Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/110/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobkyne: W. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. Č.. XXX, XXX XX O., proti žalovaným: 1. Mgr. F. Z.Á., I.. XX.XX.XXXX, Z. X.. H. XX, XXX XX M., 2. Ing. N. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. X.. H. XX, XXX XX M., obidvaja žalovaní zastúpení zástupcom: Z. Č., Z. W. XX, XXX XX M., o zaplatenie sumy 896,36 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala zrušenia darovacej zmluvy uzavretej v priebehu rokov 1998 až 2000, vydania v žalobe špecifikovaných vecí a náhrady trov konania. Žalobkyňa svoj návrh v časti uplatneného nároku na vydanie vecí spresnila na pojednávaní konanom na Okresnom súde Senica dňa 9.8.2007, kde jednotlivé veci bližšie špecifikovala takto: 1. plynový sporák zn. Mora bielej farby, 2. 2 plynové bomby 25 modrej farby, 3. dvojkolesový vozík zakúpený v roku 1985, 4. liatinové nožnice tmavošedej farby na strihanie - húseník, 5. oceľový kotol 50 l a kotlina, ktorá je súčasťou kotla, 6. lis na ovocie liatinovej modrej farby, 7. 7 ks drevených včelých úľov hnedej farby, 8. 5 ks hliníkových mliekarenských konví 25 l, 9. 1 ks motorového gumeného kábla čiernej farby 20 m, 10. 1 ks 50 l demižón sklenený uložený v oceľovom koši, 11. 1 balík pozinkovaného pletiva 25 m, 1 m vysoký, 12. 1 balík pozinkovaného pletiva 25 m, 1,5 m vysoký, 13. 2 ks čerpadla na vodu vyrobené v r. 2000, 14. 2 ks elektromotorov, 14 kW nový, 15. 1 parožie jelenie, 16. 1 parožie danielie, 17. oceľ profilová jokl T.L. 50 m, 18. 20 ks oceľových tyčí 2,5 m, 19. 10 ks pozinkovaných trubiek 4 m, 5 z nich s priemerom 1 cm a 5 z nich 1 cm, 20. 1,5 m3 ihličnatého reziva, 21. 1 balík baliaceho papiera v celkovej dĺžke 100 m, 1,2 m vysoký, 22. 2 ks plechových vaničiek detských na kúpanie, 23. 2 ks 120 l PVC nádrží, 24. 1 ks 200 l oceľový sud na vodu, 25. 1 ks 150 l drevený sud na víno, 26. 10 ks betónových dlaždíc 50 x 50 cm, 27. oceľová búdka 2 x 3 m, 28. 1 kotúč ostnatého drôtu v dĺžke 150 m, 29. 1 kotúč šponovacieho drôtu z pozinkovanej ocele v dĺžke 100 m, 30. 15 ks vlnitého pozinkovaného plechu s rozmermi 175 x 200 cm, 31. 15 m gumovej hadice na vodu červenej farby, 32. 2 ks dámskych bicyklov vyrobené v r. 1994, 1 modrej farby, 1 červenej farby.

2. Súd vo veci rozhodol dňa 16.10.2012 rozsudkom č.k. 2C/110/2008 - 374, ktorým zastavil konanie v časti o zrušenie darovacej zmluvy na základe späťvzatia návrhu v tejto časti žalobkyňou, vo zvyšku, pokiaľ ide o vrátenie žalobkyňou konkretizovaných vecí bol návrh zamietnutý.

3. Žalobkyňa podala dňa 30.10.2012 proti rozsudku odvolanie, kde žiadala, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okrem iného poukázala i na to, že veci, ktoré odporcovia t.č. už nemajú a nemôžu ich vydať, tvoria ich bezdôvodné obohatenie a súd v

tomto smere nepreviedol zodpovedajúce dokazovanie, pokiaľ ide o nárok na finančnú kompenzáciu za ne.

4. Krajský súd v Trnave rozhodol o odvolaní navrhovateľky uznesením č.k. 24Co/86/2013 - 247 zo dňa 5.11.2013, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti včítane závislého výroku o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd poukázal na nedostatok návrhu na začatie konania, nakoľko z neho nebolo zrejmé, či sa navrhovateľka domáha vydania vecí od všetkých troch odporcov spoločne a nerozdielne alebo vydania niektorých vecí iba od niektorého z odporcov. Okrem toho odvolací súd poukázal i na to, že bolo povinnosťou súdu z úradnej povinnosti ex offo posúdiť dôvodnosť žalovaného nároku podľa všetkých do úvahy prichádzajúcich hmotnoprávnych ustanovení bez ohľadu na to, aký právny dôvod požadovaného plnenia uvádza navrhovateľ. Krajský súd v Trnave konštatoval, že prenechanie predmetných hnuteľných vecí navrhovateľkou odporcom nemuselo mať právny základ výlučne iba v darovacej zmluve, ale prichádza do úvahy tiež, že medzi účastníkmi mohla byť uzavretá zmluva o výpožičke v zmysle § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale i to, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu žiadneho záväzkovoprávneho vzťahu a potom prevzatím daných vecí vzniklo na strane odporcov bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako ich majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, či neplatného právneho úkonu, ktorý sú povinní vydať navrhovateľke. Vyjadril názor, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že na ňu nepoužil i citované ustanovenia právneho predpisu a zároveň s poukazom na hypotézy týchto právnych noriem i nedostatočne zistil skutkový stav. Súdu prvého stupňa uložil povinnosť postupom v zmysle § 43 O.s.p. vyzvať navrhovateľku na odstránenie vyššie uvedenej vady žaloby a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom žalobou uplatnený nárok je nevyhnutné posúdiť podľa všetkých na základe skutkového stavu do úvahy prichádzajúcich hmotnoprávnych ustanovení a až následne vo veci rozhodnúť.

5. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) vec opätovne prejednal a zistil tento skutkový stav veci:

7. Okresný súd Skalica Uznesením sp.zn. 2C/110/2008-440 zo dňa 27.01.2014 postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval žalobkyňu, aby doplnila svoj návrh v časti týkajúcej sa vydania vecí, ktorých zoznam bol ustálený na pojednávaní konanom na Okresnom súde Senica dňa 09.08.2007 tak, že uvedie či sa domáha vydania špecifikovaných vecí od všetkých troch odporcov spoločne a nerozdielne alebo vydania niektorých vecí iba od niektorého z odporcov.

8. Žalobkyňa svojim podaním doručeným súdu dňa 06.02.2014 súdu oznámila, že označené veci vymáha od Mgr. F. Z. a Ing. N. Z., pričom návrh voči odporcovi S. Z. zobrala späť a navrhla, aby konanie bolo voči nemu zastavené.

9. Okresný súd Skalica Uznesením sp. zn. 2C/110/2008-445 zo dňa 14.02.2014 konanie proti odporcovi v 2. rade S. Z., vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľky zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2015.

10. Žalobkyňa svojim podaním doručeným súdu dňa 17.02.2016 oznámila, že počas konania vyčíslila výšku bezdôvodného obohatenia na sumu 896,36 €. Nakoľko v súčasnosti už nie je aktuálne vrátenie hnuteľných vecí, z dôvodu ich opotrebovania, zničenia a neexistencie, tak k tejto istine si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 7% ročne. Domáhala sa , aby odporcovia boli zaviazaní zaplatiť jej túto škodu spoločne a nerozdielne.

11. Na pojednávaní konanom dňa 18.02.2016 žalobkyňa uviedla, že sa domáha zaplatenia sumy 896,36 € so 7% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od podania návrhu do zaplatenia, pretože jej odporcovia darované veci nevrátili. Veci nežiada vrátiť, pretože sú opotrebované, žiada zaplatiť ich cenu, ktorú určila sama podľa cien v obchode, prípadne podľa ich opotrebenia.

12. Okresný súd Skalica Uznesením sp. zn. 2C/110/2008-474 zo dňa 30.06.2016 pripustil zmenu návrhu tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 896,36 € spolu so 7% ročným úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2016.

13. Na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 sudkyňa v zmysle Civilného sporového poriadku ( zákon č. 160/2015 Z.z.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. určila, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a taktiež uviedla svoje predbežné právne posúdenie veci. Žalobkyňa bola zo strany súdu upovedomená o tom, že špecifikácia jednotlivých vecí a ich vyčíslená hodnota tak, ako bola súdu predložená počas konania a nachádza sa na č.l. 64 spisu nezodpovedá vyčíslenej sume bezdôvodného obohatenia, ktorej vydania sa v súčasnosti domáha. Vyčíslená suma jednotlivých vecí predstavovala čiastku 27.600 Sk, 916,15 €. Sudkyňa vyzvala žalobkyňu aby v zmysle pripustenej zmeny žaloby (uznesenie sp. zn. 2C/110/2008-474 zo dňa 30.06.2016) špecifikovala svoj žalovaný nárok na zaplatenie peňažnej sumy 896,36 € tak, že uvedie z ktorých konkrétnych položiek žalovaná suma pozostáva, akú peňažnú náhradu si uplatňuje za konkrétnu vec. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nebola schopná bližšie špecifikovať žalovanú sumu a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd uložil žalobkyni dodatočnú lehotu ( 2 mesiace) na splnenie tejto povinnosti ( § 181 ods. 4 C.s.p.).

14. Podaním doručeným súdu dňa 04.01.2017 žalobkyňa špecifikovala žalovanú sumu rozpisom jednotlivých položiek nasledovne: plynový šporák a dve bomby 82,80 € dvojkolová kára 33,20 € nožnice listinové - huseník 10,00 € kotol a kotlina ohrev vody 33,20 € lis na ovocie malý 33,20 € 7 ks včelích úľov 116,20 € 5 ks hliníkových mliekových koniev 49,80 € 20 m motorový gumený kábel 16,60 € demižón 50 l 16,60 € balík pletiva výška 1m 25m 16,60 € balík pletiva výška 1,5 m 33,20 € čerpadlo na vodu 2 ks 33,30 € 2ks elektromotor 33,20 € parožie jelenie a dančie 33,20 € oceľ profilová, jekl. 50 bm 16,60 € oceľ tyče 2 ks 50 bm 8,30 € pozinkované trubky 40 bm 6,64 € ihličnaté rezivo 1,5 m3 249,60 € 1 ks balík baliaceho papiera 6,64 € 2 ks plechové vaničky 13,28 € 2 ks plastové nádrže 13,28 € 200 l sud na vodu 33,20 € 1 ks sud na víno drev. 150 l 33,20 € betónové dlaždice 50/50 10 ks 33,20 € ocelová búda 2x3m 33,20 € kotúč ostatého drôtu 50 bm 16,60 € kotúč šponovacieho drôtu 50 kg 16,60 € 15 ks pozink. plech vlnitý 75x200 16,60 € 2 ks dámske bycikle 66,38 € 15 bm bielej pogum. hadice 16,60 €

