Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-361-2015.pdf
PDF · 125.68 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/361/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobcu: P.. X. A., Z.. XX.XX.XXXX, Q. U. XXX, B., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava, IČO 36 863 971, proti žalovanej: F.. D. F., Z.. XX.XX.XXXX, L. XX, B., zastúpená JUDr. Ladislavom Slovákom, advokátom so sídlom Nemešsegská 6575/35, Dunajská Streda, IČO 42 165 890, o zaplatenie 1216,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalovanej na prerušenie konania zo dňa 02.11.2016 z a m i e t a.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1216,18 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1216,18 eur od 17.07.2015 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Súd žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.05.2015 doručenou súdu dňa 15.06.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 1216,18 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % od 11.05.2015 do zaplatenia titulom vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014 a náhrade trov konania. Uviedol, je výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. X. bytového domu na L. R. XX V. B. (ďalej v texte rozsudku aj „predmetný byt“). K predmetnému bytu je (tak ako je zapísané na LV XXXX, kat. úz. A. V. V. Č. C.: Ť.) zriadené vecné bremeno v prospech F.. D. F.Á., rodená F., Z.. XX.X.XXXX, ako oprávnenej z vecného bremena, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania predmetného bytu. Vklad vecného bremena bol do katastra nehnuteľností Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolený dňa 28.4.2008 pod č. V.. Žalobca nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému bytu oznámil žalovanej listom a vyzval ju na uhrádzanie nákladov spojených s užívaním bytu (náklady za vodu, plyn, elektrickú energiu, odpad a iných nákladov spojených s bývaním), ktoré má platiť žalovaná ako užívateľ bytu, nakoľko žalovaná náklady spojené s užívaním bytu neplatí. Za rok 2014 podľa predloženého ročného vyúčtovania žalovaná dlhuje žalobcovi sumu 1216,18 eur, pričom s plnením dlhu je v omeškaní, a preto žalobca uplatnil aj úroky z omeškania v zákonnej výške, a to od 11.05.2015 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že vecné bremeno zriadené v prospech žalovanej rešpektuje, ale poukázal na to, že pokiaľ s užívaním bytu sa spája povinnosť uhrádzať platby za služby, ktoré súvisia výlučne s užívaním bytu, je logické, že ich má uhrádzať ten, kto byt v danom momente reálne užíva, t.j. žalovaná ako oprávnená z vecného bremena. Žalobcovi ako povinnému z vecného bremena nikdy nevznikla povinnosť za žalovanú ako oprávnenú z vecného bremena takéto služby spojené s užívaním bytu uhrádzať. Žalobca neužíva nehnuteľnosť ani čiastočne a mal za to, že náklady spojené s jej užívaním je povinná znášať výhradne žalovaná. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 5Co/615/2012 zo dňa 21.10.2014, v ktorom odvolací súd o.i. skonštatoval, že záväzok vtedajšieho povinného z vecného bremena P.. B. neprešiel zmenou vlastníctva nehnuteľnosti na nadobúdateľa, teda na žalobcu a súčasne „vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, bez toho, aby oprávnená povinnému niečo hradila, nešlo o zriadenie vecného bremena spočívajúcom v doživotnom bývaní, ktoré by bolo bezodplatné.“ S ohľadom uvedený právny názor odvolacieho súdu, že bezodplatné bolo zriadenie práva vecného bremena, avšak užívanie bytu podľa vecného bremena nebolo dojednané ako bezodplatné zdôraznil, že úhrady spojené s užívaním bytu je povinná žalovaná platiť (právo vecného bremena nebolo dojednané ako bezodplatné, bolo iba bezodplatne zriadené). 