Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Csp-8-2017.pdf
PDF · 99.33 KB
Case nature
Subarea
4Csp/8/2017
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, G., štátna občianka SR, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom P.. X/A, XXX XX E., proti žalovanému Poštová banka a.s., so sídlom L. Z. XXX XX B., IČO: 31 340 890, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2012, ktorú uzavrel so žalobkyňou.
Zamestnávateľ žalobkyne Dometic Slovakia s. r. o., IČO: 31 617 298, K. X, XXX XX G. j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2012, ktorú žalovaný uzavrel so žalobkyňou.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresnom súde Lučenec môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2012.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom zo dňa 09.01.2017 sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia totožného s výrokom tohto uznesenia. Zároveň navrhla, aby súd v prípade, ak dospeje k záveru, že nariadeným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov navrhujeme, aby uložil žalobkyni povinnosť v primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.
2. Podaný návrh odôvodnila tými skutočnosťami, že žalovaná spoločnosť Poštová banka a.s. doručila zamestnávateľovi žalobkyne „Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy“ zo dňa 14.09.2015 (ďalej aj len ako „Žiadosť“) v súvislosti so „Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX“ (ďalej aj len ako „Zmluva o úvere“). Predmetná žiadosť odkazuje na Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej aj len ako „Dohoda o zrážkach“), ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere, konkrétne článku 3. bod. 4. Uvedenú Zmluvu o úvere uzavrela žalobkyňa so žalovanou spoločnosťou Poštová banka a.s., L. Z., B. XXX XX, IČO: 31 340 89.
3. Zamestnávateľovi žalobkyne v priebehu mesiaca september 2015 zaslal žalovaný žiadosť, na základe ktorej došlo k vykonaniu zrážok zo mzdy, keďže zamestnávateľovi povinnosť vykonať zrážky vyplývala priamo z § 551 Občianskeho zákonníka. Zrážky zo mzdy prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy začal realizovať zamestnávateľ voči žalobcovi v mesiaci september 2015 a trvajú doposiaľ. Ako dôkaz žalobkyňa predložila potvrdenie o vykonaní zrážok zo mzdy (č. l. 7)
4. Podľa žalobkyne jediným riešením ako zabrániť neustálym zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia, keďže je na mieste, aby sa zrážky zo mzdy vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu
spotrebiteľa, keďže predmetnú Zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Zároveň poznamenala, že práva veriteľa (žalovaného) nariadením neodkladného opatrenia nebudú dotknuté, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušnom všeobecnom súde.
5. Žalobkyňa súčasne poukázala na skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa zákona č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho žalovaný nemá nárok na úroky a poplatky a tým zvyšuje riziko, že dôjde k zrážkam nad rámec platného právneho titulu.
6. Na základe predložených listinných dôkazov, a to zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy možno podľa žalobkyne dôvodiť neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy na základe jej posúdenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podľa žalobkyne, ako spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv a ich príloh ako samotný dodávateľ. Z uvedeného možno logicky vyvodiť, že žiadnym, resp. nedostatočným oboznámením spotrebiteľa s dohodou o zrážkach zo mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občiansko - právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Predmetná dohoda bola vopred predformulovaná v texte zmluvy úvere drobným takmer nečitateľným písmom v bode 4 zmluvy o úvere. Zmluva o úvere obsahuje podľa žalobkyne viaceré ustanovenia, ktoré sa dajú považovať za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ, a taktiež za nekalé podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je jednou z neprijateľných zmluvných podmienok.
7. Dohoda je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobca nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobkyňu je tak vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné v zmysle§ 336 CSP dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
8. Ďalej má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je teda súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, tak ako je tomu aj v tomto prípade.
9. Pri pohľadávkach, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o spotrebiteľskom úvere) nie je podľa žalobkyne prípustné, aby dodávateľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej pohľadávky na základe svojich subjektívnych predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Preto predmetná dohoda podľa žalobkyne nezohľadňuje základné právne princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo mzdy. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
10. Žalobkyňa tiež poukázala na tú skutočnosť, že po doručení žiadosti zamestnávateľovi v priebehu mesiaca september 2015, zamestnávateľ začal zrážky realizovať a to na základe neplatnej dohody a práva žalobkyne boli mimoriadne negatívne dotknuté , čo je potvrdené jednak tým, že žalovaným požadovaná suma je sporná a zrážky sa majú vykonávať na základe nejudikovaného titulu, a súčasne tým, že v samotnej žiadosti o zrážky zo mzdy nie je uvedená konečná výsledná suma, ktorú má zamestnávateľ vyzrážať.
11. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že existuje odôvodnená obava, že vykonanými zrážkami zo mzdy, resp. ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul. Za daného stavu môže podľa nej tento nezákonný proces, ktorý žalovaný voči žalobkyni uskutočňuje, zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia.
12. Na základe § 324 ods. 1 až 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 325 ods. 1 a 2 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
14. V zmysle § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
16. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
17. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
18. V zmysle § 331 ods. 1 až 3 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie,
podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
19. Podľa § 332 ods. 1 až 3 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
20. Podľa § 336 ods. 1 až 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
21. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
22. Nová práva úprava inštitútu neodkladného opatrenia upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd môže zároveň určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP), v takomto prípade neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Súd môže o jeho vydaní rozhodnúť aj bez výsluchu strán sporu ako aj bez ich predchádzajúceho vyjadrenia (§ 329 ods. 1 až 3 CSP).
23. Zo žalobného návrhu mal súd preukázané, že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa má žalovaný a rovnako aj zamestnávateľ žalobkyne zdržať vykonávania dohody o zrážkach zo mzdy upravenej v zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX uzavretej dňa 28.08.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným, prípadne, ak by mal súd za to, že nariadeným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov navrhla, aby jej súd uložil povinnosť v primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.
24. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný požiadal listom zo dňa 14.09.2015 (čl. 15) zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v čl. 2 bod 3, resp. v čl. 3 bod 4 Zmluvy o úvere (čl.17) za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného vzniknutej na základe Zmluvy o úvere a to až do úplného vysporiadania záväzku. Na základe Zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 2.200,- Eur, ktorý sa táto zaviazala vrátiť formou 72 mesačných splátok vo výške 62,29 Eur. Dátum prvej splátky bol dojednaný na 08.10.2012, termín konečnej splatnosti úveru je 08.09.2018. V predmetnej zmluve sú uvedené aj ďalšie údaje, a to výška úrokovej sadzby úveru 24,50 %, RPMN úveru 27,44 % a celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom 2.011,65 Eur, pričom do RPMN ani do celkových nákladov neboli zahrnuté poplatky spojené s poistením úveru s odôvodnením, že ide o doplnkovú službu, ktorej akceptácia nebola podmienkou poskytnutia úveru (t. j. ide o nepovinné poistenie). Podľa predloženého listinného dôkazu označeného ako „Potvrdenie“ (č. l. 7) sa ku dňu 31.10.2016 zo mzdy žalobkyne na základe žiadosti o vykonávanie zrážok pri zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX za obdobie od 09/2015 do 10/2016 vykonali zrážky v celkovej výške 745,87 Eur.
25. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou typovej formulárovej zmluvy - Zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pričom predmetná dohoda slúži na zabezpečenie záväzkov žalobcu zo zmluvy o úvere.
26. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom, t. j. bez preverenia, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, zo mzdy dlžníka vykonávajú sa zrážky, ktorý nemá možnosť ich zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
27. Zároveň je potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci sp. zn. 18Co 108/2011).
28. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe takto uplatnenej Dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.
29. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok, t. j. preukázala dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom však existencia a výška dlhu bola žalobkyňou spochybnená (absenciou obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. jej bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou v zmysle § 11 uvedeného zákona), a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok bola žalobkyňou spochybnená a namietaná. Zrážky musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa nemá iné prostriedky tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia.
30. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým žalobcovi a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami (nevykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne), preto v súlade s § 336 ods. 1 CSP vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť žalobkyne podať žalobu vo veci samej. S poukazom na § 337 ods. 1 a 2 CSP zároveň poučil žalovaného o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť mu dlžné splátky úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2012 s tým, že v predmetnom konaní bude zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole a súd v rámci kontradiktórneho sporového konania určí skutočnú výšku dlhu žalobkyne voči žalovanému, ako aj lehotu, do uplynutia ktorej má dlh žalovanému zaplatiť. V prípade úspechu žalovaného v spore o zaplatenie dlžnej sumy úveru súd v zmysle § 337 ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.
31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
34. Keďže žalobkyňa mal v konaní plný úspech, súd mu v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.