Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3CbZm/247/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľa BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, proti odporcovi F. I. S., W..S.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Š. X, XXX XX I., o zaplatenie 1.608,81 Eur s príslušenstvom zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 58/2014-19 zo dňa 05.05.2014 sa ponecháva v platnosti.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Boledoviča náhradu trov konania vo výške 191,54 Eur na účet č. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v S. S., W..S.. a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená 4.2.2014, žalobca žiadal, aby súd žalovaného zmenkovým platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 1.608,81 eur s úrokom 6% ročne z nej od 2.8.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 5,36 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovaný úver dlžníkovi W. I.. Pohľadávku, ktorá vznikla tým, že dlžník úver riadne a včas nesplácal, žalovaný postúpil spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., ktorá túto pohľadávku následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 postúpila jemu. Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj zabezpečovacia blankozmenka, ktorú dlžník vystavil v prospech žalovaného. Na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú dlžník uzavrel so žalovaným, bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie ako majiteľ blankozmenky využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke v deň výkonu práva. Následne dlžníka vyzval, aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na zmenke a zmenku zaplatil. Dlžník povinnosť nesplnil, preto zaslal svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu o nezaplatení. Žalovaný príslušnou doložkou nevylúčil svoju zodpovednosť na zaplatenie zmenky, a keďže ako indosant je jedným zo solidárne zaviazaných zmenkových dlžníkov, postih uplatňuje proti nemu.

2. K žalobe pripojil prvopis zmenky, fotokópiu dohody o vyplňovacom práve k zmenke, výzvu vystaviteľovi na zaplatenie zmenky, upovedomenie indosanta o nezaplatení zmenkovej sumy s dokladom o doručení a správu pre vystaviteľa o nezaplatení zmenkovej sumy.

3. Z prvopisu zmenky súd zistil, že ju vystavil W. v Rimavskej Sobote dňa 27.5.2005 a zaviazala sa zaplatiť na rad žalovaného v Rimavskej Sobote, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Rimavská Sobota, bez protestu, dňa 1.10.2013 zmenkovú sumu 1.608,81 Eur.

4. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Na jej rube sú zapísané dva indosamenty, prvý z 2.3.2007 na rad LICITOR factoring, s.r.o. a druhý z 18.12.2008 na rad žalobcu.

5. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadnym majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosamentom.

6. Predložením prvopisu zmenky s nepretržitým radom indosamentov žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak nebola zmenka zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).

7. Žalovaný ako indosant mal možnosť svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky vylúčiť príslušnou doložkou, a keďže tak nespravil, je v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona aj on spolu s vystaviteľom a po ňom nasledujúcim indosantom zaviazaný majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Zmenkový zákon v čl. I. § 47 ods. 2 dáva majiteľovi právo výberu v tom, či bude plnenie žiadať od každého z nich alebo len od niektorých z nich alebo od všetkých dohromady, pričom nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

8. Indosant je len nepriamy dlžník, pre zachovanie postihových práv proti nemu je majiteľ povinný v zmysle čl. I. § 45 ods. 1 zmenkového zákona dať správu o odopretom zaplatení svojmu indosantovi a vystaviteľovi (cudzej zmenky) do štyroch pracovných dní po predložení zmenky na platenie. Z listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k žalobe, súd zistil, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 2.8.2013 upovedomil svojho indosanta LICITOR factoring, s.r.o. o odopretom zaplatení zmenky. Upovedomenie mu bolo doručené 6.8.2013.

9. Na prejednanie námietok nariadil súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 22.12.2015, pojednávanie. S účinnosťou od 01.07.2016 bol OSP zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( . Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Konania o zmenkovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V čase rozhodovania súdu o námietkach už bolo s účinnosťou od 23.12.2015 zákonom č. 438/2015 Z. z. ustanovenie § 175 z OSP vypustené. Zmenkový platobný rozkaz však bol žalovanému doručený do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., preto súd podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP postupoval podľa doterajších predpisov.

10. Žalovaný námietky odôvodnil tým, že kauzálny vzťah medzi ním a žalobcom, ktorý by zmenka zabezpečovala, neexistuje, zmenku vystavil dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nemu ako veriteľovi mal zo zmluvy o úvere, zmenka teda neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. Kauzálnu pohľadávku postúpil zmluvou 2.3.2007 spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. a súčasne na jej rad indosoval zmenku. Za prevod zmenky nedostal žiadnu protihodnotu, indosamentom neplnil a ani nezabezpečoval nijaký svoj vlastný záväzok voči žalobcovi či jeho predchodcovi. V článku VII. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky sa s postupníkom dohodol, že za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky neručí, t. j. ani za plnenie zabezpečovacích prostriedkov, a v čl. III. ods. 4 zmluvné strany vyhlásili, že po úhrade dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z tohto právneho vzťahu. Mal za to, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu, keďže mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé z textu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, ktorú žalobca uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., najmä z bodu 5.6., v ktorom prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných pohľadávok, je plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje, a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávok voči dlžníkom alebo voči osobám, ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok. Za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávok, je potrebné považovať aj jeho tým, že zmenky indosoval na právneho predchodcu žalobcu, je preto jednoznačné, že žalobca vedel, že on za vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá a zmenka neslúži na zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok. Pohľadávky boli postúpené s tým,

že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa žalobcovi podarí vymôcť od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Konanie žalobcu hodnotí ako zlomyseľné, prostredníctvom indosovaných zmeniek sa snaží získať stopercentnú hodnotu pohľadávok, za ktorú jeho právny predchodca zaplatil len 26% hodnoty. Bez ohľadu na to, či primárnym úmyslom žalobcu bolo zmenky uplatniť len voči úverovým dlžníkom, nemôže žalobca poprieť, že nadobudnutie a uplatnenie zmeniek voči ne realizoval bez toho, aby si uvedomoval, že mu tým spôsobí škodu vo výške 74% hodnoty postúpenej pohľadávky. Aj nepriamy úmysel na prípustnosť kauzálnych námietok podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona postačuje. Kauzou zmenkového záväzku je postúpenie úverovej pohľadávky, ku ktorej úverový dlžník vystavil zabezpečovaciu zmenku, hospodárskym dôvodom prevodu zmenky bolo postúpenie úverovej pohľadávky, preto v rámci riadneho výkonu zmenkového práva nemôže žalobca od neho získať plnenie, na ktoré zjavne nemohol pomýšľať ani jeho právny predchodca, tobôž teda žalobca samotný. Účelom indosovania zmenky bolo uľahčiť vymoženie úverovej pohľadávky od úverového dlžníka.

11. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca uplatnením zmenky voči nemu len zneužíva abstraktný charakter zmenky, ale ani skutočnosť, že zmenku indosoval bez doložky „sine obligo", ho nezbavuje práva na ochranu, vyplývajúcu z okolností stojacich mimo zmenky. Aj v zmenkovom práve platí princíp zakazujúci zneužitie práva a tento princíp nesmie byť popieraný len formálnym odvolaním sa na garančný účinok indosamentu a abstraktný charakter zmenky. V rozpore s dobrými mravmi môže byť aj taký výkon práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, ale jeho motiváciou je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú osobu, prípadne ak je zrejmé, že vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi účastníkmi, v postavení niektorého z nich navonok. Zneužitie práva zakazuje ustanovenie § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) a taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. (ObZ), právnu ochranu. Účelom garančného účinku rubopisu je poskytnutie garancie indosanta voči novému majiteľovi zmenky za materiálnu kvalitu predávaného cenného papiera. Zmenku indosoval bezodplatne a len v súvislosti s odplatným postúpením úverovej pohľadávky. Považoval preto za odporujúce elementárnej spravodlivosti a základným princípom civilného práva, ak by mal ručiť za vymožiteľnosť takto indosovanej zmenky. Žalobca podľa neho zjavne nekoná dobromyseľne a výkon jeho práva nemôže požívať právnu ochranu. Právne normy nie je možné vykladať len prísne formálne, doslovne a striktne, bez prihliadnutia na mimoprávne ale aj právne pravidlá humanizácie realizácie práva, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (IV. ÚS 1735/07), keď konštatoval, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne nespravodlivému záveru, potom znamená porušenie základných práv.

12. Pre prípad, ak by sa súd s týmito námietkami nestotožnil, žalovaný namietol neexistenciu vyplňovacieho práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne identifikuje zmenku a pre neurčitosť je absolútne neplatná. Preto žalobca blankozmenku doplnil neoprávnene, len s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. Ďalej namietol, že jeho zmenka nezaväzuje, keďže on žalobcovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelil, vyplňovacie právo mohol žalobca využiť len voči vystaviteľovi, on by mohol byť zaviazaný len podľa textu, ktorý na listine bol v čase, kedy sa na ňu podpísal. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke ako dvojstranný právny úkon môže zakladať práva a povinnosti len medzi jej účastníkmi, ktorí prejavili vôľu byť dojednanými právami a povinnosťami zaviazaní, rozširovať jej účinky na iné osoby je možné len na základe zákona a zo žiadneho ustanovenia zmenkového zákona priamo ani výkladom nevyplýva, že povinnosť strpieť vyplnenie blankozmenky, ktorú na seba prevzal iba vystaviteľ zmenky, pôsobí alebo prechádza aj na indosanta, ak on sám neprejavil vôľu byť touto povinnosťou viazaný. Odhliadnuc od toho považoval právo žalobcu vyplniť blankozmenku za premlčané a premlčania sa dovolal. Právo mohlo byť prvýkrát využité nasledujúci deň po splatnosti zabezpečovanej pohľadávky, úverový dlžník sa do omeškania dostal 16.5.2006 a trojročná premlčacia doba uplynula 16.5.2009. Žalobca blankozmenku vyplnil až po uplynutí premlčacej lehoty dňa 1.8.2013. Právo vyplniť blankozmenku sa premlčiava rovnako ako iné majetkové alebo nemajetkové práva, ktoré nie sú Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom určené ako nepremlčateľné a výkladom práva nie je možné zákon dopĺňať. Ako nemajúce oporu v zákone preto neobstojí ani tvrdenie, že kým existuje blankozmenka, existuje aj právo ju vyplniť. Ak by súd tento názor neuznal, vzniesol námietku premlčania samotného zmenkového nároku proti nemu ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 zmenkového zákona. Dátum splatnosti v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve veriteľa (§ 563 a § 340 ods. 2 a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý žalobca do blankozmenky doplnil, ale od okamihu, kedy tak mohol urobiť prvý krát. Mal za to, že ak by právo vyplniť blankozmenku nepodliehalo premlčaniu, vytvorila by sa skupina absolútnych, v podstate nepremlčateľných práv, a v prípade zabezpečovacích zmeniek by majiteľ mohol

odďaľovaním vyplnenia blankozmenky požadovať od dlžníka prostredníctvom zmenky plnenie, aj keď by zabezpečená pohľadávka bola premlčaná.

13. Žalovaný tiež namietal výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že žalobca nijak nepreukázal ani nedoložil, že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Mal za to, že dôkazné bremeno ťaží žalobcu nie len vzhľadom na to, že on už nie je majiteľom kauzálnej pohľadávky a nie je v jeho možnostiach preukázať skutočnú výšku úverovej pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu do blankozmenky vyplnil žalobca a v konaní sa jej zaplatenia domáha.

14. Nakoniec namietol zmeškanie lehoty pre predloženie zmenky na platenie, lebo žalobca nepreukázal (nepredložil doklad o predložení, resp. doručení), že zmenka bola predložená dlžníkovi resp. domicilátovi (banke) na platenie a ten ju odmietol zaplatiť, zmeškaním lehoty žalobca podľa čl. I. § 53 zmenkového zákona stratil práva proti indosantom.

15. Ako dôkazy žalovaný v konaní 3CbZm 229/2014 predložil vo fotokópiách zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s postupníkom LICITOR factoring, s.r.o. a zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú 18.12.2008 medzi postupcom LICITOR factoring, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom.

16. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zmenkový zákon nerozdeľuje zmenky na zabezpečovacie a platobné, každá zmenka je dokonalý cenný papier, práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práve len zmenkovou listinou a existovať môžu len v súvislosti s ňou. Zmenka bola pôvodne neúplná, vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce údaje doplniť, toto právo sa priamo indosovaním zmenky, bez potreby osobitnej dohody, previedlo na nového majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči žalovanému, ale voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie udelil. Ako nadobúdateľ zmenky sa nikdy nepodieľal na indosovaní, indosovanie prebehlo v čase, kedy majiteľom zmenky nebol a toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto akékoľvek tvrdenie žalovaného o jeho zlomyseľnosti a porušení zásad poctivého obchodného styku v súvislosti s indosovaním zmenky považoval len za účelové. Vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky a jej nezávislosť od prípadného príčinného vzťahu, nemá existencia kauzy medzi majiteľom a priamym dlžníkom vplyv na zmenkový záväzok, logicky preto nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa a nepriameho dlžníka, tak, ako sa toho žalovaná dovoláva. Zodpovednosť žalovanej vyplynula priamo zo zákona a skutočnosť, či sú jej kauzálne námietky prípustné alebo nie, nemá žiaden vplyv na garančnú funkciu indosamentu. Žalovaný sa indosovaním zmenky za jej vymoženie zaručil, a keďže garančný účinok doložkou napísanou na zmenke nevylúčil, je ex lege nepriamym zmenkovým dlžníkom, čo znamená, že ak vystaviteľ ako priamy dlžník zmenku nezaplatil, dôsledkom je zodpovednosť indosanta v podobe postihu za neplatenie. Za takýchto okolností nie je možné považovať jeho konanie za odporujúce dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, ako žalovaný v námietkach nesprávne uviedol. On konal v zmysle platných právnych predpisov, kauzálnu pohľadávku si proti dlžníkovi riadne v súdnom konaní uplatnil, a keď nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie. Nikomu nemôže byť na škodu uplatnenie si svojich práv. Záručný účinok indosamentu nie je možné vylúčiť mimozmenkovou dohodou a pre zmenkový záväzok žalovaného nie je podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky. Domnieval sa, že neobstojí ani námietka premlčania vyplňovacieho práva, nejde o majetkové právo, súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej akcesorické, nie je ho preto možné uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky v údaji zmenkovej sumy považoval za neúplnú bez uvedenia, v čom žalovaný vidí nesprávnosť výšky sumy a bez tvrdenia a preukázania, že zmenku nadobudol v zlej viere alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Zmenku predložil vystaviteľovi na platenie v mieste platenia, o ktorej skutočnosti vystaviteľa vopred informoval. O predložení zmenky na platenie bola spísaná notárska zápisnica a o nezaplatení zmenky upovedomil svojho indosanta. Lehoty na predloženie zmenky boli dodržané, žalovaný zmeškanie lehôt namietla len účelovo. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu", ktorá je účinná aj voči nepriamym dlžníkom, preto v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona zaťažuje žalovaného dôkazné bremeno preukázať, že lehoty neboli dodržané, len samotné tvrdenie nepostačuje.

