Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-26-2022.pdf
PDF · 111.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom Mgr. Vladimírom Gurkom na hlavnom pojednávaní dňa 4.7.2022 v Starej Ľubovni v trestnej veci obž. C. L., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný C. L., nar. XX.X.XXXX v E. F., trvale bytom L., okres Stará Ľubovňa, t.č. v ÚVV Prešov
j e v i n n ý , že
dňa 21.1.2022 v rodinnom dome č. XXX v obci L., okr. Stará Ľubovňa v dopoludňajších hodinách vulgárne nadával svojmu otcovi D. L., nar. XX.X.XXXX trvale bytom L. XXX, okr. Stará Ľubovňa a vyhrážal sa mu zabitím, počas čoho pri svojich vyhrážkach rozbil sklenenú výplň na dverách svojej izby, taktiež dňa 4.2.2022 v presne nezistenom čase v dopoludňajších hodinách počas presunu z kuchyne rodinného domu do spálne vulgárne nadával svojej matke G. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX, okr. Stará Ľubovňa a tiež sa jej aj vyhrážal, že ju zabije a vyhodí z okna, následne po krátkom čase obvinený zišiel do kotolne, kde svoje vyhrážky o zabití smerované svojej matke ďalej opakoval, pričom často sa opakujúce a zintenzívňujúce sa agresívne správanie a vyhrážky C. L. v období od 19.1.2022 do 4.2.2022 u jeho rodičov vyvolali obavu o ich život a zdravie,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe (rodičoch),
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného C. L. obžalobu pre skutok na tom skutkovom základe, že v období od 19.01.2022 do 04.02.2022 v rodinnom dome č. XXX v obci L., okr. Stará Ľubovňa, v presne nezistenom čase opakovane nadával a slovne sa vyhrážal svojim rodičom zabitím, z toho dňa 21.01.2022 v dopoludňajších hodinách svojmu otcovi D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, okr. Stará Ľubovňa, nadával a vyhrážal sa mu zabitím, počas čoho pri svojich vyhrážkach rozbil sklenenú výplň na dverách svojej izby, taktiež dňa 04.02.2022 v presne nezistenom čase v dopoludňajších hodinách počas presunu z kuchyne rodinného domu do spálne svojej matky svojej matke G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, okr. Stará Ľubovňa, nadával a tiež sa jej aj vyhrážal, že ju zabije a vyhodí z okna, následne po krátkom čase obvinený zišiel do kotolne, kde svoje vyhrážky o zabití smerované svojej matke ďalej opakoval, pričom často sa opakujúce a zintenzívňujúce sa agresívne správanie a vyhrážky C. L. u jeho rodičov vyvolali obavu o ich život a zdravie. Tento skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona.
2. Súd po vykonanom dokazovaní, a to výsluchom obžalovaného, svedkov poškodených D. L. a G. L., znalcov D.. K. E., D.. a G.. L. W., zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, listinnými dôkazmi - lekárskymi správami a správami Sociálnej poisťovne, výsledkom dychovej skúšky, správami obce Kamienka a ÚVV a ÚVTOS Prešov, lustráciami v databáze súdov, v GP SR, v odpise z registra trestov, v registri priestupkov a v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, dospel k nasledovným zisteniam:
3. Obžalovaný v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a následne pri svojom výsluchu poprel, že by sa rodičom vyhrážal. Žiadne vyhrážanie z očí do očí nebolo. Takisto popísal fungovanie v domácnosti rodičov počas obdobia od 19.1.2022 do 4.2.2022, kedy videl, že rodičia sú negatívne nastavení, snažil sa im dať pozitívne myšlienky. Nemal s nimi ani fyzický konflikt, ani verbálny, ani počas tohto obdobia nepoužíval výrazy ako „zabijem ťa, zabijem“. Priznal, že mu v kuchyni otec povedal, že prečo tam chodí a smeje sa, na čo sa naštval a odišiel hore do svojej izby, kde býval, takisto že rozbil jedno okno v sklenenej výplni dverí, keď ho otec provokoval (provokácia mala spočívať v tom, že stál pri dverách, resp. že mu povedal v kuchyni, že prečo tam chodí a smeje s vulgárnym dodatkom). Poprel však, že by poškodil nábytkovú stenu v jeho izbe. V prípravnom konaní tiež tvrdil, že nadával MP3-ke, ktorá mu nešla opraviť, na hlavnom pojednávaní sa k tomuto rozporu nevyjadril. S tvrdeniami svedkov poškodených pri ich výpovedi nesúhlasil, považoval ich za krivé obvinenie. Podobne nesúhlasil so znaleckými posudkami, s tým, že by mal byť pod vplyvom nejakým návykových látok v čase skutkov kladených mu za vinu.
