného N. D., H., na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, ktorý vydal Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 13.12.2005 na pohľadávku v sume 429,19 eur oprávnenému Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, Liptovský Mikuláš.

13. Na základe exekučného príkazu žalovaného v rade 2/ ako súdneho exekútora Y. XXX/XXXX zo dňa 12.07.2013 doručeného žalovaným v rade 2/ banke dňa 18.07.2013 banka UniCredit Bank na účet prijatú sumu 486,67 eur dňa 24.07.2015 (č. l. 5) došlú sumu 384,09 eur zablokovala na základe príkazu na začatie exekúcie a následne zaúčtovala z účtu povinného na základe doručeného exekučného príkazu zo dňa 12.07.2013 v prospech účtu žalovaného v rade 2/ pre oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš.

14. Podľa § 14 ods. 3, 4, 5, 6 z. č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie. Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania. Začatie konkurzného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke 5) alebo v pobočke zahraničnej banky, 6) štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere 7) alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu, 8) d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje, e) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra. (6) Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí, v Obchodnom vestníku.

15. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené

alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu, 8a) daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov. Na vyvlastňovaný pozemok alebo na vyvlastňovanú stavbu, ktorá je súčasťou konkurznej podstaty, vzniká zo zákona predkupné právo vyvlastniteľovi dňom začatia vyvlastňovacieho konania. Predkupné právo vyvlastniteľa sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh vyvlastniteľa; prílohou návrhu je autorizačne a úradne osvedčený geometrický plán. V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

16. Podľa § 48 ZKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

17. Z vykonaných dôkazov teda nesporne vyplýva, že finančné prostriedky povinného boli zaslané na účet žalovaného v rade 2/ s pripísaním na účet žalovaného dňa 26.07.2013 (vyjadrenie k výzve na zaplatenie UniCredit Bank zo dňa 15.05.2014 - č. l. 13, vyjadrenie žalovaného v rade 2/ zo dňa 12.08.2014 - č. l. 11 spisu). Zexekvovaniu pohľadávky oprávneného, t. j. žalovaného v rade 1/ teda nesporne došlo v čase po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, ktorého účinky nastali dňa 13.02.2013. Finančné prostriedky prevedené na účet oprávneného po vyhlásení konkurzu žalovaným v rade 2/ nesporne patria do konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko všetky úkony v súvislosti s prijatím platby žalovaným v rade 2/ a následným poukázaním prijatej platby žalovanému v rade 1/ boli realizované po vyhlásení konkurzu, kedy bolo exekučné konanie od 09.10.2012 prerušené a následne dňa 13.02.2013 zastavené. Bez ohľadu na to, či žalovaní mali vedomosť o vyhlásení konkurzu, právo nakladať s finančnými prostriedkami povinného prináležalo žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu.

18. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že hmotnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu zasahujú do práv a povinností úpadcu a tretích osôb s dopadom na zmenu či zánik práv, ktoré im vyplývajú zo zmlúv alebo z príslušných právnych predpisov. Okrem prerušenia súdnych a iných konaní za predpokladu, že sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý patrí úpadcovi, dochádza vyhlásením konkurzu zo zákona k zastaveniu exekučných konaní, nakoľko Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vylučuje možnosť individuálneho uspokojovania pohľadávok veriteľov z majetku, ktorý podlieha konkurzu. Exekučný súd v takom prípade nerozhoduje o zastavení konania, pretože konanie je zastavené zo zákona, a v prípade, že v exekučnom konaní došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vydaný oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty. Získaný výťažok je súčasťou podstaty ex lege momentom vyhlásenia konkurzu, a preto správca je povinný tento výťažok vymáhať, pokiaľ by nebol vydaný do podstaty.

19. Z citácie zákonného ustanovenia § 48 vyplýva, že zákonná úprava rozlišuje situáciu, kedy v exekučnom konaní došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, v ktorom prípade sa výťažok stáva súčasťou príslušnej podstaty a exekútor je povinný tento výťažok správcovi vydať a situáciu, ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, v takom prípade exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky výťažok, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

20. Vzhľadom na to, že žalovaný v rade 1/ nepreukázal svoje postavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky, bol povinný od súdneho exekútora prijaté plnenie do konkurznej podstaty vydať. Zákonná úprava pritom predpokladá, že k speňaženiu mohlo prísť len do momentu zverejnenia uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku, pretože uvedeným momentom sa exekučné konania prerušujú a súdny exekútor vôbec nemôže pokračovať v exekúcii. Pokiaľ súdny exekútor v exekúcii postupoval aj v prípade nevedomosti o začatí konkurzného konania, jeho právne úkony sú neúčinné. Subjekt, ktorý disponuje výťažkom získaným speňažením majetku po začatí konkurzného konania, a ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, tento majetok drží neoprávnene a je povinný ho správcovi vydať, a to v celom rozsahu ako majetok konkurznej podstaty.

21. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1/, ktorý po začatí konkurzného konania a následne po vyhlásení konkurzu prijal súdnym exekútorom vymoženú pohľadávku v žalovanej sume 384,09 eur bez toho, že by v konaní tvrdil a preukázal svoje postavenie ako zabezpečeného veriteľa, súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú.

22. Vo vzťahu k obrane žalovaného v rade 1/ poukazujúc na ustanovenie § 61 exekučného poriadku a zásadu, podľa ktorej je navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené, súd konštatuje, že v zmysle uvedenej zásady podľa dôvodovej správy k predmetnému zákonnému ustanoveniu a rozhodovacej praxe súdov nemôžu byť právne pomery niekoho iného ako účastníka konania dotknuté. Táto zásada však nevylučuje, aby za podmienok stanovených zákonom došlo k vydaniu rozhodnutí, s cieľom dosiahnuť nápravu nesprávnosti rozhodnutia alebo postupu súdneho exekútora.

23. Podľa § 61 z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a o exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok), navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

24. Vyššie citované ustanovenie § 61 Exekučného poriadku má podľa pôvodnej dôvodovej správy primárne poskytovať ochranu tretím osobám, ktoré dobromyseľne nadobudli práva v exekúcii. V rozhodnutí R 64/2008 Najvyšší súd SR riešil otázku, či exekúcia na hnuteľnosti vykonaná v rozpore s exekučným poriadkom je nezvratná alebo nie, so záverom, že ak boli spísané a predané na dražbe hnuteľné veci patriace povinnému, nadobudol vydražiteľ vlastnícke právo bez ohľadu na to, či exekúcia sa uskutočnila v súlade s exekučným poriadkom, pretože „osoby, ktoré sa zúčastnia dražby musia mať istotu, že vydražením nadobudnú vlastníctvo k vydraženej veci“. Teda aj najvyšší súd vychádza zo zásady, že právne pomery tretích osôb, ktoré nadobudli práva, už nemôžu byť dotknuté. Týmito tretími osobami sú považované osoby iné ako účastníci exekučného konania. Súd má za to, že z obsahu zákonného ustanovenia § 61 Exekučného poriadku nemožno vyvodiť záver, že by za podmienok stanovených zákonom nebolo možné dosiahnuť nápravu nesprávnych rozhodnutí alebo nesprávneho postupu v exekučných konaniach vo vzťahu k účastníkom exekučného konania, v danom prípade aj vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ ako oprávnenému. Napriek tomu, že obsah zákonného ustanovenia § 61 Exekučného poriadku je právnou teóriou a praxou vnímaný ako zložitý a nejednoznačný, súd nevylučuje možnosť aplikácie zákonného ustanovenia § 61 Exekučného poriadku aj na účastníkov exekučného konania v záujme dosiahnuť nápravu nesprávnosti rozhodnutí príp. postupov v exekučnom konaní v situácii, kedy by aplikácie zákonného ustanovenia § 61 Exekučného poriadku aj na účastníkov exekučného konania bola daná okolnosťami konkrétnej veci.

25. Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu zákona prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú realizáciu Ústavou SR garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. To znamená, že všetky orgány verejnej moci sú v pochybnostiach povinné vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou SR a tiež medzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd. Teda v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, súd má povinnosť sa od doslovného znenia právneho textu odchýliť za predpokladu, že k tomu existujú racionálne dôvody.

26. V tejto súvislosti súd považuje za významné zdôrazniť, že Obchodný vestník predstavuje informačný systém verejnej správy, ktorý je sprístupnený na webovom sídle jeho vydavateľa, správcu a prevádzkovateľa, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a prostredníctvom ktorého povinné osoby zverejňujú údaje podľa osobitných predpisov, pričom verejnosť Obchodného vestníka sa prejavuje v princípe formálnej publicity, to znamená prístupnosť zapísaných údajov v prospech tretích osôb bez toho, že by tieto osoby museli preukazovať právny záujem na získavaní informácií z

Obchodného vestníka, a princípe materiálnej publicity, t. j. v účinkoch zapísaných údajov vo vzťahu k zapísanému subjektu a k tretím osobám. Práve prostredníctvom materiálnej publicity sa realizuje zásada ochrany dobrej viery tretích osôb za splnenia predpokladu pozitívneho alebo negatívneho princípu materiálnej publicity. Teda v situácii, pokiaľ začatie a následne vyhlásenie konkurzného konania na majetok dlžníka - povinného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, bolo povinnosťou žalovaných v súlade s účinkami zverejnených rozhodnutí postupovať v súlade s právnymi predpismi, a ak tak nepostupovali, sú povinní sa podrobiť dôsledkom takéhoto protiprávneho konania.