2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2007, uzavretej medzi ňou ako predávajúcou a pôvodným vlastníkom (kupujúcim) P.. F. B. Z.. X.X.XXXX previedla vlastnícke právo bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. X. bytového domu na L. R. Č.. XX V. B. za kúpnu cenu 300.000,- Sk (článok IV kúpnej zmluvy), t.j. 9.958,- eur, pričom podľa realitných kancelárií v tom čase hodnota obdobného bytu bola neporovnateľne vyššia. Na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej medzi žalovanou ako oprávnenou z vecného bremena a vtedajším vlastníkom bytu č. XX P.. F. B. ako povinným z vecného bremena, bolo medzi účastníkmi dohodnuté vecné bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť bezodplatne doživotné bývanie a užívanie celej nehnuteľnosti v prospech oprávnenej z vecného bremena (čl. II ods. 1 zmluvy) a tiež, že náklady spojené užívaním vecného bremena oprávnenej t. j daň z nehnuteľnosti, úhrada mesačných nákladov na bytové družstvo, úhrada energií (voda, plyn, elektrická energia) nevyhnutné na riadne užívanie nehnuteľnosti, bude znášať v celom rozsahu výhradne povinný (čl. II ods. zmluvy). Pre uvedené vecné bremeno bol povolený vklad do katastra nehnuteľností a bolo zapísané na LV č. XXXX. Na základe článku II Zmluvy o zriadení vecného bremena bol predmetný byt žalovanou predaný v tom čase za sumu 300.000,- Sk, pričom vtedajší kupujúci mal nízku kúpnu cenu vykompenzovať svojou povinnosťou platiť všetky náklady spojené s užívaním bytu, ku ktorej povinnosti sa zaviazal v Zmluve o zriadení vecného bremena. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2010 uzavretej medzi P.. F. B. ako predávajúcim a žalobcom P.. X. A. ako kupujúcim, došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu, pričom prevodom vlastníckeho práva I. P.. F. B. na P.. X. A. (žalobcu), došlo aj k prechodu povinnosti týkajúcej sa platieb zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.03.2008. Žalobkyňa poukázala na potrebu rozlíšenia nákladov podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že toto ustanovenie neupravuje povinnosť osoby oprávnenej z vecného bremena znášať akékoľvek náklady, ale len náklady na zachovanie veci a jej opravy (napr. náklady na výmenu okien, výmenu starej podlahy a pod.), a citované ustanovenie náklady súvisiace s užívaním veci neupravuje. Žalobca sa domáha bezdôvodného obohatenia, pričom sa nemôže úspešne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia taký subjekt, ktorý má sám povinnosť plniť. V zmysle § 10 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z.z. príspevky do FÚO má priamo zo zákona povinnosť hradiť vlastník bytu, a to bez ohľadu na to, kto byt užíva, a teda žalobca neplatí uvedené platby namiesto žalovanej, ale platí ich ako vlastník bytu sám za seba, žalovaná nemá povinnosť uhrádzať platby správcovi ako ani žalobcovi. Čo sa týka platieb za dodávku služieb uvedených vo vyúčtovaniach žalobca nepreukázal, že by ich mala uhrádzať žalovaná a súčasne že žalobca by uvedenú povinnosť nemal. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/615/2012 uviedla, že tento sa nijako nezaoberal otázkou splnenia podmienok pre vydanie bezdôvodného obohatenia, riešil výlučne povahu práva, teda či ide o osobné alebo vecné právo, teda či povinnosť uhrádzať náklady prešla alebo neprešla na žalobcu. Zdôraznila, že výkon práva žalobcu a tomu zodpovedajúca povinnosť žalovanej by bol v rozpore s dobrými mravmi a súd by mu nemal poskytnúť právnu ochranu, v ktorej súvislosti poukázala na viaceré súdne rozhodnutia, pričom otázkou rozporu výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi sa nezaoberal ani Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom uznesení sp. zn. 5Co/615/2012. Uviedla, že žalobca dokonca podal podnet na Okresnú prokuratúru Bratislava IV a pokúsil sa zrušiť vecné bremeno, ktoré bolo zavkladované pod V.