Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-35Cb/216/2016

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľa: Moris Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Alejova 4, IČO: 36214574, proti odporcovi: BS Group JLR s.r.o., so sídlom v Košiciach, Húsková 1, IČO: 47736950, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

rozhodol:

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2016 žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil k označeným hnuteľným veciam vo vlastníctve odporcu záložné právo v prospech navrhovateľa, z dôvodu ohrozenia exekúcie. V návrhu navrhovateľ uviedol, že medzi stranami sporu bola dňa 30.6.2016 uzavretá Zmluva o podnájme nebytových priestorov, na základe ktorej mal odporca ako podnájomca uhrádzať navrhovateľovi ako nájomcovi nájomné a náklady na služby spojené s užívaním nebytového priestoru, ktorá zanikla v dôsledku výpovede zo strany navrhovateľa listom zo dňa 30.11.2016, nakoľko odporca nájomné a náklady za služby v celkovej výške 2.336,93 € neuhradil. Záväzok voči navrhovateľovi odporca uznal v Dohode o uznaní záväzku zo dňa 14.12.2016 s tým, že v zmysle čl. III sa zmluvné strany dohodli na splatnosti záväzku do 31.12.2016. Návrh odôvodnil tým, že odporca sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie a nedisponuje žiadnym iným majetkom ako tým, ktorý je označený v petite návrhu, pričom možno predpokladať, že financuje svoje podnikanie z cudzích zdrojov, bude mať viac veriteľov, ktorých nebude schopný uspokojiť a svoj jediný majetok speňaží a nepoužije na uspokojenie ani jedného z nich. Ďalej uviedol, že v snahe posilniť svoje právne postavenie ako veriteľa a z dôvodu, že do splatnosti záväzku môže odporca úmyselne znižovať svoj majetok a tým ohrozovať budúci výkon exekúcie, považuje za nevyhnutné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na podporu svojich tvrdení doručil navrhovateľ súdu Zmluvu o podnájme nebytových priestorov, výpoveď zo zmluvy, dohodu o uznaní záväzku a účtovnú závierku odporcu k 31.12.2015. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Neodkladné opatrenie ( zabezpečovacie opatrenie ) nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu, pričom podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že

bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo ( exekúcia ) strany sporu ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia ( zabezpečovacieho opatrenia ) navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia ( zabezpečovacieho opatrenia ) vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia ohrozená, pričom nebezpečenstvo zmarenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri exekúcii, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Len samotná konštatácia navrhovateľa o nepriaznivej finančnej situácii odporcu a predpoklady navrhovateľa o financovaní podnikania odporcu z cudzích zdrojov a jeho neschopnosti uspokojiť veriteľov na nariadenie zabezpečovacieho oparenia nemôže stačiť, preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení, návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Na dôvažok súd uvádza i to, že v predloženej Dohode o uznaní záväzku bola zmluvnými stranami dohodnutá nová splatnosť záväzku do 31.12.2016, pričom návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol doručený súdu už dňa 19.12.2016, teda v čase kedy pohľadávka, ktorej zabezpečenia sa navrhovateľ domáha, ešte nebola splatná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.