4. Poškodení D. L. a G. L. (rodičia obžalovaného) na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom vo svojej výpovedi takisto popísali správanie obžalovaného od 19.1.2022 do 4.2.2022, každý z toho, ako ho vnímali, ako aj skoršie problémy, ktoré s ním mali a takisto sa vyjadrili aj k liečbe syna na psychiatrii v minulosti. Obaja pri svojom výsluchu a následne na kladené otázky uviedli, že ich syn, t.j. obžalovaný, prišiel k nim večer dňa 19.1.2022, následne bol nervózny, nepokojný, nadával, rozprával si niečo, aj v zmysle „zabijem“ a pod. Poškodený D. L. popísal vyhrážanie sa mu zo strany syna, keď menovaný poškodený synovi v kuchyni rodinného domu v L. č. XXX za prítomnosti iba ich dvoch povedal, že prečo tak chodí a smeje sa, na čo obžalovaný naštval, vyšiel do svojej izby, kde do niečoho párkrát buchol, na to prišla manželka poškodeného do kuchyne a následne menovaný poškodený vyšiel k dverám do izby, kde bol ich syn, kde sa mu ospravedlňoval, na čo obžalovaný hlavou rozbil jedno sklo v sklenenej výplni dverí. Takisto popísal situáciu pri vyhrážaní manželke, kedy bol so synom v kuchyni, ktorý začal vulgárne nadávať na jeho manželku, ktorá sa modlila v spálni s tým, že ju zabije a vyhodí z okna, obžalovaný potom vyšiel do spálne, kde bola jeho mama (teda manželka poškodeného), chvíľu tam postál a potom nadávajúc a vyhrážajúc sa odišiel obžalovaný do kotolne. Tam ku dverám išla za ním jeho mama, teda druhá poškodená, ktorá počula, ako jej nadáva a vyhráža sa jej. Následne poškodený, otec obžalovaného, zavolal políciu. Rovnako, len zo svojho pohľadu, popísala tieto skutočnosti aj poškodená G. L., ktorá potvrdila, že počula, ako sa syn vyhráža jej manželovi a pri ďalšom skutku aj jej. Z jeho
správania a vyhrážok mali strach a obavu o svoj život. Obaja uviedli, že syn sa v minulosti liečil na psychiatri o G.. D., bol hospitalizovaný aj v nemocnici v Prešove na psychiatrickom oddelení. Kým bral lieky, bol pokojný, potom však začal užívať na lieky alkohol a jeho správanie sa začalo zhoršovať. Poškodený D. L. tiež popísal, akých všelijakých protiprávnych konaní sa obžalovaný dopustil či už voči nemu a manželke ako rodičom, alebo aj voči iným ľuďom.
