Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cbi-7-2016.pdf
PDF · 114.7 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: JUDr. Alena Kaplanová, so sídlom Námestie 1. Mája 14, Piešťany, správca úpadcu M., o určenie popretých pohľadávok, takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a , že pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX prihlásená prihláškou zo dňa 2.2.2016 do konkurzného konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/29/2015 v celkovej výške 4.761,55 eur (istina 462,69 eur, úroky vo výške 3.578,05 eur, úroky z omeškania vo výške 231,24 eur, náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 489,57 eur) je čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, o p r á v n e n á a n e s p o r n á .
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.4.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX prihlásená prihláškou zo dňa 2. 2. 2016 do konkurzu sp. zn. 25K/29/2015 v časti 4.761,55 eur, ktorých právnym dôvodom vzniku sú neuhradená istina vo výške 462,69 eur, úroky vo výške 3.578,05 eur, úroky z omeškania vo výške 231,24 eur a náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 489,57 eur vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX súvisiacich s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, sú nesporné a považujú sa za uznané. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že konkurz na majetok úpadcu M.á bol vyhlásený uznesením č.k. 25K/29/2015 zo dňa 28.10.2015 uverejnenom v Obchodnom vestníku OV 213/2015 dňa 5.11.2015. Žalobca si prihláškou zo dňa 2.2.2016 prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku voči úpadkyni. Dňa 24.3.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie správcu konkurznej podstaty že prihlásená pohľadávka bola popretá v celom rozsahu do výšky 4.761,55 eur a to z dôvodov že veriteľ nepredložil listiny o skutočnom vyplatení finančných prostriedkov a nepreukázal ani v akej výške a kedy bol úver poskytnutý, z predložených listín nevyplýva v akej lehote sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver a že dlžník sa zaviazal úver zaplatiť, všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú podpísané, nebola predložená dohoda o vyplnení zmenky a doklad z ktorého vyplýva že došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky. Dňa 20.12.2010 žalobca ako veriteľ uzatvoril v zmysle § 470 a nasl. Obch. zák. s úpadkyňou M.u ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej poskytol úpadkyni úver vo výške 400 eur a úpadkyňa sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný príplatok vo výške 392 eur t.j. spolu vo výške 792 eur. Predmetnú sumu sa úpadkyňa zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 66 eur na účet veriteľa resp. v prípade omeškania v hotovosti do rúk mandatára. Zo samotnej zmluvy o úvere jasne vyplýva v akej výške, kedy v akej lehote bol poskytnutý úver a takisto aj záväzok dlžníka tento úver zaplatiť. V zmluve o úvere je jasne uvedené v akej výške a koľko splátok počnúc ktorým dňom má začať dlžník splácať. Na konci zmluvy je jasne uvedené, že dlžník potvrdzuje prevzatie
finančných prostriedkov a to dňa 20.12.2010. Taktiež nie je pravdou tvrdenie žalovanej že všeobecné podmienky nie sú podpísané. V zmluve o úvere úpadkyňa zároveň vyhlásila, že sa oboznámila aj so všeobecnými podmienkami dokonca osobitne podpísala aj to že tieto prevzala a sú na zadnej strane zmluvy. Zároveň nie je pravdivé tvrdenie žalovanej že jej nebola predložená dohoda o vyplnení zmenky. Žalovanej bol predložený rozhodcovský rozsudok z ktorého jasne vyplýva že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Žalovaná si rozhodcovskú zmluvu nevyžiadala aj napriek tomu že mala túto možnosť. Preto ju žalobca predkladá v danom súdnom konaní spolu so žalobou. K tvrdeniu žalovanej že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom resp. že neexistuje žalobcovi nie je zrejmé na základe čoho žalovaná dospela k takémuto záveru. Žalobca k žalobe pripojil Oznámenie o popretí pohľadávky, prihlášku pohľadávky, rozhodcovskú zmluvu uzavretú s dlžníkom Milotou Šimkovičovou, zmluvu o úvere, všeobecné podmienky, poskytnutia úveru.