Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/251/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky: B. J., B.. F., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. Y. G., P. J. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Iveta Višňovská, advokátka, Spišská Nová Ves, Radničné nám. 4 proti manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva: N. J., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. Y. G., P. J. XXX/X, právne zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., Poprad, Námestie sv. Egídia 93, za účasti mal. detí: R.Y. Y.. XX.XX.XXXX A. R. Y.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo B. J., B.. F., Y.. XX.XX.XXXX a N. J., Y.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mesta C. Y. G., vo zväzku 19, ročník 2003, na strane 347, pod poradovým číslom 235, rozvádza.

II. Na čas po rozvode sa zveruje mal. R. J., Y.. XX.X.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka a otec sú oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého R. striedavo v týždenných intervaloch s dňom a hodinou striedania v piatok toho ktorého týždňa o 18:00 hod. počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Ten z rodičov, u ktorého sa končí starostlivosť o maloletého v príslušnom týždni, odovzdá v stanovený čas a hodinu maloletého R. druhému rodičovi v mieste bydliska toho rodiča, ktorému práve končí osobná starostlivosť o maloletého. Ako prvý po právoplatnosti tohto rozsudku bude zabezpečovať striedavú starostlivosť o mal. R. otec.

Každý z rodičov je oprávnený maloletého R. zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd výživné zo strany rodičov na mal. R. neurčuje.

III. Na čas po rozvode sa zveruje mal. R. J., Y.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. R. zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu mal. R. výživným vo výške 110,- eur mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

IV. Styk otca s mal. R. sa neupravuje.

V. Ukladá sa rodičom mal. R. podrobiť sa polročnému odbornému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, za účelom zlepšenia komunikácie rodičov pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a predchádzania problémov pri jej realizácii, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s povinnosťou podávať o tomto správu súdu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vždy raz za 40 dní.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VII. Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva (otec), je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu vo výške 181,28 eur počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a to v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne, ktoré je manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva (otec), povinný uhrádzať na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení, čo i len jednej z nich.

VIII. Slovenská republika nemá právo voči navrhovateľke (matke) na náhradu trov konania vo výške 181,28 eur titulom trov štátu.

IX. Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva, je povinný na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 44,- eur, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 03.09.2015 domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. R. A. N.. R. do jej osobnej starostlivosti a manžela, ako otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. R. sumou 150,- Eur mesačne a na výživu mal. R. sumou 200,- Eur mesačne, vždy vopred k jej rukám do 15-tého dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Zároveň žiadala, aby manžel ako otec bol oprávnený sa s mal. deťmi stretávať bez obmedzenia, po dohovore s matkou, teda navrhovateľkou. Na záverečnom pojednávaní prejavila záujem aj o prípadné zverenie mal. R. do striedavej osobnej starostlivosti.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzavreté dňa 08.11.2003. S manželom sa poznali v r. 2000, keď mala 17 rokov, čoskoro s ním otehotnela a narodila sa im dcéra R.. V čase pôrodu bol manžel vo výkone trestu, z ktorého sa vrátil keď mala dcéra osem mesiacov. Po návrate z výkonu trestu sa po čase dali dokopy a začali spolu bývať. V r. 2003 sa im narodil syn R. a v tom istom roku sa aj zosobášili. Po niekoľkých rokoch začal manžel popíjať alkohol a ich vzťah sa začal meniť spolu s jeho správaním. Bol agresívny, nadával jej a urážal ju. Svedkami jeho vyčíňania boli aj ich mal. deti. Deti sa po čase začali báť, keď mal prísť domov s obavou, v akom stave príde domov a čo bude po jeho príchode sa doma diať. Syn sa začal v r. 2010 pomočovať a vyvinuli sa u neho poruchy učenia a z toho dôvodu s ním navštevuje psychologickú poradňu. Po čase došlo zo strany manžela aj k fyzickému útoku na jej osobu, čoho svedkami boli aj ich deti. Po tomto incidente sa manžel zľakol a prestal piť. Vyzeralo to, že sa ich vzťah napraví a manželstvo sa bude dať zachrániť. Po čase začal byť manžel žiarlivý, podozrieval ju z nevery a opäť začali urážky, ponižovanie a nadávky. Po dlhú dobu sa snažila manželstvo udržať hlavne kvôli deťom. Manžel tiež robil od malička rozdiely medzi deťmi, k dcére sa od malička správal horšie. V poslednej dobe ju začal manžel kontrolovať a sledovať, či ide niekam sama alebo s niekým. Zistila, že jej kontroluje aj kabelku a berie z nej veci. Jeho žiarlivosť sa vystupňovala, keď mu oznámila, že obaja sa vo vzťahu len trápia, že k nemu nič necíti a že ich vzťah ukončila. On reagoval tak, že sa jej opäť začal vyhrážať a opil sa. Dňa 11.07.2015 ju opäť fyzicky napadol, čo ona nahlásila na polícii. Udialo sa to pred ich synom. Manžel jej tiež zatajuje rôzne veci a užíva anaboliká, nikdy jej nehovoril, čo robí v práci. Jeden čas, keď pracoval v zahraničí tak mu úmyselne podpálili auto a v roku 2015 im zhorelo aj druhé auto. Intímne nežijú spolu už mesiace. Ona je zamestnaná ako opatrovateľka v Domove dôchodcov, manžel bol SZČO a momentálne zakúpil obchodnú spoločnosť N. C..B..W.., prostredníctvom ktorej podniká. Na domácnosť prispieval do júla 2015 sumou 300,- Eur.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela ktorý nepodal návrh, výsluchom maloletej R. A. N.. R., ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom a zistil tento skutkový stav:

4. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, a toto je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Mesta C. Y. G., vo zväzku 19, ročník 2003, na strane 347, pod poradovým číslom 235.