5. Obe znalkyne, ktoré vo veci vypracovali znalecké posudky, na hlavnom pojednávaní trvali na svojich posudkoch a záveroch, ktoré v nich uviedli. Z posudku znalkyne D.. K. E., D.. a jej výpovede na pojednávaní vyplýva, že u obvineného je preukázaná patologická osobnostná štruktúra obvineného, konkrétne znaky nestabilnej dissociálnej osobnosti, labilita, impulzivita, nezdržanlivosť, a teda narušené vôľové ovládanie svojho správania. Motivácia posudzovaného konania (v prípade preukázania viny) súvisí vysoko významne s osobnosťou obžalovaného. Čo sa týka všeobecnej vierohodnosti, túto vyhodnotila ako podpriemernú. Celková úroveň rozumových schopností je v páse podpriemeru, vo všeobecnosti z hľadiska mentálnej úrovne je obvinený spôsobilý adekvátne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, avšak má významne vysoké sklony k účelovému spracovaniu prežitých skutočností.
6. Z posudku znalkyne G.. L. W. a jej výpovede na pojednávaní vyplýva, že u obvineného ide o polymorfne abnormne štruktúrovanú osobnosť, emočne nestabilnú, najmä vplyvom reaktívnej nálady, s rysmi nezdržanlivosti a impulzivity s nízkou toleranciou k frustrácii (záťaži), s poruchami sociálnej adaptácie, s prechodnými a so stresom súvisiacimi vzťahovačnými predstavami, so sklonom k skratkovému konaniu v záťažovej situácii. U obvineného ide o emočne nestabilnú poruchu osobnosti - hraničný typ. Pri tejto diagnóze nejde o psychickú poruchu v pravom slova zmysle, ale pri hraničnom type sa táto porucha osobnosti môže pri rôznych záťažových situáciách preklopiť do psychickej poruchy v pravom slova zmysle. Ďalej uviedla, že obvinený v čase spáchania trestného činu bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania. Jeho ovládacia schopnosť bola vzhľadom na dekompenzáciu jeho poruchy osobnosti v čase skutku zmenšená podstatne. Znalec navrhol uložiť obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantným spôsobom vzhľadom na jeho osobnosť a vzhľadom na jeho veľmi nízky prah dráždivosti, kde sa pri vnútornom napätí či snahe presadiť sa prejavuje u obvineného maladaptívny nekľud, predráždenosť a rozrušenosť rôzneho stupňa. Z jej pohľadu je ambulantná forma psychiatrickej ochrannej liečby zatiaľ postačujúca, keďže nejde o psychózu v pravom slova zmysle, ale vzhľadom na hraničný typ poruchy osobnosti u obžalovaného je potrebné sledovať jeho správania aj v záujme prevencie ďalšieho možného kriminogénneho správania sa obžalovaného v záťažových situáciách.
7. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, tento napĺňa všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania a spáchal ho obžalovaný, ktorý je trestne zodpovedný.
8. V danom prípade je z výsluchov obžalovaného a jeho rodičov nesporné, že obžalovaný býval v období od 19.1.2022 do 4.2.2022 u svojich rodičov v obci Kamienka, kde sa vrátil po pobyte v zahraničí. Pokiaľ však ide o správanie sa obžalovaného počas tohto obdobia a priebehu skutku kladeného obžalovanému za vinu, sa tvrdenia obžalovaného a svedkov poškodených rozchádzajú.
