Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/89/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobkyne: Ing. B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, XXX XX K. E., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Sabína Hodoňová, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX Ž., občan SR, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Mária Wertlenová, advokátka, so sídlom Predmestská 8537/2B, 010 01 Žilina, v konaní o zaplatenie sumy 539 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou Okresnému súdu Žilina doručenou dňa 02.03.2016 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 539 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 539 eur od 19.01.2016 až do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 22.05.2015 so žalovaným ako predávajúcim č. 1 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalovaného previesť na žalobkyňu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam CKN parc. č. XXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 v kat. území C., zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie C., ktorej bol žalovaný vlastník v podiele X/X a CKN parc. číslo XXX/XXX ostatné plochy o výmere XXX m2 v katastrálnom území Mojš, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie C., ktorej bol žalovaný vlastník v podiele XX/XXX. Žalobkyňa vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy nadobudla. Predmetné nehnuteľnosti kupovala za účelom stavby rodinného domu. Citovala článok VI. písm. a) kúpnej zmluvy. Uviedla, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli predmetné nehnuteľnosti v rovnakej úrovni s ostatnými susediacimi nehnuteľnosťami. Za krátku dobu po uzavretí kúpnej zmluvy zistila, že na hranici kupovaných nehnuteľností boli vybudované inžinierske siete. Tvrdila, že v čase, keď sa v zmysle čl. VI., písm. a) kúpnej zmluvy oboznámila s nehnuteľnosťami obhliadkou na mieste samom, inžinierske siete vybudované ešte neboli, a až následkom realizácie inžinierskych sietí zostali kupované nehnuteľnosti v porovnaní s oproti susediacimi pozemkami v najvyšších bodoch až o 120 cm pod úrovňou oproti susediacim nehnuteľnostiam. Zdôraznila, že na hranici pozemku po uzavretí kúpnej zmluvy a bez jej vedomia boli vybudované nielen inžinierske siete, ale aj miestna komunikácia, vetva B, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie Obcou C., pod č. XXXX/XXX/XXX1 dňa XX.XX.XXXX. Tvrdila, že o stave, podmienkach a spôsobe vybudovania inžinierskych sietí nebola nikdy informovaná. Zdôraznila, že k tomu, aby žalobkyňa mohla pozemok riadne použiť na stavbu rodinného domu, je nevyhnutná úprava pozemku, a to nános zeminy na pozemok tak, aby sa zvýšila základová doska pozemku na rovnakú úroveň ako susediacich pozemkov a aby sa mohla napojiť na vybudované inžinierske siete a zvýšiť výšku základovej dosky na určitú výšku, aby sa mohla napojiť na vybudované inžinierske siete (dodržať spád kanalizácie a podobne). Mala za to, že v opačnom prípade je užívanie pozemku na stavebný účel, ale aj akýkoľvek iný účel nemožné. Poukázala, že s existujúcim stavom pozemku v dôsledku realizácie inžinierskych

sietí sa jej výrazne navýšila cena projektu výstavby rodinného domu na pozemku (potreba nanosenia zeminy na pozemok a zarovnania pozemku s úrovňou susedných pozemkov, trojnásobné zvýšenie nákladov na oplotenie pozemku, nevyhnutnosť vybudovania oporných múrov na hranici pozemku so susednými pozemkami). Uviedla, že vybudovaním sietí sa komplikuje prístup na stavbu pre vozidlá, ktoré vozia materiál aj pre ňu samotnú. Zemina, ktorá je už navozená sa presýpa na pozemky, čiže je potrebné vybudovanie oporných múrov minimálne do výšky 1 m okolo celého pozemku. Mala za to, že stav kupovaných nehnuteľností a ich vybavenosti sa v krátkej lehote po podpise kúpnej zmluvy zmenil, hoci si to v kúpnej zmluve žiadnym spôsobom nevymienili a so zmenou stavu vybavenosti nesúhlasili. Uviedla, že realizáciu inžinierskych sietí vykonávala spoločnosť LOKRIZ, s.r.o., a to na základe zmluvy o dielo uzavretej so združením IBV Pri bytovke C., ktoré bolo založené podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou o združení dňa 05.12.2013. Spoločnosť LOKRIZ, s.r.o. realizovala dielo podľa stavebného povolenia vydaného na základe projektu vypracovaného spoločnosťou STUDIO A.P.P., s.r.o., a to na základe objednávky IBV Mojš. Žalovaný bol v čase uzatvárania zmlúv s LOKRIZ, s.r.o. a STUDIO A.P.P. s.r.o. členom združenia IBV MOJŠ. Tvrdila, že nebola žalovaným informovaná o existencii stavebného povolenia, ktoré vydala Obec Mojš dňa 6.08.2014 pod č. XXXX/XXX/XXXX, na základe ktorého vznikla na hranici predmetných kupovaných nehnuteľnosti komunikácia, ktorá je vysoko nad ich úrovňou. Ďalej tvrdila, že nebola žalovaným informovaná ani o zaťažení predávaných pozemkov zmluvou o dielo, nebola žalovaným informovaná o obsahu zmluvy o dielo, o projekte, na základe ktorého bola realizovaná zmluva o dielo a ani o tom, že k realizácii inžinierskych sietí má dôjsť bezprostredne po podpise kúpnej zmluvy. Konštatovala, že ak by mala k dispozícii uvedené informácie, zvažovala by kúpu nehnuteľností až po realizácii inžinierskych sietí a na základe výpočtu nákladov potrebných na napojenie na tieto inžinierske siete. Až po vykonaní týchto výpočtov by sa rozhodla uzatvoriť kúpnu zmluvu. Uviedla, že vynaložila na úpravu pozemkov sumu najmenej vo výške 10 000 eur. Bola presvedčená, že žalovaný mal, resp. musel mať, tieto informácie, nakoľko stavebné povolenie vydané obcou Mojš sa týkalo jeho pozemku a sám žalovaný bol v spornom období členom združenia IBV Mojš. Mala za to, že skutočnosť, že na hranici kupovaných nehnuteľností, ktoré sú v súčasnej dobe v jej vlastníctve, bola za krátky čas od podpisu kúpnej zmluvy vybudovaná komunikácia, ktorá je vysoko nad úrovňou kupovaných nehnuteľností, a ktorá bola vybudovaná na základe stavebného povolenia, o ktorom mal, resp. musel mať žalovaný vedomosť od 8/2014, predstavuje vadu veci, na ktorú ju žalovaný neupozornil, hoci o nej vedel. Ďalej mala za to, že skutočnosť, že na pozemkoch, ktoré sú na hranici s jej kupovanými nehnuteľnosťami, boli po podpise kúpnej zmluvy vybudované inžinierske siete podľa stavebného povolenia, projektu a zmluvy o dielo, ktorej obsah musel byť žalovanému známy, nakoľko bol členom IBV Mojš, a ku ktorým sa môže pripojiť len za podmienky navýšenia zeminy na kupovaných nehnuteľnostiach, predstavuje vadu veci, na ktorú ju žalovaný neupozornil, hoci o nej vedel. Citovala § 597 ods. 1 OZ, § 599 ods. 1 OZ. Uviedla, že prostredníctvom právneho zástupcu si listom zo dňa 4.01.2016 uplatnila u žalovaného primeranú zľavu z ceny kupovaných nehnuteľností vo výške 1 kúpnej ceny, t.j. 539 eur. Vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný jej do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil.

2. Žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 22.06.2016 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Neuznal uplatnenú pohľadávku žalobkyne ani čo do základu, ani čo do výšky. Uviedol, že žalobkyňa v kúpnej zmluve potvrdila, že sa so stavom nehnuteľností oboznámila ich ohliadkou na mieste samom, stav nehnuteľnosti špecifikovaných v čl. II a III kúpnej zmluvy je jej známy a odkupuje ich v stave a vybavenosti, v akom sa nachádzajú v čase kúpy a nevyhradzuje si ich žiadne osobitné vlastnosti. Uviedol, že žalobkyňa kupovala nehnuteľnosti za účelom stavby rodinného domu. Reagovala na ponuku predávajúcich vrátane žalovaného prostredníctvom realitnej kancelárie ADH - REAL,s.r.o.. Od počiatku mala vedomosť o tom, že pozemok par. č. CKN XXX/XXX trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 a pozemok parc. č. CKN XXX/XXX ostatné plochy o výmere XX7 m2 je novovytvorenou parcelou geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX, č. XX/XXXX, overený dňa 20.09.2013 Ing. E. C., v zmysle ktorého na novovytvorených pozemkoch z pozemku par. Č. EKN XXX/ XX o výmere XXXX m2 bude možná realizácia stavby rodinných domov. Uviedol, že prístupová cesta k jednotlivým novovytvoreným parcelám, ako i prípojka vody, plynu, kanalizácie, osvetlenia, prípojky elektriny, príp. transformačnej stanice, rozvody slaboprúdu atď. mali byť vybudované na pozemkoch parc. č. CKN XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX za účelom možnosti pripojenia sa všetkých vlastníkov novovytvorených pozemkov za účelom výstavby rodinných domov pre všetkých vlastníkov novovytvorených pozemkov. Tvrdil, že žalobkyňa bola na mieste samom pred uzatvorením kúpnej zmluvy opakovane, bola oboznámená s povoleniami pre stavbu prístupovej cesty, ako i inžinierskych sietí na pozemkoch parc. č. CKN XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX. Vzhľadom na to, že

prístupová cesta a inžinierske siete na pozemkoch parc. č. CKN XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX boli budované pre všetkých vlastníkov novovytvorených pozemkov vrátane predmetného pozemku nebol predmetný pozemok parc. č. XXX/XXX reálne vydelený pre jednotlivých vlastníkov novovytvorených pozemkov, ale vlastníci novovytvorených pozemkov zakupovali podiel na pozemkoch par. č. CKN XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX do podielového spoluvlastníctva tak, aby všetci boli podieloví spoluvlastníci na pozemkoch, ktoré tvoria prístupovú cestu. Žalovaný bol spoluvlastníkom pozemku parc. č. CKN XXX/XXX . jedného z nadväzujúcich pozemkov na pozemky prístupovej cesty, preto predmetom prevodu vlastníctva žalovaného na žalobkyňu predmetnou kúpnou zmluvou bol podiel v tomto pozemku. Uviedol, že bez možnosti prístupovej cesty a inžinierskych sietí v nej zabudovaných by ani žalobkyňa nemohla dostať stavebné povolenie k výstavbe svojho rodinného domu situovaného na pozemku parc. č. CKN XX/XXX, ku ktorému je prístupová cesta po uvedených pozemkoch. Ďalej uviedol, že vlastníci novovytvorených pozemkov za účelom podieľania sa na nákladoch pri budovaní prístupovej cesty a inžinierskych sietí sú účastníci združenia a účastníkmi sa stávali postupne tak, ako zakupovali novovytvorené pozemky, ktoré bolo vytvorené práve na tento účel. Poukázal, že žalobkyňa je účastníčkou združenia a finančne sa podieľa na vybudovaní prístupovej cesty a inžinierskych sietí. Uviedol, že keď prístupová cesta a inžinierske siete sa budovali priebežne, všetci záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti boli uzrozumení so stavebnými prácami a so všetkým, č s nimi súvisí pri vybudovaní prístupovej cesty vrátane toho, že pri výkopoch pre pokládku inžinierskych sietí, prípojky, vody, plynu, kanalizácie, osvetlenia, prípojky elektriny, príp. transformačnej stanice, rozvody slaboprúdu atď a budovaní prístupovej cesty, keďže bola na hranici novovytvorených pozemkov pre stavbu rodinných domov, môže dôjsť k zasiahnutiu do povrchu novovytvorených pozemkov pre stavbu rodinných domov v časti spoločnej hranice medzi pozemkom určeným ako prístupová cesta a pozemkom zakúpeným pre výstavbu rodinného domu. Zdôraznil, že žalobkyňa si bola vedomá týchto skutočností. Tvrdil, že využíva prístupovú cestu, rovnako kanalizáciu, prípojky vody, plynu, osvetlenia, prípojky elektriny, príp. transformačnej stanice, rozvody slaboprúdu atď. v príčinnej súvislosti so stavbou jej rodinného domu a jeho užívaním. Uviedol, že záujemcovia novovytvorené pozemky kupovali ako trvalé trávne porasty a ostatné plochy. Mal za zrejmé, že si žalobkyňa bola vedomá toho, že pre stavbu rodinného domu a v súvislosti so stavbou rodinného domu vrátane napojenia na inžinierske siete, ktoré boli budované v ceste, bude musieť pozemok povrchovo upraviť tak, ako napokon všetci nadobúdatelia novovytvorených pozemkov. Tvrdenie žalobkyne o dôvode, ktorý tvorí základ uplatnenej pohľadávky, a to vyvolané investície pri úprave pozemku na stavbu rodinného domu v dôsledku budovania prístupovej cesty a inžinierskych sietí, považoval za účelové. Bol názoru, že sa jedná o účelové vykonštruované tvrdenie v snahe právne nedôvodne získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného ako predávajúceho, a to vo výške 50 % z kúpnej ceny. Konštatoval, že uplatnenú výšku napokon ani ničím nezdôvodnila.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 26.07.2016 uviedla, že žalovaný nepopiera, že kupované nehnuteľnosti majú vady, len konštatuje, že ako účastníčka združenia IVB pri bytovke C. o problémoch s kupovanými pozemkami vedela. Poukázala, že v zmluve o združení zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatku č. XX k zmluve o združení sa spomína, že účastníci združenia súhlasia, aby sa stala novým účastníkom združenia IVB. Mala za to, že samotná zmluva o združení a dodatok č. XX nie je dostatočným dôkazom toho, že vedela, resp. musela vedieť o vadách na kupovaných nehnuteľnostiach, o problémoch, ktoré s realizáciou inžinierskych sietí na kupovaných nehnuteľnostiach nastali. Zdôrazňuje, že nebola účastníčkou stavebného konania na realizáciu inžinierskych sietí, nepodieľala sa na realizácii projektu, nie je účastníčkou zmluvy o dielo uzavretej so zhotoviteľom. Mala za to, že v uzavretej kúpnej zmluve absentuje informovanie žalovaným a súhlas žalobkyne s možnou potrebou dodatočných úprav pozemku vzhľadom na realizáciu inžinierskych sietí na základe vydaného stavebného povolenia, uzavretej zmluvy o dielo so spoločnosťou LOKRIZ, s.r.o. a projektu. Zdôraznila, že zodpovednosť žalovaného za vady je objektívnou zodpovednosťou v zmysle § 597 ods. 1 OZ. Mala za to, že to že si pri kúpe nehnuteľnosti nevyhradila žiadne osobitné vlastnosti, neznamená, že kúpou nehnuteľností prejavila súhlas aj s vadami nehnuteľností, ktoré nehnuteľnosti mali a o ktorých v momente nadobudnutia vlastníctva nevedela. Poukázala na čl. V. kúpnej zmluvy. Uviedla, že vo vzťahu k žalovaným prevádzaným nehnuteľnostiam súčasne neboli na príslušných listoch vlastníctva zriadené žiadne vecné bremená. Tvrdila, že po uzatvorení kúpnej zmluvy dňa XXXX.XXXX a po ohliadke pozemku asi týždeň od kúpy, boli na hranici pozemkov zrealizované inžinierske siete. Uviedla, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 26.06.2015. Tvrdila, že sa dožadovala predloženia dokladov súvisiacich s vybudovaním inžinierskych sietí a zistila, že rokovania ohľadom projektu sietí prebiehali najneskôr od XX.XX.XXXX. Objednávka na projekt bola zadaná obchodnej spoločnosti STUDIO A.P.P., s r.o.., so sídlom Rudinská cesta č. 901, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 44 128 649 dňa 01.11.2013.

