Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9C-206-2012.pdf
PDF · 101.91 KB
No categories available
9C/206/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Milan Cíbik, advokát, Advokátska kancelária, Tomášikova 4, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody takto
rozhodol:
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej strane súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.11.2012 domáhal sa žalobca proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, zaplatenia sumy vo výške 76.744,22 € z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uvedená suma požadovanej náhrady je zložená z týchto čiastkových nárokov:
- 6.115,65 € predstavuje majetkovú škodu (skutočnú škodu), ktorej náhradu žalobca požadoval titulom trov obhajoby v trestnom konaní,
- 19.468,09 € predstavuje majetkovú škodu (ušlý zisk), ktorej náhradu žalobca požadoval titulom rozdielu medzi priemerným zárobkom (ziskom) žalobcu v období pred nezákonným rozhodnutím a zárobkom (ziskom) dosahovaným po tomto rozhodnutí, a to za obdobie 14.3- 2003 - 31.12. 2006,
- 50.000 € predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
- 1 160,48 € predstavuje trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ v Trnave ČVS: N.-XXXX zo dňa 14. 3. 2003 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. Tpr 40/03 zo dňa 15.3. 2003 bol žalobca vzatý do väzby (v trvaní od 14. 3. 2003), pri čom prepustený z väzby na slobodu bol dňa 5. 6. 2003 uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. 1 Kv 5/03 zo dňa 5. 6. 2003. Keďže rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T 347/03 zo dňa 18. 3. 2010 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, mal za to, že mu vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia a rozhodnutím o väzbe - uznesením o vzatí do väzby.
3. Žalovaná strana sa k veci vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 11.7.2013. Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré žalobca označil v žalobe ako orgán zastupujúci v tejto veci štát, uviedlo, že zákon pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím stanovuje podmienky. Za nezákonné rozhodnutie je možné považovať len také právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. V prípade rozhodnutí, ktoré sú vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, môže ísť i o rozhodnutie, ktoré bolo zrušené na základe opravného prostriedku ešte ako neprávoplatné. Splnenie vyššie uvedenej podmienky žalobca nepreukázal, rozhodnutie, ktoré označil za nezákonné rozhodnutie na účely zodpovednosti štátu za škodu, nebolo ani zrušené ani zmenené pre nezákonnosť. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno priznať iba vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok (v prípade uznesenia o vznesení obvinenia sťažnosť). Ani splnenie tejto podmienky žalobca nepreukázal. Už tieto skutočnosti odôvodňujú záver, že žalobcovi právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vzniknúť nemohlo, resp. právo žalobcovi nie je možné priznať.
4. V predmetnej právnej veci nebolo sporné, že orgánom, konajúcim v mene štátu je Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca uplatnený nárok právne kvalifikoval ako právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zák. č. 514/2003 Z. z.") a rozhodnutím o väzbe podľa § 8 ods. 5 zák. č. 514/2003 Z. z. Uznesenie o vznesení obvinenia (žalobcom označené za nezákonné rozhodnutie) bolo vydané dňa 14. 3. 2003 a uznesenie o vzatí do väzby dňa 15. 3. 2003. Zákon č. 514/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1.7.2004. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú, rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Keďže zák. č. 514/2003 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2004, je zrejmé, že rozhodnutia, ktorými mala byť žalobcovi spôsobená škoda, boli vydané pred účinnosťou zák. č. 514/2003 Z. z. (14. 3. 2003, resp. 15. 3. 2003), teda zodpovednosť za škodu nimi spôsobenú sa spravuje doterajšími predpismi, t. j. zákonom č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len "zák. č. 58/1969 Zb.").
Podľa § 1 Zák. č. 58/1969 Zb. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. (3) V hospodárskoprávnych vzťahoch nezodpovedá štát podľa tohto zákona v prípadoch, v ktorých rozhodovanie patrí orgánom hospodárskej arbitráže.
Podľa § 2 Zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 3 Zák. č. 58/1969 Zb. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa § 4 Zák. č. 58/1969 Zb. (1) Nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
(2) Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.
Podľa § 5 Zák. č. 58/1969 Zb. (1) Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. (2) Právo na náhradu škody nemá ten, a) kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre obavy, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia, b) kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný. (3) Za väzbu nariadenú v konaní o vydanie do cudziny sa náhrada škody podľa predchádzajúcich ustanovení neposkytuje.