17. K vyjadreniu k námietkam žalobca pripojil fotokópiu notárskej zápisnice osvedčujúcej, že zmenka nebola v deň splatnosti v mieste platenia zaplatená. Dodatočne predložil fotokópiu neprevzatej obálky, v ktorej vystaviteľovi zaslal výzvu na zaplatenie zmenky, podací hárok, rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2009-1748 zo dňa 20.10.2009, ktorým bol úverový dlžník zaviazaný zaplatiť žalobcovi kauzálnu pohľadávku.

18. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, na ktoré boli strany riadne a včas predvolané, ale nakoľko obe súhlasili s rozhodnutím vo veci bez ich účasti, pojednávanie súd uskutočnil v ich neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. So súhlasom strán a na ich návrh sa súd oboznámil so zápisnicou o výsluch strán v konaní. 3CbZm 229/2014, prevzal do súdneho spisu zápisnice z pojednávania v obdobnej veci, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1CbZm/39/2014, v ktorej bol 18.11.2014 vypočutý ako svedok O., štatutárny zástupca spoločnosti LICITOR factoring s.r.o., a dňa 2.2.2015 bol vypočutý žalobca - konateľ Ing. A.. Žalovaný navrhol ako svedka vypočuť vystaviteľa zmenky, a to jednak na preukázanie, či mu bola výzva na zaplatenie zmenky doručená, jednak na preukázanie jeho ochoty dostaviť sa v deň splatnosti do platobného miesta a zmenku zaplatiť, ak by sa o jej vyplnení a splatnosti dozvedel, a nakoniec k tomu, či sa žalobca (alebo jeho predchodca) pokúsil voči nemu akokoľvek zmenku alebo ňou zabezpečenú pohľadávku vymáhať. Nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka objasnené, už boli preukázané listinnými dôkazmi, súd dokazovanie ako nadbytočné nevykonal. Iné dôkazy strany vykonať nežiadali.

19. Medzi stranami nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná na rad žalobcu, neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil žalobca na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel so žalovaným. Žalovaný namietol, že žalobca nebol oprávnený blankozmenku vyplniť voči nemu, on mu takéto oprávnenie neudelil, vyplnená zmenka ho preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona môže byť zaviazaný len podľa pôvodného textu, a keďže listina v tom čase ešte neobsahovala podstatné náležitosti zmenky, zmenkovým dlžníkom sa nestal.

20. Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný bol priamym účastníkom dohody o vyplňovacom práve, preto, aj keď on sám oprávnenie neudelil, musel pri indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina bude doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky dojednal. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u ktorého nemožno dovodiť ani len neformálnu dohodu o vyplňovacom práve, t. j. ktorý pri podpisovaní blankozmenky nemohol jej vyplnenie vôbec predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona zaviazaný podľa pôvodného textu listiny. Žalovaný pri indosovaní vedel, že je zmenka neúplná, a nakoľko sám v námietkach uviedol, že podmienky na vyplnenie blankozmenky boli v čase, kedy kauzálnu pohľadávku postúpil, splnené, musel už pri indosovaní zmenky počítať s tým, že v blankozmenke majiteľ doplní chýbajúce údaje. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísal bez toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčil, ktorú skutočnosť je potrebné považovať za konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky aj s účinkami voči nemu.

21. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke žalovaný označil za absolútne neplatnú pre neurčitosť v identifikácii blankozmenky, v dôsledku čoho nevedno, v ktorej zmenke bol majiteľ oprávnený doplniť chýbajúce údaje. Preto podľa neho žalobca doplnil chýbajúce údaje v blankozmenke neoprávnene, len s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda o vyplňovacom práve, zákon nepredpisuje, ani neurčuje, akým spôsobom má byť blankozmenka identifikovaná. Požiadavke určitosti preto zodpovedá každé také označenie, ktoré nevzbudzuje vážnejšie pochybnosti o tom, ku ktorej listine sa vyplňovacie oprávnenie viaže. V dohode o vyplňovacom práve k zmenke je žalovaný označený ako zmenkový veriteľ a vystaviteľ zmenky ako zmenkový dlžník. Z článku I. ods. 1 a 2 vyplýva, že zmenku vystavil zmenkový dlžník v prospech zmenkového veriteľa, že zmenkou sú zabezpečené pohľadávky zmenkového veriteľa zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 0036 4010 05 RSU zo dňa 27.5.2005 a že zmenka neobsahuje údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti.

22. Formulár dohody o vyplňovacom práve k zmenke s rovnakým obsahom žalovaný používal opakovane pri zabezpečovaní svojich úverových pohľadávok. Dôvodný je preto záver, že ak dohodu koncipoval on, považoval v tom čase, ešte ako zmenkový veriteľ, dohodu v časti identifikujúcej blankozmenku, za dostatočne určitú. Za dostatočne určitú ju považuje aj súd napriek tomu, že listina nie je označená údajmi, ktoré nepodliehali vyplňovaciemu právu (dátum a miesto vystavenia, platobné miesto, domicil). Pri identifikácii blankozmenky treba vychádzať z obsahu dohody ako celku, z ktorého jednoznačne vyplýva, kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a aký kauzálny vzťah je ňou

zabezpečený. Nemôžu preto vzniknúť žiadne vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej blankozmenke bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť dátum splatnosti a zmenkovú sumu, najmä ak žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že by úverový dlžník vystavil v ten istý deň, kedy bola uzavretá zabezpečovaná zmluva, v jej prospech aj inú blankozmenku, ktorá zabezpečovala iný kauzálny vzťah. Prihliadnuť je potrebné aj na to, že túto dohodu o vyplňovacom práve odovzdal žalovaný indosatárovi spolu s blankozmenkou pri jej indosovaní, ako viažucu sa práve k tejto blankozmenke.