Projektová dokumentácia bola expedovaná listom zo dňa 06.06.2014, Dňa 06.08.2014 Obec Mojš Spoločný stavebný úrad Teplička nad Váhom Oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku vydala pod č. XXXX/XXX/XXXX stavebné povolenie k stavbe SO 100 miestna komunikácia, vetva „.. Dňa XX.XX.XXXX . bola podpísaná zmluva o dielo s obchodnou spoločnosťou LOKRIZ s.r.o., so sídlom Ostrava - Vítkovice, Štramberská 2921/41 C, 703 00, IČ: 26864681 so združením podľa § 829 zákona č. 40/1964 ZB. - IBV Pri bytovke C.. Žalovaný bol v čase rokovania o projekte zadávania objednávky na projekt, vydania a doručovania stavebného povolenia a spísania zmluvy diel na realizáciu inžinierskych sietí vlastníkom prevádzaných pozemkov. Mala za to, že žalovaný musel vedieť o realizácii inžinierskych sietí aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný musel byť účastníkom konania o vydanie stavebného povolenia na realizáciu sietí. Uviedla, že na úpravu nehnuteľnosti doteraz vynaložila 6 490 eur na kúpu DT tvárnic, na vybudovanie základovej dosky, 125,28 eur na kúpu stavebného recyklátu, cca 2000 eur na návoz zeminy, pričom jej vzniknú ďalšie náklady súvisiace s opakovaným navážaním zeminy, aby sa pozemok zdvihol na úroveň vybudovanej miestnej komunikácie. Uviedla, že musela zabezpečiť navýšenie pozemku z dôvodu, aby sa na realizované siete mohla napojiť a pozemok tak spĺňal požiadavku žalobkyne a to, že je vhodný na stavebné účely, na ktorý bol od žalovaného zakúpený. Zdôraznila, že vedomosť o potrebe navyšovania pozemkov mala už obchodná spoločnosť Studio A.P.P., ktorá na emailový dopyt žalobkyne reagovala s vyjadrením, že z danosti jestvujúceho terénu vyplývajú značné výškové rozdiely hlavne pri parcelách XXX/XXX a XXX/XXX ,ktoré prevyšujú o 10 %. Bohužiaľ spôsobom predaja parciel a koordinácie výstavby došlo k tomu, že sa tieto terénne úpravy realizujú individuálne a finančné náklady sa nerozkladajú celoplošne na celé riešené územie, ale po jednotlivých parcelách nerovnomerne. Projektantom spomínaná CKN parcela XXX/XXX je parcela, ktorej spoluvlastnícky podiel predával žalovaný žalobkyni a CKN parcela č. XXX/XXX je susediacou parcelou k pozemku žalobkyne, ako to vyplýva z geometrického plánu. Mala za zrejmé, že už v čase vyhotovovania projektu bolo zjavné, že na pozemkoch bude nevyhnutná realizácia podstatných terénnych úprav. O tejto nevyhnutnosti žalobkyňa nebola informovaná a nemohla oboznámená s obsahom projektu, z ktorého by potrebu terénnych úprav mohla zistiť. V vzťahu k námietke uplatnenej zľavy uviedla, že zaplatila za kupované pozemky celkovo sumu 19 765,24 eur z toho 2 726,24 eur bolo uhradených ako záloha sprostredkovateľovi kúpy, zvyšok kúpnej ceny vo výške 17 039 eur bol v konkrétnych sumách vyplatený jednotlivým predávajúcim.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 31.08.2016 zdôraznil, že dôkazná povinnosť, že kupované nehnuteľnosti majú vady je na strane žalobkyne. Uviedol, že uzavrel zmluvu s realitnou kanceláriou ADH -REAL, za účelom sprostredkovania predaja pozemkov, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy a predmetom sporu. Žalobkyňa kontaktovala uvedenú realitnú kanceláriu ako záujemca o kúpu predmetných nehnuteľností v apríli 2015. Následne na mieste samom bola vykonaná obhliadka nehnuteľností, na ktorej obhliadke zástupkyňa realitnej kancelárie na mieste samom oboznámila žalobkyňu s ponukami pozemkov v lokalite Mojš vrátane grafickej časti geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorá obsahovala i informačnú mapu s cenami za pozemkové nehnuteľnosti s koordinačnou situáciou z XX/XXXX, . na ktorej boli vyznačené pozemky, ďalej legenda navrhovaných objektov vrátane inžinierskych sietí, elektromerov atď., so stanoviskom obce Mojš zo dňa 01.07.2013, bola informovaná s vybudovaním protihlukovej steny, oboznámená sa vyjadrením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja k žiadosti zo dňa 24.01.2014 a snímkou z katastrálnej mapy - celkový pohľad na lokalitu, v ktorej sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti, z dôvodu plánovaného obchvatu zo Žiliny do obce Mojš. Žalobkyňa sa veľmi podrobne informovala a bola oboznámená s ponúknutými pozemkami vzhľadom k tomu, že mala záujem kúpiť pozemok na výstavbu rodinného domu. V čase prejaveného záujmu a rokovania s realitnou kanceláriou vrátane rokovania na mieste samom boli v tejto lokalite postavené rodinné domy. Žalobkyňa sa zaujímala o prístupovú cestu a napojenie na inžinierske siete, kanalizáciu, vodu, elektrinu. Bola oboznámená realitnou kanceláriou o tom, že v pozemkoch parc. č. CKN XXX/X.XX, CKN XXX/XXX, CKN XXX/XXX a CKN XXX/XXX na základe stavebných povolení a zmlúv o dielo je vybudovaná kanalizácia, prípojka vody, elektriny, plynu. Na vybudovanie inžinierskych sietí na uvedených pozemkoch je vytvorené združenie s názvom IBV pri bytovke C.toré združenie zabezpečuje vybudovanie inžinierskych sietí a prístupovej cesty na uvedených pozemkoch. Záujemcovia o pozemky pre výstavbu rodinných domov pri nadobudnutí podielu v týchto pozemkoch okrem kúpy pozemku a zaplatení kúpnej ceny nehnuteľnosti platili podiel pripadajúci na vybudovanie prístupovej cesty, prípojky, vody plynu, prípojky kanalizácie a elektriny, ktorý podiel neplatili predávajúcemu, ale na vybudovanie inžinierskych sietí vytvorenému združeniu - IBV pri bytovke C. V čase prejaveného záujmu žalobkyňou v apríli 2015 boli vybudované prípojky vody, kanalizácie po pozemok č. 10 - pozemok parc. č. CKN XXX/XXX a CKN XXX/XXX, potrubia boli zasypané a bolo započaté budovanie

týchto sietí v ďalšej časti pozemkov. Žalobkyňa v priebehu ďalšieho obdobia sledovala budovanie inžinierskych sietí, opakovane rokovala s realitnou kanceláriou o stave budovania inžinierskych sietí a k uzavretiu zmluvy pristúpila až po vybudovaní týchto sietí, ktoré bolo ukončené dňa 18.05.2015 vrátane zásypových prác potrubia, kanalizácie a betónových šácht, osadenia vrchných poklopov, upravenia terénu, rozhrnutia a čiastočného zhutnenia terénu, návozu kameniva a zeminy, ktorým dňom bola ukončená výstavba inžinierskych sietí, vodovodu a kanalizácie v zmysle zmluvy o dielo vrátane tlakových skúšok vodovodu a kanalizácie v zmysle projektovej dokumentácie a stavebného povolenia. Tvrdenie, že až po uzavretí kúpnej zmluvy asi týždeň od kúpy boli na hranici pozemkov zrealizované inžinierske siete označil za nepravdivé. Za nepravdivé rovnako považoval tvrdenie žalobkyne, že inžinierske siete boli zrealizované na hranici pozemkov s kupovanými nehnuteľnosťami. Uviedol, že žalobkyňa oslovovala zhotoviteľa prístupovej komunikácie v záujme čo najskoršej realizácie prístupovej komunikácie z dôvodu vydania kolaudačného rozhodnutia k stavbe jej rodinného domu. Zdôraznil, že žalobkyňa kupovala nehnuteľnosti ako trvalé trávnaté porasty a ostatnú plochu, ktoré pozemky boli v územnom pláne obce zaradené do intravilánu pre výstavbu rodinných domov. Ďalej zdôraznil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy žalobkyňou a žalovaným došlo až po tom, ako boli ukončené inžinierske siete vrátane zásypových prác potrubia, kanalizácie a betónových šácht, osadenia vrchných poklopov, upravenia terénu, rozhrnutia a čiastočného zhutnenia terénu, návozu kameniva a zeminy, ktorým dňom bola ukončená výstavba inžinierskych sietí, vodovodu kanalizácie v zmysle projektovej dokumentácie a stavebného povolenia. Kúpnu zmluvu, ktorou nadobudla predmetné nehnuteľnosti a dojednanú kúpnu cenu uzavrela slobodne až po tom, keď inžinierske siete boli na ňou kupovanej nehnuteľnosti zabudované, tieto nehnuteľnosti kúpila za dojednanú kúpnu cenu v stave v akom sa nehnuteľnosti pri uzavretí kúpnej zmluvy nachádzali, a to na jej známej úrovni oproti susediacim pozemkom. Žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy teda vedela, na akej výškovej úrovni oproti susediacim pozemkom nehnuteľnosti kupuje, ktorá skutočnosť vylučuje aplikáciu § 597 ods. 1 OZ. Kúpna zmluva, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným a ostatnými predávajúcimi, ktorej predmetnom boli predmetné nehnuteľnosti, bola uzavretá dňa 25.05.2015. Zaplatila cenu v zmysle dohody účastníkov združenia na náklady vybudovania prístupovej cesty, prípojky vody, plynu, elektriny, prípojky kanalizácie. Žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že pokiaľ by sa nepodieľala na nákladoch inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie, účastníci združenia by nesúhlasili s pripojením jej rodinného domu, na výstavbu ktorého nehnuteľnosti zakupovala, k už v čase uzavretia kúpnej zmluvy vybudovaným inžinierskym sieťam na pozemkoch v jej spoluvlastníctve. K tvrdeniu, že nebola účastníčkou konania na realizáciu inžinierskych sietí, nepodieľala sa na realizácii projektu, nie je účastníčkou zmluvy o dielo uzavretej so zhotoviteľom uviedol, že žalobkyňa kupovala pozemok parc. č. CKN XXX/XXX a pozemok parc. č. XXX/XXX . ako predposledná z rady pozemkov zakupovaných na výstavbu rodinných domov v čase, keď už inžinierske siete boli vybudované, preto samozrejme nemohla byť účastníčkou stavebného konania, ani účastníčkou zmluvy o dielo, vzťahujúcich sa k týmto inžinierskych sieťam a prístupovej komunikácie. Žalovaný má vedomosť o tom, že žalobkyňa sa informovala o budovaní inžinierskych sietí a na základe toho si zháňala realizátora rodinného domu. K tvrdeniu žalobkyne, že zmluva o združení zo dňa 27.11.2013 a dodatok č. XX zo dňa 25.05.2015 nie je dostatočným dôkazom toho, že vedela, resp. musela vedieť o tvrdených vadách kupovaných nehnuteľností, o tvrdených problémoch, ktoré s realizáciou inžinierskych sietí na kupovaných nehnuteľnostiach žalobkyne nastali, i toto tvrdenie žalobkyne je v rozpore s pravdou. Pozemky, ktoré boli predmetnom kúpnej zmluvy si žalobkyňa vybrala, zakupovala tieto až po tom, ako boli už realizované inžinierske siete a vedela o tom, že bude vybudovaná prístupová komunikácia. Žalobkyňa ohliadkou predmetu kúpy bola uzrozumená s tým, že ňou vybrané pozemky pri konfigurácii terénu pozemkov vytvorených geometrickým plánom v konkrétnej lokalite sa nachádzajú nižšie položené oproti susedným pozemkom. Z jestvujúceho terénu boli zjavné výškové rozdiely pri parcelách parc. č. CKN XXX/XXX, XXX/XXX. Opakovane zdôraznil, že žalobkyňa kúpnu zmluvu uzatvárala až po vybudovaní kanalizácie a vodovodného potrubia, ktoré bolo už zasypané a teda pozemky boli celistvé, súdržné a pevné. Uviedol, že kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, na vznik ktorého je potrebný zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptácia návrhu obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy. Žalobkyňa v úplnej zmluve potvrdila, že si zmluvu riadne prečítala, porozumela a na znak svojho súhlasu ju vlastnoručne a dobrovoľne podpísala. Zo všetkých týchto dôvodov jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa kupovala pozemky, ktoré sú predmetnom kúpnej zmluvy na základe vlastného výberu v stave v akom sa tieto nachádzali už po vybudovaním inžinierskych sietí a pripravené na výstavbu prístupovej komunikácie čo potvrdila v kúpnej zmluve a zároveň sa stala účastníčkou združenia, zaplatila náklady súvisiace s vybudovaním inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie nie žalovanému, ale združeniu. Žalovanému zaplatil dohodnutú cenu pozemkov, ktoré nadobúdala do vlastníctva a nie cenu stavieb, a to inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie. Mal za to, že úprava terénu ňou zamýšľanú

