Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-98-2016.pdf
PDF · 72.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/98/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci odsúdeného B. D., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30.9.2016, č.k. 1PP/69/2016 - 25, na neverejnom zasadnutí dňa 12.1.2017, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného B. D., narodeného XX.X.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 30.9.2016 spisová značka 1PP/69/2016 - 25 súd rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného B. D. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený B. D. podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina, v konaní spisová značka 22T/70/2016, v ktorom mu bol podľa § 422d Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že odsúdený bol do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou premiestnený dňa 19.7.2016. Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza doposiaľ. Jeho správanie a vystupovanie počas výkonu väzby v predchádzajúcom ústave bolo na požadovanej úrovni. Správanie a vystupovanie odsúdeného v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je na požadovanej úrovni. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený, ani potrestaný. U odsúdeného je nízke riziko sociálneho zlyhania, resocializačná prognóza sa javí ako priaznivá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ÚVTOS konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil jeho podmienečné prepustenie. Odsúdený bol doposiaľ 2- krát súdne trestaný (vrátane spomenutého odsúdenia) za trestné činy extrémizmu. Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie 3 podmienok, a to tých, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje príliš veľké riziko jeho recidívy. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody. Prvé dve podmienky boli splnené, avšak splnená nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, t.j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode (neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy). V prípade B. D. bolo podľa názoru súdu s poukázaním na jeho už bohatú trestnú minulosť a resocializačnú prognózu riziko recidívy príliš veľké. Vzhľadom na spáchanú druhovo rovnakú trestnú činnosť má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Inak by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Súd prihliadol na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov na sklony odsúdeného k páchaniu rovnakej trestnej činnosti. Odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24.2.2016 sp. zn. 29T/71/2015, právoplatným dňa 24.2.2016, uznaný vinným zo spáchania prečinu výroby extrémistických materiálov podľa § 422a ods. 1 Tr. zák., prečinu rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a zločinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky. Zároveň mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa sociálnemu výcviku a strpieť kontrolu probačného úradníka. Odsúdený sa v tejto skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dňa 13.3.2016 dopustil prečinu popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Tr. zák., za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 28.6.2016 sp. zn. 22T/70/2016, právoplatným dňa 28.6.2016, na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý t. č. vykonáva. Odsúdený sa teda po veľmi krátkom čase po tom, ako bol právoplatne odsúdený, dopustil druhovo rovnakej trestnej činnosti a ani hrozba výkonu relatívne vysokého trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky ho neviedla ani len po krátku dobu k tomu, aby viedol riadny život a nedopustil sa opätovne trestnej činnosti. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv, a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a taktiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného B. D. nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život. Z uvedených dôvodov súd zamietol jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú neodôvodnil. Podľa § 66 ods. 1) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, ktorou je v prípade odsúdeného jedna polovica; túto podmienku splnil dňa 17.8.2016. Rovnako správne prvostupňový súd posúdil, že odsúdený nespĺňal tú podmienku uvedenú v § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorej súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný za trestné činy extrémizmu. Negatívne poznatky o jeho správaní (opakovane súdne trestaný za rovnakú trestnú činnosť, páchanie trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, príliš vysoké riziko recidívy), vrátane absencie disciplinárnej odmeny
nedávajú dostatočné záruky pre to, aby odsúdený mohol byť z výkonu trestu podmienečne prepustený, s tým že by sa od neho dalo očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia by viedol riadny život.
Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného B. D. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.