5. Z tohto manželstva sa im narodila dcéra R. J. a to dňa 14.09.2000 a mal. R.Á. J. a to dňa 23.07.2003.

6. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že manželstvo uzavreli z lásky, keď bola navrhovateľka veľmi mladá. Hneď na začiatku tohto vzťahu navrhovateľka otehotnela s ich dcérou, pričom v tom čase bývala u

babky aj s dieťaťom. Neskôr otehotnela so synom, vtedy sa k ním manžel aj nasťahoval a po štyroch mesiacoch po jeho narodení sa vzali.

7. Podľa vyjadrenia navrhovateľky táto neskôr zistila, že majú s manželom rôzne záujmy. Podľa jej výpovede sa zo strany manžela voči nej postupne pridali aj žiarlivostné scény a neskôr začal aj piť a vracať sa domov okolo 00.30 hod. - 01.30 hod. v noci a robil aj cirkusy. Vyvrcholilo to jej fyzickým napadnutím zo strany manžela, ktoré však pôvodne nenahlásila na políciu. Toto sa malo odohrať pred oboma ich deťmi. Následne podľa jej vyjadrenia bola aj druhýkrát fyzicky napadnutá, o čom podala podanie na polícií, mala z neho aj lekárske záznamy. Svedkom tohto druhého napadnutia mal byť ich syn.

8. Manžel vo svojej výpovedi poprel, že by mal mať problémy s alkoholom, opíjať sa a chodiť domov nad ránom. Údajné fyzické útoky na navrhovateľku v skutočnosti predstavovali dve potýčky, ktoré medzi nimi vznikli, pričom aj on samotný bol napadnutý, nikde to nehlásil a ani neriešil. Podľa jeho vyjadrenia napätia v ich vzťahoch súviselo s tým, že im rástli dlhy v rodine, ku ktorým sa navrhovateľka nijako nevyjadrovala, nereflektovala na ne. Takto vznikali podlžnosti aj s kúpno-predajnej zmluvy za byt, ktorý obývali spoločne v priebehu tohto konania a kde vznikli náklady na dražobnú spoločnosť, ktoré trebalo uhrádzať.

9. Podľa manželky od uvedených fyzických incidentov s manželom prestali komunikovať, s výnimkou komunikácie o deťoch. Intímne nežijú s manželom dlhú dobu. Manžel tieto skutočnosti nepoprel, len poukazoval na neveru u navrhovateľky, ku ktorej malo podľa jeho vyjadrenia dôjsť asi 3- 4 roky dozadu pred podaním návrhu.

10. Počas prebiehajúceho súdneho konania, kým ešte bývali spolu podľa vyjadrenia navrhovateľky ona už nevykonávala pre manžela domáce práce. Spoločne s manželom v tom čase nehospodárili a manžel platil v tejto domácnosti len pevnú linku a internet. Realizáciu uvedených úhrad potvrdil aj manžel, s tým, že šlo o náklad vo výške 37,- EUR mesačne. Tiež potvrdil, že do spoločnej domácnosti neprispieval, avšak len od decembra 2015. Do júla 2015 riadne na domácnosť prispieval, následne došlo k dohode o tom, že po tomto mesiaci bude na domácnosť babke prispievať navrhovateľka a on bude uhrádzať náklady na dražbu za byt, pričom do decembra zvykol ešte doplácať babke v tom prípade, keď sa mu sťažovala, že navrhovateľka jej neuhradila plnú sumu. Tiež poukázal na to, že spláca dražobnej spoločnosti splátky v sume 450,- EUR mesačne a splácal pôžičku p. G.Č., ktorý im bol ručiť a ktorá o mesiac končila. So splácaním dlžôb mu musel vypomôcť aj jeho brat, ktorý je zamestnaný vo firme C. s príjmom s cca 700,- EUR a ktorý býva s ich matkou, pričom mu tento vypomáhal čiastkami 300,- EUR až 400,- EUR. Vzájomnú odcudzenosť rodičov už v čase keď ešte žili v spoločnej domácnosti potvrdzovali aj výpovede detí pred zamestnankyňou ÚPSVaR.

11. Od 17.05.2016 je manžel odsťahovaný zo spoločnej domácnosti a prebýva v prenajatom byte. Toho čas s ním tam prebýva aj maloletý R..