stavbu a v súčasnosti už vybudovanú stavbu, nesúvisí s prevodom vlastníctva pozemkov parc. č. CKN XX.X/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, je voľbou stavebníka. Konštatoval, že žalobkyňou predložené dôkazy o výške pohľadávky ako aj celková ponuka a návoz zeminy, nesúvisia s prevodom vlastníctva pozemkov. Uvedené náklady sú nákladmi na výstavbu domu a pripojenia stavby domu žalobkyne na jestvujúce inžinierske siete, ktoré neboli predmetnom kúpnej zmluvy a ktoré boli situované na nehnuteľnostiach pred uzavretím kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevádzaných pozemkov.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24.10.2016 a v dôsledku jeho odročenia z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania dňa 07.11.2016 a 14.11.2016 a v dôsledku jeho odročenia za účelom dôsledného oboznámenia sa s výpoveďami predvolaných svedkov následne dňa 13.01.2017, na ktorom súd vo veci rozhodol. 6. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v žalobe, v podanom vyjadrení k žalobe, replike, či duplike. 7. Právna zástupkyňa žalobkyne pred súdom nad rámec písomných vyjadrení vo vzťahu k nosným dôvodom podania žaloby poukázala na určitú logickú časovú nadväznosť medzi uzatvorením kúpnej zmluvy a dňom, kedy žalobkyňa vložila peniaze na realizáciu inžinierskych sietí, t. j. až XX.XX.XXXX. Ak by na pozemku predovšetkým boli realizované inžinierske siete, žalobkyňa by nemala žiaden dôvod vkladať peniaze na realizáciu inžinierskych sietí kvôli tomu, že by sa na realizované a skolaudované inžinierske siete mohla pripojiť aj bez súhlasu Združenia IBV C.. Mala za to, že z tejto logickej časovej nadväznosti vyplýva aj to, že by žalobkyňa bola povinná zaplatiť za už zrealizované siete iba v tom prípade, ak by jej to vyplývalo priamo z kúpnej zmluvy, alebo z nejakého iného dokumentu, ktorý by jej ukladal túto povinnosť. Práve naopak, žalobkyňa vkladala peniaze za účelom realizácie sietí dodatočne, teda 01.06.2015, práve preto, že sa tieto siete mali realizovať v budúcnosti a celkom legitímne očakávala, že bude prítomná pri rokovaniach ohľadom realizácie siete, ohľadom zadávania projektu, objednávky, vybaviť zhotoviteľa, atď. Upozornila, že kupovala pozemky síce v stave trvalých trávnych porastov, avšak sumu 29 Eur za m2, pričom v súvislosti s nutnou úpravou pozemku, aby mohla realizovať stavbu, vynaložila najmenej sumu vo výške 10.000 Eur. Poukázala na faktúry vystavené spoločnosťou Mipav s.r.o, na vyhlásenie spoločnosti Mipav s.r.o., kde spoločnosť deklaruje, že práve boli navýšené náklady v súvislosti s tým, že sa pozemok musel navyšovať už na realizované siete a realizovanú cestu. Uviedla, že žalobkyňa si síce bola logicky vedomá úpravy pozemku, ale nie až v takom rozsahu, ako bola nútená to realizovať. Poukázala na to, že inžinierske siete neboli vyhotovené v takom termíne, ako to preukazuje žalovaný. Spochybnila stavebný denník. Bola názoru, že tento je napasovaný na obdobie, ktoré predchádzalo uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Mala za to, že z fotografií, ktoré boli založené do spisu žalovaným vyplýva, že výškové rozdiely pozemku neboli zrejmé. Zdôraznila, že v danom prípade je povinnosťou žalovaného preukázať, že žalobkyňa nemohla nevedieť tieto skutočnosti, ktoré sa týkajú realizácie inžinierskych sietí a prístupovej cesty. 8. Právna zástupkyňa žalovaného pred súdom nad rámec písomných vyjadrení uviedla, že žalobkyňa kontaktovala realitnú kanceláriu sama až v r. 2015, keď v prvom momente zaujímala sa o kúpu iných nehnuteľností pozemkových, umiestnených v inej lokalite, ktoré jej však nevyhovovali vzhľadom na to, že boli umiestnené v svahovitom teréne a sama požiadala realitnú agentku, aby jej predstavila i pozemky v lokalite C.. Ešte v apríli v r. 2015 sa zúčastnila na prvej obhliadke uvedených pozemkov. V tom čase, v apríli 2015 boli už vybudované inžinierske siete po pozemky označené parcely, ako od č. 1 po č. XX, Výstavba týchto sietí bola ukončená ešte v novembri 2014 s tým, že ďalšia výstavba, pokračovala od marca r. 2015. V čase od prvého kontaktu pani žalobkyne s realitnou maklérkou, ktorá zabezpečovala na základe splnomocnenia a riadnej zmluvy pre pôvodných majiteľov predaj týchto pozemkov až po uzavretie kúpnej zmluvy, t. j. 25.5.2015 došlo k dobudovaniu stavby, a to konkrétne inžinierskych sietí a to tak, že bol vybudovaný vodovod, kanalizácia, elektrické prípojky, všetky boli riadne zasypané, jednak zeminou, jednak kamenivom a toto bolo zhutnené tak, že po tejto prístupovej komunikácii mohli jazdiť aj motorové vozidlá. K ukončeniu týchto prác a teda aj zásypu týchto prípojok došlo podľa stavebného denníka 18.05.2015. Vylúčila akúkoľvek možnosť manipulácie so stavebným denníkom. Podotkla, že inžinierske siete boli dokončené až po konečnú parcelu, čiže ešte následnú ďalšiu parcelu za pani žalobkyňou 18.5.2015, v tom čase už zreteľne výškový rozdiel medzi teda touto komunikáciou a ostatnými pozemkami bol zjavný a badateľný. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu dňa 25.5.2015, kedy jednak pripojil podpis posledný predávajúci na túto kúpnu zmluvu a podpísané kúpne zmluvy s overenými podpismi predávajúcim jej boli odovzdané na jej podpis a na to, aby mohol byť zrealizovaný vklad prevodu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Ten teda nakoniec bol realizovaný 26.mája 2015. Zdôraznila, že v žiadnom prípade touto kúpnou zmluvou nedošlo k prevodu stavby inžinierskych sietí, ale iba k prevodu pozemkov, a to pozemku pod výstavbu rodinného domu a pozemku pod cestu, resp.

pod budúcu prístupovú komunikáciu. Tá sa dobudovala v konečnom dôsledku až neskôr, konkrétne v júni 2016, ale spočívala už len v povrchovej úprave komunikácie, ktorá tam najneskôr 18.5.2015 bola vybudovaná. Realitná maklérka p. Mgr. S. Y. všetkých kupujúcich podrobne informovala o stave a o vybavenosti pozemkov, ktoré mala v ponuke. Poukázala na rozdelenie výstavby do dvoch momentov, do etapy S. a etapy J.. Pozemky sa predávali postupne a žalobkyňa bola jednou z posledných, ktoré kupovali pozemky. Príspevok 6.000 Eur, ktorý žalobkyňa platila ako vstupný poplatok do združenia nebol na budúcu výstavbu inžinierskych sietí. Bol to príspevok, ktorý bol rozpočítaný medzi všetky parcely a medzi všetkých potencionálnych, budúcich vlastníkov týchto parciel, na základe predbežného rozpočtu na výstavbu inžinierskych sietí a komunikácie. V závere zdôraznila, že v termíne uzavretia kúpnej zmluvy inžinierske siete aj so zásypom, aj so spevnenou plochou, po ktorej už mohli jazdiť motorové vozidlá, boli ukončené 18.5.2015. 9. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že v apríli roku 2015 ohľadom prípadnej kúpy pozemkov oslovila so svojím druhom realitnú C.O. S. Y., ktorá im ponúkla pozemok v T. B.. Tento však z dôvodu, že bol situovaný vo svahu nekúpili, nakoľko nemali financie na budovanie oporného múru. Pani Y. požiadali o ponuku iného pozemku. Ukázala im predmetný pozemok v C., ktorý bol v rovine. Predmetný pozemok im úplne vyhovoval. Pri obhliadke pozemku bol pozemok v rovine, žiadny náznak sietí tam nebol. Konštatovala, že keby videla, že cesta je meter dvadsať pod zemou, pozemok by nekúpila, nakoľko nemala financie na návoz zeminy a na budovanie oporného múru. Ďalej uviedla, že pár dní po podpise zmluvy 22.05, išla pozrieť na pozemok, a ten bol nejakých meter päť pod zemou, pričom teraz je po zemou meter dvadsať. Jej druh volal pani Y.j, tá mala v tom období štátnice, absolútne sa k tomu nevedela vyjadriť, nekomunikovala. Zdôraznila, že nevedeli, že v takom čase sa tam budú realizovať siete. Uviedla, že predpokladali, že siete sa ešte len budú budovať, že tieto budú vyberať a budú o tom informovaní. Namietala, že pri budovaní sietí ich nikto neupozornil, že to bude meter dvadsať pod zemou. Uviedla, že nebola oboznámená s projektom inžinierskych sietí a s akýmikoľvek dokumentmi, ktoré súviseli s realizáciou inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie. Rovnako tvrdila, že nebola ani upozornená, že budú musieť pozemok navyšovať takýmto spôsobom. Uviedla, že v apríli bola uskutočnená aj prvá obhliadka tohto pozemku. Ďalej uviedla, že pred podpisom kúpnej zmluvy mali vypracovaný projekt na stavbu veľkého rodinného domu na rovinatom pozemku, ktorý však v dôsledku poklesu predmetného pozemku o 120 cm museli okresať, t.j. museli s pomocou projektanta zmenšiť dom, keďže z druhej strany nebola možná nejaká dohoda. Uviedla, že predmetný pozemok je stále taký veľký ako ho kúpila. Ďalej uviedla, že stavebné povolenie získali až za nejaký čas po kúpe pozemku a na základe platného stavebného povolenia začali stavať v septembri, aj napriek tomu, že zistili, že vzniknuté výškové rozdiely sú pre nich neprijateľné. Tvrdila, že hrubú stavbu rodinného domu mali pod strechou cca do konca decembra. Uviedla, že pani Y. im povedala, že osloví predávajúcich, aby im finančne prispeli na vady spôsobené týmito inžinierskymi sieťami. Tvrdila, že napriek tomu, že predmetný pozemok bol v takom stave, iný pozemok nezakúpili a nezačali stavať na inom pozemku, ale zotrvali na predmetnom pozemku a vynaložili náklady, nakoľko čo sa týka pani Y. nebola možnosť odstúpenia od zmluvy a mali už vybavený úver aj stavebné povolenie na daný pozemok, pričom z dôvodu získania úveru založili aj rodičovský byt a vybavovali aj spotrebný úver. Uviedla, že nakoľko boli založené nehnuteľnosti rodičov a mali vybavené stavebné povolenie neprichádzalo do úvahy, že by rodinný dom na predmetnom pozemku nepostavili, hoci mal tieto vady. Uviedla, že kúpna cena bola len za pozemok, výmera sa nezmenila. Predávajúcemu bola vyplatená len kúpna cena za pozemok, neboli tam zahrnuté náklady na inžinierske siete a prístupovú cestu. 10. Žalovaný pred súdom uviedol, že predmetné pozemky zdedil so súrodencami po otcovi. V roku 2013 požiadali pani Y. o predaj týchto pozemkov. Vyhotovila geometrické plány, komunikovali mailom. Vedomosť o geometrickom pláne mal, mal ho vytlačený. Tvrdil, že po vymeraní pozemkov sa tam išiel osobne pozrieť v akom je to stave. Dohodli sa na cene. Uviedol že, poverili pani C. overovacími podpismi a začali sa predávať pozemky. Pani Y. W.ch priebežne informovala o predajoch. Každú zmluvu im posielala mailom, potom sa to vyplácalo na účty. Volala mu že predmetné siete boli dokončené 18-teho. Bol zvedavý ako je to dokončené. Išiel sa tam pozrieť, videl že to tam bolo zasypané. Uviedol, že mal vedomosť o nutnosti budovania inžinierskych sietí, bol informovaný o podrobnostiach, komunikovali o každom predaji pozemku zvlášť mailom, či telefónom, boli v kontakte. Uviedol, že inžinierske siete v čase, keď sa tam bol pozrieť, t.j. okolo 20. mája 2015 boli vybudované po poslednú parcelu XX, XX, už pri štreke. Taktiež uviedol, že dokumenty týkajúce sa realizácie sietí a realizácie prístupovej komunikácie mu doručované neboli. Tvrdil, že doručované mu boli len zmluvy a komunikácia medzi pani Y. a ním. Nevedel sa presne vyjadriť, či mu bolo doručované stavebné povolenie. Uviedol, že mu bol doručený projekt inžinierskych sietí, bol s ním oboznámený. Nevedel uviesť, kto vyhotovil projekt. Uviedol, že projekty robil Ing. G., avšak nečítal to. Ďalej tvrdil, že so žalobkyňou sa nikdy nestretol. Uviedol, že