27. Vzhľadom na uvedené súd na jednej strane zohľadňoval význam a dopad aplikácie zákonného ustanovenia § 61 Exekučného poriadku na postavenie žalovaného v rade 1/ a na druhej strane porušenie povinnosti žalovaného ako účastníka exekučného konania postupovať v exekučnom konaní v súlade s právom a účinkami zverejneného začatia a vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Okolnosť, či žalovaný o zverejnení údajov povinného vedel, súd vzhľadom princíp formálnej a materiálnej publicity hodnotil ako irelevantný. Zmysel konkurzného konania spočíva v pomernom uspokojení veriteľov dlžníka, preto žiaden z veriteľov po vyhlásení konkurzu nemôže nadobudnúť výhodnejšie postavenie pre poradie a rozsah uspokojenia ako ostatní veritelia prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní podľa ZKR. Preto súd žalobe v časti uplatneného peňažného nároku voči žalovanému v rade 1/ vyhovel a uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť vydať do konkurznej podstaty úpadcu prijaté peňažné plnenie v sume 384,09 eur, ktoré je majetkom konkurznej podstaty dlžníka tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

28. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ súd posudzoval uplatnený nárok s prihliadnutím na postavenie žalovaného v rade 2/ ako súdneho exekútora pri aplikácii nasledovných zákonných ustanovení:

29. Podľa § 1 zákona Exekučného poriadku , tento zákon upravuje a) postavenie a činnosť súdnych exekútorov (ďalej len "exekútor"), b) samosprávu exekútorov.

30. Podľa § 2 ods. 1, 2 Exekučného poriadku Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť"). Ak tak ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať aj ďalšiu činnosť.

31. Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

32. Podľa § 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

33. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon 3j) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

34. Podľa § 1 z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

35. Podľa § 2 z. č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

36. Podľa § 4 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda

vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)

37. Na základe vyššie uvedeného skutkového vymedzenia uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ súd nárok žalobcu právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená postupom žalovaného v rade 2/ v postavení súdneho exekútora pri neoprávnene vedenej exekúcii po začatí konkurzného konania a následne vyhlásenia konkurzu, keď žalovaný v rade 2/ po vyhlásení konkurzu vymoženú pohľadávku voči povinnému - úpadcovi poukázal na účet žalovaného v rade 1/. Exekučný poriadok, t. j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov upravuje zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v ustanovení § 33 ods. 1, podľa ktorého zákonného ustanovenia ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Podľa citovaného zákonného ustanovenia osobná zodpovednosť súdneho exekútora za škodu vzniká len v tom prípade, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle legislatívneho odkazu pod čiarou (3j) je osobitným zákonom zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý má vo vzťahu k ustanoveniu § 33 ods. 1 Exekučného poriadku postavenie lex specialis. Takáto právna úprava reaguje podľa názoru súdu na skutočnosť, že súdny exekútor je podľa § 2 ods. 1 štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, pričom podľa § 5 ods. 1 má súdny exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

38. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 28.06.2013, kedy bol zo strany súdneho exekútora vydaný príkaz na začatie exekúcie, a to nepochybne v čase po začatí konkurzného konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej správy (§ 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.), nesie štát, pričom na účely tohto zákona sa za výkon verejnej moci považuje rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom za orgán verejnej moci sa považuje aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. určuje orgán, ktorý koná v mene štátu vo veci náhrady škody podľa predmetného zákona, pričom týmto orgánom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (§ 4 ods. 1 bod 3). Predmetné ustanovenie odkazuje na zákon č. 233/1995 Z.z. exekučný poriadok.

39. Podľa tvrdení žalobcu k vzniku škody zo strany žalovaného v rade 2/ v postavení súdneho exekútora malo dôjsť vykonávaním exekúcie po tom, čo v dôsledku začatia konkurzného konania a následne vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu bolo vedenie exekúcie vylúčené, pričom počas takto neoprávnene vedenej exekúcie súdny exekútor zexekvoval časť majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Činnosť súdneho exekútora v posudzovanej právnej veci je činnosťou v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorá je v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k okamihu vydania príkazu na začatie exekúcie považovaná za výkon verejnej moci ako to vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Exekučného poriadku.

40. Vzhľadom na to, že v prípade konania žalovaného v rade 2/ ako súdneho exekútora bolo naplnené kritérium výkonu verejnej moci, súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nemožno aplikovať ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ale je potrebné aplikovať ustanovenia osobitného predpisu, a to zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Subjektom tvrdenej zodpovednosti žalovaného v rade 2/ tak podľa názoru súdu nie je osobne žalovaný v postavení súdneho exekútora, ale v zmysle ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. štát, t. j. Slovenská republika, v mene ktorého v tomto prípade koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v rade 2/ vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku žalobu voči žalovanému v rade 2/ zamietol.

41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Nakoľko súd žalobe žalobcu voči žalovanému v rade 1/ v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v rade 1/ v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%).

44. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ súd žalobu zamietol, a preto priznal žalovanému v rade 2/ ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu (t.j. 100%).

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).