Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/235/2016

Rozhodnutie

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: M., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1 243,05 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie v časti istiny vo výške 636,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 636,54 eur od 16.04.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom zo dňa 09.05.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 25.05.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 243,05 eur a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 243,05eur od 16.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako banka uzavrel s dlžníkom dňa 02.12.2009 zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX.. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 19,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 750 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 25 eur. Dlžný zostatok predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, žalobca vystavil ku dňu 06.04.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1 243,05 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 15.04.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.04.2016 do zaplatenia.

3. Následne v písomnom podaní zo dňa 23.06.2016, Okresnému súdu Žilina doručenom dňa 28.06.2016, žalobca uviedol, že žalovaný dňa 25.11.2009 vyplnil Žiadosť o vydanie Karty ING Bonus. V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding a.s.

platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o vydanie Karty ING Bonus zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 02.12.2009, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding a.s.. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 750 eur so zmluvným úrokom vo výške 19,20 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 25 eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 26.12.2009, čo žalobca preukazoval položkovitým výpisom z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Uviedol, že v súlade s čl. V bod 31 písm. b) Obchodných podmienok spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom zo dňa 01.06.2016 vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Poukázal, že v posudzovanej veci bol žalovanému poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Mal za to, že s uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo ak nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Poukázal, že v predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. sa nachádza indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., a jeho prílohy č. 2 o výške ročnej úrokovej sadzby 19,20 % označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 750 eur a výške štandardnej mesačnej splátky 25 eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s..Mal za to, že RPMN nie je možné v zmluve určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu nie je bezúročný. Uviedol, že žalovaný začal čerpať úverový rámec od 26.12.2009 ako vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Kreditná forma je forma bankového úveru ktorý je čerpaný používaním karty. Špecifikoval rozsah čerpania žalovaného uvedením dátumu debetnej transakcie, dátumu zúčtovania a popisom v SK, resp. eur. Zároveň uviedol, že plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 1 223,95 eur, s rozpisom vo výpisoch z kartového účtu žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie „Úhrada". Špecifikoval kreditné operácie dátumom transakcie, dátumom zúčtovania, popisom a sumou v SK, resp. v eur. Suma 1 243,05 eur predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátene kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovou účte. Žalovaná suma 1 243,05 eur pozostáva z istiny vo výške 677,06 eur, poplatkov vo výške 209,10 eur, štandardného úroku vo výške 199,45 eur a sankčného úroku vo výške 157,44 eur. Definoval sankčnú a štandardnú úrokovú sadzbu v zmysle článku I. Obchodných podmienok

4. Žalovaný sa v súdom určenej lehote k podanej žalobe písomne nevyjadril.

5. Žalobca podaním zo dňa 05.01.2017, Okresnému súd v Žiline doručenom dňa 09.01.2017 zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 366,54 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a z dôvodu čiastočnej úhrady v časti o zaplatenie istiny 270 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku trval naďalej. Upravil petit žalobného návrhu tak, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 606,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 876,51 eur od 16.04.2016 do 18.06.2016, úrok z omeškania vo výše 8 % ročne zo sumy 846,51 eur od 19.06.2016 do 20.07.2016, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 816,51 eur od 21.07.2016 do 20.08.2016, úrok z omeškania vo výše 8 % ročne zo sumy 786,51 eur od 21.08.2016 do 19.10.2016, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 706,51 eur od 21.10.2016 do 18.11.2016, úrok z omeškania vo výše 8 % ročne zo sumy 656,51 eur od 19.11.2016 do 20.12.2016, úrok z omeškania vo výše 8 % ročne zo sumy 606,51 eur od 21.12.2016 do zaplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

6. Vo veci súd nariadil na deň 13.01.2017 pojednávanie, ktorého sa zúčastnil len žalovaný, ktorý pred súdom uviedol, že má pocit, že s touto spoločnosťou sa jeho priateľka v jeho mene dohodla na splátkovom kalendári. Tvrdil, že má viac pôžičiek, nemá v nich prehľad, nevie ako ich platí, toto za neho robí jeho priateľka. Uviedol, že ak mu príde výzva od exekútora túto zaplatí. Všetko sa snaží uhrádzať, nechce sa vyhýbať plneniu. Žalobca, ani jeho právny zástupca sa nariadeného pojednávania nezúčastnil. Žalobca riadne a včas neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Navrhol súdu rozhodnúť bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.

7. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby uskutočneného žalobcom, súd konanie v časti istiny 636,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 636,54 eur od 16.04.2016 do zaplatenia v súlade s § 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 zastavil.