predmetnom kúpnej ceny bol len pozemok, bez inžinierskych sietí a bez prístupovej cesty. Kúpna cena pozostávala len z ceny za pozemok, neboli v nej zahrnuté náklady na vybudovanie inžinierskych sietí a prístupovej cesty. 11. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka O. D., suseda žalobkyne, ktorý pred súdom uviedol, že pozemok v sporenej lokalite zakúpil 22. mája 2015, kedy podpísal kúpnu zmluvu. Kúpnu cenu prevádzal predávajúcim na účet asi 22. mája 2015. V ten deň prevádzal 6600 eur aj združeniu, z toho 600 eur išlo na príjmový doklad, nejakej firme a 6 000 eur prevádzal na knižku. Pozemok mal vyhliadnutý pred kúpou, cca dva týždne pred kúpou tam bol s pani Y., ale aj bez nej. Tvrdil, že pred kúpou pozemku tam bola rovina, žiadna cesta dva metre zdvihnutá. Na pozemku bol naposledy 3 dni pred kúpou pozemkov. Uviedol, že jeho pozemok sa nachádza vedľa žalobkyne, vlastní parcelu XX, žalobkyňa parcelu XX. Mal záujem kúpiť parcelu XX, ale pre ochranné pásmo si to rozmyslel. Tvrdil, že bol informovaný, že kupuje rovinatý pozemok. Uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy mu pani Y. odporučila zdvihnúť pozemok o 50 cm, aby nebol na úrovni cesty. Bol informovaný, že si má zdvihnúť základ o 50 cm, nakoľko 20 cm na ceste bude násyp makadam, spevnenie a 10 centimetrov dlažba. Iné informácie od pani Y. nedostal. Tvrdil, že týždeň, dva po kúpe, zistil, že kúpil jamu, ktorá je utopená 2m pod príjazdovou cestou. Trčia tam kanále, a nie je to konečný stav. Staviteľ cesty pán B. mu povedal, že mu dovezie nejakú suť, a má stavať chalupu na pilieroch. Nič iné mu neostalo len postaviť pivnice. Uviedol, že bol oboznámený s projektovou dokumentáciou, o 50 cm zdvihnúť dom. Pán G. mu povedal, že mu stačí zdvihnúť chalupu o 50 cm. Uviedol, že v konečnom dôsledku zistili, že bola urobená zlá projekcia. Pán G. nešiel podľa projektu. Tvrdil, že bezprostredne pred kúpou predmetného pozemku bola realizovaná cesta, inžinierske siete iba vpredu, asi po osmičku parcelu, tam pokiaľ sa to nedvíhalo. Uviedol, že od 10 parcely sa to začalo rapídne všetko dvíhať. Uviedol, že pozemok zakupoval za účelom stavby bungalovu. Mal urobený projekt. Teraz musí stavať opivničený bungalov. Pred kúpou pozemku nič nenasvedčovalo tomu, že tam vzadu sa vykonávajú nejaké práce. Vedomosť o realizácii sietí nadobudol týždeň, dva po kúpe pozemku. Situáciu mal záujme riešiť s pani Y.. Povedala mu, že ona sa tomu nerozumie, nech sa obráti na pána B., ktorý mu povedal, že to robil nie podľa projektu, ale podľa toho, ako to má byť vyspádované, aby kanalizácia nebola proti spádu, takže to musel dvíhať. Od združenia mu bola navrhnutá kompenzácia v podobe hliny, ktorá ostane z okolitých stavieb. Dostal asi pol tatry hliny, z toho polovičku dal žalobkyni. Navážať si musel na svoje náklady, a keďže to stále upadá musí v navážaní pokračuje a bude pokračovať ešte minimálne tri roky. Uviedol, že sa mu nedajú urobiť ploty. Tvrdil, že pani Y. mu bola ponúknutá aj finančná kompenzácia cca 2 000 eur. Nesúhlasil. O skutočnosti, že bude takýmto zásadným spôsobom upravovať svoj pozemok nebol informovaný. Uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol informovaný o budovaní inžinierskych sietí a prístupovej cesty, nakoľko pozemok, ktorý kúpil je iba pozemok - trvalé trávnaté porasty. V tejto súvislosti uviedol, že 6 600 eur platil na siete a cestu, to bola podmienka kúpy pozemku. 12. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka C. K., suseda žalobkyne, ktorý pred súdom uviedol, že v roku 2012 - 2013 kúpil v spornej lokalite pozemky na začiatku po ľavej strane č. X, X, X, X a momentálne kúpil aj tie posledné pozemky vzadu. Uviedol, že mu nebola sprístupnená projektová dokumentácia, bavili sa len v rovine teórie. O tom, čo sa udialo na tej ceste, neboli informovaní. Tvrdil, že cesta bola zdvihnutá úmyselne, aby sa ušetrilo na kanalizácii. Projektová dokumentácia bola na začiatku úplne inak postavená, malo sa jednať o prečerpávačku, ktorá sa mala nachádzať na začiatku a pozemky sa vôbec nemali dvíhať do tejto výšky. Tvrdil, že celé si to odobrili pani Y., alebo pán B.. Uviedol, že v dôsledku budovania sietí a prístupovej cesty si nemôže vybudovať vstupné brány, nakoľko nevie do akej výšky to pôjde. Má znemožnené dokončiť dom, nakoľko nikto mu nevie povedať, kde je bod nula a koľko sa bude dvíhať cesta. Uviedol, že siete boli realizované na etapy, tých etáp bolo viac. Nevedel sa vyjadriť k časovému hľadisku budovania sietí. Tvrdil, že pred vybudovaním inžinierskych sietí a prístupovej cesty neboli medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v prvej a druhej časti zjavné výškové rozdiely, sklon bol nulový, mierne sa to zvažovalo dole, pričom na konci to mohlo robiť možno rozdiel 30-40 cm. Po vybudovaní sietí a prístupovej cesty to bolo katastrofálne, pozemky boli utopené minimálne meter. Znehodnotili sa pozemky ostatným ľuďom ďalej, aj v ďalších uliciach, ktoré sa budú vytvárať. Mal za to, že pred realizáciou sietí a prístupovej cesty nebolo možné očakávať, že pozemky bude nutné navyšovať. Uviedol, že má vedomosť o ponúknutí finančnej kompenzácie pre poškodených susedov cca 1 000 eur, ale nakoniec pani Y. zmenila postoj s tým, že na nemá čo kompenzovať, pretože s tým nemá nič spoločné. Uviedol, že nenastala chyba v realizácii, len nejakí ľudia si povedali, že takto to bude lepšie urobiť pre nich, za účelom zisku. V tejto súvislosti spomenul pána B. a firmu Lokriz. K výške zisku sa vyjadriť nevedel. 13. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkyne K. J., susedky žalobkyne, ktorá pred súdom uviedla, že pozemok, parcelu 15, susediacu s pozemkom žalobkyne, kupovali 21. mája 2015, kedy

podpisovali kúpnu zmluvu s pani Y. za účelom stavby rodinného domu, pričom mesiac pred kúpou sa na pozemku boli pozrieť. Uviedla, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy boli informovaní o nutnosti budovania inžinierskych sietí, pričom to bola podmienka predmetu uzavretia kúpnej zmluvy. Rovnako boli informovaní o nutnosti povrchových úprav pozemku. Pani Y. im odporučila zdvihnúť pozemok o 50 cm. Uviedla, že pani Y. im iné dokumenty neposlala. Nemali možnosť zoznámiť sa s projektovou dokumentáciou a rozhodnutiami týkajúcimi sa realizácie sietí a cesty. Informáciu o tom, že v čase kúpy sú tam zrealizované siete nemali. So stavom pozemku a s vybudovanými sieťami sa oboznámili zhruba dva týždne po podpise kúpnej zmluvy. Bol to pre nich šok. Pred kúpou pozemku to bola iba lúka. Uviedla, že mali informáciu, že cesta sa má zdvihnúť o 50 cm, a teda nekúpili 16, lebo by museli veľa bagrovať, ale kúpili 15, ktorú považovali za výhodnejšiu, a to aj z dôvodu nachádzajúceho sa ochranného pásma na pozemku 16. Tvrdil, že po vybudovaní sietí a cesty bol pozemok utopený cca 180 cm. Takúto informáciu však pri kúpe pozemku nemali. Ďalej uviedla, že z peňazí, ktoré zaplatili združeniu mala byť vybudovaná cesta. Tvrdila, že momentálne združenie peniaze nemá. Tvrdila, že mali problém s vydaním stavebného povolenia, nakoľko na ich pozemku malo byť vybudované obratisko, o ktorom nevedeli, túto ťarchu nemali zakomponovanú ani v kúpnej zmluve. Pozemok môžu voľne používať, ale za cenu 1 eura ho museli odovzdať ostatným. Tvrdila, že nad zamlčaním takejto ťarchy a jej nezakomponovaním do kúpnej zmluvy sa v negatívnom zmysle pozastavila aj pracovníčka stavebného úradu, ktorá uviedla, že kataster to v takomto stave nemal ani zapísať. Na existenciu predmetnej ťarchy ich na začiatku roka 2016 upozornil až ich projektant, čo im robil projektovú dokumentáciu a vybavoval stavebné povolenie. Stavebné povolenie nakoniec získali, avšak s podmienkou dlhodobého nájmu, kým sa cesta zokruhuje. Tvrdila, že pán B. nedodržal projektovú dokumentáciu. Bola im ponúknutá finančná kompenzácia, zľava u predávajúcich 2 000 eur. Uviedol, že to si sama určila pani Y., doteraz im nebolo nič vyplatené. Od združenia mali prisľúbený návoz hliny. Bolo navezenej asi pol tatry hliny. 14. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka I. T., priateľa žalobkyne, ktorý pred súdom uviedol, že bol účastníkom všetkých stretnutí a rokovaní týkajúcich sa kúpy predmetného pozemku, pričom sa stretol s pani Y.. K prvému stretnutiu došlo v polovici apríla. Na pozemku sa bol osobne pozrieť v polovici apríla, 15.04 alebo 20.04 nepamätal si presne. Naposledy sa oboznámil so stavom kupovaného pozemku deň pred kúpou. Zdôraznil, že to bola rovina. Na prvý pohľad neboli zjavné výškové rozdiely. Tvrdil, že v apríli na pozemku nebolo urobené absolútne nič. Bolo to urobené po pozemok parcela 10. G. Y. ho informovala, že aj ich pozemok bude vyzerať presne tak isto ako pozemky do parcely 10, kde bola rovina, pričom normálne sa tam dalo prejsť autom, bola tam makadamom vysypaná cesta, na ceste sa dalo aj zaparkovať. O potrebe navyšovania pozemku neboli informovaní. Považoval za logické, že pri stavbe domu je potrebné nahrnúť ornicu, avšak tak o 10 cm. Uviedol, že kúpnu zmluvu podpísali 22.mája. V čase uzavretia kúpnej zmluvy si nevymienili konkrétne vlastnosti. Pred podpisom kúpnej zmluvy mali záujem o rovinatý pozemok, teda mali záujem o vlastnosti roviny. Nakoľko mal informácie, že pozemok bude rovinatý aj po vybudovaní inžinierskych sietí, žiadne iné vlastnosti si nevymienil, chcel stavať na rovine. Tvrdil, že neboli informovaní o existencii sietí, o tom, že projekt už je vyhotovený, že siete sú objednané, že už existuje zmluva o dielo. V čase pred kúpou neboli oboznámení s akýmikoľvek dokumentmi, ktoré sa týkali realizácie sietí a cesty. Uviedol, že dva týždne po kúpe pozemku tam vyrástla cesta, v ktorej boli siete a ich pozemky boli 160 cm utopené. Kontaktovali realitnú maklérku, o ničom nevedela. Uviedol, že pred kúpou pozemku nič nenasvedčovalo realizácii prác. Tvrdil, že momentálne práce už neprebiehajú. Pri podpise kúpnej zmluvy nemali informáciu o časovom období zrealizovania sietí. Zdôraznil, že pozemok v takomto stave so zrealizovanými sieťami by nekúpil. Boli nútení zmeniť projekt, zmenšovať dom, viac peňazí stála základová doska. Žiadnu kompenzáciu nedostali. Uviedol, že nemali možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy, pretože založili rodičovský dom, mali zobratý úver s nevýhodným úrokom. 15. Svedok G. J., sused žalobkyne, pred súdom uviedol, že pred uzavretím kúpnej zmluvy si od pani Y. pýtali všetky podrobnosti, či tam môžu stavať, či je povolenie od obce, či sú tam potrebné dokumenty, zameranie. Všetko mu dala, dostali plánik, mal možnosť vybrať si z pozemkov, bolo zajednaných asi len 8 pozemkov. Vybral si 10. Pani Y. mu dala všetky veci, územné rozhodnutia, nejaké od požiarnikov, vyjadrenie od starostu obce, aby si boli istí, že tam budú môcť stavať v budúcnosti. Ohľadom pripojenia na inžinierske siete boli informovaní, že bude založené združenie, do ktorého podpisovali zmluvu. Vybudovanie inžinierskych sietí bolo podmienkou aj stavebného úradu, inak by im nebolo vydané stavebné povolenie. Boli informovaní, že do konca roka bude vybudovaná prvá etapa, po ich pozemok. O stavebné povolenie požiadal v 10/2014, stavebné povolenie dostal 05.01.2015. S výstavbou rodinného domu začal okolo 23.04., v marci 2015 zalieval základy. V tom čase už prebiehali aj práce na 2. etape budovania inžinierskych sietí. Uviedol, že na konci apríla boli hotové kanále. Vybudovanie sietí vrátane zásypov bolo dokončené na začiatku mája. Pred výstavbou tam boli na prvý pohľad výškové rozdiely. Z