9. Zo skutku, ktorý je predmetom obžaloby, obžalovaného usvedčujú výpovede poškodených a nepriamo aj znalecké posudky, resp. výsluchy znalcov. Výpovede oboch poškodených súd vyhodnotil ako hodnoverné. Súd pritom vychádzal z toho, že obaja od začiatku zhodne popisujú tak správanie obžalovaného, ako aj okolnosti skutku kladeného obžalovanému za vinu, pričom v priebehu konania neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali snahu rodičov úmyselne poškodiť obžalovanému. Z ich výpovedí skôr vyplýva snaha synovi pomôcť, a to tak hmotne (keď potreboval napr. peniaze na cestu alebo nástroje do práce), ako aj tým, že ho prichýlili do ich domu, aj keď z minulosti im bolo známe problémové správanie syna, či už voči nim alebo aj voči iným osobám a aj napriek tomu, že mu kvôli týmto problémom zrušili trvalý pobyt na adrese, kde bývajú (čo potvrdil aj obžalovaný). Podobne bola u poškodených skôr badateľná snaha o liečenie syna, keďže počas liečby v minulosti videli výsledky liečby, ktorá však nebola dokončená, resp. sa v nej nepokračovalo. Aj túto snahu možno v kontexte správania obžalovaného za posledné roky (vychádzajúc z trestnoprávnej a priestupkovej minulosti obžalovaného) vnímať ako snahu pomôcť synovi, aby mohol žiť riadny život. Ani obrana obhajoby v záverečnej reči obhajcu obžalovaného, že skutok sa nestal tak, ako je popísaný v obžalobe,
pretože poškodený otec obžalovaného slabšie počuje, je z pohľadu súdu irelevantná, pretože jednak obaja poškodení zhodne popísali jednotlivé situácie aj s tým, čo obžalovaný hovoril, pričom väčšiu časť vyhrážok počuli obaja a jednak z intenzity komunikácie s otcom poškodeným na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že otec poškodeného nemá zhoršený sluch natoľko, že by bolo potrebné po ňom hlasno kričať, aby niečo počul, stačilo hovoriť iba trocha vyššou intenzitou hlasu. Tento prípadný hendikep teda nevylučuje otca poškodeného z toho, aby počul vyhrážky obžalovaného. K vierohodnosti poškodených súd tiež poznamenáva, že aj samotný obžalovaný sa bránil okrem iného tým, že žiadne vyhrážanie z očí do očí nebolo, z čoho možno dedukovať, že aj samotný obžalovaný si bol vedomý určitého nevhodného správania voči rodičom, ktoré má znaky trestného činu, ako sa mu kladie za vinu, aj keď poprel vyhrážanie sa rodičom a popieral aj nezhody medzi ním a rodičmi. Znalecké posudky vypracované vo veci tiež nasvedčujú hodnovernosti výpovedí poškodených, najmä vo vzťahu k spôsobu správania sa obžalovaného. Zo záverov a zistení znalcov, ako boli uvedené vyššie, je možné vyvodiť, že správanie obžalovaného popisované poškodenými, ako je nepokoj, nadávanie, striedané obdobiami neprirodzeného smiechu a pod., zodpovedá zistenej patologickej osobnostnej štruktúre obvineného so znakmi nestabilnej dissociálnej osobnosti s prítomnou extrémnou labilitou, impulzivitou, nezdržanlivosťou, náladovosťou, agresivitou a so zníženou toleranciou k frustrácii (záťaži) a emočne nestabilnej osobnosti - hraničný typ. Aj znalkyňa D.. E. D.. skonštatovala vysokú pozitívnu koreláciu medzi osobnosťou obžalovaného a charakterom činu, čo vysvetlila bližšie na hlavnom pojednávaní s tým, že osobnostná štruktúra obžalovaného ho predisponuje k tomu, že aj na tzv. obvyklú každodennú záťaž bude reagovať enormne zosilnene. Uvedené z pohľadu svojho odboru a odvetvia potvrdila aj znalkyňa G.. W..
10. Na druhej strane u obvineného bolo zistené, že má významne vysoké sklony k účelovému spracovaniu prežitých skutočností a tzv. lži skóre je u obžalovaného nadpriemerné vzhľadom k populačným normám. Jeho všeobecná vierohodnosť bola znalkyňou hodnotená ako podpriemerná, pričom vzhľadom k zistenému „lži skóre“, ako aj vzhľadom na osobnostnú štruktúru a rozumové schopnosti obvineného súd dospel k záveru, že aj pokiaľ ide o špecifickú vierohodnosť, je táto znížená. Takisto obranu obžalovaného, že sa rodičom z očí do očí nevyhrážal, súd považuje za bezpredmetnú, pretože nebezpečné vyhrážanie nie je naplnené len vyhrážaním sa z očí do očí. Akékoľvek konanie, ktorým sa niekto inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, napĺňa objektívnu stránku prečinu nebezpečného vyhrážania. Postačuje teda, aby z komunikácie a správania obžalovaného bolo zrejmé, že takáto vyhrážka bola vyslovená a z okolností prípadu vyplýva, že táto smerovala voči konkrétnej osobe a bola spôsobilá vzbudiť obavu o život u osoby, ktorej bola adresovaná.