12. Navrhovateľka poukázala tiež na to, že sa voči nej už vyhnal aj ich syn, ktorý to podľa jej vyjadrenia odôvodil tým, že keď to môže robiť otec, tak to môže robiť aj on. Manžel za toto správanie syna nepokarhal. Tvrdila, že syn zmenil v poslednom období správanie sa, je agresívny, má s agresivitou problémy aj v škole, čo pred tým nemával, keďže bol dosť citlivý. V poslednom období ho začal manžel voziť na tréningy a z tréningov, čo pred tým nerobieval, ale zabezpečoval odvoz ich syna jej otec. V tom období syn aj u nich prespával. Poukazovala tiež na rozdielny prístup manželka k ich deťom, kedy tento preferoval syna.

13. Naproti tomu, manžel zase poprel tvrdenia o tom, že robí rozdiely medzi ich deťmi. Do decembra 2015 bolo podľa neho bolo všetko v poriadku, kým nedošlo k situácií, kedy navrhovateľka bola na nočnej, a ich dcéra bola neskoro vonku, údajne venčiť psa. Hľadali ju a následne potom, čo sa vrátila domov dostala od neho bitku. Poukázal tiež na to, že stávalo sa, že keď dcére zakázal mobil, resp. vybral kartu z mobilu, tak na druhý deň už mala zabezpečenú novú kartu. Jej správanie sa voči jeho osobe je neúnosné, dokonca prestala komunikovať aj s jeho rodičmi a celou jeho rodinou.

14. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery účastníkov navrhovateľka je zamestnaná v Z. Z., kde jej priemerný mesačný zárobok za obdobie od októbra 2015 do septembra 2016 vrátane bol cca 371,86 EUR. V mesiaci október 2016 jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 470,35 EUR, v mesiaci november

2016 vo výške 773,94 EUR a v mesiaci december 2016 vo výške 516,69 EUR. Navrhovateľka toho času žije v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve prastarej matky maloletých detí.

15. Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva, dňa 25.9.2015 ukončil výkon svojho živnostenského oprávnenia. Podľa správy Daňového úradu nepodal za rok 2015 daňové priznanie. V súčasnosti je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti N. C..B..W.. Uvedená spoločnosť podľa daňového priznania za rok 2015 mala uhrádzať len daňovú licenciu vo výške 960,--EUR, Z daňového priznania nie sú známe ani jej príjmy a ani jej výdavky. Uvedené informácie nie sú známe ani z jej ročnej účtovnej závierky za rok 2015, zverejnenej na príslušnom internetovom portáli, kde tieto údaje v rámci tlačiva nemá vyplnené. Podľa výpovede manžela navrhovateľky však uvedená spoločnosť za rok 2015 dosiahla zisk v sume 8.000,--Eur. Podľa zmluvy o výkone funkcie konateľa (čl. VII.) mu má byť vyplácaná odmenia vo výške 500,- EUR mesačne a v závislosti od hospodárskeho výsledku vyplývajúceho z ročnej účtovnej závierky 5% z čistého zisku. Tiež má nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho činnosťou a na preplatenie jeho cestovných náhrad. Podľa jeho účastníckej výpovede (pojednávanie dňa. 14.11.2016) je mu vyplácaný príjem v rozmedzí od 480,--Eur až do 650,--Eur mesačne. Podľa ním predloženej výsledovky za rok 2016 uvedená spoločnosť dosiahla zisk pred zdanením v sume 18.001,57 Eur. Manžel bezodplatne užíva osobné motorové vozidlo zn. BMW 320, ktoré je písané na jeho matku, ktorá ho mala zakúpiť dňa 28.10.2016 za cenu 4.000,--EUR. Býva v prenajatom byte od 10.5.2016, za ktorý mesačne od mesiaca jún 2016 uhrádza sumu 436,73 EUR, ktorá pozostáva z nájomného vo výške 300,--EUR, úhrad služieb súvisiacich s výkonom správy v sume 102,73 EUR, poplatku za energie (elektrinu) v sume 25,--EUR a poplatok za internet v sume 10,--EUR. Na začiatku nájmu musel uhradiť zábezpeku v sume 900,--EUR. V byte má hlásené dve osoby - seba a maloletého syna R..

16. Obe maloleté deti prezentovali svoj názor ako pred zamestnankyňou ÚPSVaR, tak aj na súde.

17. Maloletá R. pred zamestnankyňou ÚPSVaR sa vyjadrila, že je lepšie, ak sa rodičia rozdelia. Mali by sa rozísť normálne. Otec robí rozbroje, mamina ani nie. Ak sa rodičia rozvedú chcela by ostať s mamou. S otcom sa ani nechcela veľmi stretávať. Otec si začal brata kupovať drahými vecami. R. chce ísť ku otcovi, čo jej v kuse opakuje dookola. Keď oco nie je doma, je jej brat úplne iný. Keď jej otec doma, správa sa úplne inak, nechce ju. Podľa nej je brat ovplyvniteľný.

18. Mal. R. pred zamestnankyňou ÚPSVaR sa vyjadril, že vidí hádky medzi rodičmi. Nevedel bližšie uviesť, ako dlho to už takto je. Rodičia spolu nerozprávajú. V tom čase sa vyjadroval, že by chcel, aby sa nehádali a aby žili spolu ďalej. Uviedol, že pokiaľ by rodičia neboli spolu chcel by byť s otcom, lebo si s ním lepšie rozumie. Chodí s ním, npr. na pizzu, vonku. Trávia spolu veľa času. So sestrou si rozumejú, ona mu pomáha s učením, keď ju zavolá idú spolu vonku. Vedel si predstaviť , že by býval s otcom sám. S matkou sa o týchto veciach nerozprával. Keď niečo v škole nevie pomáha mu učiteľka, a doma niekedy oco aj mama.