Podľa § 9 Zák. č. 58/1969 Zb. 1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1). (2) Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.
Podľa § 10 Zák. č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 11 Zák. č. 58/1969 Zb. dohoda o nároku na náhradu škody (§ 9 ods. 1) je prípustná len pri predbežnom prerokovaní tohto nároku alebo v konaní na súde.
5. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu nasledovné listinné dôkazy: Uznesenie Krajského úradu justičnej polície PZ v Trnave zo dňa 14.3.2003 ČVS: N.-XX/OVVK-XXXX W., Uznesenie Okresného súd v Trnave zo dňa 15.3.2003 č. k. Tpr 40/03, Uznesenie Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 5.6.2003 sp. zn.: 1 Kv 5/2003, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím zo dňa 4.5.2012, doručenú Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 7.5.2012, Oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 31.10.2012 o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, príjmový pokladničný doklad zo dňa 3.11.2008, príjmový pokladničný doklad zo dňa 18.3.2010. Žalovaná strana predložila súdu personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 126 zo dňa 7. apríla 2003, na základe ktorého bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, výsluchom svedkov N. G., Ľ. N., W. O., oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovanou, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu v Trnave sp. zn. 4T 347/2003, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ v Trnave ČVS: N.-XXXX zo dňa 14. 3. 2003 bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi ako obvinenému pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, Uznesením
Okresného súdu Trnava sp. zn. Tpr 40/03 zo dňa 15.3. 2003 bol žalobca vzatý do väzby. Uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. 1 Kv 5/03 zo dňa 5. 6. 2003 bol žalobca prepustený z väzby na slobodu. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T 347/03 zo dňa 18. 3. 2010 bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Žiadosťou zo dňa 4.5.2012, doručenou Ministerstvu spravodlivosti dňa 7.5.2012 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Listom zo dňa 31.10.2012 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti žalobcovi, že žiadosť bola predbežne prerokovaná, pričom jej nebolo vyhovené, pretože nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Preto Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo žiadosť ako nedôvodnú.
7. Súd vyššie uvedený skutkový stav veci právne vyhodnotil nasledovne: Žalobou podanou na tunajší súd sa žalobca zastúpený svojím právnym zástupcom domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 76 744,22 € titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu. Za nezákonné rozhodnutie označil Uznesenie vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ v Trnave ČVS: N.-XXXX zo dňa 14. 3. 2003, ktorým bolo začaté trestné stíhanie žalobcu ako obvineného pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom a Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. Tpr 40/03 zo dňa 15.3. 2003 na základe ktorého bol žalobca vzatý do väzby, nakoľko bol prepustený z väzby na slobodu dňa 5. 6. 2003 uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. 1 Kv 5/03 zo dňa 5. 6. 2003. Keďže rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T 347/03 zo dňa 18. 3. 2010 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, mal za to, že mu vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia a rozhodnutím o väzbe - uznesením o vzatí do väzby. Uplatnenú škodu špecifikoval nasledovne: 6.115,65 € predstavuje majetkovú škodu (skutočnú škodu), ktorej náhradu žalobca požadoval titulom trov obhajoby v trestnom konaní, 19.468,09 € predstavuje majetkovú škodu (ušlý zisk), ktorej náhradu žalobca požadoval titulom rozdielu medzi priemerným zárobkom (ziskom) žalobcu v období pred nezákonným rozhodnutím a zárobkom (ziskom) dosahovaným po tomto rozhodnutí, a to za obdobie 14.3. 2003 - 31.12. 2006, 50.000 € predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, 1 160,48 € predstavuje trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR.
8. Pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok - existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím. Preto súd najprv skúmal, či v danej veci je naplnený prvý základný predpoklad pre prípadné úspešné uplatnenie predmetného nároku a to existencia nezákonného rozhodnutia podľa ustanovenia § 3 a 4 Zák. č. 58/1969 Zb. pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím stanovuje podmienky. Za nezákonné rozhodnutie je možné považovať len také právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. V prípade rozhodnutí, ktoré sú vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, môže ísť i o rozhodnutie, ktoré bolo zrušené na základe opravného prostriedku ešte ako neprávoplatné. Žalobca tvrdil, že uznesenie vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ v Trnave ČVS: N.-XXXX zo dňa 14. 3. 2003, ktorým bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom a Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. Tpr 40/03 zo dňa 15.3. 2003 na základe ktorého bol žalobca vzatý do väzby sú nezákonnými rozhodnutiami z dôvodu, že uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. 1 Kv 5/03 zo dňa 5. 6. 2003 bol prepustený na slobodu a keďže rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T 347/03 zo dňa 18. 3. 2010 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, vzniklo mu právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia a rozhodnutím o vzatí do väzby.