15. Spolu cena špecifikovaných vecí predstavuje sumu 1.120,92 €. V podaní žalobkyňa uviedla, že sa domáha náhrady bezdôvodného obohatenia od odporcov ako aj náhrady trov konania a to spoločne a nerozdielne. Svoj pôvodný návrh žalobkyňa zmenila tak, že namiesto vydania vecí žiada vydať finančnú náhradu za veci. Uviedla, že nepovažuje za právne a ani dôkazne nutné tieto jednotlivé veci oceňovať, nakoľko je to pre rozhodnutie bezvýznamné. Na pojednávaní konanom dňa 12.01.2017 žalobkyňa

nevedela zdôvodniť prečo je suma jednotlivých položiek vyššia ako si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 896,36 € a ako súd pripustil zmenu návrhu. Nežiadala o ďalšie pripustenie zmeny návrhu.

16. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 12.01.2017 uviedla, že bližšiu špecifikáciu žalovaného nároku nepredložila súdu v súdom určenej lehote z dôvodu jej ochorenia a taktiež z dôvodu ochorenia advokáta JUDr. Kubalu, ktorého požiadala o vypracovanie požadovanej špecifikácie. Nepožiadala súd o predĺženie lehoty na predloženie dôkazu a ani nepredložila súdu potvrdenia lekára o svojom zdravotnom stave pre ktorý nebola schopná predložiť súdu písomnú špecifikáciu v ním určenej lehote.

17. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 12.01.2017 k veci samej uviedla, že predávala v Radošovciach svoj vinohradnícky domček a musela odtiaľ odviezť veci, ktoré sa tam nachádzali. Dohodla sa preto so žalovanými, že tieto veci uskladní u nich, v ich vinohradníckom dome s tým, že im ich aj zapožičia. Nedohodli sa na dobe vrátenia vecí. V roku 2004 išla za žalovaným v 2. rade N. Z. a žiadala ho o vrátenie vecí, avšak došlo k hádke a veci jej nevydali. Zoznam vecí mala spísaný, jedná sa o listinný dôkaz z č.l. 5. Žalovaný v 2. rade si od nej zobral veľa vecí, vaničky, úle, pletivo a odvážal ich spolu s S. Z., ktorý šoféroval auto. Tieto veci si zobral od nej s tým, že ich môže užívať, avšak sa nedohodli na akú dlhú dobu.

18. Z listinného dôkazu, listu z č.l. 5 spisu mal súd preukázané, že tento list spísala žalobkyňa dňa 15.11.2005 a bol adresovaný žalovanej v 1. rade F. Z.. V liste žalobkyňa uviedla, že v priebehu rokov 1998

- 2000 im v rámci dobrých susedských vzťahov darovala rôzne veci a zariadenia pre ich vinicu, ktoré považovala pre seba za nepotrebné s tým, že ak by niekedy niečo potrebovala, tieto veci jej požičajú. Nakoľko sa ich dobré susedské vzťahy skomplikovali, žiadala rodinu Z. aby jej všetky veci boli vrátené, pretože tieto sú uskladnené v ich vinohradníckej búde a skladoch. Pred vyše rokom predbežný zoznam vecí odovzdala žalovanému v 2. rade N.. Z. s výzvou aby jej tieto veci vrátené, ale doteraz jej nikto veci nevrátil. V liste zároveň špecifikovala veci pod pol. 1. až 21. Veci špecifikované pod pol.1. až 20. sa zhodujú s vyčíslenými položkami 1. až 20., položka č. 21 sa zhoduje s položkou č. 28. špecifikácie zo dňa 04.01.2017.

19. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 12.01.2017 uviedla, že vo vinohradníckom domčeku, ktorého je vlastníčkou býval jej T. S. Z. a neskôr sa tam zdržiavala aj žalobkyňa. Pri vinohradníckom domčeku boli aj plechové búdy. Jej otec do tohto domčeka neustále niečo znášal, veľa vecí odtiaľ aj poodnášal, prípadne predal. Žalovaná nevedela uviesť čo všetko sa tam nachádzalo. Plechové búdy sa tam už nenachádzajú, boli odvezené, avšak v tých búdach nič nebolo zo zoznamu žalovaných vecí. Ona osobne nevidela, že by tam niekto zvážal veci, ktoré sú na zozname. Plynový sporák dotiahol otec (S. Z.) ešte v čase keď žila ich matka. Bol celý hrdzavý, preto ho neskôr zlikvidovali. Žalobkyňa ju nikdy nežiadala o vrátenie vecí, nemala o tom žiadnu vedomosť. Otec ju neinformoval o veciach, ktoré doviezol do vinohradníckeho domčeka.