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.4.2016 (č.l. 20 spisu) uviedla, že podľa § 32 ZKR v platnom znení, sa veriteľ popretej pohľadávky môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie,... popretej pohľadávky. V žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Žalobca sa v tomto konaní domáha určenia, že prihlásená pohľadávka je nesporná a považuje sa za uznanú. Určenie nespornosti pohľadávky a toho, že sa pohľadávka považuje za uznanú, však v občianskom súdnom konaní nie je možné sa domáhať s prihliadnutím na ust. § 80 písm. e) OSP a nemožno sa ho domáhať ani podľa ZKR (§ 32 ods. 15 ZKR). Takáto formulácia žalobného návrhu nezodpovedá ust. ZKR ani ust. procesného ani hmotného práva. ZKR má ustanovenia týkajúce sa „incidenčnej“ žaloby, nemá však ustanovenia, podľa ktorých by súd mohol vyhovieť navrhovanému petitu. Takémuto žalovanému návrhu nie je možné vyhovieť, pretože žiadne zákonní ustanovenie na vydanie takéhoto výroku neexistuje. Súd vo výrokovej časti nerozhoduje o tom, že pohľadávka je nesporná, alebo zistená, pretože zistenie popretej pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu ohľadom právneho dôvodu vzniku pohľadávky, výšky pohľadávky, vymáhateľnosti pohľadávky, atď,. Z uvedeného vyplýva, že návrh doručený súdu dňa 6. 4. 2016 nie je žalobou podľa § 32 ods. 15 z. č. 7/2005 Z. z., nie je v súlade so zákonom a súd takémuto návrhu nemôže vyhovieť. Žalobca sa v tomto konaní domáha určenia, že prihlásená pohľadávka je nesporná a považuje sa za uznanú. Určenie nespornosti pohľadávky a toho, že sa pohľadávka považuje za uznanú, však v občianskom súdnom konaní nie je možné sa domáhať s prihliadnutím na ust. § 80 písm. e) OSP a nemožno sa ho domáhať ani podľa ZKR (§ 32 ods. 15 ZKR). Takáto formulácia žalobného návrhu nezodpovedá ust. ZKR ani ust. procesného ani hmotného práva. ZKR má ustanovenia týkajúce sa „incidenčnej“ žaloby, nemá však ustanovenia, podľa ktorých by súd mohol vyhovieť navrhovanému petitu. Takémuto žalovanému návrhu nie je možné vyhovieť, pretože žiadne zákonné ustanovenie na vydanie takéhoto výroku neexistuje. Súd vo výrokovej časti nerozhoduje o tom, že pohľadávka je nesporná, alebo zistená, pretože zistenie popretej pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu ohľadom právneho dôvodu vzniku pohľadávky, výšky pohľadávky, vymáhateľnosti pohľadávky, atď.. Listinu zo dňa 20.12.2010 nie je Zmluvou o úvere uzatvorenou v zmysle § 470 a nasl. Obchodného zákonníka, ako tvrdí žalobca (asi mal na mysli § 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Podľa § 497 Obchodného zákonníka, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Takýto záväzok, veriteľa, listina doložená k prihláške, neobsahuje. V listine chýba podstatná náležitosť úverovej zmluvy - záväzok veriteľa. Zmluva o úvere neexistuje. Inú listinu, z ktorej by záväzok veriteľa vyplýval, žalobca nepredložil. Žalobca sa domáha pohľadávky na základe neexistujúceho právnemu dôvodu. Žalobca nesplnil to, čo mu pri podaní incidenčnej žaloby ukladá zákon. Prihlásená pohľadávka bola popretá v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené, žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a priznať trovy súdneho konania.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s prihláškou, oznámením o popretí, zmluvou o úvere, rozhodcovskou zmluvou, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Žalovaná v konaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe. Má za to že návrh, ktorý bol súdu doručený nie je žalobou podľa § 32 ods. 15 zák. č. 7/2015 Z.z, pretože nie je v súlade so zákonom a takémuto návrhu nemôže súd vyhovieť. Súd vo výrokovej časti nerozhoduje o tom, že pohľadávka je nesporná alebo zistená pretože zistenie popretej pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu ohľadom právneho dôvodu vzniku pohľadávky výšky pohľadávky vymáhateľnosti pohľadávky. Žalobca v prihláške uviedol že právnym dôvodom vzniku