23. Námietku neurčitosti dohody o vyplňovacom práve k zmenke žalovaná, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydané v obdobnej veci dňa 29.10.2015 pod sp. zn. 2Obdo/19/2014, rozšírila aj o tvrdenie, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter príčinnej zmluvy, je súd povinný ex offo skúmať, či dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú uzavrela so spotrebiteľom, je dostatočne zrozumiteľná, najmä v ustanoveniach tvoriacich predmet dohody, a či je vôbec platná (§ 39 . Citovala časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/52/2015, podľa ktorého nie je spôsob stanovenia zmenkovej sumy v dohode oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky, dostatočne určitý, ak je vyjadrený len tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.

24. Vzhľadom na účel, pre ktorý bola dohoda o vyplňovacom práve k zmenke uzavretá, v podstate absolútna určitosť spôsobu stanovenia výšky zmenkovej sumy ani neprichádza do úvahy. Pri vystavení blankozmenky nie je ešte isté, či vôbec a kedy budú splnené podmienky na vyplnenie, t.j. nedá sa predvídať, aká bude výška zabezpečovanej pohľadávky, ani určiť spôsob jej výpočtu. Zabezpečený zmluvný záväzok sa postupom času vyvíja (znižuje sa čiastočným plnením, môže sa zvýšiť alebo zmeniť jeho obsah napr. v dôsledku porušenia zmluvných povinností a pod.). Očakávať sa dá, že každý dlžník, aj spotrebiteľ, vie, aké záväzky uzavretím úverovej zmluvy na seba prevzal, kedy a v akej výške má platiť splátky úveru, aké sú úroky z úveru a poplatky, musí si byť vedomý, či a v akom rozsahu záväzky splnil a aspoň zbežne je uzrozumený so sankciami, ktoré boli dojednané pre prípad porušenia zmluvných povinností. Za dostatočne určitú preto treba považovať aj takú dohodu o vyplňovacom práve k zmenke, v ktorej je horná hranica zmenkovej sumy limitovaná aktuálnou výškou zabezpečovanej pohľadávky, keďže spôsob jej výpočtu je riešený v zmluve, z ktorej pohľadávky sú blankozmenkou zabezpečené (obdobný názor vyplýva napr. aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoZm 41/2014).

25. Odhliadnuc od uvedeného sa zmenka nestáva neplatnou v dôsledku neplatnosti dohody oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky. Prípadná neplatnosť vyplňovacej dohody len umožňuje zmenkovému dlžníkovi vzniesť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona.

26. Ďalej žalovaný namietol výšku sumy, ktorú žalobca do blankozmenky doplnil. Námietku skutkovo vymedzil len tým, že žalobca nijak nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o vyplňovacom práve. Nakoľko už nie je veriteľom zabezpečovanej pohľadávky, považoval argumentum ad absurdum prijatie výkladu, že on musí preukazovať obsah a výšku zabezpečovanej pohľadávky, najmä ak blankozmenku vyplnil žalobca a je preto prirodzené, že on musí preukázať výšku sumy, ktorú do blankozmenky doplnil a ktorej zaplatenia sa domáha.

27. Námietku vymedzenú iba tvrdením, že žalobca nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, nie je možné posudzovať podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Podstata vznesenej námietky nespočíva v tvrdení, že žalobca nedodržal dojednania o vyplnení blankozmenky, ale v tom, že žalobca dodržanie dojednaní nepreukázal.

28. Žalobca, napriek tomu, že blankozmenku vyplnil a práva z nej si uplatnil na súde, nemá povinnosť preukázať, že ním doplnená suma zodpovedá všetkým pohľadávkam veriteľa, vyplývajúcim zo zmluvy o úvere. Vyplnením chýbajúcich údajov sa z neúplnej listiny stala riadna zmenka spätne ku dňu vystavenia. Aj takáto zmenka je abstraktným, dokonalým a nesporných cenným papierom, v ktorom sú inkorporované práva a záväzky. Žalovaný nepriamo poprel pravdivosť obsahu zmenky, ale bez vecnej argumentácie, pričom samotná skutočnosť, že už nie je veriteľom zabezpečenej pohľadávky, nie je pre relevantné spochybnenie správnosti zmenkovej sumy postačujúca.

29. Zmenkou zabezpečovaná pohľadávka je v čl. I ods. 2 dohody o vyplňovacom práve k zmenke definovaná ako pohľadávka a jej príslušenstvo, vyplývajúca zo zmluvy o spotrebnom úvere pre

obyvateľstvo č. 0036 4010 05 RSU zo dňa 27.5.2005 alebo z odstúpenia od nej. Žalobca bol preto oprávnený doplniť do blankozmenky nielen dlžnú úverovú istinu, ale aj jej príslušenstvo, ktorým sú v zmysle § 121 ods. 3 úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30. Žalobca predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2009-1748 zo dňa 20.10.2009, ktorým bol úverový dlžník zaviazaný, aby žalobcovi zaplatil úverovú pohľadávku vrátane úverového úroku, úroku z omeškania a náhrady trov konania. Týmto rozsudkom žalobca výšku kauzálnej pohľadávky preukázal. Keďže žalovaný v námietkach správnosť výšky doplnenej zmenkovej sumy výslovne nenamietal, nemohol by sa súd jej výškou zaoberať ani v prípade, ak by žalobca do blankozmenky doplnil sumu, ktorá nároky priznané rozhodcovským rozsudkom prekračuje.

31. Ako nedôvodné hodnotil súd aj všetky námietky premlčania. Právo vyplniť blankozmenku nepatrí k majetkovým právam, je prejavom výkonu vlastníckeho práva. Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, keďže sa viaže iba k nej, od nej je závislé, jedine k nej je akcesorické, nie je samostatne prevoditeľné a vykonať ho môže len vlastník listiny. V zmysle § 100 ods. 2 sa vlastnícke právo nepremlčiava, nemôže sa preto premlčať ani výkon vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojho vlastníctva chýbajúce údaje. Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou a zanikne jeho výkonom. Žalovaný sa premlčania dovolal v čase, kedy už vyplňovacie právo žalobcu zaniklo (právo sa skonzumovalo). Proti vyplneniu blankozmenky sa preto žalovaný mohol brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona.

32. Vyplnením chýbajúcich údajov sa blankozmenka stala riadnou zmenkou, takže premlčanie nárokov z nej sa môže posudzovať výlučne len podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods. 2 zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky s doložkou „bez trov" proti indosantom premlčujú v jednom roku odo dňa splatnosti zmenky. Zmenkový zákon výslovne určuje začiatok plynutia premlčacej lehoty, nie je preto možné počiatok behu lehoty posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ako sa žalovaný v námietkach domáhal, a to ani v prípade, ak pôvodne išlo o blankozmenku, v ktorej chýbal dátum splatnosti.

33. Žalobca bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k zmenke oprávnený doplniť v blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva a ako dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Žalovaný, ktorý v pozícii zmenkového veriteľa dohodu formuloval, vyplňovacie oprávnenie majiteľa zmenky časovo neobmedzil, nič preto žalobcovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady vyplnenia naplnili.