19. Na súde maloletá R. uviedla, že s bratom je skoro každý týždeň. Tento jej vyvoláva, či ho nepôjde pozrieť na hokejové zápasy, ktoré má, príp. či s ním nejde vyvenčiť psov. Brat jej podľa jej tvrdenia zvykne zavolať tak dvakrát - trikrát do dňa, väčšinou keď má tréning a potom tiež jej volá, aby zistil, či je doma a to vtedy, keď chce prísť ku matke alebo keď chce, aby ona prišla za ním, Podľa jej názoru s bratom majú dobrý súrodenecký vzťah. Tvrdila, že jej brat zvykne tiež zavolať, keď je otec mimo jeho domova. Tiež uviedla, že jej niekedy brat volal o desiatej alebo o pol jedenástej večer, či je doma a čo robí. To, že otec nebol v to čase doma, vedela priamo od brata, lebo sa vyjadroval, že otec je u tzv. kamaráta. Podľa jej vyjadrenia takáto situácia sa opakovala viackrát.

20. Naproti tomu mal. R. uviedol, že nezvykne sestre volať aj vo večerných hodinách, pokiaľ sestra také niečo tvrdila, tak klame. Uviedol, že takto sestre zavolal len raz. Opätovne zdôraznil, že po rozvode rodičov by chcel bývať u otca a to preto, lebo sa uňho lepšie cíti. Tým rozumel to, že sú vždy spolu. U matky sa cíti zle, nakoľko táto si teraz našla priateľa a stará sa o jeho syna. Pripustil, že túto informáciu má len z počutia a to od sestry. Nad tým, že bol zverený matke neuvažoval, nevedel však vysvetliť prečo. Tiež uviedol, že aj otec má priateľku ale toto mu neprekáža. Pripustil, že mu sestra pomáha s učením, pričom sa zvyknú učiť u otca.

21. Maloletá R. tiež uviedla, že keď je jej brat R. v domácnosti matky, tak sa zvykne pritúliť k matke, štekliť ju. Naproti tomu R. uvádzal, že do domácnosti k matke a sestre chodí len občas a síce po každom zápase, ktoré máva každú sobotu.

22. Zo znaleckého posudku PhDr. H. C. číslo 52/2016 vyplynulo, že navrhovateľka ako matka je zrelou a sociálne vyváženou osobnosťou, u ktorej v popredí je ochota ku konformite, jedná úctivo, poddajne a rešpektuje zaužívané normy, je emočne rozkolísaná, avšak ide o normálne fungujúcu dospelú osobu bez znakov psychopatológie a je plne spôsobilá fungovať ako spoľahlivý rodič vo výchove oboch detí. V interpersonálnych vzťahoch sa javí ako osoba, ktorá má snahu o dobré fungujúce medziľudské vzťahy, nevyhľadáva spory a radšej sa im vyhne.

23. Manžel, teda otec je podľa uvedeného znaleckého posudku extrovertný typ, rozhodný, rázny a dominujúci, je odmeraný až rezervovaný v nových vzťahoch, prejavuje sa rafinovane a chytrácky, má sklon k podozrievaniu a aj tvrdohlavosti. Je odvážny ísť aj do rizika. V strese a záťaži podlieha tlaku a ťažšie zvláda náročné situácie, ktoré na neho doliehajú a spôsobujú, že reaguje nevyrovnane. V emočnej oblasti dominuje sebavedomie a sebaistota, ale je labilný, ak sa niekto odváži smerovať proti nemu, vtedy prechádza do útoku. Znalkyňa však nezistila ani u neho žiadnu psychologickú prekážku, ktorá by bránila v tom, aby sa deťom venoval a vychovával ich. Tým, že manžel je viac tolerujúci k prejavom syna a má snahu ich bagatelizovať, môže posilniť u syna jeho impulzivitu a tvrdšie spôsoby jeho prejavov do budúcnosti k ženám. Je to rizikové vedenie syna zo strany otca.

24. Mal. R. podľa zistení súdnej znalkyne vo vzťahu k rodičom nemá vyrovnané vzťahy. Matku potrebuje k celkovej podpore vývinu, ale pred otcom to nedáva najavo a ak je s ním, snaží sa o identifikáciu s ním a nápodobu jeho správania sa. V súčasnej dobe sa navonok zdá, že matku odmieta, ale nie je to odmietanie v plnom psychologickom význame, je to len vonkajší prejav, pretože má k nej v emočnej rovine citové puto s pozitívnym prístupom k nej. Má rád oboch rodičov, ale k matke sa teraz správa podobne ako otec k matke, takže znalkyňa nevylúčila spôsob imitácie jeho prejavov. V situáciách, ktoré boli počas vyšetrenia u znalkyne sa syn obracal na matku o pomoc, nie na otca a očakával od nej inštrukcie a podporu.

25. Mal. R. citové vzťahy smerom k rodičom nemá deformované, aj napriek konfliktu s otcom sa postupne ich vzájomné vzťahy upravujú. Dcéra stále rešpektuje otca i mamu.