pohľadávky je zmluva o úvere, že poskytol úpadcovi úver 400 eur. K takémuto právnemu dôvodu vzniku pohľadávky nepredložil listiny. Listinu zo dňa 20.12.2010, ktorá bola prijatá k prihláške v nečitateľnej kópii, nie je možné považovať za zmluvu o úvere uzatvorenú ako tvrdí žalobca v zmysle § 470 a nasl. Obchodného zákonníka, zrejme mal žalobca na mysli 497 a nasl. OZ. Zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka je zmluvou, kde sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Takýto záväzok veriteľa listina doložená k prihláške neobsahuje. V listine teda chýba podstatná náležitosť úverovej zmluvy t.j. záväzok veriteľa. Zmluva o úvere neexistuje. Inú listinu, z ktorej by záväzok veriteľa vyplýval, žalobca nepredložil. V závere podotkla, že žalobca predložil k žalobe rozhodcovskú zmluvu uzavretú s úplne inou osobou ako je dlžníčka, predložil zmluvu uzavretú s osobou Z.. Na základe vyššie uvedeného žiadala žalobu zamietnuť. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 20.12.2010 č.l. 7 spisu súd zistil, že v tento deň žalobca ako veriteľ uzatvoril s úpadcom M. ako dlžníkom zmluvu o úvere v ktorej je uvedené „veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 400 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392 eur t.j. celkovo zaplatiť čiastku 792 eur v 12 mesačných splátkach po 66 eur počnúc dňom 17.1.2011 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru“. Zároveň dlžník „vyhlásil že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady, zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok“. Na konci zmluvy o úvere označenej ako „Potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti“ je uvedené, že dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve. Dátum prevzatia peňažnej hotovosti 20.12.2010“. Ako zmluva o úvere tak aj potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sú vlastnoručne čitateľne podpísané dlžníkom Denisou Horváthovou.
5. Z prihlášky č.l. 4 spisu súd zistil, že dňa 2.2.2016 si veriteľ - žalobca v konkurznom konaní tunajšieho súdu 25K/29/2015 prihlásil proti dlžníkovi M. svoju pohľadávku v celkovej výške 4.761,55 eur (istina 462,69 eur, úroky 3.578,05 eur, úroky z omeškania 231,24 eur, náklady z uplatnenia 489,57 eur). Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol, že dňa 20.12.2010 uzatvoril v zmysle § 470 a nasl. Obch. zák. s úpadcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 400 eur zvýšený o poplatok vo výške 392 eur t.j. spolu 792 eur, ktorú sumu sa úpadkyňa zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 66 eur. Úpadkyňa neuhradila z poskytnutého úveru žiadnu splátku čím stratila výhodu splátok a dňa 1.6.2011 sa dlh stal splatným. Po splatnom dlhu uhradila úpadkyňa jednu splátku vo výške 66 eur čo bolo zohľadnené aj v rozhodcovskom konaní kedy dňa 7.11.2011 vydal rozhodcovský súd rozsudok ktorým zaviazal úpadkyňu na úhradu sumy vo výške 1.152,90 eur. Po vydaní rozhodcovského rozsudku uhradil veriteľ 7 splátok vo výške 484,32 eur ktoré boli započítané na sumu istiny a preto ku dňu podania prihlášky eviduje veriteľ istinu vo výške 462,99 eur. Ďalej v prihláške žalobca podrobne ozrejmil a zdôvodnil aj výšku úrokov, úrokov z omeškania a nákladov z uplatnenia. K tlačivu vyplnenej prihlášky pohľadávky žalobca priložil: Vyhlásenia veriteľa o evidovaní pohľadávky vo svojom účtovníctve, kópiu Zmenky zo dňa 20.12.2010, kópiu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, kópiu Zmluvy o úvere zo dňa 20.12.2010, kópiu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kópiu listiny označenej ako Splátky a pokuty.
6. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 22.3.2016 (č.l. 3 spisu) súd zistil, že žalovaná ako správkyňa úpadcu M. v konkurznom konaní tunajšieho súdu č.k. 25K/29/2015 oznámila žalobcovi popretie jeho prihlásenej pohľadávky v celkovej výške 4.761,55 eur a to čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Ako dôvody popretia žalovaná uviedla, že veriteľ nepredložil listiny o skutočnom vyplatení finančných prostriedkov vo výške 400 eur, kedy bol úver poskytnutý taktiež z predložených listín nevyplýva že veriteľ sa zaviazal poskytnúť úver v nejakej lehote a že dlžník sa zaviazal zaplatiť úver. Všeobecné podmienky k zmluve o úvere sú nepodpísané, taktiež nebola predložená dohoda o vyplnení zmenky ani doklad že došlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy. Zmluva o úvere je absolútne neplatne právnym úkonom resp. zmluva o úvere neexistuje.
7. Z rozhodcovskej zmluvy pripojenej k žalobe (č.l. 5 spisu) súd zistil, že dňa 2.9.2010 uzatvoril žalobca s dlžníkom: Z. predmetnú rozhodcovskú zmluvu a to na spory vzniknuté zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej zo dňa 2.10.2010.
8. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb
a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
9. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
10. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
11. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
12. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
13. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby o určenie popretej pohľadávky bolo nutné ako predbežnú otázku posúdiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o návrhu žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn. 25K/6/2015 zo dňa 28.10.2015, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 213/2015 zo dňa 5.11.2015, bol vyhlásený dňom 6.11.2015 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok dlžníka M. a súčasne bola žalovaná ustanovená za správkyňu úpadcu. V zmysle § 28 ods. 2 ZKR začala plynúť 45 dňová základná lehota na podávanie prihlášok, v ktorej žalobca zaslal prihlášku správkyni. Správkyňa v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávku poprela s tým, že písomné oznámenie správkyne o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 24.3.2016. Dňa 25.3.2016 začala plynúť žalobcovi v zmysle § 32 ods. 9 ZKR 30 dňová lehota na podanie žaloby o určenie popretých pohľadávok. Žalobca ako veriteľ si uplatnil právo na určenie popretej pohľadávky na súde žalobou dňa 6.4.2016. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote a teda včas.
16. V konaní mal súd preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že žalobca si ako veriteľ prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku voči úpadcovi prihláškou v celkovej výške 4.761,55 eur (istina 462,69 eur, úroky 3.578,05 eur, úroky z omeškania 231,24 eur, náklady z uplatnenia 489,57 eur). Správkyňa listom zo dňa 22.3.2016, doručeným žalobcovi dňa 24.6.2015, poprela pohľadávku prihlásenú žalobcom, a to čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celom rozsahu, pričom popretie zdôvodnila tým, že veriteľ nepredložil listiny o skutočnom vyplatení finančných prostriedkov vo výške 400 eur, kedy bol úver poskytnutý taktiež z predložených listín nevyplýva že veriteľ sa zaviazal poskytnúť úver v nejakej lehote a že dlžník sa zaviazal zaplatiť úver. Všeobecné podmienky k zmluve o úvere sú nepodpísané, taktiež nebola predložená dohoda o vyplnení zmenky ani doklad že došlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy. Zmluva o úvere je absolútne neplatne právnym úkonom resp. zmluva o úvere neexistuje.
17. Žalobca v konaní tvrdil, že správkyňa nepostupovala správne keď pri prihlásenej pohľadávke túto poprela čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celom rozsahu z dôvodov, ktoré uviedla v Oznámení o popretí, nakoľko táto nie je čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti sporné a nemala byť preto popretá.
18. Žalovaná v konaní zotrvala na dôvodoch popretia uvedených v písomnom oznámení a dodala, že Zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom z toho dôvodu, že neobsahuje základnú náležitosť zmluvy a to záväzok veriteľa, že poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky.