8. Predmetnom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby tak zostala uplatnená istina 606,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 876,51 eur od 16.04.2016 do 18.06.2016, úrok z omeškania vo výše 8 % ročne zo sumy 846,51 eur od 19.06.2016 do 20.07.2016, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 816,51 eur od 21.07.2016 do 20.08.2016, úrok z omeškania vo výše 8 % ročne zo sumy 786,51 eur od 21.08.2016 do 19.10.2016, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 706,51 eur od 21.10.2016 do 18.11.2016, úrok z omeškania vo výše 8 % ročne zo sumy 656,51 eur od 19.11.2016 do 20.12.2016, úrok z omeškania vo výše 8 % ročne zo sumy 606,51 eur od 21.12.2016 do zaplatenia

9. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

11. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

12. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

13. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

14. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

15. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

16. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

17. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme

21. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

23. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

24. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

25. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

26. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

28. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to žiadosťou o vydanie Karty ING Bonus zo dňa 02.12.2009 (č.l.6-7 spisu), Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. účinné od 01.12.2009 (č.l. 8-9 spisu), Výpisom z Karty NN Bonus (č.l. 10-15 spisu), Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. účinné od 01.01.2008 (č.l. 26 spisu), Cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platným k 6. júlu 2009 (č.l. 27-31 spisu), Vypovedaním zmluvy a vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 01.06.2013 (č.l. 32 spisu)

30. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaný vyplnil a podpísal dňa 25.11.2009 žiadosť o vydanie karty ING Bonus, na základe ktorej v rámci schváleného úverového rámca 600 eur a štandardnej mesačnej splátky 20 eur požiadal o vydanie karty. Zo žiadosti vyplýva údaj bežného účtu v banke XXXXXXXXXX/ XXXX.

31. Podľa výpisu z kreditnej platobnej karty NN Bonus od 07.12.2009 do 31.03.2016 vykonané transakcie (debetné a kreditné operácie), pri vyznačení počiatočného stavu 0 eur, konečného stavu k 31.03.2016 - 1 243,05 eur pre kartu s vyznačením konečného čísla 6412 bez uvedenia účtu, ku ktorému mala byť karta zriadená. Podľa výpisu bol variabilný symbol (číslo kartového účtu) XXXXXXXXXX.

32. V súlade s predloženou žiadosťou o vydanie kreditnej karty k platnému uzavretiu zmluvy mohlo dôjsť naplnením odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie potvrdzujúceho listu a prevzatie PIN kódu žalovaným. Žalobca nepredložil listinné dôkazy preukazujúce platné uzavretie zmluvy, to znamená nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci schválenie žiadosti o vydanie karty. Zároveň žalobca nepreukázal svoje tvrdenie žiadnym listinným dôkazom, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 750 eur. Predloženou žiadosťou o vydanie a karty žalobca len preukázal, že žalovaný požiadal o vydanie karty s úverovým rámcom vo výške 600 eur. Ak žalobca nepreukázal platný vznik zmluvného vzťahu, nemožno mu priznať plnenie titulom zmluvy. V tejto súvislosti súd dodáva, že súd je viazaný skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré nemôže prekročiť. Iné skutkové tvrdenia ako

právo na zaplatenie zo zmluvy žalobca v žalobe neuviedol. Na základe uvedeného vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú.

33. Súd naviac dodáva, že v konaní nezistil ani uzavretú zmluvu o bežnom účte alebo o kontokorentnom úvere, prípadne iný hmotnoprávny predpoklad pre poskytovanie peňažných prostriedkov čerpaných prostredníctvom používania kreditnej karty. Podľa názoru súdu, žiadosťou o vydanie kreditnej karty nemožno nahrádzať úverovú zmluvu alebo zmluvu o bežnom účte s povolením prečerpania a pod. Kreditná karta sama osebe totiž nepredstavuje zmluvný vzťah, ale len platobný prostriedok, ktorým sa realizujú platobné príkazy či už z bežného alebo úverového účtu. Preto ak žalovaný žiadal o vydanie „kreditnej“ karty, táto mohla byť na základe žiadosti vydaná, ale pre nakladanie s kartou, najmä čerpanie peňažných prostriedkov musel byť uzavretý iný zmluvný vzťah. Žalobca k uvedenému nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci uzavretie zmluvy o bežnom úvere, kontokorentnom úvere, či iný titul pre poskytnutie finančných prostriedkov. Z predloženej žiadosti síce vyplýva údaj bežného účtu v banke XXXXXXXXXX/XXXX tento je však bez ďalšieho (t.j. bez predloženia konkrétnej, samotnej zmluvy) na preukázanie požadovaného nedostačujúci. Naviac tento údaj je v rozpore s variabilným symbolom (číslom kartového účtu) uvedeným vo výpise z karty NN Bonus XXXXXXXXXX.