11. Obžalovaný navrhol vykonať ako dôkaz aj rekonštrukciu. Rekonštrukcia v zmysle § 159 ods. 1 Tr. poriadku sa vykoná, ak má byť napodobnená situácia a okolnosti, za ktorých bol spáchaný trestný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená výpoveď obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na objasnenie veci. V danom prípade súd vyhodnotil, že na objasnenie veci postačujú aj dôkazy, ktoré boli už vykonané. Z výpovedí svedkov poškodených a zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou je možné ustáliť priebeh skutkov, ako aj zakotviť ich v určitom priestore a na preukázanie týchto skutočností mal súd k dispozícii postačujúce dôkazy. Navyše obžalovaný priebeh skutku týkajúci sa otca popísal de facto rovnako, ako jeho rodičia s výnimkou toho, že poprel, že by sa mu vyhrážal a popis skutku voči matke takisto nespochybňoval resp. nenamietal (v tom smere, že mal najprv rozprávať s otcom v kuchyni, potom mal vyjsť za matkou do spálne a potom po krátkej chvíli išiel do kotolne). Jeho obrana spočívala v popretí vyhrážania a v prípravnom konaní aj v tom, že nadával a hovoril MP3-ke, že ju vyhodí z okna. Tieto skutočnosti nie je potrebné overovať rekonštrukciou. Ak obžalovanému išlo o to, že sa rodičom nevyhrážal z očí do očí, toto potvrdili aj oni sami, keď uviedli, že sa im obžalovaný vyhrážal spoza dverí (vo vzťahu k otcovi), resp. že matka obžalovaného tieto vyhrážky počula cez dvere kotolne a manžel jej zároveň hovoril, ako sa syn vyjadroval na jej osobu a ako sa vyhrážal vo vzťahu k nej. Na overenie tejto nespornej skutočnosti nebolo potrebné vykonať rekonštrukciu.
12. Vychádzajúc z uvedených skutočností a hodnotenia dôkazov súd dospel k záveru, že skutok kladený obžalovanému za vinu sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Súd však vzhľadom na zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede poškodenej matky obžalovaného, nemal preukázané, že by sa obžalovaný počas celého obdobia od 19.1.2022 od 4.2.2022 vyhrážal obom poškodeným, keďže nadávky a vyhrážky typu „zabijem ťa“ a pod. používal tak všeobecne a jej
sa vyhrážal iba raz. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd upravil skutkovú vetu tak, ako bola uvedená vo vyhlásenom rozsudku.
13. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1. ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania napĺňajúceho objektívnu stránku tohto prečinu, keď sa vyhrážal smrťou najskôr otcovi a následne aj matke, a to takým spôsobom, že to v nich mohlo vzbudiť a aj vzbudilo dôvodnú obavu o život. Uvedené vyhrážky získali na intenzite aj spôsobom správania sa obžalovaného od vtedy, čo dňa 19.1.2022 prišiel domov k rodičom, kde si nadával, vyhrážal sa (všeobecne) slovami typu „zabijem“, hovoril si niečo sám pre seba, poškodzoval zariadenie domu (kľučky) a pod. Podobne skúsenosti rodičov s obžalovaným z minulosti, ktorý sa liečil aj u psychiatra a bol riešený pre rôzne protiprávne konania (či už trestnoprávne, či priestupkovo), ako aj štruktúra jeho osobnosti (aj keď ju nemusia rodičia vedieť odborne popísať, ale vnímali ju zo správania obžalovaného) pridala týmto vyhrážkam na váhe. Aj u bežného človeka v postavení poškodených by obdobné správanie obvineného nepochybne vzbudilo obavu o život a zdravie. Konanie obžalovaného smerovalo k porušeniu objektu chráneného uvedeným prečinom, teda k narušeniu pokojného občianskeho spolužitia, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo zo spôsobenia inej ťažkej ujmy.