26. Manžel, teda otec, podľa záverov súdnej znalkyne má s deťmi vzájomné vzťahy na úrovni tradičného rodičovského prístupu. Vytvára tieto vzťahy na autoritatívnej úrovni, kde deti majú bez výhrad počúvať rodiča, čím im bráni v dosahovaní samostatnosti a podporuje ich podriadenosť. Dcéra dospieva a otec by mal zvládnuť aj zmenu jednoznačnej asymetrie vzťahu s ňou, čo zatiaľ neodkázal a viedlo to k vzájomnému konfliktu, o ktorom obidvaja hovorili. Otec má podľa znalkyne potrebu detí manipulovať a ochraňovať. Vzťah navrhovateľky teda matky s deťmi je na dobrej úrovni, vníma potreby detí, chápe ich, ako aj ich záujmy a tiež príklon syna k otcovi. V roli matky sa prejavuje starostlivo, ochranársky, je k deťom vnímavá, prejavuje im lásku, čo deti od nej aj cítia. Jedná s prehľadom, je skúsená a praktická vo výchove, má skutočný záujem o deti a ich rozvoj.

27. Mal. R. vie už samostatne sformulovať svoje názory a to aj s dobrou úrovňou argumentácií, ktoré sú zamerané na jej ciele, snahy a budúcnosť.

28. Mal. R. sformuloval svoj názor, ale podľa znalkyne je to len verbálna deklarácia, bez skutočného naplnenia v konaní. V situáciách, ktoré boli počas vyšetrovania sa syn obracal na matku o pomoc, nie na otca a očakával od nej inštrukcie a podporu. Znalkyňa nevylúčila, že obe deti sú nepriamo ovplyvňované širšou rodinou proti druhému rodičovi, pričom syn tomu už môže aj podliehať, dcéra však má už kritické uvažovanie aj v tomto smere. Citový rozdiel vo vzťahu detí k obom rodičom znalkyňa nezaznamenala. Podľa znalkyne matka celú dobu fungovania rodiny dominovala ako rodič smerom k výchove detí, čo uznáva aj otec s výhradou, kedy nastúpila do práce v domove dôchodcov, ona je základom kontinuálneho vývoja detí, vedela ich podporovať, viesť, starať sa o ne po každej stránke. Aj teraz je zárukou istoty a stabilitou rodiny, má lepšie predpoklady a vie naplniť potreby jednotlivých členov v súvislosti s ich vekom, chorobami, oneskoreniami a podobne a deti sa vyvíjajú v norme. Úpravu styku otca s deťmi navrhla realizovať tak, aby sa otec s nimi stretával každý druhý víkend od piatku do nedele a u syna zvýšiť frekvenciu styku podľa toho, ako má tento cez týždeň hokejové tréningy a nájsť v tomto smere

ústretovosť, aby v tejto aktivite sa podporil a udržal ich vzťah. Čas sviatkov a prázdnin navrhla rozdeliť na polovicu. Konštatovala, že obaja rodičia istým spôsobom zaťahujú obe deti do rozvodového procesu, málo im vysvetľujú ich citový vzťah k deťom, ako aj dôsledky rozhodnutia do budúcnosti a čo je v ich záujme. Vytvorili sa dvojice, ktoré sa postupne začínajú uzatvárať do samostatných celkov, ako reakcia na domáce dianie. Tým, že otec je viac tolerujúci v prejavoch syna a má snahu ich bagatelizovať, môže u syna posilniť jeho impulzivitu a tým možno aj tvrdšie spôsoby prejavov syna do budúcnosti k ženám.

29. Rozdelenie súrodencov z psychologického hľadiska znalkyňa neodporúčala, nakoľko v čase, kedy podávala znalecký posudok podľa nej k skutočnému rozdeleniu nedošlo, pretože syn v tom čase spal u otca a ostatné funkcie naďalej zabezpečovala matka. Podľa znalkyne deti sú na seba emočne naviazané, sestra je oporou pre brata, je zdrojom skúseností a možnosti nápodoby správania sa, majú blízke vzťahy a emočne sa neodcudzili, navzájom si pomáhajú. Vplyv súrodeneckého vzťahu je cenný pre oboch. Situácia, ktorá je v rodine, teda vytvorenie spojeneckých dvojíc je prechodná a má súvis s prebiehajúcim rozvodom rodičov, ale obe deti majú viac opory a istoty v prostredí matky, preto do budúcnosti by bolo vhodné dodržať kontinuitu vzťahov a sociálneho prostredia.

30. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

31. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

32. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

33. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

34. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

35. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

36. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine , na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

37. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

38. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

39. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

40. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.

41. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v

manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

42. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.

43. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí, ktoré by prípadne s nimi žili v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže obaja účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od 17.05.2016, kedy sa manžel navrhovateľky odsťahoval zo spoločnej domácnosti.

44. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Odchodom manžela zo spoločnej domácnosti a následným pretrvávaním odlúčenia oboch manželov, a v neposlednom rade aj deklarovaním zo strany oboch účastníkov, že sa chcú rozviesť, bolo preukázané, že aj túto funkciu ich manželstvo v súčasnej dobe neplní.

45. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia , kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že každý z manželov má svoju vlastnú domácnosť, na ktorú si uhrádza náklady vo vlastnej réžii.

46. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania je daná.

47. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že manželské spolužitie už muselo byť zrušené. Preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu, v rámci ktorej sa skúma, či rodina ešte plní svoje funkcie. Na posúdenie existencie trvalosti rozvratu manželstva môže čiastočne napomôcť skutočnosť, ak manželia už nežijú v spoločnej domácnosti , hoci predtým v nej spolu žili. Ak manželia stále ešte zdieľajú spoločnú domácnosť, potom sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú (či si pomáhajú - napr. žena stále varí a perie aj pre manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.

48. V tomto konaní bolo však preukázané, že účastníci od 17.05.2016 reálne nebývajú v spoločnej domácnosti a túto ako takú ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Obaja deklarujú, že sa chcú rozviesť a z takéhoto správania sa účastníkov je možné jednoznačne vyvodiť, že títo nemajú záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva a teda, že nemožno z strany žiadneho z nich očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná. Súd preto návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel.

49. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

50. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

51. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

52. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

53. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

54. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

55. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

56. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

57. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

58. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

59. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

60. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

61. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

62. Podľa § 62 ods.6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

63. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum

fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

64. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

65. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

66. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

67. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

68. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým.

69. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

70. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

71. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

72. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

73. Pokiaľ šlo o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému Kristiánovi na čas po rozvode súd dospel k záveru, že v jeho záujme, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

74. V tejto súvislosti súd konštatuje, že na to, aby dieťa mohlo byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v prvom rade potrebné aby aspoň jeden z rodičov prejavil záujem o takúto formu osobnej starostlivosti o dieťa a samozrejme tiež to, aby na strane oboch rodičov boli dané predpoklady, že títo sú schopní zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa. V danom prípade návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti podala, resp. prezentovala navrhovateľka (matka) a teda je osvedčený záujem aspoň zo strany jedného z rodičov o takúto formu výchovy o dieťa.

75. Podľa záverov súdnej znalkyne PhDr. H. C. obaja rodičia sú spôsobilí k výchove syna, i keď v prípade otca maloletého poukázala na jeho toleranciu nežiadúcich prejavov syna a jeho tendenciu ich bagatelizovať, čo by mohol posilniť u syna jeho impulzivitu a tvrdšie spôsoby jeho prejavov. Napriek

uvedenému u oboch rodičov sú podľa názoru súdu dané predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloletého syna.

76. Následne súd hodnotil prínos striedavej starostlivosti pre maloletého z hľadiska jeho záujmov, tak ako to predvída ust § 24 ods. 4 Zákona o rodine, predovšetkým so zameraním na citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

77. Z hľadiska citových väzieb maloletého k rodičom niet pochýb, že dieťa má citovú väzbu na oboch rodičov. Mal. R. sformuloval svoj názor, v ktorom sa vyjadril za svoje zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti otca, avšak súd sa stotožňuje so záverom súdnej znalkyne, že je to len verbálna deklarácia, bez skutočného naplnenia v konaní. I keď toho času je maloletý nasťahovaný do domácnosti otca, táto okolnosť a priori neznamená, že syn vylučuje možnosť prebývania v domácnosti matky. Súd poznamenáva , že už pri svojom prvotnom výsluchu prezentoval prianie, aby sa rodičia nehádali a aby žili spolu ďalej. V rámci znaleckého šetrenia u znalkyne v situáciách, ktoré boli počas vyšetrovania nastolené u účastníkov konania, sa syn obracal na matku o pomoc, nie na otca a očakával od nej inštrukcie a podporu. Citový rozdiel vo vzťahu detí k obom rodičom znalkyňa nezaznamenala. Samotný R. nevedel ani pred súdom bližšie odôvodniť a to ani na úrovni zodpovedajúcej jeho veku rozumný argument , pre ktorý by mal matku odmietať. Tvrdenie, že by to má byť údajne preto , že táto sa má starať o syna jej terajšieho priateľa, nie je tým argumentom, ktorý by mal nasvedčovať o strate citu dieťaťa k matke, ale skôr naopak, vyznieva ako určitá obava tohto dieťaťa o stratu náklonnosti tohto rodiča voči nemu. Navyše samotná znalkyňa nevylúčila, že obe deti a teda aj mal. R. sú nepriamo ovplyvňované širšou rodinou proti druhému rodičovi, pričom syn tomu už môže aj podliehať, dcéra však má už kritické uvažovanie aj v tomto smere.