dôvodu realizácie sietí a cesty musel navyšovať svoj pozemok okolo 40 cm, nielen z dôvodu napojenia sa na inžinierske siete, ale celkovým nerovnostiam. Uviedol, že k prevzatiu a odovzdaniu stavby diela inžinierskych sietí a cesty došlo v máji. O tom, že v dôsledku realizácie inžinierskych sietí a cesty bude potrebné zásadným spôsobom navyšovať zadné pozemky nemal vedomosť, netýkalo sa ho to. Vedel, že to pôjde dosť vysoko, hovorili mu to robotníci realizátora, kvôli spádu, aby to fungovalo. 16. Svedkyňa I. J., susedka žalobkyne pred súdom uviedla, že pozemok v predmetnej lokalite kupovali rok pred žalobkyňou. Začali stavať začiatkom januára 2015, keď dostali stavebné povolenie. Dňa 21.-22. marca zalievali základy. I. etapa inžinierskych sietí bola dobudovaná. II. etapa sa začala budovať začiatkom marca, možno februára. Uviedla, že v čase, keď začali stavať, tieto pokračovali až po pozemok parcelu 16. Koncom apríla zalievali platňu, siete už boli, kanály boli už vysoko. Uviedla, že v máji bolo viditeľné, že je to dobudované. V čase uzavretia kúpnej zmluvy boli stotožnení s tým, že z dôvodu napojenia sa na inžinierske siete bude nutné navyšovať pozemok a robiť terénne úpravy. Pozemky neboli v úplnej rovine, boli rôzne. Pred stavbou rodinných domov v tejto lokalite sa jednalo o ornú pôdu, rástla tam kukurica. 17. Svedkyňa S. Y., realitná maklérka, pred súdom uviedla, že činnosť v rámci sprostredkovania predaja pôvodných parciel začala vykonávať na požiadanie predávajúcich v júli 2013. Prvým krokom v rámci tejto činnosti bolo zistenie stanoviska obce ohľadom plánovaného zámeru predaja týchto pozemkov za účelom budovania rodinných domov. Podala žiadosť, dostala stanovisko obce. Jej činnosť spočívala v tom, že so súhlasom predávajúcich dala vypracovať geometrický plán, keďže pôvodné parcely boli vedené v E - stave. Tieto sa rozdelili do drobnejších parciel, vyšpecifikovaných geometrickým plánom a tieto boli následne predávané ako pozemky k výstavbe rodinných domov. Z geometrického plánu sa samozrejme vyčlenila aj časť prístupovej komunikácie, z ktorej budúci kupujúci kupovali podiely, ako prístupovú komunikáciu. Predávajúcimi bola požiadaná aj o preloženie vecného bremena, ktoré spočívalo v ochrannej zóne kanalizačného zberača. Bola požiadaná v ich mene, aby získala predbežné stanoviská inštitúcii ohľadom napojenia sa na inžinierske siete, a teda či je vôbec možné vybudovať nejaké siete, následne či je možnosť tieto predávať ako pozemky pod rodinné domy. Ďalej bola požiadaná o uzatváranie kúpnych zmlúv, a v tej súvislosti o stretnutia s kupujúcimi. Uviedla, že potrebné dokumenty, vyjadrenia obce, územné rozhodnutie, stavebné povolenie, geometrický plán, mali predávajúci k dispozícii, chodili im domov poštou, mohli sa s nimi oboznámiť aj na internete. Projektová dokumentácia bola len v združení, ale mali možnosť si túto vyzdvihnúť. Ďalej uviedla, že vykonávala správu majetkových hodnôt združenia, viedla vkladnú knižku. Na pokyn zástupcov združenia a členov vyplácala faktúry a potrebné náklady. Viedla archiváciu v rámci spisov. Ďalej uviedla, že táto lokalita bola vlastne obhospodarovaná družstvom Agra Váh Varín. V čase príprav tam bola zasiata kukurica. Na vytýčenie pozemkov museli počkať až do jesene. Tvrdila, že v auguste bola zožatá kukurica a boli vytýčené pozemky. Pozemky vytyčoval geodet. Uviedla, že následne s manželom bola pozemky vyznačovať viditeľne kolikami s tým, že už na začiatku bolo vidieť, aký tvar majú tie pozemky. Konštatovala, že v zadných častiach pozemkov, sa to zvažovalo dole. Mala za t, že už v tom čase bolo zrejmé a jasne viditeľné, že nie všetky plochy v rámci budúcej ulice sú v rámci terénu rovnaké. Potencionálnych kupcov informovala o stanovisku obce, to bol základný dokument, o geometrickom pláne, grafickej časti, v ktorej ručne vykreslila poradové čísla parciel, výmeru, podiel v ceste aj výške kúpnej ceny. Uviedla, že pozemky na výstavbu rodinných domov sa predávali za jednotnú cenu 29 eur/ m2. K dispozícii dávala potencionálnym kupcom aj fotokópiu stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva, koordinačnú situáciu, kde boli zreteľné body napojenia v rámci osadenia jednotlivých prípojok na pozemky, vodovodných a kanalizačných šácht a rozvodných skríň v rámci elektriny, bola tam vyznačená aj časť cesty vrátane točne. K dispozícii kupcom dávala aj územné a stavebné povolenie, a so sebou nosila aj oskenovanú zmluvu o združení. Zdôraznila, že všetky uvedené dokumenty mala k dispozícii aj žalobkyňa. So žalobkyňou bola na obhliadke predmetného pozemku v polovici apríla. Následne sa stretli v auparku, kde detailne rozoberali podrobnosti. Rozprávali sa o rodinných domoch. Pýtali sa jej na skúsenosti s firmami, materiálmi, sieťami. Informovala ich o časovom horizonte dokončenia gravitačnej kanalizácie a vodovodu, nakoľko už boli začaté práce. Následne komunikovali mailom, posielala im geometrický plán, listy vlastníctva aj snímku z C. ochrannú zónu železníc, zmluvu o združení aj dodatok k nej. Uviedla, že žalobkyňu informovala o činnosti združenia, s tým, že na to aby boli stavať rodinný dom potrebujú inžinierske siete. Informovala ich o druhu sietí, vodovode, kanalizácii. Uviedla im výšku poplatku, ktorý je potrebné vložiť na účet združenia, pretože kto sa chcel napojiť samozrejme bol povinný prispieť na inžinierske siete. Informovala ich, že sa jedná o občianske združenie, dobrovoľné združenie vlastníkov pozemkov, zriadené za účelom nevytvárania zisku, ale výlučne za účelom budovania inžinierskych sietí. Kúpne zmluvy a dodatky o pristúpení vyhotovovala ona osobne. Uviedla, že žalobkyňa mala túto k dispozícii začiatkom mája. Nevedeli sa

rozhodnúť, či to budú kupovať na firmu alebo na fyzickú osobu. Následne upravovali údaje v zmluve na žalobkyňu. Výhrady ku kúpnej zmluve žalobkyňa nemala žiadne. Nevymieňovala si žiadne špeciálne vlastnosti týkajúce sa pozemkov v kúpnej zmluve. Žalobkyňa kúpnu zmluvu podpisovala najneskôr 25.05. Príspevok do združenia bol žalobkyňou zaplatený 01.06., na základe pokladničného dokladu, keď sa so žalobkyňou stretla. Uviedla, že nevie vylúčiť, že vtedy aj podpisovala kúpnu zmluvu. Uviedla, že žalobkyňu informovala o realizovaní sietí a cesty, o tom aké siete tam budú, pretože v čase prvej obhliadky terénu boli práce už v plnom prúde, boli navezené materiály na obsyp šácht v zadných častiach pozemkov. Samotný projekt im neukazovala. Všetko čo sa dalo im vysvetlila. Inžinierske siete týkajúce sa 2. etapy sa začali budovať v 3/2015. Práce boli ukončené 18.05.. Realizácia cesty a sietí bola účtovaná na etapy, platili sa zálohové platby na nákup materiálu. Prvá zálohová platba v súvislosti s 2. etapou prebehla koncom marca. Realizátor si niektoré platby financoval z vlastných zdrojov, keďže združenie nemali dostatok financií na výplatu. Uviedla, že vždy, keď predala nejaký pozemok, resp. niekto vložil peniaze na účet združenia, uhrádzali sa sumy realizátorovi. Zmluva o dielo bola len jedna, následne sa robil dodatok, aby sa pokračovalo. Uviedla, že ona osobne bola odmeňovaná za predaný m2 v rámci zmluvy o sprostredkovaní. Po realizácii inžinierskych sietí a cesty bola so žalobkyňou v teréne v júni, keď ju o tom žalobkyňa informovala. Videla, že sú nespokojní, tak im navrhla možnosť zaobstarania nového kupcu na pozemok. Tvrdila, že žalobkyni bola navrhnutá kompenzácia navážkou, finančná kompenzácia jej poskytnutá nebola. Uviedla, že o potrebe navyšovania pozemkov o 120 cm nemala vedomosť, nie je projektant ani stavbár. Informovala však o potrebe navyšovania cesty z dôvodu budovania gravitačnej kanalizácie, inžinierskych sietí. Uviedla, že konkrétne žalobkyni nepovedala koľko si má navýšiť pozemok, nevedela to odhadom určiť, nevedela aký typ domu bude stavať. Ďalej uviedla, že na obhliadke pozemkov bola aj s pánom D., oboznámila ho so všetkými dokumentmi, ktoré mala pri sebe.

18. Svedok C. G. pred súdom uviedol, že je majiteľom pozemkových nehnuteľností v lokalite C., pričom kúpnu zmluvu s pani Y. podpisoval v X/XXXX. V X/XXXX sa stal členom združenia. Bol oboznámený so súhlasným stanoviskom obce, geometrickým plánom. Pri vstupe do združenia bol informovaný o voľbe spracovateľa projektovej dokumentácie STUDIO A.P.P. pána G.. Uviedol, že od januára 2016 je zástupcom členov združenia. Pred uzavretím kúpnej zmluvy absolvoval obhliadku predmetných pozemkov. Bolo to kukuričné pole. Prvá časť pozemkov, po nejakú parcelu 9, 10 mal rovinatý charakter, potom bola jasná plošná deformácia, ktorá sa ťahala smerom k jungle parku. Uviedol, že bolo viditeľné, že idete rovno a naraz to malo klesajúcu tendenciu, cca okolo 1 metra. Uviedol, že už v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalobkyňou a v čase prvej projektovej dokumentácie bolo zrejmé, že pozemok vo vlastníctve žalobkyne sa bude musieť navyšovať cca o 120 cm, aby sa mohla napojiť na inžinierske siete. Mal za to, že toto bolo zrejmé už v čase územného rozhodnutia. Začal stavať 01.03.2015, stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 01.02., bývať začal v priebehu siedmeho mesiaca. Staval v čase realizácie prvej etapy. Z dôvodu napojenia sa na inžinierske siete zásadným spôsobom pozemok nenavyšoval. V čase výstavby rodinného domu prebiehalo územné konanie, kedy bola spracovaná projektová dokumentácia, do ktorej nahliadal, nakoľko je stavbár. Zaujímal sa o ostatné náležitosti ohľadom výstavby rodinného domu. Uviedol, že sa menil projekt v rámci kanalizácie. Pôvodne bola navrhovaná kanalizácia s prečerpávacou stanicou. Sevak túto kanalizáciu zmenil, preferoval gravitačnú kanalizáciu, bez prečerpávacej stanice. Rekonštrukcia prečerpávacej stanice sa realizovala v roku 2016. Táto zmenená požiadavka Sevaku z roku 2014, ako budúceho správcu, bola akceptovaná, bolo vydané územné rozhodnutie. Zmluva o dielo na realizáciu inžinierskych sietí a cesty bola podpísaná v roku 8/2014 -9/2014. Boli robené dve zmluvy, ale s tým, že sa odvolávajú na jednu cenovú ponuku. Cena diela bola nemenná. Výstavba bola dohodnutá v dvoch etapách. Prvá etapa bola realizovaná od 9/2014 do konca roka. Druhá etapa sa realizovala od mesiaca marec. Uviedol, že so žalobkyňou sa stretol v 4/2015 u neho doma za prítomnosti jej priateľa a pani Y. V tom čase bol realizovaný vodovod, následne postupovala realizácia kanalizácie. Výstavba sietí bola dokončená a dielo bolo prevzaté okolo 18-20 mája, o ktorej skutočnosti existuje stavebný denník, preberacie protokoly, tlakové skúšky a geometrické zameranie. Tlakové skúšky boli vykonané v priebehu mesiaca máj. Pri preberaní diela bol za združenie prítomný on, pani G., pán J. a zároveň pán Ž. zamestnanec zo Sevaku. Uviedol, že záverečné práce spočívali v položení vodovodu, jeho natlakovaní, prísune vodovodu. Následne sa začala budovať kanalizácia, osadila sa hlavná trasa, revízne šachty, spravili sa odbočky, t.j. domová vodovodná prípojka, domová kanalizačná prípojka. Zrealizoval sa protimrazový násyp, ktorý končí v dôsledku služieb aj ako dočasná príjazdová komunikácia k pozemkom. Uviedol, že tlaková skúška sa vykonáva pri vodovode pri prvotnom prísype. Pri kanalizácii sa vykonáva po zrealizovaní kompletného prísypu s väčšou tiažou zeminy. Uviedol, že po tlakovej skúške v spornej lokalite došlo už iba k dobudovaniu, prehutneniu a

prerovnaniu protimrazového prísypu. Uviedol, že objekt vodovodu už je skolaudovaný. Kolaudácia kanalizácie nemohla v dôsledku požiadavky Sevaku na vybudovanie prečerpávacej stanice prebehnúť. Sevak nesúhlasil s prácami v zimnom období. Je to štádiu kolaudačného konania. Tvrdil, že žalobkyňa, je členkou združenia. Bez členstva v združení a bez súhlasu združenia by sa nemohla pripojiť na inžinierske siete. Ďalej uviedol, že v čase realizácie prác na základe projektovej dokumentácie bolo jasné, že pozemok žalobkyne bude v nižšej polohe oproti úseku, ktorý tam musel byť zrealizovaný. Uviedol, že to bolo zrejmé nielen na základe projektovej dokumentácie, ale tie pozemky boli evidentne utopené už aj pre začatím realizácie.