19. Žalovaná poprela pohľadávku žalobcu z dôvodu, že žalobca ako veriteľ nepredložil listiny o skutočnom vyplatení finančných prostriedkov vo výške 400 eur, kedy bol úver poskytnutý, taktiež z predložených listín nevyplýva že veriteľ sa zaviazal poskytnúť úver v nejakej lehote a že dlžník sa zaviazal zaplatiť úver. Po oboznámení sa s predloženým obsahom zmluvy o úvere nie je súdu vôbec zrejmé na základe čoho správkyňa dospela k týmto záverom. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX mal súd preukázané, že dňa 20.12.2010 žalobca ako veriteľ uzatvoril s úpadcom M. ako dlžníkom písomnú Zmluvu o úvere, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne, čitateľne uvedené, že „veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 400 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392 eur t.j. celkovo zaplatiť čiastku 792 eur v 12 mesačných splátkach po 66 eur počnúc dňom 17.1.2011 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru“. Zároveň dlžník „vyhlásil že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady, zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok“. Na konci zmluvy o úvere označenej ako „Potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti“ je uvedené, že dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve. Dátum prevzatia peňažnej hotovosti 20.12.2010“. Ako zmluva o úvere, tak aj potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sú vlastnoručne, čitateľne podpísané dlžníkom M.. Zmluva je tak celkom jasne dokladom, listinou preukazujúcou skutočné vyplatenie finančných prostriedkov úpadkyni vo výške 400 eur dňa 20.12.2010 s tým, že obsahuje výslovný záväzok dlžníka - úpadkyne zaplatiť poskytnutý úver. Aj keď v konaní správkyňa podotkla, že žalobcom k prihláške predložená kópia Zmluvy o úvere bola nečitateľná, tak zrejme bola dostatočne čitateľná k tomu, aby správkyňa tvrdila a bolo to dôvodom popretia, že v zmluve absentuje vyhlásenie, potvrdenie o vyplatení finančných prostriedkov vo výške 400 eur, deň kedy bol úver poskytnutý ako aj záväzok dlžníka zaplatiť úver. V prípade ak žalobcom predložená kópia zmluvy o úvere bola pre správkyňu nedostatočne čitateľná resp. mala pochybnosti o jej obsahu, tak bolo vhodné, aby si od žalobcu dodatočne vyžiadala čitateľnejšiu kópiu, ktorú by následne aj náležite a starostlivo posúdila. V súvislosti s obsahom zmluvy je nutné sa vyjadriť k námietke žalovanej o jej absolútnej neplatnosti z dôvodu absencie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky ako základnej zákonnej náležitosti zmluvy. Súd má za to, že aj keď v zmluve explicitne, výslovne, priamo záväzok veriteľa vyjadrený slovom „zaväzuje“ nie je, tak z obsahu Zmluvy o úvere ako celku je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky jednoznačne a bez pochybností vyjadrený a zrejmý. Treba zdôrazniť, že záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy nevyplýva len z obsahu samotnej zmluvy, ale je ho možné jednoznačne vyložiť a určiť aj z tej skutočnosti (Potvrdenie pripojené k zmluve), že k samotnému „požiadaniu dlžníka“ o poskytnutie finančných prostriedkov reálne došlo a následne došlo už aj k reálnemu splneniu záväzku veriteľa, keď tento na požiadanie dlžníka mu poskytol (pri podpise zmluvy) v jeho prospech peňažné prostriedky v sume 400 eur. Z písomnej zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca tak jednoznačne svoj záväzok na základe zmluvy už aj plnil (reálne poskytol finančné prostriedky) a preto nemožno mať vôbec pochybnosti o tom, či záväzok žalobcu ako veriteľa existuje a či zo zmluvy vyplýva, jej v nej obsiahnutý (bez ohľadu na jeho explicitné vyjadrenie). Žalovanou ponúkaný výklad Zmluvy o úvere, v ktorej podľa jej názoru absentuje záväzok veriteľa je podľa názoru súdu prísne formálny, nelogický a bez výkladu zmluvy ako celku. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je platným právnym úkonom, právnym dôvodom na základe ktorého si žalobca uplatňuje časť svojej pohľadávky. Rovnako je tak irelevantné, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú dlžníčkou osobitne podpísané, keď so zmluvy o úvere vyplýva a je to potvrdené (vlastnoručným podpisom na zmluve o úvere) samotnou dlžníčkou, že prevzala znenie všeobecných zmluvných podmienok, s ktorými sa tak objektívne mohla oboznámiť, nemala k nim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržať. Žalobca v konaní dostatočne hodnoverne preukázal listinnými dôkazmi právny dôvod a výšku prihlásenej pohľadávky. Naviac treba zdôrazniť, že žalovaná ani pri popieracom prejave ani v konaní nenamietala, nerozporovala správnosť žalobcovho výpočtu výšky prihlásenej dlžnej istiny,
úrokov, úrokov z omeškania a nákladov z uplatnenia (v ktorom zohľadnil aj čiastkové plnenia úpadkyne), s ktorým výpočtom výšky sa súd stotožnil.
20. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaná ako správkyňa úpadcu žalobcom prihlásenú pohľadávku poprela čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti neodôvodnene a preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel tak, že prihlásenú pohľadávku žalobcu určil za oprávnenú a nespornú, s tým, že k obdobnému záveru mohla na základe dôkazov predložených žalobcom dospieť aj sama žalovaná, ktorá mohla aj dodatočne ako správca pohľadávku žalobcu uznať a zapísať ju ako zistenú do zoznamu pohľadávok.
21. V závere je ešte nutné sa vysporiadať s námietkou žalovanej, že žalobe nie je možné vyhovieť už len z toho dôvodu, že žalobcom uvedený petit žaloby nemá oporu v zákone. Žalobca v petite žaloby uviedol, že sa domáha „určenia, že jeho pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX prihlásená prihláškou zo dňa 2. 2. 2016 do konkurzu sp. zn. 25K/29/2015 v časti 4.761,55 eur, ktorých právnym dôvodom vzniku sú neuhradená istina vo výške 462,69 eur, úroky vo výške 3.578,05 eur, úroky z omeškania vo výške 231,24 eur a náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 489,57 eur vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX súvisiacich s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, sú nesporné a považujú sa za uznané.“ V zmysle § 32 ods. 15 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Ako je vyššie zdôvodnené súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel je spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, keď určil, že prihlásená pohľadávka je v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti oprávnená a nesporná. Treba podotknúť, že súd pri takomto určení nevychádzal z čiastočne nesprávneho petitu žaloby, v ktorom sa žalobca domáhal, že pohľadávka je v celom rozsahu nesporná a považuje sa za uznanú. Žalobca sa mal žalobou správne domáhať určenia, že popretá pohľadávka je v celom rozsahu oprávnená, opodstatnená (prípadne nesporná) a nie jej uznaná. Súd preto vyhlásil výrok rozhodnutia v súlade so znením príslušného právneho predpisu. Súd nie je viazaný žalobným návrhom, petitom žalobcu na znenie výroku, ak žalobca v žalobe (!) presne, určite a zrozumiteľne označí určenie právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti. V takom prípade súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je striktne viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd dbá, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (rozsudok NS SR 5Cdo/ 254/2009). Žalobca sa žalobou celkom jednoznačne a bez pochybností domáha určenia tých skutočností, ktoré boli správcom popreté. Žalovanou opätovne ponúkaný prísne formálny (bez vzájomných súvislosti) ponúkaný výklad o nemožnosti vyhovenia žalobe z dôvodu nedostatočného. nesprávneho petitu nie je na mieste a v súlade so zákonom. Naviac súdu nie je ani zrejmé, prečo žalovaná uvádza (a ďalej rozoberá nesprávnosť takéhoto určenia) vo svojom vyjadrení, že žalobca sa domáha určenia, že popretá pohľadávky je „zistená“, keď takýto návrh v petite absentuje. Žalobca sa v petite žaloby domáha určenia, že jeho popretá pohľadávka je nesporná a považuje sa za uznanú a nedomáha sa určenia, že je zistená.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania (prípadne vyčíslenej žalobcom) rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to bez ohľadu na to, kto je účastníkom tohto konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to, ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní. Procesne úspešný žalobca má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu tých nákladov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mal žalobca plný procesný úspech, preto mu súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania. Je pravdou, že trovy účastníkov konkurzného konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať majetok.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).