34. Pokiaľ by však aj súd vychádzal z toho, že žiadosť o vydanie platobnej karty mala slúžiť ako zmluva o spotrebiteľskom úvere a táto by bola platná, súd konštatuje, že z obsahu predmetnej žiadosti je zrejmé, že v tejto chýbajú náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z..

35. Jednak pôžička predstavuje reálne odovzdanie zastupiteľnej veci, teda nie je možné opakované čerpanie a úročenie formou obnoviteľného (revolvingového) úveru. Aj keby sa fakticky nastolil stav, že VÚB a.s. vydala pre Finance Consumer Holding a.s. viacero kreditných kariet k jednému účtu, ich zmluvné ponechanie do odplatného užívania spotrebiteľovi bez riadne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere obchádza zákon.

36. Zároveň v žiadosti absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, v dôsledku ktorého nedostatku sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V žiadosti absentuje aj úroková sadzba, doba platnosti zmluvy, či splatnosť splátok. V predmetnej žiadosti zároveň chýba aj údaj o úroku alebo poplatkoch, a teda v súlade s § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca nemôže od žalovaného tieto požadovať. Účelom právnej úpravy § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a o poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ mal preto zákonnú povinnosť uviesť tieto údaje. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu prispievania k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však v danom prípade túto možnosť nemal, keďže výška úrokovej sadzby, úroku a poplatkov nebola v predmetnej žiadosti uvedená. Táto nevyplýva ani z priložených obchodných podmienok, či priloženého cenníka. Cenník, na ktorý sa žalobca odvoláva naviac neobsahuje ani údaje potrebné ku karte ING (NN) bonus. Preto na tento súd v rámci rozhodovania neprihliadal. Túto žiadosť, resp. zmluvu možno tak vyhodnotiť za bezúročnú a bezpoplatkov, a teda žalobca nemá nárok na žiadne uplatnené úroky a poplatky. Zo špecifikácie predloženej žalobcom (č.l. 24-26 spisu) vyplýva, že žalobca plnil v prospech kartového účtu žalovaného sumu 860 eur. Kreditné operácie vykonané žalovaným sú vo výške 1 223,95 eur + následných 270 eur, ktoré žalovaný podľa tvrdenia zaplatil po začatí súdneho konania. Ak teda je poskytnutý úver vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkov a žalovaný zaplatil celé plnenie poskytnuté mu žalobcom tak ako vyplýva z predloženej špecifikácie nebolo možné žalobe žalobcu v žiadnom prípade vyhovieť. Žalovaný plnil v takom rozsahu ako od žalobcu prijal. Žaloba žalobcu bola tak nedôvodná v celom uplatnenom rozsahu, t.j. v rozsahu 1 243,05 eur (teda aj v časti 636,54 eur s príslušenstvom, ktorú zobral žalobca späť)

37. Z vyššie uvedených dôvodov a vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu čiastočného späťvzatia žaloby tak súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti 606,51 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zamietol.

38. Súd v závere považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o vyhlásenie okamžitej splatnosti listom zo dňa 01.06.2013, žalobca vyhlásenie okamžitej splatnosti listom zo dňa 01.06.2013 v konaní relevantným spôsobom nepreukázal. Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že vyhlásenie

okamžitej splatnosti dlžného dostatku banka oznámila žalovanému, resp. že sa vyhlásenie okamžitej splatnosti dostalo do sféry, resp. dispozície žalovaného, ktorý mal možnosť s týmto sa oboznámiť. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o doručení tohto vyhlásenia žalovanému. V spisovom materiály sa nenachádza doručenka, resp. žiadny doklad preukazujúci oznámenie vyhlásenia okamžitej splatnosti žalovanému. Súd tak tento dôkaz vyhodnotil ako dôkaz bez právnej relevancie. Naviac sú dodáva, že z obsahu predmetného vyhlásenia vyplýva, že okamžitú splatnosť nevyhlásil banka, ale spoločnosť SKK, a.s. (správca). V súlade s čl. 31 všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. však toto právo prináleží banke, nie správcovi.

39. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%). Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne trovy konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

42. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Samostatným uznesením rozhodne súd aj o vrátení zaplateného súdneho poplatku (kráteného) v prislúchajúcej časti v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.