-XXXXX/ XX s tým, že Okresná prokurátora Bratislava IV jeho podnet na preskúmanie katastrálneho rozhodnutia odmietla, ktorým postupom chcel prinúť žalovanú, aby podpísala dohodu o úhrade nákladov 3. Žalovaná podaním zo dňa 02.11.2016 vzniesla námietku pasívnej vecnej legitimácie v konaní, s tým že pasívne legitimovaný má byť P.. F. B., ktorý je povinný v zmysle Zmluvy z vecného bremena plniť za žalovanú (poukázala na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorý dospel k obdobnému názoru - sp. zn. 5Co/615/2012 z 21.10.2014), a žiadala, aby sa súd 1. inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 23C/57/2012. 4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, ktorých sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.01.2017. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a to najmä: výpis z LV XXXX, vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu za rok 2014, zmluva o prevode vlastníctva bytu z 17.12.2007, zmluva
o zriadení vecného bremena z 12.03.2008, potvrdenie z č. l. 26, zmluva o prevode z vlastníctva bytu z 26.03.2010, nedatovaný list žalobcu z č. l. 46, fotokópia preukazu ZTP žalovanej a zápisnica o pojednávaní sp.zn.7C288/2014 zo dňa 13.10.2016. Vzhľadom k návrhu žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu súd oboznámil zápisnicu o pojednávaní zo dňa 13.10.2016 z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/288/2014, v ktorom konaní sa jedná o skutkovo a právne obdobnú vec, kde bol žalobca vypočutý, a to rešpektujúc zásady hospodárnosti a zdržanlivosti civilného procesu (zbytočného nezaťažovania strán sporu) v zmysle čl. 17 CSP. Právny zástupca žalovanej uvedenú zápisnicu na pojednávaní vykonanom dňa 14.12.2016 nežiadal prečítať. Súd určil, že nevykoná dôkaz pripojením spisu Okresnej prokuratúry Bratislava IV o vybavení podnetu na podanie protestu prokurátora proti zápisu vecného bremena, nakoľko tento nepovažoval za potrebný pre rozhodnutie vo veci, uvedené nemá vplyv na predmet tohto konania. 5. Žalobca vo výpovedi ako strana sporu pred súdom okrem iného uviedol, že žalovaná síce previedla vlastníctvo na p. B., ale rozhodujúce prvky vlastníctva, t.j. právo držať, užívať a používať si doživotne ponechala, preto kúpna cena nemohla byť ani len približne taká, aká bola trhová. Žalovaná naďalej mohla a môže v byte bývať, ako keby ho vôbec nebola predala, bola jej vyplatená kúpna cena cca 10.000,- eur (suma zodpovedajúca cca 10 rokov nákladov spojených s užívaním bytu, ktoré neplatila a platiť odmieta). Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, pred tým, ako došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalovanej; to, že sa žalovaná bezdôvodne obohatila s jej zdravotným stavom nesúvisí. Žalovaná v zásade stále argumentuje svojou dohodou s p. B., s ktorým žalobca nie je v žiadnom právnom vzťahu a dohody s p. B. sa ho nijako netýkajú. V čase kúpy o Zmluve o zriadení vecného bremena z 12.03.2008 mal vedomosť, o úhrade nákladov na LV napísané nebolo nič. 6. Žalovaná je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. 7. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 17.12.2007 je zrejmé, že žalovaná ako predávajúca a P.. F. B. ako kupujúci uzavreli zmluvu prevode vlastníckeho práva k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa na L. R. XX V. B., pričom kupujúci nadobudol uvedený byt spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu za kúpnu cenu 300 000,- Sk. 8. Cena čiastočne zrekonštruovaného bytu na L. R. V. B. sa v marci 2008 pohybovala okolo 2 200 000 Sk (potvrdenie realitnej kancelárie z č. l. 26) 9. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena práva doživotného užívania nehnuteľnosti zo dňa 12.03.2008, uzatvorenej medzi F.. D. F. ako oprávnenou T. P.. F. B. T. povinným vyplýva povinnosť P.. F. B. ako výlučného vlastníka predmetného bytu strpieť bezodplatne doživotné bývanie a užívanie celej nehnuteľnosti výhradne v prospech oprávnenej z vecného bremena. Účastníci zmluvy sa dohodli, že náklady spojené s užívaním vecného bremena oprávnenou t.j. daň z nehnuteľností, úhrada mesačných nákladov za bytové družstvo, úhrada energií - voda, plyn, el. energia, nevyhnutné na riadne užívanie nehnuteľnosti bude v celom rozsahu znášať výhradne povinný t. j. P.. B. F., v tom čase vlastník predmetného bytu. 10. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.03.2010 uzatvorenou medzi P.. X. A. (žalobca) ako kupujúcim a P.. F. B. ako predávajúcim, žalobca nadobudol do vlastníctva predmetný byt s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, a to za kúpnu cenu 17000,- eur. Z čl. VII, bod 2 zmluvy vyplýva, že žalobca ako kupujúci vyhlásil, že predávajúci P.. F. B. upovedomil kupujúceho, že na prevádzanej nehnuteľnosti je vedené právo stavby na parc.č. XXX T. XXX podľa zák. č. 151/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 182/1993 Zb. R-38/5 - údržba listu vlastníctva, ako vecné bremeno - doživotné bezodplatné právo užívať prevádzaný byt v prospech F.. D. F. (žalovanej), s čím kupujúci P.. X. A. ( žalobca) bez výhrad súhlasil bez akýchkoľvek nárokov či inej peňažnej náhrady s tým, že uvedená skutočnosť nebude tak po podpise zmluvy relevantným dôvodom na odstúpenie od zmluvy vzhľadom na vedomosť kupujúceho (žalobcu) o tomto vecnom bremene. 11. Žalobca je podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. A. V., okres B. D., výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. X.. vo vchode L. XX, B., v bytovom dome súp. č. XXX. Na predmetnom LV je v časti C: ťarchy zapísané vecné bremeno v prospech F.. D. F., Z.. XX.X.XXXX ako oprávnenej z vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetného bytu. Vklad vecného bremena bol do katastra povolený dňa 28.04.2008 pod V.-XXXXX/XX Správnou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu. 12. Žalobca listom (bez uvedenia dátumu) oznámil žalovanej, že k zápisu vecného bremena - práva žalovanej na doživotné užívanie predmetného bytu došlo pochybením katastra a v prípade, pokiaľ žalovaná prijme návrh dohody o úhrade nákladov v lehote do 21.05.2010 bude žalobca rešpektovať právo doživotného bývania žalovanej a zdrží sa právnych krokov smerujúcich k jeho spochybneniu.
13. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014 vypracovaného dňa 11.05.2015 vyplýva, že náklady spojené s užívaním bytu predstavovali sumu 1216,18 eur. 14. Podľa § 7b ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinné vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak spoločenstvo končí svoju činnosť, je povinné 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia novému správcovi. Zároveň je povinné previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na nový účet domu zriadený v banke novým správcom. Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa §151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa §151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Podľa §151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 15. Vo vzťahu k návrhu žalovanej na prerušenie konania zo dňa 02.11.2016 podľa § 164 CSP súd dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 23C 57/2012 by bolo v rozpore s princípmi procesnej hospodárnosti, nakoľko pre rozhodnutie vo veci nie je potrebné vyčkať na právoplatné skončenie uvedeného konania, hoc aj v tomto inom konaní (sp. zn. 23C 57/2012) sa jedná o skutkovo a právne obdobnú vec. Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 23C 57/2012 nepredstavuje konanie, v ktorom by sa riešila otázka dôležitá pre prejednávanú vec, a preto neboli splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle § 164 CSP. 16. Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 5Co/615/2012 - 169 zo dňa 21.10.2014 (rozhodujúc o skutkovo a právne obdobnej veci týkajúcej sa rovnakých strán sporu a uplatneného nároku na náhradu nákladov spojených v užívaním predmetného bytu) dospel k záveru, že ...náklady súvisiace so zachovaním a opravami nehnuteľnosti, ktorá sa užíva v súvislosti s výkonom práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, sú znášané predovšetkým podľa dohody účastníkov, pri jej absencii ktorej každý, kto je oprávnený užívať cudziu nehnuteľnosť na základe vecného bremena, je povinný znášať tieto náklady primerane s prihliadnutím na rozsah a spôsob tohto užívania. Na úhradu týchto nákladov je povinný prispievať aj sám vlastník nehnuteľnosti, ak ju spoluužíva. Zmluvné dojednanie v bode II. ods. 4 zmluvy o zriadení vecného bremena z 12.03.2008 nemá charakter vecného bremena ako vecného práva, ide o záväzok vtedajšieho povinného (P.. B.), ktorý záväzok neprešiel zmenou vlastníctva k bytu na žalobcu, povolením vkladu zmluvy o zriadení vecného bremena do katastra nehnuteľností žalovaná nenadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcom v práve na peňažné plnenie, právne účinky zmluvy, ktoré vznikli vkladom sa viazali výlučne na obsah vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu. 17. Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 10Co/455/2015 zo dňa 05.05.2016 (rozhodujúc o odvolaní žalovanej proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 7C/288/2014 - 92 o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pričom v konaní 7C/288/2014 sa jedná o skutkovo a právne obdobnú vec ako vec prejednávaná v tomto konaní), okrem iného uviedol, že právna otázka dôvodnosti žalobného nároku nie je vzhľadom na právny názor vyslovený v rozhodnutí odvolacieho súdu č. k. 5Co/615/2012 - 169 sporná a rovnako ako neopodstatnenú hodnotil námietku žalovanej, že krajský súd neskúmal podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca platil zálohové platby za užívanie bytu žalovanou bez právneho titulu. 18. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. V prípade vecných bremien (zriadených „in rem"), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena (z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 3 Cdo 29/2009). Z obsahu predmetnej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu - kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.03.2010 je nepochybné, že žalobca ako kupujúci prehlásil, že bez výhrad súhlasí s vecným bremenom - doživotným bezodplatným právom žalovanej užívať prevádzaný byt, a to bez akýchkoľvek nárokov či inej peňažnej náhrady s tým, že uvedená skutočnosť nebude tak po podpise zmluvy relevantným dôvodom na odstúpenie od zmluvy vzhľadom na vedomosť kupujúceho (žalobcu) o tomto vecnom bremene. 19. Konajúci súd dospel k záveru, že vec bolo potrebné právne posúdiť ako žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzajúc a rešpektujúc pritom závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v uznesení č. k. 5Co/615/2012 - 169 podporené v uznesení č. k. 10Co/455/2015 spočívajúceho v úhrade nákladov za služby spojené s užívaním predmetného bytu žalovanou vo vlastníctve žalobcu. Predmetom vydania bezdôvodného obohatenia je úhrada za služby, ktoré sú spojené s užívaním bytu, náklady za vodu, plyn, elektrickú energiu, odpad a iných nákladov spojených s bývaním, a to na základe vyúčtovania za rok 2014, teda podľa skutočných nákladov fakturovaných od dodávateľov za uplynulý rok (§ 7b ods. 3 zák. č. 182/1993 Zb. a § 8a ods. 2 cit. zákona). Ročné náklady
spojené s užívaním bytu správca bytového domu vyúčtoval v sume 1216,18 eur, ktorú sumu žalobca nepochybne aj uhradil v súčte jednotlivých zálohových platieb, keďže výsledkom ročného vyúčtovania bol preplatok. 20. Na to, aby sa niekto stal stranou v súdnom konaní, nie je potrebné, aby bol aj účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či strany sporu sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a protistrana v konaní subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaná), nie je nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 21. Aktívna vecná legitimácia žalobcu ako základný predpoklad úspechu v spore bola preukázaná čiastočným výpisom z LV č. XXXX a súčasne nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobca je vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome na L. R. Č.. XX V. B. a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. 