19. Svedok G. B., zhotoviteľ diela inžinierskych sietí, pred súdom uviedol, že zmluvu o dielo so združením podpísal v 10/2014. S realizáciou začal v roku 2014. Dielo vyhotovoval na etapy. Prvú etapu financoval z vlastných zdrojov, nakoľko združenie nemalo peniaze. V súvislosti s financiami uviedol, že faktúru vystavuje buď po ukončení diela, alebo po zrealizovaní prác. Zálohu žiada na materiál. V spornej lokalite kúpil pozemky v X/XXXX, a to v prednej časti. V súvislosti s napojením sa na realizované siete svoj pozemok nenavyšoval, tá časť pozemku bola skoro v rovine s inžinierskymi sieťami. Navyšoval však zadnú časť pozemku cca o meter, nakoľko pozemky v spornej lokalite nie sú plynulé. Doviezol tam 50 aút hliny. Druhú etapu budovania inžinierskych sietí začal až v X/XXXX, nakoľko nastala zima. Pri výstavbe používali dva bagre, caterpilar, JCB a tatry, ktoré ostávali odparkované na jeho pozemkoch. Práce realizovali 4-6 zamestnanci plus strojníci. Uviedol, že priebežnú fotodokumentáciu realizácie prác dostávali všetci účastníci združenia. Tvrdil, že začiatkom apríla, keď sa začal robiť vodovod, začali výkopové práce, bolo to 2.04.. Potom prebiehali práce ďalej, položilo sa vodovodné potrubie, robili sa zásypy, chodili pracovníci zo Sevaku. Potrubie, ktoré už bolo položené v zemi prebral za Sevak pán Ž.. Dňa 07.05. sa betónovala spodná časť úseku. V polovici mája boli práce zasypané, vodovodné potrubie bolo ukončené, boli realizované tlakové skúšky pri osadení potrubia a šácht. Tieto boli realizované dňa 26.04.2015. Prípojky boli vybudované okolo 20.04. Kanalizácia sa budovala popri tom, tá predná časť, vlastne išla od pozemku 10, od pána J.. Tlaková skúška bola realizovaná dňa 18.05.2015 za prítomnosti pracovníkov Sevaku. Geometrické zameranie sa uskutočnilo 18.05. na vodu a 20.05. na kanál. Z geometrického zamerania je možné vypozorovať, že inžinierske siete už boli po celú etapu vybudované. Každý mal na pozemku šachtu a prekrývaciu navŕtavaciu súpravu, vrátane definitívneho násypu, 15 - 16 sa robila betonáž. Žalobkyňa musela podľa prípojok vedieť, že tam je vybudovaný vodovod a kanalizácia. Mala ju vybudovanú dňa 15.05. Uviedol, že 18.05.2015 bol už definitívny koniec prác. Uviedol, že stavebný denník bol vyhotovovaný každý deň podľa uskutočnených prác. Do denníka sa uvádzala prítomnosť pracovníkov, počasie realizované práce. Pri zlom počasí sa práce prerušili a pokračovalo sa ďalší deň. Zhotovovanie stavebného denníka rukou považoval za normálne, nakoľko sa vyhotovuje priamo na stavbe. Vyplnenie stavebného denníku až po skončení prác vylúčil, nakoľko sú tam podpisy technikov, ktorí chodili na kontrolu. Vo vzťahu k stavebnému denníku naviac uviedol, že je už odovzdaný, pričom niektorá časť bola odovzdaná už v roku 2014 a ďalšia 2-3/2015. Uviedol, že stavebný denník je odovzdaný na Sevaku, v Žiline na životnom prostredí. Zdôraznil, že od projektovej dokumentácie sa neodklonil. Dodržal menší spád, ako mal byť. Geometrické zameranie kanalizácie potvrdzuje, že projektová dokumentácia bola dodržaná. Uviedol, že o nutnosti navyšovania zadných pozemkov, teda aj pozemku žalobkyne, takýmto zásadným spôsobom, nevedel. Vlastníkov pozemkov neinformoval, vlastníci tam neboli, z vlastníkmi pozemkov nemá nič, bolo tam združenie, ktoré to odsúhlasilo, práce sa dokončili. V prípade združenia pri bytovke C. žiadal zálohy, pretože nemali dostatočné finančné prostriedky. Dňa 18.05.2015 bolo dokončené dielo, združenie však nemalo finančné prostriedky 20 000 eur, tak mu vyplatili zálohu 5 000 eur. Prístupovú cestu nerealizoval, túto budovala firma Skanska.

20. Svedok G. G., ktorý vybavoval žalobkyni stavebné povolenie, pred súdom uviedol, že videl časť projektovej dokumentácie v digitálnej aj papierovej podobe. Robil vlastné merania, nakoľko potreboval vedieť či zodpovedá existujúci alebo skutkový stav zrealizovaných prác s terénom a ako vlastne bude danú stavbu zakladať. Pri meraniach zistil, že skutkový stav z doteraz zrealizovanej komunikácie alebo inžinierskych sietí, hlavne kanalizácie nesúhlasil s projektovaným stavom, ktorý mal k dispozícii. Danosť terénu v roku 2013 popísal ako relatívne rovinatý bez veľkých výškových rozdielov. Z predložených fotografií obsiahnutých v spisovom materiáli usúdil, že už je zrealizovaná kanalizácia, pričom je zrealizovaná vyššie oproti pôvodnému terénu. Uviedol, že je vidieť, že je v násype a nie je v rovine. Poukázal, že realizoval dve siete IBV v Mojši. Mal za to, že realizácia mohla byť uskutočnená aj iným spôsobom ako v danej veci. Rovnako mal za to, že žalobkyňa ako neodborník nemohla predpokladať potrebu takéhoto zásadného navýšenia, nakoľko ona ako laik nemá skúsenosti, na to sú ľudia, čo sa tomu rozumejú. Uviedol, že revízne šachty sa robia a dodávajú v určitej výške, pričom jednotlivé diely

sa potom zrežú presne na požadovanú výšku podľa terénu. Uviedol, že bez upozornenia, že horná brána domovej revíznej šachty je výška terénu, nie je šanca vedieť, nakoľko sa to vždy upravuje podľa skutočného stavu.

21. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to uplatnenie zľavy z kúpnej ceny (č.l. 5-6 spisu), kúpnou zmluvou (č.l. 7-9 spisu), výpisom z LV č. XXX (č.l. 31-34 spisu), výpisom z LV č. XXXX (č.l. 35-44 spisu), dodatkom č. 17 k Zmluve o združení uzavretej dňa 27.11.213 (č.l. 52 spisu), geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 14.08.2013 (č.l. 53 - 65 spisu), objednávkou projekčných a inžinierskych služieb zo dňa 01.11.2013 (č.l.77- spisu), expedíciou projektovej dokumentácie (č.l. 78 spisu), FA č. X/XXXX (č.l. 79 spisu), výzvou na doplnenie žiadosti o stavebné povolenie a rozhodnutie o prerušení konania (č.l. 80-81 spisu), zmluvou o dielo č. 1/2014 zo dňa 254.10.2014 (č.l. 82-83 spisu), cenovou ponukou MIPAV s.r.o. (č.l. 84 spisu), pokladničným dokladom zo dňa 24.09.2015(č.l. 85 spisu), mailovou komunikáciou medzi STUDIOM APP a žalobkyňou zo dňa 21.08.2015 (č.l. 86 spisu), fotodokumentáciou predmetných nehnuteľností (č.l. 87-93 spisu), fotodokumentáciou predmetných nehnuteľností zo dňa 06-07.05.2015 a zo dňa 03.04.2016 (č.l. 105-112 spisu), stanoviskom obce Mojš k výstavbe rodinných domov zo dňa 01.07.2013 vrátane grafického znázornenia katastrálnej mapy predmetných nehnuteľností (č.l. 113 -114 spisu), vyjadrením ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 24.01.2014 (č.l. 115-116 spisu), časťou geometrického plánu (č.l. 117-119 spisu), Zmluvou o združení (č.l. 120-122 spisu), príjmovým pokladničným dokladom o zaplatení 5 235 eur žalobkyňou združeniu zo dňa 01.06.2015 (č.l. 123 spisu), stavebným denníkom (č.l. 124-132 spisu), fotodokumentáciou predmetných pozemkov s dátumom vyhotovenia 11.09.2013, 07.05.2015 a 10.06.2015 (č.l. 133-141 spisu), preddavkovou faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 22.01.2016 (č.l. 147 spisu), preddavkovou faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 07.09.2015 (č.l. 149 spisu), vyhlásením MIPAV s.r.o. zo dňa 17.10.2016 (č.l. 155 spisu), Smlouvou o dílo - všeobecnou s poznámkou dodatok č. 1 Mojš zo dňa 16.03.2015 (č.l. 171 spisu), príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 18.05.2015 na sumu 5 000 eur od IBV Mojš pre spoločnosť Lokritz, s.r.o. s textom záloha na kanál (č.l.172 spisu), príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 03.07.2015 na sumu 4 000 eur od IBV Mojš pre spoločnosť Lokritz, s.r.o. s textom záloha na cestu (č.l.172 rub spisu), príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 10.06.2015 na sumu 6 000 eur od IBV Mojš pre spoločnosť Lokritz, s.r.o. s textom záloha za práce (č.l.172 rub spisu), rozhodnutím obce Mojš o umiestení stavby č. XXXX/XX-XXX zo dňa 06.05.2014 (č.l. 177-181 spisu), protokolom tlakovej skúšky vodovodného potrubia zo dňa 26.04.2015 (č.l. 204-205 spisu), protokolom o prevzatí a odovzdaní stavby (č.l. 206-207 spisu), protokolom o tlakovej skúške vonkajšej kanalizácie zo dňa 18.05.2015 (č.l. 208 spisu), fotodokumentáciou výstavby inžinierskych sietí a prístupovej cesty (č.l. 209-215 spisu), fotokópia návrhu na vklad do katastra nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve zo dňa 25.05.2015 (č.l. 264 spisu), mms komunikáciou medzi pani Y. a žalobkyňou zo dňa 02.06.2015 (č.l. 265-267 spisu), fotodokumentáciou predmetných nehnuteľností a prác v súvislosti s výstavbou inžinierskych sietí a prístupovej cesty zo dňa 13.05.2015, 30.04.2015, 25.04.2015, 28.05.2015 (č.l. 268 - 281 spisu), dokumentáciou skutočného vyhotovenia stavby SO 200 rozšírenie vodovodu vodovodnej prípojky zo dňa 12.05.2015 (č.l. 282 spisu), dokumentáciou skutočného vyhotovenia stavby SO 300 Rozšírenie kanalizácie plus prípojky zo dňa 20.05.2015 (č.l. 283 spisu). 22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 25.05.2015 strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol podľa čl. II. a III. kúpnej zmluvy prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX/XXX zapísaného na LV č. XX0 ako trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 v podiele žalovaného ako vlastníka 1/7 a pozemku parc. č. XXX/XXX zapísaného na LV č. XXXX ako ostatné plochy o výmere XXX m2 v podiele žalovaného ako vlastníka XX/XXX. Žalobkyňa si predmetné pozemky zaobstarávala za účelom výstavby rodinného domu. Predmetné pozemky jej boli ponúknuté na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie ADH - real, realitnej maklérky pani S. Y.. Predmetné pozemky boli na základe vypracovaného geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 14.08.2013 novovytvorenými parcelami s možnosťou realizácie stavby rodinných domov a s tým nadväzujúcej prístupovej cesty. Obec Mojš vydala súhlasné stanovisko k investičnému zámeru k výstave rodinných domov, resp. k individuálnej bytovej zástavbe podľa schváleného územného plánu. Žalobkyňa vlastnícke právo k predmetným pozemkom na základe kúpnej zmluvy nadobudla. Podľa článku IV. kúpnej zmluvy žalovaný ako predávajúci predmetné nehnuteľnosti v určenom podiele na nehnuteľnostiach odpredával žalobkyni ako kupujúcej so všetkým zákonným príslušenstvom, so všetkými právami a povinnosťami k predmetnému prevodu sa vzťahujúcimi za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu. Kúpna cena pozostávala z ceny za pozemok vo výške 19 765,24 eur. V čl. V. kúpnej zmluvy žalovaný ako predávajúci potvrdil a vyhlásil, že na nehnuteľnostiach špecifikovaných v čl. II a III. kúpnej zmluvy, ktoré prevádza na žalobkyňu ako kupujúcu