14. Pokiaľ ide o otázku obžalovaného ako trestne zodpovedného subjektu (ako ďalšieho znaku trestného činu), súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný bol v čase skutku trestne zodpovedným subjektom. Súd pritom vychádzal najmä zo záverov znalkyne G.. L. W., ktorá vo svojom posudku uviedla, že obžalovaný vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť, ako aj ovládať svoje konanie. Pri ovládacej schopnosti obžalovaného síce znalkyňa konštatovala podstatné zníženie ovládacej schopnosti, avšak ani zníženie ovládacej schopnosti týmto spôsobom z pohľadu súdu nezbavuje obžalovaného trestnej zodpovednosti v tom smere, že by nebol trestne zodpovedný. Uvedené nevyplýva ani z posudku znalkyne. Nepríčetnosť, na ktorú poukazoval v záverečnej reči obhajca obžalovaného, podľa názoru súdu v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže jej predpokladom je duševná porucha, pre ktorú páchateľ nevie rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo ovládať svoje konanie. Ako uviedla aj znalkyňa G.. W. na hlavnom pojednávaní, u diagnózy zistenej u obžalovaného nejde o duševnú poruchu v pravom slova zmysle (ako to napriek tomuto vyjadreniu znalkyne uvádzal obhajca obžalovaného v záverečnej reči). Trestnú zodpovednosť obžalovaného preto súd mal preukázanú a zníženie ovládacej schopnosti obžalovaného je možné za takéhoto stavu zohľadniť pri ukladaní druhu a výmery trestu. Z vykonaného dokazovania súd tiež uzavrel, že konania sa obžalovaný dopustil s priamym úmyslom. Za tohto stavu mal súd preukázané všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania. Obžalovaný sa svojho skutku dopustil voči rodičom, teda voči blízkej osobe zmysle § 127 ods. 4 Tr. zákona, ktorá je chránenou osobou v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Týmto konaním naplnil obžalovaný znaky nebezpečného vyhrážania aj podľa § 360 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.
15. Pokiaľ ide o právne posúdenie aj vo vzťahu k § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, teda že sa obžalovaný skutku dopustil voči rodičom ako osobám vyššieho veku, toto právne posúdenie súd neakceptoval, keďže táto okolnosť musí podľa názoru súd súvisieť vecne so skutkom napr. v tom smere, že páchateľ si obeť vybral práve preto, že ide o osobu vyššieho veku, kde predpokladá menší odpor. Takéto pohnútky alebo motívy u obžalovaného neboli zistené. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že aj podľa názoru súdu je potrebné aplikovať § 360 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ale len vo vzťahu k § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, keďže rodičia sú blízke osoby obžalovaného. Toto právne posúdenie súdu nemá vplyv ani na rozpätie trestnej sadzby, ktorú je potrebné v danom prípade aplikovať.