20. Žalovaný v 2. rade uviedol, že on od žalobkyne neodviezol žiadne veci, pretože on nešoféruje. Nevedel uviesť či nejaké veci zobral od žalobkyne S. Z.. Vinohradnícky domček, ktorého vlastníčkou je jeho manželka, žalovaná v 1. rade užíval S. Z., chodila tam taktiež aj žalobkyňa, spoločne tam hospodárili. Pri vinohradníckom dome boli dve plechové búdy, v ktorých bolo uskladnených veľa vecí. Nevedel uviesť či tam boli aj niektoré veci zo zoznamu žalobkyne. V prešovni bol starý sporák, ktorý tam zrejme priviezol S. Z., avšak svojej manželke povedal, že s W. N.T. je za sporák vyrovnaný. Potvrdil, že v ich vinohradníckom domčeku sa nachádzali nejaké úle, mal za to, že sú ich, preto s nimi aj patrične naložil, spálil ich. Žiadne z vecí, ktoré uviedla žalobkyňa neužíva.

21. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, z úradnej povinnosti posudzoval uplatnený nárok podľa všetkých do úvahy prichádzajúcich hmotnoprávnych ustanovení, bez ohľadu na to, aký právny dôvod požadovaného plnenia uviedla žalobkyňa.

22. Žalobkyňa počas konania, podaním doručeným súdu dňa 17.02.2016, zmenila svoj nárok, keď už nepožadovala vrátenie konkrétnych vecí, ale domáhala sa zaplatenia sumy 896,36 € titulom bezdôvodného obohatenia, keď žalovaní jej darované veci nevrátili. Nežiadala veci vrátiť, pretože sú opotrebované. Žalobkyňa nezmenila skutkový základ, z ktorého si uplatňovaný nárok odvodzuje, len sa

na základe tohto istého skutkového deja domáhala iného plnenia, a to peňažnej náhrady za veci, ktoré pôvodne žiadala vydať.

23. Súd prvej inštancie počas konania v danej veci, pred tým ako vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 16.10.2012, vykonával dokazovanie predovšetkým za účelom zistenia , čo došlo medzi žalobkyňou a žalovanými k platnému uzavretiu darovacej zmluvy a následne k takému správaniu obdarovaných ( žalovaných) voči darcovi ( žalobkyni), ktoré by zakladalo nárok na vrátenie daru. V dokazovaní vykonanom do vynesenia rozsudku, ale následne aj v dokazovaní uskutočnenom po zrušení rozsudku a jeho vrátení súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, bolo preukázané, že k darovaniu vecí nedošlo, pričom súd sa pridržiava svojich záverov obsiahnutých v rozsudku sp. zn. 2C/110/2008-374 zo dňa 16.10.2012, nakoľko ani po zrušení rozsudku odvolacím súdom a doplnení dokazovania neboli zistené žiadne iné skutočnosti.

24. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 12.01.2017 uviedla, že predmetné veci si u žalovaných uskladnila, s tým, že ich žalovaným požičiava, bez určenia doby vrátenia.

a. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

25. Podľa § 662 Občianskeho zákonníka (1) Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania. (2) Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži.

26. Súd posudzoval žalobkyňou uplatnený nárok v zmysle ustanovení § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka, v tom smere či medzi stranami sporu nemohla byť uzavretá zmluva o výpožičke. Zmluvou o výpožičke sa požičiavateľ zaväzuje odovzdať vypožičiavateľovi individuálne určenú vec na bezplatné dočasné užívanie a vypožičiavateľ sa zaväzuje prevzatú vec vrátiť. Vypožičiavateľ je povinný vrátiť tú istú vec, ktorú od požičiavateľa prevzal. Zmluva o výpožičke je prípadom reálnej zmluvy, tzn. vznikne až odovzdaním veci vypožičiavateľovi. Zmluva o výpožičke na svoju platnosť nevyžaduje osobitnú, písomnú formu, avšak platí, že písomne uzavretá zmluva poskytuje zmluvným stranám väčšiu právnu istotu ako ich ústna dohoda.

27. Povinnosťou žalobkyne tak bolo preukázať či došlo medzi ňou a žalovanými k platnému uzavretiu zmluvy o výpožičke, keď žalovaní namietali prevzatie žalobkyňou špecifikovaných vecí. Zmluva o výpožičke je dvojstranný právny úkon medzi požičiavateľom a vypožičiavateľom, preto pre jeho platnosť je potrebné aby bol uzavretý medzi dvoma subjektmi. V konaní nebolo žiadnym spôsobom zo strany žalobkyne preukázané, že žalovaným vypožičala čo i len niektorú zo špecifikovaných vecí. Keďže zmluva nebola uzavretá písomne, ale podľa žalobkyne len ústne, bolo jej povinnosťou preukázať, že k uzavretiu zmluvy o výpožičke skutočne prišlo. Žalobkyňa túto skutočnosť počas konania žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom len jej samotné, ničím nepodložené tvrdenie o tom, že žalovaným veci vypožičala aby ich užívali je nepostačujúce, a to najmä za situácie, ak toto tvrdenie žalovaní namietajú.

28. Podľa § 527 Obchodného zákonníka (1) Zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné). (2) Ak v zmluve nie je uvedené, či sa má vec opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a opatrovanie veci je predmetom podnikania skladovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu o skladovaní.

29. Vzhľadom k tomu, že Občiansky zákonník neupravuje záväzkový vzťah vznikajúci zo zmluvy o skladovaní, súd posudzoval, či medzi stranami sporu neprišlo k uzavretiu zmluvy o skladovaní v zmysle prísl. ustanovení Obchodného zákonníka, a to bez zreteľa na povahu účastníkov, ktorí nie sú podnikateľmi.

