Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/1/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci odsúdeného Q. M., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/203/2014 zo dňa 23.11.2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. 01. 2017 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného Q. M., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava V napadnutým uznesením podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že sa odsúdený Q. M. v skúšobnej dobe určenej mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/203/2014 zo dňa 26.09.2014 neosvedčil a vykoná uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd prvého stupňa rozhodol tak, že odsúdeného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil osobitným písomným podaním. V sťažnosti namieta, že v skúšobnej dobe s výnimkou spáchaného prečinu viedol riadny život, našiel si prácu v odbore automechanik, staral sa o rodinu, maloleté dieťa a o vážne chorú manželku. Spáchaný prečin v skúšobnej dobe oľutoval, bola to nerozvážna chyba, ktorou ohrozil svoju rodinu. Poukazuje na to, že občianske združenie RE/set podala dňa 25.10.2016 návrh na prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného. Sudca na verejnom zasadnutí uviedol, že ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti nie je možné, nakoľko už uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia. Je názoru, že táto úvaha nie je správna, nakoľko spáchaním skutku v skúšobnej dobe by malo dôjsť k prerušeniu plynutia skúšobnej doby. Navrhuje, aby krajský súd vyhovel jeho sťažnosti a ponechal podmienečné odsúdenie v platnosti po primeranom predĺžení skúšobnej doby a prípadnom uložení primeraných obmedzení a povinností a netrvať na vykonaní nepodmienečného trestu.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený Q. M. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/203/2014 zo dňa 26.09.2014 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2014. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňom 27.09.2014 a uplynula dňa 27.03.2016.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil, inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, nakoľko sa opätovne dopustil úmyselnej trestnej činnosti. V tomto smere možno poukázať na rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/84/2015 zo dňa 23.12.2014, právoplatný dňom 26.04.2016, ktorým bol odsúdený za spáchanie prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Skutok spáchal dňa 06.05.2015, t. j. počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený Q. M. neviedol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život, nakoľko počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil opätovne úmyselnej trestnej činnosti. Odsúdený je teda recidivista, ktorého nedokázalo napraviť uloženie trestu nespojeného s výkonom trestu odňatia slobody. Vzhľadom k uvedenému neprichádza do úvahy iné rozhodnutie, než rozhodnutie o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený sám svojím protiprávnym konaním dal najavo, že uloženie trestu odňatia slobody bez jeho výkonu nemôže viesť k jeho náprave.

V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa, keď odsúdeného Q. zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z odpisu registra trestov totiž vyplýva, že pred spáchaním trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania, nebol vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu.

Pokiaľ sa odsúdený v sťažnosti domáhal ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti za súčasného predĺženia skúšobnej doby, tak takéto rozhodnutie neprichádza v jeho prípade do úvahy. V tomto smere poukazuje sťažnostný súd na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.12.2012 sp. zn. Tpj 43/2012 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR v roku 2013 pod č. 44), v zmysle ktorého rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a súčasne o primeranom predĺžení skúšobnej doby môže súd urobiť len v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré ide.

Vzhľadom k tomu, že skúšobná doba podmienečného odsúdenia už v prípade Q. M. uplynula, nie je možné, s poukazom na zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu, vydať rozhodnutie o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti. Pokiaľ odsúdený v sťažnosti poukazoval na to, že sa riadne stará o dieťa a ťažko chorú manželku, tak ide o okolnosti, ktoré krajský súd nemôže zohľadniť v rámci konania o sťažnosti proti rozhodnutiu o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Tieto okolnosti by prípadne mohol vziať do úvahy Prezident SR v konaní o udelení individuálnej milosti.

Krajský súd v Bratislave nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú, v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por., zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.