22. Práva žalovanej sú dohodnuté v zmluve o zriadené vecného bremena, a sú súčasne určené a garantované zákonom. Je potrebné odlišovať právo byt užívať z titulu vecného bremena (t.j. vlastník nie je oprávnený od oprávneného z vecného bremena požadovať napr. nájom) a povinnosť oprávneného z vecného bremena podieľať sa na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu (t.j. plyn, teplo, elektrická energia a podobne). V zmysle vyššie uvedeného je možné od osôb, ktoré sa v byte zdržujú a užívajú ho, požadovať, aby sa v miere akou užívajú byt podieľali na nákladoch spojených s užívaním bytu. 23. Žalovaná výlučne sama predmetný byt užíva a súčasne žalobca byt neužíva vôbec, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná, súd preto zaviazal žalovanú k zaplateniu žalovanej sumy 1216,18 eur ako skutočných nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014. Záveru o pasívnej vecnej legitimácii žalovanej svedčia aj skoršie rozhodnutia tak súdu krajského (citované vyššie) ako aj tunajšieho súdu (sp. zn. 23C 53/2012, 7C 288/2014). Dohoda medzi žalovanou a P.. B. F. v zmysle Zmluvy o zriadení vecného bremena, t.j. že P.. B. F. ako osoba povinná z vecného bremena bude znášať náklady spojené s užívaním vecného bremena za žalovanú, nemajú vplyv na pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v tomto konaní (a to aj keď jeho záväzok P.. B. F. voči žalovanej prevodom vlastníctva nezanikol, vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bývaní nie je bezodplatné, ale bolo bezodplatne zriadené). Uvedený záväzok neprešiel z P.. B. F. zmenou vlastníctva nehnuteľnosti na žalobcu, ale tu na strane povinného P.. F. B. naďalej ostáva.
24. S poukazom na žalovanou vznesenú námietku zákazu výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi súd uvádza, že žalovaná na Okresnom súde Bratislava I uplatnila žalobami nároky V. P.. F. B. ako povinnému z vecného bremena (konania sú vedené pod sp. zn. 10C 99/2016 a 12C 85/2016).
25. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne - oprávnená z vecného bremena nič nehradila, ale osobou povinnou uhrádzať náklady spojené s užívaním vecného bremena nevyhnutné na riadne užívanie nehnuteľnosti bol výhradne povinný z vecného bremena, a to P.. B. F. (čl. II ods.4 zmluvy o zriadení vecného bremena a práva doživotného užívania nehnuteľnosti zo dňa 12.03.2008), a to bez ohľadu na skutočnosť, že nešlo o vecné bremeno, ktoré by bolo pre žalovanú bezodplatne.
26. Dobré mravy predstavujú pravidlá správania sa, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ jej fundamentálneho hodnotového poriadku. Sú to pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Predstavujú súbor určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú ľudí k vzájomnému rešpektovaniu sa a nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti. Možno ich tiež označiť za súbor hodnotiacich kritérií určujúcich, ktoré konanie je v danej spoločnosti považované za dobré (správne) a ktoré nie. Ide o meradlo etického hodnotenia konkrétneho konania a jeho súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania.
27. Konajúci súd nemohol žalobu zamietnuť dôvodiac odmietnutím poskytnutia právnej ochrany ako následku výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko aj keď skutkové okolnosti prejednávanej veci (a to najmä nízka kúpna cena dotknutého bytu, osobné pomery žalovanej, ktorá je osamelo žijúcou
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, osobné pomery P.. B. a žalobcu, ktorí sú osobami znalými práva), navodzujú, že okolnosti, za ktorých došlo tak k prvotnému prevodu vlastníckeho práva k bytu ako aj jeho následnému prevodu nemôžu požívať právnu ochranu, súd k uvedenému záveru nedospel.