neviaznu žiadne ťarchy, dlhy, záväzky, záložné práva, záväzky na predaj, práva nájmu, práva užívania alebo iné práva tretích osôb (vrátane samosprávnych orgánov) ani ďalšie obmedzenie, ani iné právne povinnosti, či právne vady zapísané v katastri nehnuteľností. Zároveň vyhlásil, že nemá vedomosť ani o žiadnych ťarchách k nehnuteľnostiam špecifikovaných v čl. II a III. tejto zmluvy, nezapísaných v katastri nehnuteľností. V kúpnej zmluve v čl. VI. písm. a) žalobkyňa potvrdila a vyhlásila, že sa so stavom kupovaných nehnuteľností oboznámila ich obhliadkou na mieste samom, stav nehnuteľnosti špecifikovaných v čl. II. a III. kúpnej zmluvy je jej známy, odkupuje ich v stave a vybavenosti, v akom sa nachádzajú v čase kúpy a nevyhradzuje si žiadne osobitné vlastnosti. Podľa článku VII. kúpnej zmluvy žalovaný ako predávajúci nesmel v období od uzavretia tejto kúpnej zmluvy do právoplatného rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva k predávaným nehnuteľnostiam vykonať akékoľvek zmeny, ktoré by znehodnotili alebo poškodili, či podstatne zmenili nehnuteľnosti špecifikované v čl. II a III. tejto zmluvy alebo ich vlastnosti. Žalobkyňa sa podpísaním dodatku č. 17 k Zmluve o združení dňa 25.05.2015 stala členkou združenia IBV Pri bytovke C., účelom ktorého bola činnosť zameraná na vybudovanie IS na pozemkoch nachádzajúcich sa v novonavrhnutom súbore XX RD obce C.. Podľa čl. II zmluvy o združení členovia združenia mali vniesť majetkové hodnoty a peňažné vklady podľa rozpočtov profesií na vybudovanie prístupovej cesty, prípojky vody, plynu, prípojky kanalizácie, osvetlenia, prípojky elektriny, transformačnej stanice, rozvody slaboprúdu atď. Náklady na tieto činnosti mali byť rozpočítané rovnakým dielom na každú parcelu vo vlastníctve členov združenia. Výška peňažných vkladov a iných majetkových hodnôt súvisiacich s vybudovaním sietí mala byť dopĺňaná priebežne podľa jednotlivých fáz budovania IS. Žalobkyňa peňažný vklad do združenia vo výške 5 235 eur vniesla dňa 01.06.2015. Žalobkyňa si dňa 08.01.2016 uplatnila u žalobcu zľavu z kúpnej ceny vo výške 1 kúpnej ceny s odôvodnením, že dodatočne vyšli najavo vady predmetu kúpy, o ktorých v čase uzavretia kúpnej zmluvy nevedela, neboli rozpoznateľné, keď žalovaný žalobkyňu o vadách neinformoval, resp. pri kúpe predmetných pozemkov neupozornil. Za vady označila vybudovanie a realizáciu inžinierskych sietí a prístupovej cesty v čase po kúpe predmetných nehnuteľností bez jej vedomia. Pri uplatnení zľavy z kúpnej ceny žalobkyňa argumentovala tým, že na siete sa bude musieť ako stavebník v súvislosti s realizáciou rodinného domu a plneniami potrebnými k riadnemu užívaniu nehnuteľnosti napojiť. Namietala, že stav nehnuteľnosti a ich vybavenosti sa tak po podpise kúpnej zmluvy zmenil, hoci si to žiadnym spôsobom nevymienila a so zmenou stavu a vybavenosti nesúhlasila a v tejto súvislosti za účelom napojenia sa na takto vybudované siete, o ktorých nebola informovaná, bola nútená hranicu pozemku navýšiť zeminou, pretože v opačnom prípade by bolo užívanie pozemkov na stavbu rodinných domov, ale aj akýkoľvek iný účel, nemožné. 23. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení: Podľa § 499 Občianskeho zákonníka (OZ) kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady. Podľa § 500 ods. 1 ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád. Podľa § 504 nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne. Podľa § 507 ods. 1 ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba. Podľa § 507 ods. 2 práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak. Podľa § 596 ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. Podľa § 597 ods. 1 Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Podľa § 598 kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

Podľa § 599 ods. 1 vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Podľa § 599 ods. 2 právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1. 24. Okresný súd sa ako prvoradou zaoberal otázkou, či v prípade realizácie a budovania inžinierskych sietí a prístupovej cesty na predmetných nehnuteľnostiach parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX ide o vady veci. 25. Súd konštatuje, že plnenie je vadné, ak jeho predmet nemá vlastnosti, ktoré boli v zmluve dohodnuté, ak nemá vlastnosti, ktoré sú pri tomto predmete obvyklé, alebo ak nemá vlastnosti, ktoré sa pri ňom všeobecne predpokladajú. Plnenie je vadné aj vtedy, ak ho nemožno použiť podľa povahy alebo účelu zmluvy. Pri uvedenom sa jedná o vady faktické. Právne vady predmetu plnenia sú také jeho vady, ktoré sú prekážkou, aby ho nadobúdateľ mohol získať v takom rozsahu, ako to vyplýva zo zmluvy. Vadnosť veci môže spočívať aj v tom, že vec nemá vlastnosti, ktoré sa u veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladajú, či vlastnosti, ktoré si pri kúpe kupujúci vymienil, alebo vlastnosti o ktorých predávajúci ubezpečil kupujúceho a toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým. 26. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, resp. v čase prevodu nehnuteľností na žalobkyňu (25.05.2015), boli pozemky vo vlastníctve žalovaného určené k individuálnej bytovej výstavbe podľa schváleného územného plánu. V zmysle § 43h zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou, sa tak jednalo o stavebné pozemky, resp. pozemky určené na stavebné účely a od tejto skutočnosti sa nepochybne odvíjala aj kúpna cena XX eur/m2. Inžinierske stavby sú v zmysle § 43a stavebného zákona aj miestne a účelové komunikácie, miestne rozvody vody, miestne kanalizácie, miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, miestne rozvody elektriny. V zmysle § 47 stavebného zákona, upravujúceho všeobecné technické podmienky, stavby sa musia navrhovať okrem iného tak, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, stavba bola napojená na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu a každá prípojka stavby na verejné technické vybavenie územia bola samostatne uzavierateľná alebo odpojiteľná a aby miesta uzáverov, odpojení a meracích zariadení boli ľahko prístupné a trvale označené. Podľa § 48 stavebného zákona stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení okrem iného stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem. Z uvedeného vyplýva, že bez možnosti inžinierskych sietí a prístupovej cesty v súvislosti so stavebným pozemkom nie je možné dostať stavebné povolenie. Okresný súd má tak za to, že v danom prípade vo vzťahu k stavebnému pozemku nemožno realizáciu inžinierskych sietí a prístupovej cesty vyhodnotiť ako vady, a to ani ako vady faktické a ani ako vady právne. Vybudovaním inžinierskych sietí, ani vybudovaním prístupovej cesty vzhľadom k predmetným nehnuteľnostiam ako stavebným pozemkom v danom prípade nedošlo k znehodnoteniu, poškodeniu alebo podstatnej zmene stavebného pozemku alebo zmene jeho vlastností. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že inžinierske siete a prístupová cesta nezasiahli do funkčnosti pozemku, ani jeho akosti, resp. kvality. Realizáciou inžinierskych sietí a prístupovej cesty sa nezmenila ani výmera kupovaných nehnuteľností definovaná v kúpnej zmluve. V súvislosti s realizáciou inžinierskych sietí a prístupovej cesty nebola ani možnosť využitia predmetných nehnuteľností podstatne znížená. Zároveň tieto ani nebránili žalovanému disponovať s pozemkom, ani jeho dispozíciu neobmedzili. Inžinierske siete a prístupová cesta tak nepredstavujú ani žiadne ťarchy, záväzky, práva, či obmedzenia v súlade s článkom V. kúpnej zmluvy. Rovnako žalobkyni nebránili a nebránia vo využití pozemkov podľa povahy a účelu zmluvy, t.j. na stavbu rodinného domu, o čom de facto svedčí skutočnosť, že na predmetných nehnuteľnostiach v čase rozhodovania okresného súdu už bola stavba rodinného domu zrealizovaná. Z vykonaného dokazovania je nesporené, že v súlade s platným stavebným povolením žalobkyňa začala s výstavbou rodinného domu v mesiaci 9/2015. Hrubá stavba rodinného domu bola pod strechou do konca mesiaca 12/2015. Žalobkyňa si naviac v kúpnej zmluve nevymienila žiadne konkrétne vlastnosti kupovaných nehnuteľností, ktorá skutočnosť vyplýva z článku VI. písm. a) kúpnej zmluvy, kde vyhlásila, že sa so stavom nehnuteľností oboznámila ich ohliadkou na mieste samom, stav nehnuteľnosti špecifikovaných v čl. II. a III. kúpnej zmluvy je jej známy a odkupuje ich v stave a vybavenosti, v akom sa nachádzajú v čase kúpy a nevyhradzuje si ich žiadne osobitné vlastnosti. Vo vzťahu k stavebnému pozemku sa všeobecne predpokladá, že na tomto je možná realizácia stavby, čo v danom prípade bolo preukázateľne splnené, resp. dodržané, keď žalobkyňa rodinný dom postavila.

Vadnosť veci tak vzhľadom na uvedené v danom prípade nemožno vzhliadnuť ani v tom smere, že by predmetné nehnuteľnosti nemali vlastnosti, o ktorých žalovaný ako predávajúci žalobkyňu ubezpečil, keďže účelom kúpy bola výstavba rodinného domu. Okresný súd má za to, že ak aj došlo v dôsledku realizácie inžinierskych sietí a prístupovej cesty k zmene vzhľadu predmetných nehnuteľností uvedené tiež nemožno vyhodnotiť ako vadu veci, nakoľko uvedené neznemožnilo účel kúpy dohodnutý v zmluve. Terénne, povrchové úpravy v súvislosti s napojením sa na realizované inžinierske siete, či prístupovú cestu nemožno vychádzajúc z vyššie uvedeného považovať za vadu veci. Podľa názoru okresného súdu prípadné náklady na terénne úpravy sú nákladmi stavebníka, ktoré by mali byť stavebníkom zohľadnené a zahrnuté v rozpočte na výstavbu už pri vyhotovovaní projektu rodinného domu. Tieto tak nemožno vyhodnotiť ako vadu veci, či už ide o potrebu terénnych úprav vo výške 50 cm (na ktorú potrebu navyšovania boli kupujúci upozornení) alebo 120 cm. Okresný súd dodáva, že nemožno konštatovať, že zhrnutie zeminy v rámci povrchových úprav pozemku v menšom rozsahu (napr. 10 cm ako uviedol pri svojej výpovedi svedok I. T.) nie sú vadou veci a povrchové úpravy vo väčšom rozsahu už za vadu veci považovať možno. 27. Žalobkyňa žiadny dôkaz na preukázanie nevhodnosti ňou kúpených nehnuteľností, resp. pozemku, na stavbu rodinného domu a nemožnosti využitia pozemku na účel a zámer pre ktorý ho kupovala, t.j. stavba rodinného domu, v danej veci nepredložila. Ako už bolo vyššie uvedené je preukázané, že v čase rozhodovania okresného súdu bol rodinný dom žalobkyne už postavený. Zároveň žalobkyňa nepreukázala, že ubezpečenie žalovaného o tom, že ňou kúpený pozemok je vhodný na výstavbu rodinného domu, je nepravdivé. Vzhľadom na uvedené okresný súd uzavrel, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. 28. Napriek uvedenému právnemu záveru, že realizáciu a budovanie inžinierskych sietí a prístupovej cesty nemožno v danom prípade považovať za vady veci, sa okresný súd, z dôvodu právnej istoty, zaoberal aj otázkou, či realizácia a budovanie inžinierskych sietí a prístupovej cesty, ak by tieto súd predsa len vyhodnotil ako vady predmetných nehnuteľností parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX, sú vadami veci v zmysle § 597 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti okresný súd považuje za potrebné uviesť, že zodpovednosť za vady v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 597 ods. 1 sa odchyľuje od všeobecnej úpravy zodpovednosti za vady v súlade s § 507 ods. 2 OZ. 29. Súd v prvom rade skúmal dodržanie stanovenej lehoty podľa § 599 ods. 1 na vytknutie vád, t.j. 24 mesiacov od prevzatia veci. Zistil, že táto bola preukázateľne dodržaná. 30. Následne súd skúmal dôvodnosť žaloby z hľadiska materiálneho práva. Zodpovednosť predávajúceho v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 597 ods. 1 sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v čase uzavretia kúpnej zmluvy, i keď vyšli najavo až dodatočne. Táto zodpovednosť za vady sa nevzťahuje na vady, ktoré vznikli neskôr, nie je totiž zo zákona daná záruka ako pri predaji v obchode. V prípade zodpovednosti za vady podľa § 597 ods. 1 sa jedná o objektívnu zodpovednosť, t.j. predávajúci zodpovedá za vady i v prípade, keď nemohol vedieť, že vec má vady, a preto na ne kupujúceho neupozornil. Kupujúci môže úspešne uplatniť právo zo zodpovednosti len za tie dodatočne najavo vyjdené vady kúpenej veci, ktoré existovali v dobe plnenia, alebo v tej dobe neboli ešte zistiteľné. Musí ísť o vadu alebo vady, ktoré pre kupujúceho vyšli najavo dodatočne, teda po uzavretí kúpnej zmluvy. Použitá formulácia úvodných slov § 597 ods. 1 („ak dodatočne vyjde najavo vada...“) vylučuje aplikáciu tohto ustanovenia v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol kúpnu zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť (rozsudok NSSR sp. zn. 5 Cdo 133/2000). 31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ak žalobkyňa ako kupujúca v spore popiera tvrdenie žalovaného ako predávajúceho, že o vymedzených vadách (realizácii inžinierskych sietí a budovaní prístupovej cesty) v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedela, bolo povinnosťou žalovaného ako predávajúceho preukázať, že o nich nemohla nevedieť. 32. V danej veci má okresný súd z vykonaného dokazovania za to, že žalobkyňou vytknuté vady, a to realizácia inžinierskych sietí a prístupovej cesty a v jej dôsledku následný pokles nehnuteľností o 120 cm, nie sú ani vadami veci podľa § 597 ods. 1 OZ, t.j. nie sú vadami, ktoré vyšli najavo dodatočne, pretože žalobkyňa o realizácii inžinierskych sietí a prístupovej cesty v čase uzavretia kúpnej zmluvy preukázateľne vedela, resp. o týchto v čase uzavretia kúpnej zmluvy preukázateľne nemohla nevedieť. 33. K uvedenému záveru okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania, pričom postupoval v súlade s § 191 dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Okresný súd mal v danej veci za preukázané, že kúpna zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 25.05.2015. Tento deň považoval súd za rozhodný pre posúdenie vadnosti predmetu kúpy v zmysle § 597 ods. 1 OZ. Žalobkyňa podpisom kúpnej zmluvy vyhlásila, že so stavom nehnuteľností sa oboznámila ich ohliadkou