30. Zmluvnými stranami zmluvy o skladovaní sú skladovateľ a ukladateľ. Skladovateľ je osoba, ktorá opatruje vec, ktorá patrí ukladateľovi. Ukladateľ je osoba, ktorá odovzdáva vec na opatrovanie

skladovateľovi a za túto činnosť platí skladovateľovi odplatu. Podstatnými náležitosťami zmluvy je záväzok skladovateľa prevziať vec, uložiť ju a opatrovať a záväzok ukladateľa zaplatiť odplatu ( skladné).

31. Už zo samotného označenia zmluvných strán a charakteru zmluvného vzťahu je zrejmé, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy o skladovaní, keď žalobkyňa ani netvrdila, že by predmetné veci uskladnila u žalovaných s tým, aby ich títo opatrovali, nakoľko sama uviedla, že žalovaným umožnila veci užívať. Taktiež nebola splnená ani ďalšia podstatná náležitosť zmluvného vzťahu, a to zaplatenie odplaty, skladného za skladovanie vecí. Na základe uvedeného súd uzavrel, že nárok žalobkyne nemožno oprieť o záväzkový vzťah vznikajúci na základe daného zmluvného vzťahu.

32. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

33. Základnou náležitosťou zmluvy o nájme je určenie zmluvných strán, prenajímateľa a nájomcu, určenie predmetu nájmu a určenie odplaty - nájomného. Počas konania v danej veci nebolo žalobkyňou tvrdené a ani preukázané, že by predmetné veci žalobkyňa odovzdala žalovaným titulom uzavretej nájomnej zmluvy a nikdy ani nebolo tvrdené, že žalovaní mali povinnosť za užívanie vecí platiť nájomné. Na základe uvedeného sa súd už viac touto možnosťou právneho dôvodu požadovaného plnenia nezaoberal.

34. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

35. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených ( zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu ( teda nie tú istú). Predmetom zmluvy o pôžičke môžu byť len druhovo určené veci, ktoré sú zastupiteľné. Za druhovo určené veci sa považujú veci, ktoré sú určené množstvom, mierou a hmotnosťou ( napr. stavebný materiál ), pri ktorých sa počíta s tým, že budú dlžníkom spotrebované a že ten po uplynutí dohodnutej doby veriteľovi vráti vec rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze.

36. Nakoľko sa žalobkyňa počas konania domáhala vrátenia konkrétnych, identických vecí, je jednoznačné, že v danom prípade medzi zmluvnými stranami nemohlo prísť k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom môžu byť len druhovo určené veci.

37. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

39. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu žiadneho zmluvného vzťahu, súd sa zaoberal aj otázku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch. Bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu, v neprospech koho bolo získané. Povinný subjekt musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením získané, a to in natura. V prípade, že naturálna reštitúcia nie je možná ( napr. medzitým prišlo k strate, zničeniu, scudzeniu vecí), zákon požaduje poskytnutie protihodnoty vo forme zodpovedajúcej peňažnej náhrady. Výška peňažnej náhrady musí zodpovedať hodnote veci, ktorá bola bezdôvodným obohatením získaná. Náhrada v peniazoch sa

uskutočňuje podľa ceny plnenia v dobe, keď bolo bezdôvodné obohatenie získané, pričom je potrebné vychádzať z nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na získanie rovnakého plnenia s prihliadnutím na prípadné nedostatky plnenia.

40. O prvý prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 ide vtedy, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho dôvodu, bez uzavretej zmluvy. Podmienkou vzniku bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu musí byť preukázanie poskytnutého plnenia. Žalobkyňa počas konania tvrdila, že žalovanej v 1. rade darovala ( poskytla) sporák zn. Mora označený v bode 1. špecifikovaných vecí, neskôr tvrdila, že všetky sporné veci poskytla žalovaným. Žalovaná toto tvrdenie však jednoznačne poprela, uviedla, že predmetný sporák doviezol do jej vinohradníckeho domčeka jej otec S. Z., ktorý tam ustavične privážal nejaké staré veci. Nemala vedomosť odkiaľ tento sporák pochádza a nakoľko bol predmetný sporák starý a hrdzavý, tento neskôr zlikvidovali. Žalobkyňa ju nikdy osobne nežiadala o vrátenie vecí. Rovnako aj žalovaný v druhom rade nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že mu poskytla, prípadne darovala sporné veci. Veci, ktoré sa nachádzali v ich vinohradníckom domčeku privážal otec žalovanej, S. Z.. Uviedol, že vo vinohradníckom domčeku sa nachádzali nejaké úle a keďže boli u nich, mal za to, že sú v ich vlastníctve a s týmito aj tak nakladal, spálil ich. Nepamätal si presne či sa niekedy žalobkyňa domáhala vrátenia vecí, ale nakoľko si nikdy od žalobkyne nič nezobral, nekládol tomu význam. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovaným skutočne poskytla sporné veci.