28. V súkromnom práve sa uplatňuje aj zásada vigilantibus iura scripta sunt, t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) resp. právo je písané pre tých, ktorí dbajú o svoje práva, teda pre tých, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne. Bolo vecou samotného žalovanej, aby, pokiaľ voči nej žalobca uplatnil náhradu úhrady za užívanie bytu, sa u osoby, s ktorou je v záväzkovom vzťahu domáhala splnenia obligačnej povinnosti, nečinnosť žalovanej v tomto smere nemožno pričítať na úkor žalobcu. Práve podaním hore označených žalôb na Okresnom súde Bratislava I žalovaná uplatňuje svoje zákonné oprávnenie a teda má možnosť domôcť sa náhrady od povinného z vecného bremena. Naviac súd uvádza, že žalovaná dotknutý byt od jeho predaja v roku 2007 nepretržite užíva, byt neužívali ani P.. B. ani žalobca, a teda nemali možnosť vec užívať (ius utendi) ako jedno z klasických oprávnení vyplývajúcich z obsahu vlastníckeho práva, ktorá skutočnosť mala nepochybne vplyv na cenu bytu pri jeho nadobúdaní. Súčasne súd vychádzal z princípu právnej istoty žalobcu, keď právny záver ohľadne skutkového stavu vo veci obdobnej už bol vyslovený skôr krajským súdom (č. k. 5Co/615/2012 - 169), pričom žalobca odôvodnene očakáva rozhodnutie jeho veci v súlade s týmto názorom krajského súdu a súčasne neboli vo veci zistené dôvody, pre ktoré by sa súd mal odchýliť od vysloveného názoru krajského súdu.
29. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1216,18 eur a to od 17.07.2015 až do zaplatenia v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
30. Pokiaľ sa žalobca domáhal priznania úrokov z omeškania od 11.05.2015 t.j. od vyhotovenia ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) spočíva v platobnej povinnosti - ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.
31. Dlžník je v povinný dlh splniť v lehote na plnenie, pokiaľ čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V konaní nebolo preukázané, kedy žalobca vyzval žalovanú na úhradu nákladov z ročného vyúčtovania za rok 2014, naviac uvedené vyúčtovanie bolo samotnému žalobcovi doručené (podľa pečiatky na vyúčtovaní) až dňa 25.05.2015, kedy sa mohol najskôr dozvedieť o výške bezdôvodného obohatenia spočívajúcom v skutočných nákladoch spojených s užívaním bytu, a teda o výške dlhu žalovanej. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, kedy žalobca žalovanú vyzval na úhradu dlhu, súd priznal úroky z omeškania od 17.07.2015, teda druhý deň nasledujúci po doručení žaloby (žaloba bola žalovanej doručená dňa 15.07.2015, teda nasledujúci deň 16.07.2015 bola žalovaná povinná dlh splniť, 17.07.2015 tak bola s plnením dlhu v omeškaní) a v prevyšujúcej časti t. j. o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 1216,18 eur od 11.05.2015 do 16.07.2015 žalobu ako nedôvodnú zamietol. 32. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 33. Pri závere o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre ktoré v konaní úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, súd vzal do úvahy sociálny aspekt, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (mutatis mutandis uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 563/2011-14 zo dňa 08.12.2011).
34. Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa vzal do úvahy aj osobné a majetkové pomery žalobcu, ktorý nadobudol predmetný byt bez toho, aby v tomto byte niekedy bol. Súčasne je
žalobca osobou znalou práva, dokonca advokátom, ktorý sa však v tomto konaní dal zastupovať inou advokátskou kanceláriou. Uvedené svedčí záveru, že majetkové pomery žalobcu sú na neporovnateľne vyššej úrovni ako majetkové pomery žalovanej. Žalovaná je osamelo žijúcou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s nepriaznivou finančnou situáciou, ktorá sa spoliehala na tú skutočnosť, že zmluva o zriadení vecného bremena bude dodržaná (pacta sunt servanda), a teda na základe uvedenej zmluvy všetky úhrady s užívaním predmetného bytu bude hradiť P.. B., ktorý však po prevode vlastníctva k dotknutého bytu uvedené náklady neplatil, ktorá nečinnosť tretej osoby dostala žalovanú bez jej pričinenia do pozície, že vo viacerých súdnych konaniach sú je proti nej uplatňované náhrady za tieto náklady. Na základe týchto dôvodov a súčasne majúc na zreteli čl. 6 ods. 2 CSP, dospel súd k záveru, že vo veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.