Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_27P-132-2016.pdf
PDF · 85.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-27P/132/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. G., O.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky M. G., O.. XX.X.XXXX, Z. V.Ý. X. M. O. H. C. Č.. X, zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 20 v Košiciach, za účasti otca U. C.. U. G., O.. XX.X.XXXX, Z. V. X. M. O. H. B. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C 48/2011 zo dňa 18.9.2012 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého L. G., O.. XX.X.XXXX, zo sumy 60 € mesačne na sumu 100 € mesačne od 20.4.2016 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému L. za obdobie od 20.4.2016 do 31.12.2016 vo výške 334,70 € povoľuje otcovi splácať v splátkach po 100 € mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňa mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou následku straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka doručila tunajšiemu súdu dňa 20.4.2016 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého L. zo sumy 60 € mesačne na sumu 140 € mesačne od dňa podania návrhu.
2. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník na základe výsledkov vykonaných šetrení doporučil výživné zvýšiť primerane k možnostiam a schopnostiam rodičov a odôvodneným potrebám maloletého.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.
5. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému L. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C 48/2011 zo dňa 18.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2012, ktorým manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené, do osobnej starostlivosti matky boli zverení maloletí synovia rodičov U., R. R. L. a otec bol zaviazaný prispievať na výživu U. sumu 105 € mesačne, R. 75 € mesačne a L. 60 € mesačne.
6. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23P 398/2015 zo dňa 25.5.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2016, súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého syna R. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
7. Matka maloletého je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24.2.2015, jej evidencia trvá, sú jej vyplácané rodinné prídavky na maloletých synov R. R. L..
8. Otec maloletého má živnostenské oprávnenie od 1.2.2000. Z daňového priznania otca za rok 2015 vyplývajú vykázané príjmy 3.054,72 €, výdavky 1.910,06 €, základ dane 1.144,66 €, nulová daň. Z obchodného registra vyplýva, že otec je jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti X. F..E..D.., od vzniku spoločnosti Y. XX.X.XXXX a je predsedom predstavenstva spoločnosti G. U. R..F.. M., od vzniku spoločnosti XX.XX.XXXX.
9. Zo správy daňového úradu Košice vyplýva, že spoločnosť G. U. R..F.. daňové priznanie za rok 2015 do 15.12.2016 nepodala a spoločnosť X. F..E..D.. X. XX.X.XXXX.
10. Zo správy spoločnosti X. F..E..D.. M. vyplýva, že v tejto spoločnosti otec nebol zamestnaným a nepoberá z tejto žiadne odmeny.
11. Vyživovacia povinnosť rodičov voči plnoletému U. medzičasom pred začiatkom tohto sporného obdobia zanikla.
12. Matka býva v 4-izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve, kde býva spolu s maloletým L., v rámci striedavej starostlivosti s maloletým R. a so svojim priateľom, ktorý dosahuje príjem v priemere 600 € mesačne. Matka je vlastníčkou aj 1-izbového bytu, v ktorom pôvodne býval syn účastníkov U., ktorý byt toho času je prenajímaný za 400 €, ktoré finančné prostriedky po zaplatení jednotlivých úhrad si vo zvyšnej časti ponecháva syn účastníkov U.. Matka tento byt, ako uviedla, kúpila zo svojich úspor, ktoré jej vznikli po vyporiadaní BSM rodičov maloletého, ktoré mala pôvodne vo výške 40.000 €, byt kúpila za 35.000 € pred tri a pol rokom, naďalej z týchto má úspory vo výške 5.000 €. Mesačné náklady vo vyššie uvedenom 4-izbovom byte sú 210 €.
13. Otec maloletého býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho terajšej partnerky, v súvislosti s ktorým domom on hradí náklady na bývanie 110 - 120 € sám, keďže v tomto bývajú s priateľkou spolu len dva týždne v mesiaci, v zostávajúcich dvoch týždňoch jeho priateľka býva vo svojom byte s dvoma synmi v rámci výkonu striedavej starostlivosti o nich a v rodinnom dome býva toho času aj plnoletý syn rodičov U. a v rámci striedavej starostlivosti maloletý L., a aj maloletý syn otca Z., O.. XX.X.XXXX, ktorý pochádza z tohto jeho terajšieho partnerského vzťahu. Otec vlastní motorové vozidlá Volkswagen Passat, rok výroby 2006 a Nissan Navara, rok výroby 2009, je vlastníkom záhrady v lokalite Č. V. M. a pozemku v katastrálnom území M. - Š.R.. Otec titulom vyporiadania BSM manželov nadobudol sumu 89.000 €, z ktorej sumy žije a finančne mu vypomáha aj jeho matka, uviedol svoj príjem z podnikania v oblasti stavebníctva a obchodu 98 € mesačne.
14. Maloletý L. je žiakom 5. ročníka základnej školy, v škole je hradený poplatok ZRPŠ 25 € ročne, hradené sú poplatky súvisiace so školou organizovanými aktivitami, za obedy v školskej jedálni je mu uhrádzaných v priemere 25 € mesačne. Maloletý navštevuje horolezecký krúžok od septembra 2016 s úhradou poplatku 55 € na dobu štyroch mesiacov s výnimkou januára 2017.
15. V priebehu pojednávania vo veci rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, žiadali súd o jej schválenie a v prevyšujúcej časti matka vzala návrh späť, s čím otec súhlasil.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zistené skutkového stavu. (2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku (CMP), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
16. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a schválil rodičovskú dohodu o zvýšení výživného zo strany otca voči maloletému L. zo sumy 60 € mesačne na sumu 100 € mesačne, od podania návrhu matkou, t.j. od 20.4.2016 do budúcna, v súvislosti s čím zároveň súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C 48/2011 zo dňa 18.9.2012.
17. Zároveň súd schválil i dohodu rodičov o spôsobe uhradenia na základe schválenej rodičovskej dohody vzniknutého dlžného výživného na strane otca voči maloletému L. za obdobie od 20.4.2016 do 31.12.2016 vo výške 334,70 €, ktoré dlžné výživné povolil otcovi splatiť v splátkach po 100 € mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok.
Podľa § 29 Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. (3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
18. V súlade s citovaným § 29 CMP v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil, keďže matka v prevyšujúcej časti ňou podaný návrh vzala späť, s čím otec dieťaťa súhlasil, rovnako ako aj kolízny opatrovník.
19. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Matka a otec toto odvolanie podať nemôžu, pretože práva podať ho sa účinne vzdali.