16. Pri rozhodnutí o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad upravených v § 34 ods. 4 Tr. zákona. Obžalovaný sa skutku dopustil voči rodičom, ktorí ho prichýlili k nim domov po jeho návrate zo zahraničia, pričom z ich strany nebola daná nejaká závažná príčina k takémuto konaniu obžalovaného. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že takéto reakcie súvisia s osobnosťou obžalovaného, ktorý aj bežnú záťaž (v danom prípade vyplývajúcej napr. z iných názorov na riešenie nejakých situácií alebo nedostatku empatie a vcítenia sa do potrieb iných) dokáže reagovať prehnane a agresívne. Následkom jeho konania (a to celého jeho pobytu u rodičov, nielen posudzovaných skutkov) bolo, že rodičia boli v neustálom napätí a v čase vyhrážania pociťovali strach zo správania obžalovaného. V danom prípade pritom súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.
zákona, teda že obžalovaný bol za trestný čin už odsúdený, pričom skutkov v tomto konaní sa dopustil po cca 1,5 roku po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v predošlej veci, kde bol odsúdený za zločin vydierania, teda takisto za násilnú trestnú činnosť. U obžalovaného teda prevažuje pomer priťažujúcich okolností.
17. Súd vzhľadom na vyššie popísanú povahu uvedeného skutku, okolnosti jeho spáchania, osobnosť obžalovaného a jeho trestnoprávnu a priestupkovú minulosť, uložil obžalovanému trest odňatia slobody. V zmysle § 360 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému možno uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 3 rokov. Pri zistení vyššie uvedeného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď prevažujú priťažujúce okolnosti, sa dolná hranica trestnej sadzby za daný prečin v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona zvyšuje o jednu tretinu, teda o 10 mesiacov. Po úprave teda trestná sadzba predstavuje 16 mesiacov až 3 roky. Pri spôsobe výkonu tohto trestu a jeho výmere prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný má 15 záznamov v registri trestov rôzneho charakteru a 9 záznamov o priestupkoch. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že za posledných 10 rokov (t.j. od roku 2012) bol obžalovaný len na Slovensku odsúdený 5 krát (ostatné odsúdenia na základe rozhodnutí z roku 2017 boli vykonané cudzozemským súdom), okrem iného aj za prečin nebezpečného vyhrážania, ako aj za zločin vydierania, pričom vo všetkých týchto prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pre výkon ktorých bol v posledných 2 prípadoch zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia (predošlé odsúdenia, pri ktorých boli ukladané súhrnné tresty odňatia slobody, boli vykonávané v ústave s minimálnym stupňom stráženia). Osobnosť obžalovaného bola posúdená znalcami tak, ako je vyššie popísané, pričom znalkyňa D.. E., D.. vyhodnotila, že prognóza resocializácie u obžalovaného je skôr negatívna a je vyššie riziko obdobného kriminálneho konania obžalovaného vzhľadom na prevahu negatívnych faktorov z oblasti sociálnej, osobnostnej a z oblasti kriminogénnej (bližšie popísané v odpovedi na otázku č. 10 v znaleckom posudku). Vychádzajúc z týchto skutočností súd rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch niekoľkokrát vo výkone trestu odňatia slobody, sa vykoná v ústave so stredným stupňom stráženia. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu, súd prihliadnuc na okolnosti spáchania skutku, osobnosť obžalovaného, ktorého zistená diagnóza do značnej miery ovplyvňuje správanie obžalovaného a najmä vzhľadom na zistenú zníženú ovládaciu schopnosť obžalovaného v čase skutku súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody aj na spodnej hranici upravenej a sprísnenej trestnej sadzby je pre obžalovaného postačujúce, teda že trest odňatia slobody na 16 mesiacov nepodmienečne je postačujúci tak na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti.
18. Vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku G.. L. W. súd zároveň v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, keďže boli naplnené podmienky na jeho uloženie v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona. Súd sa pritom stotožnil s dôvodmi, pre ktoré znalkyňa navrhla túto liečbu takouto formou, ako to prezentovala na hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu, teda že vzhľadom na zistenú poruchu osobnosti obžalovaného v hraničnom pásme, ktorá sa nachádza na hranici medzi poruchou osobnosti a psychózou v pravom slova zmysle, je dôvodné takéto ochranné liečenie, ktoré za súčasného stavu postačuje vykonať aj ambulantnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.