Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-151-2021.pdf
PDF · 86.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/151/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., A. D. XX, zastúpená Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krivá 3, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 44C/77/2019 zo dňa 18. októbra 2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 44C/77/2019-224 zo dňa 18. októbra 2021 vo výroku II. o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd zamietol z dôvodu, že rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi stranami sporu, bola platne dohodnutá a súd nezistil iné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. O nepriznaní náhrady trov konania úspešnému žalovanému proti neúspešnej žalobkyni súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP, keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému vzhliadol vo finančnej a životnej situácii žalobkyne, ktorá je nezamestnaná, jej jediným príjmom je dávka v nezamestnanosti vo výške 300 € a jej výdavky predstavujú sumu 235 € mesačne. Okrem toho je povinná plniť podľa rozhodcovského rozsudku mesačnú splátku vo výške 70 € a vyčíslené trovy konania a právneho zastúpenia žalovaného predstavujú sumu 783,25 €, ktorú sumu by žalobkyňa nebola schopná zaplatiť a dostala by sa tak do stavu núdze. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania argumentoval tým, že konanie pred všeobecným súdom iniciovala žalobkyňa, ktorá bola od počiatku kvalifikovane právne zastúpená a nesie výlučnú zodpovednosť za výsledok, t.j. všetky riziká spojené s uplatnením alebo bránením práva. Žalovaný vykonal v priebehu súdneho konania len úkony nevyhnutne potrebné na bránenie práva a dosiahnutie úspechu vo veci a s tým spojené náklady boli teda vynaložené výlučne za účelom bránenia práva v konaní, ktoré neinicioval. Vzhľadom na zásahu úspechu, ktorá sa uplatňuje v sporových konania pri rozhodovaní o náhrade trov konania, je žalobkyňa ako neúspešná strana sporu povinná nahradiť mu vzniknuté trovy konania. Nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP má byť iba výnimočné. Súd dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol len v nepriaznivých majetkových pomeroch žalobkyne.
Táto skutočnosť sama o sebe nemôže predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Ak strana podá nedôvodnú žalobu a nemá priaznivé majetkové a zárobkové pomery, v žiadnom prípade nemožno len tieto nepriaznivé pomery považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať nárok na náhradu trov konania úspešnej protistrane. Podľa názoru žalovaného dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky príjem. Vytýkal súdu, že vychádzal výlučne z tvrdení žalobkyne, pričom žalovaný nemal priestor vyjadriť sa k prípadnému uplatneniu § 257 CSP. Súd tak nevzal do úvahy všetky okolnosti prípadu, konkrétne konanie žalobkyne a jej postoj v súdnom konaní a v konaní pred rozhodcovským súdom. Poukázal aj na možnosť čiastočnej moderácie, t.j. možnosť aj len čiastočne nepriznať náhradu trov konania, ako aj na možnosť plniť náhradu trov konania v splátkach. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol zmeniť napadnutý výrok rozsudku tak, že súd prizná žalovanému náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom rozsahu a prípadne umožní splácať trovy v mesačných splátkach. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Zopakovala, že je dlhodobo nezamestnaná a v súčasnosti už ani nepoberá podporu v nezamestnanosti alebo iný príspevok, a teda nemá žiaden príjem, pritom jej mesačné výdavky predstavujú sumu cca 235 €, s ktorými je odkázaná len na pomoc svojej dcéry. Zároveň je podľa rozhodcovského rozsudku povinná plniť mesačnú splátku vo výške 70 €. Žalobkyňa sa teda nachádza v stave núdze a priznanie trov právneho zastúpenia žalovanému by pre ňu malo už absolútne devastačné následky. Zároveň má za to, že žaloba ňou podaná nebola zjavne nedôvodná, inak by ju súd vyzval na späťvzatie žaloby. Oprávnene sa domáhala ochrany svojich práv súdnou cestou, keď sa domnievala, že konaním žalovaného boli jej práva porušené. Bolo by nespravodlivé, ak by osobám v hmotnej núdzi bolo odopierané právo na prístup súdu len pod strachom prípadnej prehry v konaní a následnom platení trov konania. Použitie ust. § 257 CSP v jej prípade vyplýva zo skutočne zlej životnej a finančnej situácie a zaviazanie na platenie trov právneho zastúpenia by pre ňu malo likvidačné následky, nakoľko sa už teraz nachádza v stave núdze a takéto rozhodnutie by bolo neprimerane tvrdé. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Rozsudok je v napadnutom výroku II. o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v tomto výroku potvrdil. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné: V danom spore súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP a úspešnému žalovanému v spore náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal potom, čo vzal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, osobných a finančných pomeroch žalobkyne, pričom nezistil také majetkové pomery žalovaného, ktoré by týmto rozhodnutím boli ohrozené. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.
Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne sa v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadať aj na pomery druhej strany sporu.
Z obsahu spisu je zrejmé, že už v žalobe, doručenej súdu dňa 5.12.2019, deklarovala žalobkyňa svoje nepriaznivé pomery, keď uviedla, že je rozvedená, exmanžel neplatí výživné na dve dcéry a sama im zabezpečuje výživu, pričom v dôsledku zdravotných problémov je nezamestnaná, evidovaná na príslušnom úrade práce s podporou v nezamestnanosti vo výške 300 € mesačne, pričom iba náklady na bývanie predstavujú sumu 235 €. Tieto jej nepriaznivé osobné a majetkové pomery boli aj dôvodom priznania jej nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 17.10.2019. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobkyni boli priznané dávky v nezamestnanosti od 19.7.2019 po dobu 6 mesiacov. Žalobkyňa predložila aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 19.7.2019 o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 19.7.2019. Na pojednávaní dňa 18.10.2021 za prítomnosti právnych zástupcov oboch sporových strán súd zisťoval pomery žalobkyne, o ktorých jej právna zástupkyňa uviedla, že tieto sa nezmenili, je stále nezamestnaná a poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 300 €. Takto zistené majetkové pomery žalobkyne prítomná právna zástupkyňa žalovaného žiadnym spôsobom nespochybnila a nemala ani ďalšie návrhy na dokazovanie. Keďže tvrdenia o majetkových a sociálnych pomerov žalobkyne neboli sporné, súd z nich vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania bez toho, aby požadoval od žalobkyne ich preukázanie ďalšími listinnými dôkazmi, pričom vlastnou lustráciou v Sociálnej poisťovni si overil, že žalobkyňa bola naposledy zamestnaná do 20.6.2019. Následne pretrvávajúce nepriaznivé osobné a majetkové pomery žalobkyňa deklarovala aj vo vyjadrení k odvolaniu, keď uviedla, že okrem pretrvávajúcej nezamestnanosti v súčasnosti už nemá žiaden príjem a je odkázaná na pomoc svojej dcéry. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zistené osobné, majetkové a sociálne pomery žalobkyne tak, ako sú vyššie popísané a ako boli zistené v priebehu súdneho konania, sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v zmysle ust. § 257 CSP. Vzhľadom na nepriaznivé majetkové pomery žalobkyne, ktorá zrejme z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nemá možnosť sa zamestnať, pričom je odkázaná na pomoc svojej dcéry, by uloženie povinnosti žalobkyni nahradiť žalovanému aj trovy konania, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predstavovali sumu 783,25 €, predstavovalo neprimeranú tvrdosť. Zároveň žalovaný počas celého konania nedeklaroval také svoje majetkové pomery, ktoré by mali byť rozhodnutím o nepriznaní mu náhrady trov konania nepriaznivo ovplyvnené. Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj žalobkyne v konaní, odvolací súd uvádza, že podanou žalobou sledovala žalobkyňa ochranu svojich práv v pozícii spotrebiteľky a ňou podaná žaloba nebola zjavne nedôvodná, čo vyplýva aj z predbežného právneho posúdenia súdom na pojednávania dňa 8.7.2021, kedy súd v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že žaloba sa javí ako dôvodná. V prípade žalobkyne teda nešlo o svojvoľné uplatňovanie práva a aj počas samotného súdneho konania si riadne plnila všetky svoje procesné povinnosti a v dôsledku jej konania (jej procesných úkonov) nedošlo k zbytočnému navyšovaniu trov konania. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené kritériá pre rozhodovanie o nepriznaní náhrady trov konania úspešnej sporovej strane v zmysle § 257 CSP odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci dôvody na strane žalobkyne sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II. o nepriznaní náhrady trov prvoinštančného konania žalovanému ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalobkyni v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).