Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-58-2016.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/58/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne: A.. A. P.D., E.. XX.X.XXXX, I. J. Š., Š.X. XX/XX, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, pr. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, o zaplatenie 214,24 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 214,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 22.9.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným dňa 26.9.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 214,24 eur spolu s príslušenstvom, pričom dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že v zmysle zmluvy o vydaní pôžičkovej karty Žolík č. 2615797, uzavretej dňa 11.7.2005 medzi VÚB, a.s. a žalobkyňou, bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 995,82 eur so štandardnou mesačnou splátkou 33,19 eur. Žalobkyňa postupne čerpala úverové prostriedky do výšky 2.385,79 eur a k 2.11.2015 uhradila celkovo sumu 3.882,64 eur pôvodnému veriteľovi a následne, podľa vlastného vyjadrenia po postúpení pohľadávky žalovanému, tomuto uhradila sumu 214,24 eur. Nakoľko uzavretá zmluva o vydaní pôžičkovej karty Žolík č. 2615797, uzavretej dňa 11.7.2005 medzi VÚB, a.s. a žalobkyňou neobsahuje údaj o RPMN, jedná sa o zmluvu bezúročnú a bezpoplatkovú, domáha sa žalobkyňa úhrady sumy 214,24 eur s príslušenstvom, ktorá mala žalovanému byť uhradená v období od 8.1.2016 do 3.6.2016.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uviedol, že na kreditnú kartu sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a nemožno v tomto prípade ani určiť RPMN. Podstatou tejto formy úveru je priebežné čerpanie a úhrada dlhu, čo znemožňuje určenie RPMN a zároveň neznamená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume 214,24 eur spolu s príslušenstvom. Dôvodom je skutočnosť, že v zmysle zmluvy o vydaní pôžičkovej karty Žolík č. 2615797, uzavretej dňa 11.7.2005 medzi VÚB, a.s. a žalobkyňou, bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 995,82 eur so štandardnou mesačnou splátkou 33,19 eur. Žalobkyňa postupne čerpala úverové prostriedky do výšky 2.385,79 eur a k 2.11.2015 uhradila celkovo sumu 3.882,64 eur pôvodnému veriteľovi a následne,
žalovanému sumu 214,24 eur. Nakoľko uzavretá zmluva o vydaní pôžičkovej karty Žolík č. 2615797, uzavretej dňa 11.7.2005 medzi VÚB, a.s. a žalobkyňou neobsahuje údaj o RPMN, jedná sa o zmluvu bezúročnú a bezpoplatkovú, domáha sa žalobkyňa úhrady sumy 214,24 eur s príslušenstvom. Žalovaný má za to, že na kreditnú kartu sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a nemožno v tomto prípade ani určiť RPMN. Nakoľko podstatou tejto formy úveru je priebežné čerpanie a úhrada dlhu, toto znemožňuje určenie RPMN a zároveň neznamená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žiadal žalobu zamietnuť.
5. S ohľadom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že zmluva o vydaní pôžičkovej karty Žolík zo dňa 11.7.2005 uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (Všeobecná úverová banka, a.s.) neobsahovala výšku úroku. Z tohto dôvodu v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy (ďalej len „zákon“) sa daný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Daná situácia zároveň vytvára stav na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko bolo v konaní preukázané, že súčasnému veriteľovi - žalovanému od postúpenia pohľadávky žalobkyňa uhradila žalovanú sumu 214,24 eur. Nakoľko v úverovej zmluve nebol uvedený údaj o výške úroku, postup právneho predchodcu žalovaného, ktorý žalobkyni účtoval úroky a poplatky je v rozpore so zákonom a je potrebné hodnotiť ako konanie v úmysle obísť ochranu spotrebiteľa.
6. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.
7. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
8. Podľa § 4 ods. 5 zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
9. V zmysle § 23a zákona č. 634/1992 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634/> Zb. je predmetná zmluva spotrebiteľskou zmluvou.
10. Podľa § 53 odsek 1 OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). V zmysle OZ sú takéto ustanovenia neprijateľné a v konečnom dôsledku aj neplatné.
11. Účelom právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Právny predchodca žalovaného ako dodávateľ mal zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa však túto možnosť nemala, keďže výška úroku nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 <http://merit.slv.cz/2Cdo245/2010>).
12. Zmluvné vyčíslenie celkových nákladov dlžníka nepostačuje na to, aby dodávateľ zmluvne opomenul vymedzenie úrokovej sadzby. Vynechaním tohto dôležitého údaja je na škodu spotrebiteľa nakoľko mu neumožňuje zohľadniť výhodnosť predmetného úveru oproti ostatným ponukám na trhu. Keďže v danom prípade úrok z úveru nie je v zmluve uvedený, veriteľovi naň nevznikol nárok a úver je bezúročný a bez poplatkov.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Aj keď zmluva zo dňa 11.7.2005 bola uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasledujúcich ObZ súd má za to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a na tento právny vzťah je potrebné aplikovať zákona č. 634/1992 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1992/634/> Zb. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom zo znenia ustanovenia § 23a odsek 1 a 2 podľa ktorých spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorým charakteristickým znakom je že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
15. Súd tak má nepochybne za to, že zmluva zo dňa 11.7.2005 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
16. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
17. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dňa 11.7.2005 uzavrela žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného (Všeobecná úverová banka, a.s.) zmluvu o vydaní pôžičkovej karty Žolík číslo 2615797, podľa ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalobkyni úverový rámec vo výške 995,82 eur so štandardnou mesačnou splátkou 33,19 eur. Žalobkyňa postupne čerpala úverové prostriedky do výšky 2.385,79 eur a k 2.11.2015 pôvodnému veriteľovi uhradila celkovo sumu 3.882,64 eur. Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila na žalovaného pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej zmluvy.
18. Súd má za to, že vynechanie ročnej úrokovej sadzby a RPMN je nekalou praktikou, pretože Všeobecná úverová banka, a.s. neumožnila žalobkyni spoznať jeden z najdôležitejších údajov, ktorý má signalizovať výhodnosť produktu na trhu. Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalovaného, že RPMN uviesť pri tomto type úveru nemožno, nakoľko údaj o úrokovej sadzbe tiež uvedený nebol, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Pokiaľ sa v prípade spotrebiteľskej zmluvy jedná o nevyhnutný údaj, veriteľ nemôže v zmysle cit. ustanovenia § 4 ods. zákona č. 258/2001 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/> požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
19. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Žalobkyňa žalovanému, odhliadnuc od sumy uhradenej jeho právnemu predchodcovi, zaplatila sumu vo výške 214,24 eur. Nakoľko z hore uvedeného vyplýva, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 214,24 eur. Toto je žalovaný povinný vydať, vrátane úroku z omeškania v zákonnej výške.
21. Bezdôvodné obohatenie žalovaného i jeho právneho predchodcu považuje súd za úmyselné. Ak Všeobecná úverová banka, a.s. použila nekalú obchodnú praktiku a neumožnila prostredníctvom úrokovej sadzby a RPMN prípadne porovnať žalobkyni výhodnosť na trhu oproti iným produktom, možno takúto praktiku a konanie považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keby súd pripustil, že Všeobecná úverová banka, a.s. nechcela dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že nevedela, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebola uzrozumená.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.