na mieste samom, stav nehnuteľnosti špecifikovaných v čl. II. a III. kúpnej zmluvy je jej známy a odkupuje ich v stave a vybavenosti, v akom sa nachádzajú v čase kúpy a nevyhradzuje si ich žiadne osobitné vlastnosti. Rovnako aj pred súdom žalobkyňa uviedla, že v čase predchádzajúcemu uzavretiu kúpnej zmluvy vykonala viackrát na mieste samom obhliadku. Prvý krát bola na obhliadke v polovici apríla 2015, naposledy vykonala obhliadku na mieste samom deň pred uzavretím kúpnej zmluvy, t.j. dňa 24.05.2015, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo svedeckej výpovede I. T., priateľa žalobkyne. Z listinných dôkazov je preukázané, že realizácia inžinierskych sietí bola ukončená v čase pred podpisom kúpnej zmluvy. Podľa predloženého stavebného denníka (č.l. 124-132 spisu) realizácia budovania inžinierskych sietí začala 23.03.2015 a bola ukončená dňa 18.05.2015, ktorý deň došlo podľa obsahu stavebného denníka k zásypovým prácam potrubia, vodovodu, kanalizácie a betónových šácht, osadeniu vrchných poklopov úpravou terénu, rozhrnutiu a zhutneniu navezenej zeminy návozom a zhutnením kameniva. Tvrdenie žalobkyne o manipulácii stavebného denníka považoval okresný súd bez ďalšieho za nedôvodné. Len na samotné tvrdenie bez jeho preukázania relevantnými dôkazmi nemôže súd prihliadať. O manipulácii stavebného denníka, vo vzťahu k časovému sledu realizácie a dokončenia inžinierskych sietí, naviac nesvedčia ani ďalšie predložené listinné dôkazy, a to protokol tlakovej skúšky vodovodného potrubia zo dňa 26.04.2015, protokol o tlakovej skúške vonkajšej kanalizácie zo dňa 18.05.2015, dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 12.05.2015, dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 20.05.2015 a v neposlednom rade aj predložená fotodokumentácia realizácie a budovania inžinierskych sietí. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že z dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby nie je zrejmé v akej fáze sa takáto dokumentácia môže vyhotoviť, okresný súd uvádza, že dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je dokumentácia so zakreslenými zmenami, ku ktorým došlo počas realizácie stavby, ktoré sú odsúhlasené stavebným úradom rovnako ako realizačný projekt. Z týchto listinných dôkazov má tak okresný súd za preukázané, že najneskôr k dátumu 20.05.2015 bolo ukončené vodovodné potrubie až po parcelu označovanú ako parcela č. XX a kanalizácia bola dokončená až po parcelu č. XX. Táto skutočnosť zároveň vyplýva aj zo svedeckej výpovede G. B., ktorý pred súdom uviedol, že z geometrického zamerania je možné vypozorovať, že inžinierske siete už boli po celú etapu vybudované, ako aj zo svedeckej výpovede G. J., I. J. S. C. G.. Z uvedeného má súd za preukázané, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy boli inžinierske siete zrealizované a žalobkyňa tak o týchto nemohla nevedieť, aj vzhľadom na jej vyhlásenie v l. VI. Kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti, súd uvádza, že ak inžinierske siete v čase uzavretia kúpnej zmluvy preukázateľne existovali a boli dokončené a žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy vyhlásila, že so stavom kupovaných nehnuteľnosti sa oboznámila na mieste samom, nevidí súd dôvod, na základe ktorého by mala byť žalobkyňa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy uzrozumená so vzhľadom sietí, s tým, že na tieto siete už dávno existuje projekt, či s tým, že sú vydané príslušné povolenia a rozhodnutia a je podpísaná zmluva o dielo, keď sa jedná o skutočnosti časovo spadajúce do obdobia pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podľa článku VII. Kúpnej zmluvy predávajúci nesmeli v čase od uzavretia kúpnej zmluvy do právoplatného rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva vykonať akékoľvek zmeny. Uvedené sa však nemôže vzťahovať na predmetné inžinierske siete a cestu, keď tieto preukázateľne existovali v čase pred podpisom kúpnej zmluvy. 34. Rovnako okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemohla nevedieť ani o realizácii a budovaní prístupovej cesty, resp. že o tejto nebola v čase uzavretia kúpnej zmluvy predávajúcim informovaná. Z vyjadrení strán sporu považoval okresný súd za nesporné, že predmetom kúpnej zmluvy boli len nehnuteľnosti ako také, t.j. nehnuteľnosti bez inžinierskych sietí a prístupovej cesty. Žalobkyňa zaplatila predávajúcemu kúpnu cenu XX eur/.m2 len za predmetné pozemky, ktorú skutočnosť považuje okresný súd za podstatnú. Za realizáciu inžinierskych sietí a prístupovej cesty žalobkyňa zaplatila dňa 01.06.2015 sumu 5 235 eur. Túto sumu však nezaplatila predávajúcemu, ale združeniu IBV Mojš, ktorého sa dňa 25.05.2015 stala (podpisom dodatku k zmluve o združení) členkou. Združenie IBV Mojš bolo v roku 2013 zriadené za účelom budovania inžinierskych sietí a prístupovej cesty v sporných pozemkoch. Suma 5 235 eur, ktorú žalobkyňa združeniu zaplatila, predstavovala náklady na realizáciu inžinierskych sietí a prístupovej cesty, resp. finančný podiel žalobkyne na budovaní inžinierskych sietí a prístupovej cesty. Jednalo sa o vstupný poplatok spojený s členstvom žalobkyne v združení. Bez tohto peňažného vkladu by sa žalobkyňa nemohla bez súhlasu združenia pripojiť na inžinierske siete, o čom svedčí aj protokol o odovzdaní a prevzatí stavby (č.l. 206 spisu), z ktorého je zrejmé, že k odovzdaniu a prevzatiu stavby došlo až v 5/2016. Priamo v článku III. Zmluvy o združení je ustanovené, že členovia združenia vnesú majetkové hodnoty a peňažné vklady podľa rozpočtov jednotlivých profesií na vybudovanie prístupovej cesty, prípojky vody, plynu, kanalizácie, osvetlenia, elektriny transformačnej stanice, rozvody slaboprúdu, pričom tieto náklady na tieto činnosti budú rozpočítané rovnakým dielom na každú parcelu vo vlastníctve členov združenia.

Okresný súd má za to, že už len táto skutočnosť svedčí o tom, že žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemohla nevedieť o realizácii a budovaní prístupovej cesty, tak ako počas konania tvrdila, keď vložila finančné prostriedky do združenia za účelom finančného podieľania sa na jej realizácii. Z citovaného článku zmluvy o združenia jednoznačne vyplýva účel vložených finančných prostriedkov, t.j. budovanie prístupovej cesty a inžinierskych sietí. Aj z výpovedí svedkov v konaní, a to naviac aj svedkov navrhnutých žalobkyňou (O. D. S. K. J.), bolo preukázané, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy boli kupujúci, a teda aj žalobkyňa, informovaní o realizácii inžinierskych sietí a prístupovej cesty. Rovnako boli informovaní o potrebe zdvihnutia základovej dosky domu nad úroveň cesty. Z vypovedí svedkov (G. J., I. J. S. S. Y.) bolo preukázané, že v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy boli kupujúci informovaní o potrebných dokumentoch súvisiacich s budovaním inžinierskych sietí a prístupovej cesty. Boli informovaní o stanovisku obce, o geometrickom pláne, grafickej časti, o stanovisku Ministerstva pôdohospodárstva, koordinačnej situácii, o územnom a stavebnom povolení a o zmluve o združení. Mali možnosť oboznámiť sa aj s príslušnou projektovou dokumentáciou, ktorá bola k dispozícii v združení. Na tomto mieste súd dodáva, že v tomto smere bola potrebná aj aktivita zo strany žalobkyne, a teda ak bola členkou združenia, mala prístup k projektovej dokumentácii, nemožno konštatovať, že s projektovou dokumentáciou nebola oboznámená. Uvedené mal súd preukázané nielen z výpovede svedkyne S. Y., ale aj svedka žalobkyne O. D., ktorý pred súdom uviedol, že s projektovou dokumentáciou bol oboznámený. Rovnako svedok G. G., ktorý vybavoval žalobkyni stavebné povolenie potvrdil, že videl projektovú dokumentáciu v digitálnej aj papierovej podobe, nakoľko robil vlastné merania a potreboval vedieť, či zodpovedá existujúci stav zrealizovaných prác s terénom a ako bude vlastne stavbu žalobkyne zakladať. Z uvedeného má súd za preukázané, že žalobkyňa mala v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedomosť aj o realizácii prístupovej cesty. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby aj v tomto smere. Žalobkyňa bola uzrozumená so stavom kupovaných nehnuteľností, ich stav poznala, na obhliadke nehnuteľností bola viackrát. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobkyňa mala vedomosť nielen o realizácii inžinierskych sietí, keďže tieto boli už v čase uzavretia kúpnej zmluvy dobudované, ale mala aj vedomosť o realizácii prístupovej cesty, a teda zo strany žalovaného bola o týchto skutočnostiach v čase uzavretia kúpnej zmluvy uzrozumená Mala vedomosť o potrebných dokumentoch súvisiacich s budovaním inžinierskych sietí a prístupovej cesty, mala možnosť sa s týmito oboznámiť. Na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi stranami sporu tak nemohli vyjsť dodatočne najavo žalobkyňou uvádzané vady, keď s týmito bola uzrozumená už v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy. 36. Súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami obsiahnutými v rozsiahlych podaniach, či vyjadreniach strán sporu.

37. V závere okresný súd považuje za potrebné uviesť, že kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Žalobkyňa podpisom kúpnej zmluvy súhlasila s jej obsahom, resp. s jej znením v dojednaných článkoch. V čase uzavretia kúpnej zmluvy preukázateľne vedela o realizácii inžinierskych sietí a prístupovej cesty, preto jej tvrdenie v konaní, že ak by boli inžinierske siete a prípojky v čase podpisu kúpnej zmluvy zrealizované, mala byť zmienka o týchto sieťach a ceste v kúpnej zmluve uvedená, považuje súd za bezpredmetné. Žalobkyňa bola stranou kúpnej zmluvy, a teda mala možnosť zasahovať do jej obsahu, do jej znenia. Ak považovala za potrebné tieto skutočnosti do znenia kúpnej zmluvy zakomponovať, mala si to v procese jej uzatvárania vymieniť. Okresný súd dodáva, že v záväzkovo- právnych vzťahoch si musí v prvom rade ku svojej spokojnosti, presadzovať, resp. zabezpečovať vlastné záujmy a na tieto dohliadať sám účastník, resp. strana zmluvy. Vo vzťahu k obsahu kúpnej zmluvy okresný súd ďalej udáva, že podpisom kúpnej zmluvy žalobkyňa súhlasila aj s dojednanou kúpnou cenou 29 eur/m2, preto aj jej ďalšia námietka, že kupujúci pozemkov v 1. etape zaplatili rovnakú sumu bez nutnosti vynakladania ďalších zásadných nákladov na navýšenie ich pozemkov súvislosti s pripojením sa na inžinierske siete je právne irelevantná.

38. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne vo vzťahu k financovaniu realizácie inžinierskych sietí a o dôkazy preukazujúce financovanie realizácie inžinierskych sietí (č.l. 172 spisu) a v tej súvislosti

spochybňujúce časový moment ukončenia realizácie inžinierskych sietí súd považuje za potrebné uviesť, že tieto dôkazy, a to pokladničné doklady s textom záloha, na závere súdu o preukázanom čase ukončenia realizácie inžinierskych sietí v súlade s vykonaným dokazovaním dňa 18.05.2015 nič nezmenia. Financovanie inžinierskych sietí bolo podrobne vysvetlené S. Y. a G. B. tak, že v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov v združení sa realizované práce vyplácali zálohovo spätne, nakoľko platby omeškávali a platili sa až dodatočne, o ktorom tvrdení súd nemal závažné pochybnosti. Moment ukončenia inžinierskych sietí 18.05.2015 vyplýva, tak ako už bolo vyššie uvedené, z viacerých predložených listinných dôkazov (stavebný denník, protokol tlakovej skúšky vodovodného potrubia zo dňa 26.04.2015, protokol o tlakovej skúške vonkajšej kanalizácie zo dňa 18.05.2015, dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 12.05.2015, dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 20.05.2015, fotodokumentácia realizácie a budovania inžinierskych sietí), ako aj výpovedí svedka G. J., I. J.P., Č. C. G..

39. Vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným v konaní, aj svedkom C. K., že nebola dodržaná projektová dokumentácia, že cesta bola zdvihnutá úmyselne súd konštatuje, že tieto sú vzhľadom na predmet konania vymedzený žalobou právne bezvýznamné. Súd má za to, že ak aj došlo k pochybeniu pri projektovej dokumentácii, či nedodržaní projektovej dokumentácie pri realizácii inžinierskych sietí a cesty, toto nemožno pričítať na ťarchu žalovaného ako predávajúceho v podobe uplatnenia zľavy z kúpnej ceny v súlade s § 597 ods. 1 OZ.

40. Dôkazy predložené žalobkyňou na preukázanie výšky uplatneného nároku súd vzhľadom na zamietnutie žaloby z vyššie uvedených dôvodov nevyhodnocoval.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.