Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5Er/248/2016

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., X. R. XXXX/XX, pre vymoženie pohľadávky v sume 485,59 eura s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 11.10.2016 bola Okresnému súdu Dolný Kubín doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému, na základe návrhu oprávneného spísaného uvedeným súdnym exekútorom do zápisnice dňa 23.09.2016. V zmysle predmetného návrhu sa oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu domáhal vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia pohľadávky vo výške 485,59 eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Exekučným titulom, na základe ktorého oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie a na základe ktorého súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia, je v tomto prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2 (ďalej ako “rozhodcovský súd“) sp. zn. SRSAspA 09090/15, 2487019 z 10.03.2016 (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“), ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 165,43 eura, úrok z omeškania vo výške 6,32 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 133,28 eura od 18.04.2013 do zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 26,31 eura, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku vo výške 19,80 eura a trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 59,98 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že povinný ku dňu vyhotovenia

návrhu na vykonanie exekúcie neuhradil žiadnu splátku, preto žiadal, aby súdny exekútor vymohol od povinného pohľadávku v rozsahu, ako ju na zaplatenie oprávnenému zaviazal rozhodcovský rozsudok, ako aj súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii pozostávajúce z odmeny a náhrad za 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, predexekučná upomienka a návrh na vykonanie exekúcie vo výške 3 x 17,77 eura. 3. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). 4. Citovaný § 45 ZoRK zakotvuje podľa ustálenej súdnej praxe osobitnú prieskumnú

právomoc exekučného súdu a takéto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol a môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Exekučný súd je takto povinný skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na začatie exekúcie a jedným z týchto predpokladov je preskúmanie exekučného titulu, bez ktorého exekúciu nie je možné vykonať. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. EP aj v ust. § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ust. § 57 ods. 2 EP je uvedené, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade aj zákon o rozhodcovskom konaní. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. 5. Exekučný súd v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie z podkladov zaslaných na výzvu súdu rozhodcovským súdom (Zmluva o pôžičke medzi Consumer Finance Holding, a.s., a povinným zo dňa 13.12.2006; podmienky k zmluve o úvere, návrh na začatie rozhodcovského konania z 18.11.2015, dohoda o uznaní záväzku z 26.03.2013 medzi EOS KSI Slovensko, s.r.o., a povinným, rozhodcovská zmluva z 26.03.2013 medzi EOS KSI Slovensko, s.r.o., a povinným, dotazník k dohode o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluve z 26.03.2013, výzva na označenie stáleho rozhodcovského súdu a upozornenie na výšku nesplatenej pohľadávky a výzva na jej úhradu adresovaná povinnému zo 16.09.2015, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2012) zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., poskytla na základe zmluvy o pôžičke z 13.12.2006 (ďalej len „zmluva o pôžičke“) povinnému pôžičku vo výške 540,40 eura (16.280,- Sk) s akontáciou 14,61 eura (440,- Sk) na kúpu tovaru - DVD rekordér Philips s tým, že uvedená pôžička mala byť splatená vo forme 36 mesačných splátok vo výške 14,61 eura (440,- Sk) s tým, že podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú uvedené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. 6. V rámci preskúmania oprávnenia rozhodcovského súdu na rozhodovanie v predmetnej veci súd zistil, že v zmluve o pôžičke nie je obsiahnutá žiadna dohoda o prípadnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní - rozhodcovská doložka, a keďže všeobecné obchodné podmienky poskytol rozhodcovský súd v nečitateľnej forme, nie je zrejmé, či tie obsahujú rozhodcovskú zmluvu. Napokon, ak by ju aj obsahovali, v čase, keď oprávnený pohľadávku nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa

(zmluva o postúpení zo dňa 15.10.2012), boli práve takéto rozhodcovské doložky posudzované ako v rozpore s dobrými mravmi a radené za neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho na základe nich vydané rozhodcovské rozsudky exekučné súdy považovali za exekučné tituly materiálne nevykonateľné, v dôsledku čoho žiadosti súdnych exekútorov boli zamietané. Preto je súd toho názoru, že uvedený stav sa oprávnený po nadobudnutí pohľadávok, ktoré neboli zabezpečené žiadnym exekučným titulom a v mnohých prípadoch aj premlčané snažil konvalidovať tým, že s dlžníkmi alebo aj s tretími osobami „uzatváral“ dohody o uznaní záväzku a rozhodcovské zmluvy. V tomto exekučnom konaní exekučný súd z predložených dokladov zistil, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie snaží vymôcť pohľadávku voči povinnému, pričom exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, podkladom pre vydanie ktorého bola „Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 26.03.2013“ (ďalej ako „dohoda o uznaní“), ktorú mal oprávnený s povinným uzavrieť potom, ako nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa - Consumer Finance Holding, a.s. V predmetnej dohode o uznaní záväzku sú ako strany dohody uvedené: spoločnosť EOS KSI Slovensko, a. s., ako veriteľ, ako dlžník (bod 1.2.) je uvedený povinný. V bode 2 dohody označenom ako „Uznanie záväzku“ je uvedené, že „osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3. tejto dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom: Consumer Finance Holding, a. s.“, zo zmluvy špecifikovanej ako: číslo zákazníka: 3382053 zo dňa 13.12.2006, pričom táto dlžná suma má pozostávať „z istiny vo výške 143,28 eura a z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 32,15 eura, úroku z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 143,28 eura za dobu od 20.08.2009 do zaplatenia, nákladov na inkasné konanie vo výške 26,31 eura. V uvedenom bode dohody o uznaní záväzku je uvedené, že celkový úrok z omeškania bude vyčíslený veriteľom na základe písomnej žiadosti dlžníka, a to po úplnom zaplatení dlžnej sumy. Ďalej je v ňom uvedené, že osoba tam uvedená vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Predmetnú dohodu o uznaní záväzku mal za EOS KSI Slovensko, s.r.o., podpísať subjekt označený ako 43, Vladimír Tabak tiež ako „overujúci“ a povinný ako dlžník. 7. Z predložených listín súd ďalej zistil, že dňa 26.03.2013 bola uzatvorená „Rozhodcovská zmluva“, v ktorej ako zmluvné strany sú uvedené: spoločnosť EOS KSI Slovensko, a. s., ako veriteľ, ako dlžník (bod 1.2.) je uvedený povinný. V predmetnej rozhodcovskej zmluve v časti označenej ako „Základné ustanovenie“ je uvedené čo sa rozumie pod rozhodcovským súdom (Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. alebo Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore) a čo sa rozumie pod rozhodcovským konaním. V časti označenej ako „Predmet zmluvy“ je uvedené, že „všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako aj uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu a rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu“. Predmetná zmluva obsahuje ďalej poučenie o rozhodcovskom konaní. Uvedenú rozhodcovskú zmluvu, tak ako vyššie uvedenú dohodu o uznaní záväzku mal za EOS KSI Slovensko, s.r.o., podpísať subjekt označený ako 43, Vladimír Tabak tiež ako „overujúci“ a ako dlžník povinný. 8. Listiny, ktoré boli súdu doručené z rozhodcovského súdu a ktoré boli podkladom pre

vydanie rozhodcovského rozsudku, obsahujú ešte ďalšiu, vopred pripravenú - predtlačenú listinu označenú ako „Dotazník k dohode o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluve“, v ktorej tam podpísaný dlžník mal pred zástupcom oprávneného vyhlásiť, že na základe jeho žiadosti o uzatvorenie dohody o uznaní záväzku so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., a za účelom preverenia vážnosti jeho požiadavky a zrozumiteľnosti predloženej dohody mal veriteľovi vyplniť tento dotazník. V predmetnom tlačive je v úvode uvedené, že spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., uvedenému dlžníkovi vypracovala a predložila dohodu o uznaní záväzku na základe jeho požiadavky a je vyjadrením jeho záujmu a jeho schopnosti svoj záväzok uhradiť; ďalej v uvedenom dotazníku dlžník vyhlásil, že všetky finančné nároky veriteľa uvedené v dohode o uznaní záväzku sú správne vypočítané a chce ich uhradiť; že berie na vedomie, že uznanie premlčaného záväzku má za následok plynutie novej premlčacej doby a