78. Podľa znalkyne matka celú dobu fungovania rodiny dominovala ako rodič smerom k výchove detí, čo uznáva aj otec s výhradou, kedy nastúpila do práce v domove dôchodcov, ona je základom kontinuálneho vývoja detí, vedela ich podporovať, viesť, starať sa o ne po každej stránke. Znalkyňa síce konštatovala , že matka je zárukou istoty a stabilitou rodiny, má lepšie predpoklady a vie naplniť potreby jednotlivých členov v súvislosti s ich vekom, chorobami, oneskoreniami a podobne a deti sa vyvíjajú v norme, a teda sa javí ako najvhodnejší rodič na realizáciu výlučnej osobnej starostlivosti o obe deti, avšak na druhej strane je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že maloletý toho času už určitý čas prebýva v domácnosti otca a teda buduje a rozvíja svoj vzťah k nemu po zmene situácie u jeho rodičov, ktorí teraz už žijú odlúčení. Samotná znalkyňa výchovné pôsobenie otca na syna nevylúčila a aj v jej navrhovanej úprave styku otca so synom sa prikláňala k čo najširšej variante jeho úpravy , ktorá by zahŕňala každý druhý víkend od piatku do nedele so zvýšenou frekvenciou styku podľa toho, ako má tento cez týždeň hokejové tréningy a počas sviatkov a prázdnin navrhla rozdeliť na polovicu. Na druhej strane úplnému zvereniu maloletého do starostlivosti otca i podľa názoru súdu bránilo tolerančné správanie sa otca voči negatívnym prejavom syna vo vzťahu matke, ktoré tento realizoval pred ním, s tendenciou ich bagatelizovať. Jednoducho povedené aj keď je konflikt rodičov v partnerskej sfére vyhrotený, títo musia vedieť zabrániť tomu, aby sa prípadne negatívne vzájomné prejavy nepreniesli do vzťahov medzi nimi a ich deťmi, a už vonkoncom nesmie nenastať situácia, aby deti dokonca tieto prejavy kopírovali. Za tejto situácie sa javí súdu za vhodné, aby syn bol vychovávaný v rodinnom prostredí oboch rodičov aj po ich vzájomnom odlúčení , čo sa dá dosiahnuť práve realizáciou striedavej osobnej starostlivosti.

79. Samotné domácnosti oboch rodičov vykazujú kultúru bývania a hygienu na dobrej úrovni, takže aj z tohto hľadiska nie sú zistené žiadne prekážky na výkon osobnej starostlivosti o maloletého oboma jej rodičmi a možno konštatovať stabilitu budúceho výchovného prostredia pre maloletého.

80. Súd nepovažoval za prekážku pre súčasné zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti ani súčasnú vzdialenosť bydlísk oboch rodičov, keďže obaja rodičia naďalej žijú v jednom meste.

81. Len výpočtom týchto vyššie uvedených kritérií bolo preukázané, že u maloletého sú naplnené predpoklady o tom, že jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch jeho rodičov je v jeho záujme.

82. V tejto súvislosti súd ešte poukazuje na to, že povinnosť orgánu rozhodujúceho o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do výchovy, sledovať a chrániť predovšetkým záujem maloletého dieťaťa

je zakotvená v Dohovore o právach dieťaťa, prijatom dňa 20. 11. 1989 v New Yorku a vyhlásenom oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb. (Ďalej len "Dohovor o právach dieťaťa"), konkrétne potom v jeho článku. 3 ods. 1, ktorý stanovuje, že "Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. "Orgánom štátu je potom určený aj článok. 18 ods. 1, ktorý predpokladá, že" Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia, alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa."

83. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa bola preto povinnosť súdov mať pri rozhodovaní o výchove maloletého dieťaťa na zreteli predovšetkým jeho záujem vtelená tiež do zákona o rodine. Hoci záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je vystavané súčasnej rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorým tento interpretoval článok. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, potom vo vzťahu k hľadisku najlepšieho záujmu dieťaťa uvádza nasledovné: "Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa." K vymedzenie záujmu maloletého s ohľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu pristúpil súd , kedy ako už bolo vyššie uvedené hodnotil výchovné predpoklady u oboch rodičov ako zásadne rovnaké, pričom za preukázané vzal tiež to, že o osobnú starostlivosť o maloletého majú záujem obaja rodičia. V danom prípade potom súd nemohol prehliadnuť, že nielen maloletý k rodičom, ale rovnako aj oni k nemu, majú hlboký citový vzťah, s ohľadom na ktorý je v záujme maloletého, aby bol tento vzťah čo najviac udržiavaný aj za situácie, kedy sa rodičia rozišli. V tejto súvislosti súd tiež konštatuje ,že vzal na zreteľ nielen dostatočne akcentovaný záujem maloletého, ktorý musí byť vždy prioritným hľadiskom, ale zohľadnené bolo aj právo oboch rodičov starať o svoje dieťa, ktoré je garantované článkom. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a ktoré musia byť pri rozhodovaní o úprave styku dieťaťa s jeho rodičmi takisto vzaté do úvahy.

84. Pokiaľ ide o frekvenciu výkonu tejto striedavej starostlivosti súd bol toho názoru, že v danom prípade týždňová frekvencia striedania sa maloletého v domácnostiach oboch rodičov je v záujme dieťaťa a maloletý je schopný sa prispôsobiť takémuto spôsobu realizácie osobnej starostlivosti o neho.

85. Súd zároveň každému z rodičov zveril oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.

86. Prihliadajúc na dĺžku trvania určenej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého u toho -ktorého z rodičov podľa §-u 62 ods. 6 Zákona o rodine, súd ustálil, že v tomto prípade nie sú dané podmienky na určenie výživného zo strany žiadneho z rodičov.

