Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-1-2017.pdf
PDF · 66.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/1/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci odsúdeného Q. M., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/203/2014 zo dňa 23.11.2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. 01. 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného Q. M., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava V napadnutým uznesením podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že sa odsúdený Q. M. v skúšobnej dobe určenej mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/203/2014 zo dňa 26.09.2014 neosvedčil a vykoná uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd prvého stupňa rozhodol tak, že odsúdeného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil osobitným písomným podaním. V sťažnosti namieta, že v skúšobnej dobe s výnimkou spáchaného prečinu viedol riadny život, našiel si prácu v odbore automechanik, staral sa o rodinu, maloleté dieťa a o vážne chorú manželku. Spáchaný prečin v skúšobnej dobe oľutoval, bola to nerozvážna chyba, ktorou ohrozil svoju rodinu. Poukazuje na to, že občianske združenie RE/set podala dňa 25.10.2016 návrh na prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného. Sudca na verejnom zasadnutí uviedol, že ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti nie je možné, nakoľko už uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia. Je názoru, že táto úvaha nie je správna, nakoľko spáchaním skutku v skúšobnej dobe by malo dôjsť k prerušeniu plynutia skúšobnej doby. Navrhuje, aby krajský súd vyhovel jeho sťažnosti a ponechal podmienečné odsúdenie v platnosti po primeranom predĺžení skúšobnej doby a prípadnom uložení primeraných obmedzení a povinností a netrvať na vykonaní nepodmienečného trestu.
Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený Q. M. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/203/2014 zo dňa 26.09.2014 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2014. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňom 27.09.2014 a uplynula dňa 27.03.2016.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil, inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, nakoľko sa opätovne dopustil úmyselnej trestnej činnosti. V tomto smere možno poukázať na rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/84/2015 zo dňa 23.12.2014, právoplatný dňom 26.04.2016, ktorým bol odsúdený za spáchanie prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Skutok spáchal dňa 06.05.2015, t. j. počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený Q. M. neviedol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život, nakoľko počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil opätovne úmyselnej trestnej činnosti. Odsúdený je teda recidivista, ktorého nedokázalo napraviť uloženie trestu nespojeného s výkonom trestu odňatia slobody. Vzhľadom k uvedenému neprichádza do úvahy iné rozhodnutie, než rozhodnutie o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený sám svojím protiprávnym konaním dal najavo, že uloženie trestu odňatia slobody bez jeho výkonu nemôže viesť k jeho náprave.
V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa, keď odsúdeného Q. zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z odpisu registra trestov totiž vyplýva, že pred spáchaním trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania, nebol vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu.
Pokiaľ sa odsúdený v sťažnosti domáhal ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti za súčasného predĺženia skúšobnej doby, tak takéto rozhodnutie neprichádza v jeho prípade do úvahy. V tomto smere poukazuje sťažnostný súd na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.12.2012 sp. zn. Tpj 43/2012 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR v roku 2013 pod č. 44), v zmysle ktorého rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a súčasne o primeranom predĺžení skúšobnej doby môže súd urobiť len v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré ide.
Vzhľadom k tomu, že skúšobná doba podmienečného odsúdenia už v prípade Q. M. uplynula, nie je možné, s poukazom na zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu, vydať rozhodnutie o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti. Pokiaľ odsúdený v sťažnosti poukazoval na to, že sa riadne stará o dieťa a ťažko chorú manželku, tak ide o okolnosti, ktoré krajský súd nemôže zohľadniť v rámci konania o sťažnosti proti rozhodnutiu o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Tieto okolnosti by prípadne mohol vziať do úvahy Prezident SR v konaní o udelení individuálnej milosti.
Krajský súd v Bratislave nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú, v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por., zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.