34. V záverečnom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o spotrebiteľskom úvere, preto je súd na základe zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015 aj v tomto konaní povinný ex offo skúmať platnosť zmenky. Prieskumná povinnosť sa podľa neho týka aj dohody o vyplňovacom práve k zmenke, a to z pohľadu, či sú dostatočne chránené práva dlžníka v rozsahu § 52 a nasl. OZ, alebo či sa jedná o absolútne neplatnú spotrebiteľskú zmluvu, čoho dôsledkom je neplatnosť zmenky. Mal zato, že dohoda o vyplňovacom práve k zmenke jednoznačne nemôže prejsť testom prijateľnosti, ide o neprijateľnú zmluvnú úpravu, lebo spotrebiteľ, ako osoba zaviazaná zo zmenky, by vzhľadom na absenciu lehoty, do kedy najneskôr je možné vyplňovacie právo uplatniť, stratil možnosť ochrany danej mu inštitútom premlčania. Majiteľovi zmenky dohoda umožňuje doplniť blankozmenku napriek tomu, že zabezpečená pohľadávka je už premlčaná, čím je naproti tomu dlžník zbavený možnosti úspešne sa brániť námietkou premlčania.

35. Za podstatné treba považovať nielen to, či mal žalobca možnosť vyplnením blankozmenky odňať spotrebiteľovi právo namietať premlčanie zabezpečenej pohľadávky, ale najmä, či udelené oprávnenie vykonal spôsobom, ktorým reálne spotrebiteľa na jeho právach ukrátil. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že zmenkou zabezpečená pohľadávka v čase vyplnenia blankozmenky premlčaná nebola (premlčacia doba neuplynula ani doteraz). Kauzálnu pohľadávku si voči úverovému dlžníkovi uplatnil na rozhodcovskom súde, rozhodcovský rozsudok, ktorým bol dlžník na zaplatenie úverovej pohľadávky zaviazaný, sa stal vykonateľný 11.1.2010. Od tohto dňa začala v zmysle § 110 ods. 1 plynúť nová, desaťročná premlčacia doba, ktorá uplynie 11.1.2020. V blankozmenke vyplnil dátum splatnosti 1.8.2013, a keďže trojročná premlčacia doba na uplatnenie zmenkových nárokov voči vystaviteľovi

vlastnej zmenky (čl. I. § 70 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona) by uplynula 1.8.2016, doplnením blankozmenky nebola premlčacia doba „umelo" predĺžená, ako dodatočne tvrdil žalovaný.

36. Námietku straty zmenkových práv proti nepriamym dlžníkom (čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona) žalovaný odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal predloženie zmenky vystaviteľovi na platenie.

37. Žalobca bol v zmysle čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona povinný predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. Zmenka bola splatná 5.8.2013 v Rimavskej Sobote, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Rimavská Sobota.

38. Podľa notárskej zápisnice, osvedčujúcej inú skutočnosť, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval vystaviteľa, aby zmenku v deň splatnosti v platobnom mieste zaplatil. Zmenka bola prezentovaná 1.8.2013 o 13,15 hod. v Rimavskej Sobote, v pobočke OTP Banka Slovensko, a.s., ale v uvedený deň sa do platobného miesta vystaviteľ nedostavil a zmenku nezaplatil.

39. Žalovaný nepovažoval tento dôkaz za dostačujúci, nešlo podľa neho o kvalifikovanú prezentáciu ale čisto len formálny úkon. Po odoslaní výzvy už žalobca vystaviteľa nekontaktoval, vystaviteľ sa o vyplnení zmenky a jej predložení na platenie nedozvedel a žalobca zmenku v podstate predkladal len sám sebe, resp. notárovi.

40. Majiteľ vlastnej zmenky by stratil postihové práva proti nepriamym dlžníkom len vtedy, ak by zmenku v lehotách uvedených v čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona nepredložil vystaviteľovi na platenie. Žalobca preukázal, že lehoty dodržal, preto, bez ohľadu na to, že sa vystaviteľ o prezentovaní zmenky nedozvedel, žalobca zmenkové práva proti žalovanej nestratil. Od žalobcu, ktorému zmenkový zákon určuje na prezentáciu zmenky len tri pracovné dni, nebolo možné spravodlivo žiadať, aby výzvu, v ktorej vystaviteľovi oznámil deň a miesto, kde bude zmenka predložená na platenie, doručoval opakovane alebo vystaviteľa iným spôsobom o prezentácii upovedomil. Z hľadiska zachovania práv je relevantné len to, že žalobca v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil. Napriek tomu, že v notárskej zápisnici sa neuvádza, že zmenka bola predložená banke ako domicilátovi, účinky prezentácie ostali zachované.

41. Žalovaný považoval za rozhodujúce najmä kauzálne námietky, vyplývajúce z jeho vlastného vzťahu k prvému indosatárovi LICITOR factoring, s.r.o., s ktorým 2.3.2007 uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok. Namietal, že absentuje kauza zmenky, lebo on podľa zmluvy za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok nezodpovedá, takže spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. by dnes nemohla spravodlivo žiadať plnenie z rovnakej zmenky, a ak u LICITOR factoring, s.r.o. absentuje kauza tejto zmenky, musí záver o absencii kauzy zmenky platiť aj pre nárok uplatnený žalobcom.

42. Podľa č. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo ku skorším majiteľom, ibaže majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

43. Žalovaný tvrdil, že žalobca pri nadobúdaní zmenky vedel, za akých podmienok on kauzálnu pohľadávku postúpil, musel preto vedieť, že za vymoženie kauzálnej pohľadávky nezodpovedá a že sa môže kauzálnymi námietkami brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť. Ak napriek tomu zmenku nadobudol, konal vedome na jeho škodu.

44. Tento záver považovala žalovaná za preukázaný aj vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami žalobcu a svedka O.. Z. J. v konaní sp. zn. 1CbZm/39/2014. Vychádzal z toho, že nakoľko spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o., s ktorým bola zmluvou o postúpení pohľadávok v kauzálnom vzťahu, nemohla zmenku voči nemu účinne uplatniť, bolo majiteľa zmenky potrebné formálne zmeniť. Žalobcu považoval len za zdanlivo nezávislého od kauzálneho vzťahu, za nastrčeného prostredníka, a tento špekulatívny obchod podľa neho sledoval výlučne len obohatenie sa týchto spoločností na jeho úkor, bez potreby zdĺhavého a namáhavého vymáhania pohľadávok od úverových dlžníkov. Skutočnosť, že spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. má stále na uplatnení zmeniek voči nemu záujem, hoci majiteľom zmeniek je

už žalobca, vyplýva aj z toho, že sa O. stretol s jej zástupcami ohľadne prebiehajúceho zmenkového sporu. Za podozrivú považoval aj výšku odplaty za postúpenie, keďže LICITOR factoring, s.r.o. zmenky a pohľadávky postupoval žalobcovi so stratou, napriek tomu O. ako svedok tvrdil, že ponuka bola pre nich zaujímavá, čo podľa žalovaného podporuje domnienku, že medzi obomi spoločnosťami existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania, ktoré robia pre LICITOR factoring obchod skutočne zaujímavým.