87. Pokiaľ ide o výkon osobnej starostlivosti o maloletú R., súd túto zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, vychádzajúc jednak z vyjadrenia oboch rodičov, kedy matka žiadala zaveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, otec vzhľadom na negatívne stanovisko dcéry vo vzťahu k nemu s tým súhlasil, jednak na závery znaleckého dokazovania, podľa ktorého aj v prípade tohto dieťaťa má lepšie výchovné predpoklady na jej výchovu matka a v neposlednom rade aj na účastníkmi popísanú konfliktnú situáciu medzi otcom a dcérou, ktorá mala vyústiť do fyzického stretu otca s dcérou, ktorý obe zúčastnené strany potvrdili, aj keď s odlišným popisom jeho intenzity.

88. Styk otca s dcérou súd, vzhľadom na vyhlásenie oboch rodičov, neupravoval.

89. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča, t.j. v tomto prípade otca, teda manžela navrhovateľky na maloletú R., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby

súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

90. Otec deklaroval vyplácaný príjem z jeho obchodnej spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom vo výške od 480,--Eur až do 650,--Eur. Zároveň podľa ním prezentovanej výsledovky táto spoločnosť za rok 2016 dosiahla zisk vo výške 18.001,57 Eur, čo tiež predstavuje majetkové aktívum na jeho strane, ktoré súd musí brať v úvahu bez ohľadu na to, ak s ním v rámci svojich podnikateľských zámerov naloží. Platí totiž pravidlo, že vyživovacia povinnosť vo vzťahu k nezaopatrenému dieťaťu má prednosť pred iným výdavkami povinného rodičia, ktoré nie je možné zariadiť medzi jeho výdavky nevyhnutné na úhradu jeho základných potrieb. Náklady na jeho súčasnú domácnosť so vo výške 436,73 EUR, pričom má vyživovaciu povinnosť aj k synovi.

91. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej , ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, t.j. manžela navrhovateľky, vek maloletej, súd ustálil výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletú Karolínu na sumu 110,- EUR mesačne .

92. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

93. Keďže komunikácia rodičov ohľadne oboznamovania sa s potrebami maloletého syna v súčasnosti prebieha, avšak nie v plne ideálnej podobe, súd rodičom mal. Kristiána nariadil podrobiť sa polročnému odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie pri realizácii nariadenej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a predchádzania problémov pri jej realizácii, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku sa zároveň uložil povinnosť podávať o tomto správu súdu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vždy raz za 40 dní. Súd je toho názoru , že je možné aj v ich prípade sa tejto vzájomnej komunikácii naučiť a to veľmi rýchlo a ľahko, a teda tieto vzájomne problémy pri odovzdávaní si informácii o synovi je možné medzi nimi odstrániť ich tréningom

94. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

95. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

96. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

97. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

98. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania , nakoľko títo si ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil, žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

99. Trovy štátu v tomto konaní predstavovali sumu 362,56 Eur ako sumu, ktorá bola poukázaná z finančných prostriedkov štátu na úhradu súdom priznaného znalečného pre súdnu znalkyňu PhDr. H. C. potom, čo táto nebola krytá sumami preddavkov zo strany rodičov maloletých detí . Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za situácie, kedy sa obaja nevedeli pôvodne dohodnúť o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Išlo teda o úkon , ktorý bol v záujme ako rodičov, tak aj maloletých detí, aby sa po odbornej stránke ustálilo , akým spôsobom a v akom rozsahu sa má vykonávať osobná starostlivosť o maloleté deti. Bolo by preto žiaduce, aby každý z rodičov sa na úhrade uvedených trov podieľal rovnakou mierou , teda v polovici.

100. Navrhovateľke bolo uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 16P/251/2015-21 zo dňa 25.9.2015 priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku v rozsahu 2/3. Následne rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Košice sp.zn. 11681/2015-kaKE zo dňa 20.11.2015 jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený advokát.

101. Podľa pôvodného ust. § 138 ods. 4 v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku, takéto rozhodnutie Centra právnej pomoci má v zmysle uvedeného ustanovenia účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom jej bola právna pomoc priznaná, a keďže ku dňu rozhodovania súdu v tomto konaní nebolo uvedené rozhodnutie centrom zrušené, súd navrhovateľku nezaviazal na úhradu týchto trov štátu v rozsahu polovice týchto trov, ktoré pripadli na jej osobu.

102. Na strane manžela navrhovateľky súd predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nezistil. Bol u neho deklarovaný príjem vo výške od 480,--Eur až do 650,--Eur a zároveň mala jeho jodnoosobová spoločnosť za rok 2016 dosiahnuť zisk vo výške 18.001,57 Eur. Preto toho súd zaviazal na úhradu sumy 181,28 eur ako polovice sumy trov znalečného v tomto konaní, ktoré štát uhradil za vykonané dokazovanie.

103. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších zmien a doplnkov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

104. Pokiaľ ide o súdny poplatok, súd rozhodoval podľa citovaného § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch. Navrhovateľka bola uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 16P/251/2015-21 zo dňa 25.9.2015 oslobodená od platenia súdneho poplatku v rozsahu 2/3. Súd preto zaviazal manžela navrhovateľky na úhradu súdneho poplatku v rozsahu tohto oslobodenia, t.j. v sume 44,--Eur, nakoľko na jeho strane nevzhliadal dôvody pre jeho prípadné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.