41. Ďalším prípadom vzniku bezdôvodného obohatenia je prípad plnenia z neplatného právneho úkonu a plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Plnenie z neplatného právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon síce formálne existoval, avšak tento je neplatný. Súd má za to, že v danom prípade od samého začiatku neexistoval žiaden právny úkon na základe ktorého malo prísť k plneniu zo strany žalobkyne v prospech žalovaných, keď žalobkyňa počas konania súdu nepreukázala svoje tvrdenie, že skutočne žalovaným poskytla predmetné veci. Skôr sa javí, že predmetné veci od žalobkyne preberal S. Z. (pôvodne v danej veci označený ako odporca v 2. rade ), čo vyplynulo aj z jeho výpovede, keď sám potvrdil, že o prevezení vecí od žalobkyne sa rozprával predovšetkým on. S. Z. taktiež v podaní žalobkyne zo dňa 10.01.2006 na č.l. 64 podpisom potvrdil, že v roku 2003 z jej búdy, za pomoci jej dcéry W. N.Á., previezol ňou špecifikované veci uvedené v bode 1. až 25., pričom tam boli ešte aj ďalšie veci, ktoré označil bodmi 1. až 5. Konanie voči odporcovi v 2. rade S. Z., bolo na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne uznesením sp. zn. 2C/110/2008-445 zo dňa 14.02.2014 zastavené. Keďže nebola preukázaná existencia právneho dôvodu na základe ktorého malo byť poskytnuté plnenie zo strany žalobkyne voči žalovaným ( preukázané odovzdanie špecifikovaných hnuteľných vecí) neprichádza do úvahy ani vznik bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol.

42. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

43. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené zákonné predpoklady, a to a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodu a vzniknutou škodou, d) zavinenie tohto, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Protiprávne konanie ( porušenie právnej povinnosti) musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou škody a škodou.

44. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti. Na to, aby bol niekto zaviazaný k náhrade škody je potrebné, aby bola preukázaná protiprávnosť jeho konania. V danom konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané a ani žalobkyňou tvrdené, že žalovaní porušili nejakú právnu povinnosť v príčinnej súvislosti s čím vznikla žalobkyni škoda. Súd preto vylúčil možnosť podriadiť nárok žalobkyne pod uvedenú hmotnoprávnu normu.

45. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

46. Žaloba na vydanie veci je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava a zároveň mu odmieta vec vydať. Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je tiež okolnosť, že žalovaný má spornú vec neoprávnene u seba. Žaloba nemôže úspešne smerovať proti tomu, komu bola vec pôvodne odovzdaná, ak ju už u seba nemá. V takom prípade môže vlastník veci uplatniť iné nároky, najmä právo na náhradu škody, alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade žaloby o náhradu škody treba vždy zisťovať, či sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu ( § 420 . Aj v prípade, ak sa žalobca domáha zaplatenia peňažnej náhrady, v prípade ak vydanie veci vlastníkovi nie je možné, aj v tomto prípade požiadavka zaplatenia peňažnej sumy neprestáva mať charakter nároku na náhradu škody.

47. V danom prípade sa žalobkyňa pôvodne domáhala vydania vecí, ktorých rozsah špecifikovala v podaní zo dňa 10.01.2006 na č.l. 64 popísanými pod bodmi 1 až 25 vo vyčíslenej celkovej hodnote 27.600 Sk. Podľa názoru odvolacieho súdu z podanej žaloby, ani v spojení s jej spresnením - zmenou, ktorú súd uznesením zo dňa 21.6.2007 pripustil, nebolo zrejmé, či sa domáha vydania týchto vecí od všetkých troch odporcov spoločne a nerozdielne alebo vydania niektorých vecí iba od niektorých odporcov. V tomto smere bol preto návrh navrhovateľky nejasný a neúplný a bolo povinnosťou prvostupňového súdu postupom podľa § 43 O.s.p. vyzvať navrhovateľku na odstránenie tejto vady žaloby. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.01.2014 vyzval žalobkyňu na doplnenie svojho návrhu v časti týkajúcej sa vydania veci tak, že uvedie či sa domáha vydania vecí od všetkých troch odporcov spoločne a nerozdielne alebo vydania vecí iba od niektorého z odporcov. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 6.2.2014 uviedla, že sa domáha vydania vecí od Mgr. F. Z. a Ing. N. Z., pričom svoj návrh voči odporcovi S. Z. zobrala späť. Následne súd konanie voči odporcovi v 2. rade S. Z. uznesením zo dňa 14.02.2014 zastavil.

48. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vydanie veci má vlastník protiprávne zadržiavanej veci. Na začiatku je potrebné konštatovať, že je otázne, či žalobkyňa bola v čase podania žaloby, ale aj ku dňu rozhodnutia súdu naďalej vlastníčkou sporných vecí, keď tieto na základe vlastného uváženia dobrovoľne „ odovzdala“ do sféry inej osoby. V podaní zo dňa 10.01.2006 č.l. 64 žalobkyňa uvádza, že tieto veci darovala rodine Z. a Z., ďalej uviedla, že sú uskladnené v ich vinohradníckej búde, pričom hlavným svedkom o prevzatí a uskladnení je p. S. Z., ktorý tieto veci z Radošoviec prevážal. Predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie veci je tiež okolnosť, že žalovaný má spornú vec ku dňu podania žaloby neoprávnene u seba. Žalobkyňa nikdy počas konania netvrdila, že žalovaní získali sporné veci neoprávnene, napr. bez jej vedomia a súhlasu. Tvrdila, že sporné veci žalovaným darovala, neskôr zmenila a tvrdila, že im ich požičala na užívanie. V konaní nebolo preukázané, že žalovaní majú neoprávnene sporné veci u seba. Žalovaní tvrdili, že ani jedna zo sporných vecí sa u nich nenachádza, i keď žalovaná počas konania potvrdila, že sporák zn. Mora priviezol do ich vinohradníckeho domčeka otec, ale nakoľko bol starý neskôr tento zlikvidovali. Žalovaný potvrdil, že sa u nich nachádzali úle, ktoré mal za to, že sú v ich vlastníctve, neskôr ich spálil. Žalovaní počas konania popierali prevzatie predmetných vecí od žalobkyne, tvrdili, že veľa vecí do ich vinohradníckeho domčeka privážal otec žalovanej S. Z.. Žalobkyňa nevedela súdu preukázať či sa sporné veci naďalej nachádzajú vo vinohradníckom domčeku žalovaných a ani súdu nenavrhla vykonať ohliadku vecí na mieste na ktorom by sa mali nachádzať. Je potrebné uviesť, že súd v zmysle nového sporového poriadku môže pristúpiť k vykonaniu ohliadky len na návrh niektorej zo strán, rešpektujúc zásadu zakotvenú v ustanovení § 185 ods. 2 C.s.p.. Pokiaľ už žalovaní žiadnu zo sporných vecí nemajú ( čo nebolo v konaní preukázané, ani vyvrátené), žalobkyňa môže voči žalovaným uplatniť iné právne nároky, najmä nárok na náhradu škody, alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že sporné veci nadobudli žalovaní.

49. Podľa § 130 Občianskeho zákonníka (1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. (2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

50. Podľa § 131 Občianskeho zákonníka (1) Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci. (2) Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

51. Súd sa taktiež v danom konaní zaoberal otázkou oprávnenosti prípadnej držby predmetných vecí žalovanými a ich vydania vlastníkovi. Žalobkyňa sa na začiatku konania domáhala vydania bližšie špecifikovaných vecí. Podaním doručeným súdu dňa 17.02.2016 sa už žalobkyňa nedomáhala vydania konkrétnych vecí, vzhľadom na ich opotrebovanie, zničenie a neexistenciu, ale domáhala sa finančnej náhrady za tieto veci, ktorých hodnotu vyčíslila sumou 896,36 €. Súd v takomto znení pripustil zmenu návrhu ( Uznesenie č.k. 2C/110/2008-474 zo dňa 30.6.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2016 ).

52. V zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten kto nie je vlastníkom veci sa za oprávneného držiteľa považuje vtedy, ak sa jeho držba opiera o nejaký právny titul a príp. aj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý právny titul. Na to aby bol držiteľ veci jej oprávneným držiteľom sa vyžaduje dobrá viera držiteľa v tom, že mu držaná vec patrí. Existencia dobrej viery držiteľa sa posudzuje objektívne. Dobromyselnosť oprávneného držiteľa musí vyplynúť z posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k držbe a za ktorých držba prebieha. Ide o posúdenie toho, či okolnosti daného prípadu nasvedčujú tomu, že sa niekto skutočne správal ako oprávnený držiteľ. V prípadoch pochybností platí vyvrátiteľná domnienka, že ide o držbu oprávnenú.

53. Žalovaní počas konania tvrdili, že žiadna zo sporných vecí sa u nich nenachádza, oni od žalobkyne žiadne veci nebrali a ani neodvážali. Žalovaná nehnuteľnosti ( vinohradnícky domček) aj s hnuteľnými vecami, ktoré sa tam nachádzali nadobudla darovaním od svojich rodičov. V ich vinohradníckom domčeku a priľahlej plechovej búde sa nachádzalo veľa vecí, pričom keď boli u nich, mali za to, že sú v ich vlastníctve a takto aj s nimi naložili. Keďže počas konania vznikli pochybnosti o tom, či žalobkyňa sporné veci odovzdala žalovaným, alebo ich odovzdala S. Z. a tento ich následne poskytol žalovaným, nachádzali sa v ich vinohradníckom domčeku a žalovaní preto s nimi nakladali ako s vlastnými, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, možno mať za to, že žalovaní boli vo svojej držbe dobromyseľní. Vlastník má právo na vydanie veci od oprávneného držiteľa len za podmienky, že ju stále má vo svojej držbe. Ak však oprávnený držiteľ nemá vec už u seba, nakoľko ju napr. scudzil, spotreboval, alebo zničil, vlastník veci nemá žiadny nárok na jej náhradu. Z výpovedí žalovaných súd zistil, že ani jedna z vecí sa u nich nenachádza, pričom žalobkyňa v konaní nepreukázala súdu opak, žalobkyňa preto už nemá nárok na ich náhradu.

54. Podľa Čl.8 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

55. Podľa 117 C.s.p. lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu.

56. Podľa § 118 C.s.p.

(1) Ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd. (2) Lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť.

57. Podľa § 150 C.s.p.

Skutkové tvrdenia

(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

58. Podľa § 153 C.s.p.

Sudcovská koncentrácia konania (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

59. Podľa § 181 ods. 4 C.s.p. ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.

60. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 je založený na koncepcii tvrdenia, čo znamená, že strany sporu sú povinné pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutočnosti prejednávanej veci, pričom nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia. Dôkazná povinnosť je taktiež dôležitá procesná povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Dôkaznú povinnosť má každý kto v spore niečo tvrdí. Teda nielen žalobca, ale aj žalovaný. Ak je však žalobca v spore málo aktívny, svoje tvrdenia nepodloží aj dôkazmi, je postavenie žalovaného silnejšie, pretože mu stačí vierohodne spochybňovať nedostatočné skutkové tvrdenia žalobcu. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Predpokladom toho, aby strana sporu bola v konaní úspešná je uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom. Nesplnenie tejto povinnosti má potom za následok prehru sporu.