45. Skutočnosť, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek vedel, že on za vymoženie kauzálnych pohľadávok nezodpovedá, vyplýva podľa žalovaného už zo samotnej žaloby, v ktorej žalobca opisuje pôvod pohľadávok. O tom, že žalobca bol oboznámený s obsahom zmluvy o postúpení, ktorú on uzavrel s LICITOR factoring, s.r.o., svedči bod 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú žalobca s touto spoločnosťou uzavrel dňa 18.12.2008 a v ktorom žalobca prehlásil, že je .. „plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje". Rovnako táto skutočnosť podľa neho vyplynula z výpovedí žalobcu a svedka, ktorí zhodne potvrdili, že žalobca si dal urobiť pred kúpou pohľadávok a zmeniek právny audit, ktorým overoval platnosť predchádzajúcich postúpení pohľadávok. Poukázal na to, že hlavným predmetom podnikania žalobcu je vymáhanie pohľadávok, nepochybne si teda pred nadobudnutím zmeniek a úverových pohľadávok dôkladne overil celé ich právne pozadie, vrátane zmluvy, ktorú on uzavrela s LICITOR factoring, s.r.o.

46. Žalovaný z bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008, v ktorom si žalobca vymienil, že ak so zmenkami na súde neuspeje (v skutočnosti sa v bode 4.2 zmluvy neúspech na súde nespomína), môže žiadať vrátenie celej zaplatenej odplaty, vyvodil, že hlavným predmetom obchodu boli pre žalobcu len zmenky a úverové pohľadávky bez zmeniek boli preňho bezcenné. Domnieval sa, že žalobca nemal dôvod podmieňovať celú odplatu za postúpené úverové pohľadávky perfektnosťou zmeniek, ak by mienil zmenky uplatniť voči úverovým dlžníkom, a z toho je zrejmé, že od počiatku zamýšľal zmenky použiť iba voči nemu. Tým, že žalobca sám priznal, že zmenky uplatňuje len v tých prípadoch, v ktorých sa mu ani cestou exekúcie nepodarilo od dlžníka vymôcť úverovú pohľadávku, považoval žalovaný za preukázané, že za uplatnením zmenky žalobca nevidí formálny garančný účinok indosamentu, ale kauzu spočívajúcu v jeho zodpovednosti za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok, t. j. kauzu, o ktorej od počiatku vedel, že voči nemu neexistuje. Dôkazom o tom, že žalobca od počiatku mienil zmenky uplatniť iba voči nemu, sú aj formálne vykonávané zachovávacie úkony, čisto formálny spôsob, ktorým sa žalobca snažil predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie, hoci vedel, že sa vystaviteľ o dátume splatnosti nedozvedel.

47. Žalovaný týmito skutočnosťami považoval za preukázané, že žalobca v čase nadobúdania zmeniek vedel, že on za vymoženie pohľadávok nezodpovedá, čo samotné podľa neho už stačí na záver o vedomom konaní na jeho škodu. Tými istými skutočnosťami zároveň považoval za preukázaný aj úmysel žalobcu nadobudnúť zmenky s cieľom uplatniť ich napriek tomu voči nemu.

48. V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa pri nadobúdaní zmenky s kauzálnou pohľadávkou oboznámil, poznal jej povahu, stav a pôvod, vrátane zabezpečenia, ktoré sa na pohľadávku vzťahovalo (vyplýva to napr. aj z bodu 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008).

49. Kauzálne námietky žalovaného vyplývajú zo zmluvy o postúpení pohľadávky, zo skutočnosti, že sa za zaplatenie postúpených pohľadávok nezaručil. Žalobca uviedol, že presné podmienky, za akých žalovaný pohľadávky predával, nepoznal alebo si myslí, že ich nepoznal, jeho postupca sa v zmluve za vymoženie nezaručil a na tému ručenia žalovaného diskusiu neviedol. Súčasne však označil za štandardné, že ten, kto pohľadávky predáva, sa za ich vymožiteľnosť nezaručí. Vzhľadom na to považoval aj súd za preukázané, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek vedel, resp. prinajmenšom mohol vedieť, že ani žalovaný za vymožiteľnosť kauzálnych pohľadávok nezodpovedá. Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky na škodu žalovaného nebolo v konaní preukázané. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobca v okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu žalovanej a že práve s týmto úmyslom ich nadobudol.

50. Žalobca (jeho konateľ) vo výpovedi uviedol, že úverové pohľadávky, ktorých pôvodným veriteľom bol žalovaný, nadobudol v čase, kedy nemal skúsenosti so zmenkami, bol to najväčší problém, s ktorým sa právnici borili, lebo dovtedy so zmenkami nerobili. Chcel mať istotu, že zmenky budú dobre indosované a pravdepodobne z tohto dôvodu bol do zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 zahrnutý bod 4.2.

Zmenky len skontroloval, či boli naňho prepísané a uložil ich do trezoru. Jemu postupník nedeklaroval, že za vymožiteľnosť zmeniek bude zodpovedať žalovaný, predpokladal, že ani postupník v tom čase o zodpovednosti žalovaného nevedel. Úverové pohľadávky hneď po kúpe uplatnil na rozhodcovskom súde, tento postup považoval za výhodnejší, lebo jednak sa v rozhodcovskom konaní uplatňuje fikcia doručenia, takže na rozhodnutie nebolo treba dlho čakať, a jednak všetky pohľadávky mohol žalovať na jednom mieste, nebolo to pracne. Následne prebehlo exekučné konanie a niektoré pohľadávky boli vymožené. Až neskôr, po analýzach, zistil, že žalovaný na zmenkách nevylúčil zodpovednosť za zaplatenie a stal sa zmenkovým dlžníkom. Ak by o tejto skutočnosti vedel v čase postúpenia pohľadávok, možno by uvažoval aj o kúpe ďalších balíkov pohľadávok žalovaného, ktoré mu boli ponúknuté. Po zistení, že na zmenkách chýba vylúčenie, ktoré by mu bránilo vymáhať od všetkých, čo sú na zmenke podpísaní, zmenky postupne vypĺňal a uplatňoval proti dlžníkom. Použil len tie zmenky, v ktorých mu úverový dlžník pohľadávku nezaplatil ani v exekúcii. V súdnom konaní si zmenky uplatnil iba voči žalovanému, ktorý je zo všetkých indosantov najbonitnejší dlžník, voči vystaviteľom už získal exekučný titul na rozhodcovskom súde a ďalší exekučný titul preto nebol potrebný.

51. Z výpovede O.a, ani z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že žalovaný príslušnou doložkou na zmenke nevylúčil svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de iure poskytol zabezpečenie. Skutočnosť, že postupca nepovažoval žalovaného za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie, je zrejmá aj z toho, že ju o postúpení písomne neupovedomil (resp. žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by mu oznámenie zaslal), hoci podľa bodu 5.7. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 mal povinnosť postúpenie oznámiť nie len dlžníkom, ale aj tým, ktorí poskytli zabezpečenie.