9. Súd po vyhodnotení argumentácie žalobcu, žalovaného, vykonaných dôkazov a po oboznámení sa s existujúcimi rozhodnutiami iných súdov i právnymi názormi právnej praxe, má za to, že v danej veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka - existencia nezákonného rozhodnutia podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a preto nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny základ. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nepozná prípad nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré by bolo nezákonné práve tým, že následne v trestnom konaní by bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený. Súd má za to, že tak extenzívnym výkladom ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. ako to argumentuje žalobca a i pripúšťa doterajšia súdny prax, nie je možné rozšíriť existenciu nezákonného rozhodnutia vydaného v rámci trestného konania niektorým z orgánov činných v trestnom konaní. Súd má za to, že takýmto širokým výkladom ustanovenia § 4
ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. by boli porušené všetky zásady trestného procesu, a to od momentu vznesenia obvinenia v prípravnom konaní až do jeho skončenia v trestnom súdnom konaní. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II ÚS 163/2013-50 zo dňa 13.11.2013 vyslovil právny názor, že uznesenie o vznesení obvinenia nemožno považovať za nezákonné iba z dôvodu, že obvinený bol neskôr súdom oslobodený ("Skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania, do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t.j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočnosti rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Legálnym prostriedkom obvineného z trestného činu, ako aj iných oprávnených osôb (§ 185 Trestného poriadku) ako rozptýliť zákonnosť dôvodov, na ktorých je obvinenie postavené, je podanie sťažnosti proti nemu."). Z uvedeného vyplýva, že uznesenie vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ v Trnave ČVS: N.-XXXX zo dňa 14. 3. 2003 bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi ako obvinenému pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona nemožno označiť za nezákonné rozhodnutie vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T 347/03 zo dňa 18. 3. 2010 oslobodený spod obžaloby pretože výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievali jednoznačne a nebola tu úplná ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný zaver, že sa stali skutky, ktoré boli predmetom trestného stínania. Uznesenie vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ v Trnave ČVS: N.-XXXX zo dňa 14. 3. 2003 nikdy nebolo zrušené pre nezákonnosť, súd má za to, že toto rozhodnutie nemožno označiť za nezákonné. Taktiež uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. Tpr 40/03 zo dňa 15.3. 2003, na základe ktorého bol žalobca vzatý do väzby nemožno označiť za nezákonné z dôvodu, že Uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. 1 Kv 5/03 zo dňa 5. 6. 2003 bol žalobca prepustený z väzby na slobodu z dôvodu, že v čase rozhodovania už bolo vyšetrovanie v podstate ukončené, boli vypočuté všetky osoby, výsluchy ktorých sú dôležité pre dokazovanie, ako napr. poškodení, ale tiež ostatní svedkovia. Taktiež boli vykonané konfrontácie a ostatné dokazovanie, takže obava, že obvinený bude ovplyvňovať svedkov, prípadne iným spôsobom mariť vyšetrovanie, odpadla. Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. Tpr 40/03 zo dňa 15.3. 2003 nikdy nebolo zrušené pre nezákonnosť, súd má za to, že toto rozhodnutie nemožno označiť za nezákonné. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie súdu o neexistencii právneho základu (neexistencia nezákonného rozhodnutia), sa súd nezaoberal ustálením a vyhodnotením i ďalších zákonných podmienok pre uplatnenie nárokov na náhrady škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. Súd má za to, že uvádzaný právny titul pre priznanie nároku na náhradu škody nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. Súd na základe vykonaného dokazovania a následného právneho zhodnotenia veci dospel k záveru, že neexistuje právny titul pre priznanie náhrady škody podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., preto z tohto dôvodu žalobu zamietol.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 CSP, v zmysle zásady úspechu strany vo veci. Žalovaná strana v konaní mala plný úspech, avšak žiadne trovy jej nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.