61. Na základe vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že žalobkyňa si v danom konaní nesplnila svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré sú pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, teda také, ktoré by spôsobili vznik jej nároku. Počas konania nebolo preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli zmluvné strany zaviazané určitými právami a povinnosťami. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vydania vecí, neskôr finančnej náhrady za tieto veci, bolo jej povinnosťou uviesť tvrdenia o faktoch, z ktorých by im táto povinnosť vyplývala. Iba jej holé tvrdenie o tom, že žalovaným identifikované veci darovala, požičala, uskladnila ..., je nepostačujúce, za situácie, že žalovaní jej tvrdenie odmietali. Keďže žalobkyňa počas konania už nežiadala vydať veci, ale domáhala sa finančnej náhrady za tieto veci v sume 896,36 €, bolo jej povinnosťou špecifikovať akú finančnú náhradu si uplatňuje za tú ktorú hnuteľnú vec, pretože jej pôvodná špecifikácia vecí obsiahnutá na č.l. 64 tejto žalovanej sume nezodpovedala. Veci špecifikované na č.l. 64 žalobkyňa ocenila spolu sumou 27.600 Sk, t.j. 916,15 €. Keďže žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 nevedela predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd v súlade s ustanovením § 181 ods. 4 C.s.p. určil žalobkyni dodatočnú lehotu 2 mesiace na splnenie tejto povinnosti. Žalobkyňa si svoju povinnosť nesplnila včas, keď do termínu 18.12.2016 nepredložila súdu písomnú špecifikáciu žalovanej sumy a ani nepredložila, alebo neoznačila dôkazy na podporu svojich tvrdení. Písomné vyjadrenie zaslala súdu oneskorene, dňa 4.1.2017. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 12.01.2017 uviedla, že špecifikáciu svojho nárok nepodala včas z dôvodu svojho ochorenia ale taktiež aj ochorenia advokáta, ktorý jej vyjadrenie vyhotovoval. Lekárske potvrdenie o svojom zdravotnom stave súdu nepredložila. V písomnom vyjadrení špecifikovala sporné veci, pričom ich počet oproti pôvodne žalovaným veciam navýšila o ďalších 5 vecí, teda celkom veci špecifikovala pod bodom 1. až 30. a ich celkovú hodnotu vyčíslila sumou 1.123,92 €. Žalobkyňa nenavrhla zmenu žaloby.

62. V zmysle čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní. Žalobkyňa si nesplnila svoju zákonnú povinnosť v súdom určenej lehote špecifikovať sumu, ktorej zaplatenia sa od žalovaných domáhala a zároveň predložiť aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Písomné vyjadrenie zaslala

súdu s oneskorením, bez toho aby vopred súdu oznámila, že lehotu nebude schopná dodržať, ani nepožiadala o jej predĺženie a následne súdu ani nepredložila lekárske potvrdenie o svojom zdravotnom stave, pre ktorý lehotu nebola schopná dodržať. V zásade platí, že ak neexistujú osobitné dôvody pre ktoré strana nemohla predložiť skutkové tvrdenia alebo dôkazy včas, na omeškaný procesný úkon súd neprihliada. Súd na procesný úkon žalobkyne doručený súdu dňa 4.1.2017 neprihliadol, pretože bol podaný oneskorene, žalobkyňa dôvod oneskorenia súdu vierohodne neodôvodnila, pričom nárok na zaplatenie sumy 896,36 € uplatnila pred súdom už dňa 17.2.2016, kedy bolo jej povinnosťou v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy. Túto povinnosť si žalobkyňa nesplnila a z doterajšieho konania nebolo zrejmé o akú sumu sa jedná, keď hodnotu vecí na začiatku konania žalobkyňa vyčíslila inou sumou 27.600 Sk, t.j. 916,15 €. Už na pojednávaní konanom dňa 18.2.2016 žalobkyňa uviedla, že na výzvu oznámi súdu z akých jednotlivých čiastočných súm a za ktoré veci pozostáva vypočítaná žalovaná suma. Výzva na písomnú špecifikáciu žalovanej sumy bola žalobkyni zaslaná dňa 30.06.2016. Žalobkyňa vo svojej písomnej odpovedi zo dňa 18.07.2016 k špecifikácii žalovanej sumy uviedla, že nepovažuje za právne a ani dôkazne nutné tieto jednotlivo ňou oceňovať, nakoľko je to pre rozhodnutie bezvýznamné. V prípade ak by žalovaní jej nárok neuznali navrhla vykonať dokazovanie na výšku bezdôvodného obohatenia odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom. Súd žalobkyni na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 poskytol dodatočnú lehotu na splnenie svojej povinnosti. Súd má za to, že žalobkyňa mala dostatok času( od 17.2.2016) aby mohla svoj nárok jednoznačne špecifikovať a svoje tvrdenie aj súdu preukázať, avšak túto povinnosť si nesplnila.

63. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, súd žalobu zamietol.

64. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným nepriznal právo na ich náhradu, pretože si trovy konania priznať nežiadali.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).