52. Za prepojenie spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. so žalobcom súd nepovažoval účasť štatutárneho zástupcu tejto spoločnosti na rokovaní so zástupcami žalovaného o zaplatení zmeniek. Z výpovede svedka JUDr. J., ktorý je štatutárnym zástupcom spoločnosti BBF capital, a.s. a LICITOR factoring, s.r.o., vyplynulo, že obe spoločnosti skúpili viacero balíkov pohľadávok zabezpečených zmenkou, ktorých pôvodným veriteľom bol žalovaný. Žalobca od nich odkúpil len jeden balík (cca 300 pohľadávok), takže časť zmeniek majiteľa nezmenila. Účasť štatutárneho zástupcu dvoch obchodných spoločností, ktoré vlastnili žalovaným indosované zmenky, na rokovaní s ním o mimosúdnom riešení ich zaplatenia, je preto logická napriek tomu, že ani jedna z obchodných spoločností pravdepodobne zatiaľ zmenky proti žalovanému na súde neuplatnila. Svedok O.. J. výslovne uviedol, že nikdy so žalovaným nerokoval v mene žalobcu.

53. Predaj pohľadávok žalobcovi so stratou 1% z ich nominálnej hodnoty nemusí nevyhnutne znamenať, že medzi postupcom a postupníkom existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania. Svedok potvrdil, že ním zastúpené obchodné spoločnosti vlastnili veľké množstvo týchto pohľadávok, ktoré síce štandardným spôsobom vymáhali, ale pre veľké množstvo sa nedali naraz spracovať. S prihliadnutím na túto skutočnosť a tiež na to, že zmenkami boli zabezpečené záväzky zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch, takže vzhľadom na silnejúcu ochranu spotrebiteľa bola vymožiteľnosť pohľadávok oslabená, nie je rozhodnutie odpredať pohľadávky so stratou 1% nepochopiteľné. Treba uviesť, že aj žalovaný postupoval pohľadávky so stratou, za odplatu vo výške 26% z hodnoty pohľadávok ku dňu ich postúpenia.

54. Podľa názoru súdu nie je možné z ustanovenia bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 jednoznačne vyvodiť, že pre žalobcu boli hlavným predmetom obchodu iba zmenky, ktoré by od počiatku zamýšľal použiť jedine voči žalovanému. Na základe bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 mal žalobca nárok na zľavu vo výške odplaty v prípade, ak sa preukáže, že zabezpečovacie prostriedky, ktoré vznikli za účelom zabezpečenia postúpených pohľadávok, nie sú spôsobilé v zmysle zákona č. 191/1950 Zb., prípadne v zmysle iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ak všeobecne záväzné predpisy postúpenie práv a povinností z postúpenej zmenky, resp. iného zabezpečovacieho prostriedku a/alebo úkonu vylučujú. Žalobca ani svedok nevedeli uviesť, na návrh ktorého účastníka zmluvy bol tento bod do zmluvy zahrnutý. Obaja zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali medzi úverovými pohľadávkami a zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok.

55. V zmluve o postúpení, ktorú žalovaný uzavrel s LICITOR factoring, s.r.o. sa obdobné ustanovenie, podľa ktorého by postupník mal právo na vrátenie odplaty pre vady zmenky, nenachádza. Dokonca v čl. VII. ods. 3 je právo výslovne vylúčené vo vzťahu k zabezpečeniu postúpenej pohľadávky. Svedok

O.. J. však uviedol, že pohľadávky, ktoré im žalovaný postúpil bez zmeniek, mu vracali a o vrátení sa robili protokoly. Žalovaný toto tvrdenie nerozporoval. Nie je preto vylúčené, že obsah bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 len reflektoval skúsenosti postupcu z jeho minulých vzťahov so žalovaným.

56. Je pravdou, že žalobca nepoužil zmenky v súdnom konaní pri vymáhaní úverových pohľadávok od úverových dlžníkov, samotnú túto skutočnosť však nie je možné považovať za úmysel žalobcu od počiatku zmenky uplatniť výlučne len proti žalovanému. Žalobca dostatočne vysvetlil, prečo takýto postup zvolil. Treba uviesť, že ani v prípade, ak by žalobca ihneď po nadobudnutí uplatnil zmenky voči vystaviteľom, nič by mu nebránilo, aby dodatočne v súdnom konaní zaplatenie žiadal aj od žalovaného (čl. I. § 47 ods. 2 a 4 zmenkového zákona).

57. Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych námietok v zmysle prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel žalobcu nadobudnúť zmenku na škodu žalovaného ako nepriameho dlžníka. Žalobca by v čase nadobudnutia zmenky musel vedieť, že nebyť indosovania zmenky na jeho rad, by sa žalovaný proti jeho predchodcovi kauzálnou námietkou úspešne ubránil proti povinnosti zmenku zaplatiť a zmenku napriek tomu nadobudol, spoliehajúc sa len na abstrakčný účinok indosamentu.

58. Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemá dôvod pochybovať o tom, že nie každý majiteľ alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon dôkazom je aj konanie žalovanej pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil, nemožno vyvodzovať žiadne závery.

59. Žalobca tvrdil, že v čase indosovania zmeniek ešte nevedel, že nenapísaním príslušnej doložky žalovaný svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčil, a keďže ani z ostatných vykonaných dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní zmeniek vedome na škodu žalovaného. Nedbanlivosť žalobcu, dokonca ani jeho hrubá nedbanlivosť, spočívajúca v tom, že pri vynaložení patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek zistiť, že sa žalovaný stal nepriamym zmenkovým dlžníkom, nepostačuje. Kauzálne námietky preto nie sú prípustné.

60. Z rovnakých dôvodov, ktorými žalovaný odôvodnil vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky na jeho škodu, považoval za preukázané, že sa žalobca pri uplatňovaní zmenky dopúšťa šikanózneho výkonu práva, keď si v rozpore s dobrými mravmi z titulu zmenky v skutočnosti uplatňuje kompenzáciu za nevymožiteľné úverové pohľadávky. Hrozí podľa neho tiež riziko, že žalobca paralelne získa rovnaké plnenie od úverového dlžníka aj od neho, hoci de iure z rôznych právnych úkonov. Takýto stav nemôže napĺňať atribúty dobrých mravov a požívať právnu ochranu. Mal zato, že žalobca len zneužíva abstraktný charakter zmenky, využil jeho chybu, že pri indosovaní nevylúčil garančný účinok indosamentu, ale ani táto chyba nemôže navodiť stav, pri ktorom sa žalobca špekulatívne na jeho úkor obohatí, keď tomu odporujú všetky kauzálne súvislosti, z ktorých vyplýva, že nikdy nemal niesť zodpovednosť za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok. Žalobca sa nekalým spôsobom od počiatku rozhodol zmenky voči nemu zneužiť, spôsobiť jej škodu a sebe privodiť neodôvodnený prospech. Celý spor označil za výsledok špekulatívneho biznisu žalobcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorí svoje podnikateľské riziko pri vymáhaní pohľadávok od úverových dlžníkov transformujú na istý zisk pri vymáhaní pohľadávok od neho, bez toho, aby museli vynaložiť väčšiu námahu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 1735/07, v ktorom sa konštatuje, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne nespravodlivému záveru, znamená porušenie základných práv, mal za to, že ani v tomto prípade by súd nemal právne normy vykladať len prísne formálne.

61. K tejto námietke je potrebné v prvom rade poukázať na to, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym, má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši. Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní, považuje len Občiansky zákonník ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. upravuje iba užší okruh vzťahov, najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis uplatní iba vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani Občiansky zákonník.

62. Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265 by preto bolo možné jedine v prípade, ak by zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje.

63. Zmenkové práva a záväzky sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv. zabezpečovaciu zmenku. Ak majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubou nedbanlivosťou alebo konal vedome na škodu dlžníka, poskytuje zmenkový zákon dlžníkovi ochranu tým, že mu umožňuje brániť sa proti zaplateniu zmenky aj námietkami, vyplývajúcimi z mimozmenkových vzťahov. Za prílišný formalizmus nie je, podľa názoru súdu, možné považovať skutočnosť, že ak špeciálna právna norma výslovne pripúšťa možnosť vznášať kauzálne námietky len za presne stanovených podmienok, súd nepriznaná úspech námietkam, odvolávajúcim sa jedine na ustanovenia všeobecného predpisu, ktoré nie sú na zmenkový vzťah vzhľadom na osobitnú úpravu použiteľné.

64. Vedomé konanie na škodu dlžníka, za ktoré je treba považovať aj dôvody, ktorými žalovaný odôvodnil námietku výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, je podľa ustanovenia prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona právne významné len v prípade, ak týmto spôsobom majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní. Prípadné zneužitie práva, ku ktorému došlo neskôr, už nemá na povinnosť dlžníka zmenku zaplatiť, žiaden vplyv.

65. Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcim spôsobom, nie je možné jeho ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky a povinnosti zmenkového dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal žalobcovi právo zo zmenky jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by posúdil jeho postup, ktorý nasledoval po nadobudnutí zmenky, ako šikanózny výkon práva, zámerne smerujúci k poškodeniu žalovaného, v skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu, vyplývajúcu z ustanovenia prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona.

66. Pravdou je, že Ústavný súd Českej republiky v náleze č. IV. ÚS 457/10 z 18.7.2013, na ktorý tiež žalovaný poukázal, vyslovil názor, že aj v zmenkových vzťahoch nemôže súd priznať ochranu výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím. Tento záver však prijal v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa, vo vzťahoch, v ktorých je zmenkový dlžník ako spotrebiteľ „slabšou" stranou, od ktorej sa nedá očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve a zmenka bola uplatnená medzi subjektmi, ktoré zásadne neboli v rovnakom postavení. Ústavný súd zdôraznil, že treba rozlišovať, či do zmenkového vzťahu vstupujú dvaja podnikatelia, alebo podnikateľ a nepodnikateľ. V tomto prípade však ide o zmenkovo-právny vzťah dvoch podnikateľov. Žalovaného nie je možné považovať za slabšiu stranu a ani vzájomný pomer strán sa nedá považovať za nerovnovážny.

67. Ako je už v bode 23. odôvodnenia tohto rozsudku uvedené, žalovaný v záverečnom vyjadrení upozornil na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 20Obdo/19/2014 z 29.10.2015, v ktorom v obdobnej veci vyslovil názor, že ak sa z obsahu spisu javí zmenka ako zmenka „spotrebiteľská", treba sa zaoberať aj otázkou, či je zmenka platná. Súčasne poukázal na novelizované znenie čl. I. § 17 zmenkového zákona a mal za to, že súd aj v tomto konaní musí z úradnej povinnosti prihliadať na spotrebiteľský charakter zmenky.

68. Účelom zmien, ktoré boli zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015 zavedené do zmenkového zákona (čl. I. § 17 a čl. III. § 3a) bolo zabezpečiť ochranu osôb, ktorých zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zaviazanosť žalovaného zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Len samotná skutočnosť, že zmenkou boli zabezpečené záväzky spotrebiteľa z úverovej zmluvy (v ktorej mal žalovaný postavenie veriteľa), túto súvislosť v prípade žalovaného ako nepriameho zmenkového dlžníka nezakladá. Dôvod vzniku tohto jeho záväzku vyplýva jedine zo zmenky samotnej, z predpisov zmenkového práva, nakoľko zaviazanosť žalovaného zmenkou vznikla výlučne len v súvislosti s garančným účinkom indosamentu. Priama súvislosť so spotrebiteľskou zmluvou v prípade žalovaného nie je daná ani tým, že v zmysle čl. I. § 49 zmenkového zákona má možnosť po vyplatení zmenky vykonať ďalší postih proti vystaviteľovi (spotrebiteľovi). Právo vystaviteľa brániť sa proti povinnosti zmenku zaplatiť, ostáva aj pri ďalšom postihu zachované, a nakoľko, na rozdiel od žalovaného, vznikla zaviazanosť vystaviteľa zmenkou v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, bol by

súd v prípadnom súdnom konaní, vedenom v ďalšom postihu, povinný v zmysle aktuálneho znenia čl. I. § 17 zmenkového zákona prihliadnuť na spotrebiteľský charakter zmenky.

69. Bez ohľadu na to, či zaviazanosť žalovaného vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, bol súd ex offo povinný zaoberať sa platnosťou zmenky aj z pohľadu ustanovenia čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení účinnom od 23.12.2015, podľa ktorého neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom, ktorý s účinnosťou od 1.1.2011 úplne zakázal použitie zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, bol zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy, t. j. zákona č. 258/2001 Z. z., počnúc od 1.1.2008 mohol podľa § 4 ods. 6 zákona veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

70. Zmenka, z ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje postihové práva, bola vystavená 27.5.2005, v ktorom čase ešte nebolo zákonom zakázané použitie zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Ani jedna z vyššie uvedených právnych noriem nemá spätnú účinnosť, preto zmenku nie je možné považovať za neplatnú ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona.

71. Zmenkový záväzok je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach žalovaný nemal povinnosť zmenku zaplatiť, ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti.

72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 73. V konaní bol úspešný žalobca, ktorý si trovy uplatnil, preto mu súd ich náhradu priznal. Súd preto rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a zaviazal žalovaného na úhradu trov konania v celkovej výške 191,54 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. 74. Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 191,54 Eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška"), ktoré sú vyčíslené takto: Tarifná odmena vo výške 71,37 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. b) a c) vyhlášky, a to za úkon: písomné podanie na súd - vyjadrenie k námietkam odporcu dňa 26.08.2014 vo výške 71,37 Eur, porada s klientom vo výške 71,37 Eur, spolu vo výške 142,74 Eur. 75. Náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky prislúcha advokátovi za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2014 vo výške 8,04 Eur a za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2017 vo výške 8,84 Eur, spolu vo výške 16,88 Eur. 76. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o DPH, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu, t. j. o sumu 31,92 Eur (20 % DPH zo sumy 159,62 Eur). 77. Náhradu trov 191,54 Eur zaplatí odporca v zmysle § 149 ods. 1 OSP navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu, ktorý na tento účel označil účet č. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..