posilnenie jeho vymáhateľnosti na súde; že dohodu o uznaní záväzku chce uzavrieť; že chce uzavrieť aj rozhodcovskú zmluvu, a že mu boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania, výška poplatku, zásada písomnosti a pod. a tiež mal povinný ako dlžník vyhlásiť, že tento dotazník vyplnil dobrovoľne a pravdivo, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Pri každom z uvedených vyhlásení je v príslušnom políčku vyznačená krížikom odpoveď „súhlasím“. Uvedená listina je podpísaná za EOS KSI Slovensko, s.r.o., „overujúcim“ Vladimírom Tabakom a povinným ako dlžníkom. 9. V návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 18.11.2015, ktorý bol dňa 18.12.2015

doručený rozhodcovskému súdu, navrhovateľ - spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., uviedla, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.10.2012 uzatvorenej medzi postupcom - Consumer Finance Holding, a.s., a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi (povinnému). Oprávnený - EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý nadobudol pohľadávku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., voči povinnému (príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok CFH 18 zo dňa 15.10.2012; typ TC). Ďalej oprávnený v predmetnom návrhu na začatie rozhodcovského konania uviedol, že uzatvoril s odporcom (povinným) „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ (ďalej ako „dohoda“), „pričom odporca podpísaním predmetnej dohody uznal záväzok vyplývajúci zo Zmluvy“. V bode V. návrhu na začatie rozhodcovského konania oprávnený EOS KSI Slovensko, s.r.o., uviedol, že „navrhovateľ s odporcom sa v článku 4 predmetnej Dohody dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno, 84104 Bratislava (ďalej len rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných a predpisov rozhodcovského súdu...“. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. oprávnený v návrhu na začatie rozhodcovského konania uviedol, že „odporcu listom zo dňa 16.09.2015 vyzval na označenie stáleho rozhodcovského súdu, resp. odmietnutie rozhodcovského konania do 30 dní od doručenia predmetnej výzvy s poučením, že ak v určenej lehote neoznačí stály rozhodcovský súd, môže vybrať stály rozhodcovský súd navrhovateľ.“ Keďže navrhovateľovi nebolo zo strany odporcu po uplynutí 30-dňovej lehoty doručené označenie stáleho rozhodcovského súdu, resp. odmietnutie rozhodcovského konania, uviedol, že „preto navrhovateľ vybral Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž a v zmysle ustanovenia § 73 ods. 8 citovaného zákona výber rozhodcovského súdu oznámil odporcovi listom zo dňa - deň neuvedený. Na základe predmetného návrhu na začatie rozhodcovského konania uvedený rozhodcovský súd návrhu navrhovateľa (oprávneného) vyhovel a dňa 10.03.2016 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 09090/15, 2487019, ktorým povinného ako žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť oprávnenému v tomto exekučnom konaní sumu 164,43 eura, úrok z omeškania vo výške 6,32 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 133,28 eura od 18.04.2013 do zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 26,31 eura, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku vo výške 19,80 eura a trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 59,98 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 10. Súd pri posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vychádzal z vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj z noriem európskeho práva. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je nesporne vzťahom spotrebiteľským. Exekučným titulom je v tomto prípade rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, pričom právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným. Z oboch listín je zrejmé, že sa jedná o formulárové zmluvy, do ktorých je dlžník - povinný len vpísaný. Súd preto podrobil uvedené listiny zisťovaniu, či nejde o nekalé podmienky, skúmal všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v danom prípade povinného, ako rozhodne slabšej strany v daných zmluvných vzťahoch. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo pre túto slabšiu stranu je charakteristické, že sa jedná o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, konajúca pod istým tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod. Súdu je z jeho činnosti známe, že oprávnený v tomto konaní je subjektom skupujúcim veľké množstvo pohľadávok (aj premlčaných) voči fyzickým osobám - spotrebiteľom, ktoré pod rúškom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu si následne uplatňuje pohľadávky, hlavne na rozhodcovskom súde, aby si zabezpečil exekučný titul pre vedenie exekúcie. Preto je existencia slobodnej vôle, v tomto prípade, osoby pristupujúcej k záväzku pri uzatváraní vyššie uvedených dohôd a znalosť nevýhodnosti

ich uzatvárania viac ako otázna. Súdu je známe z jeho činnosti, že je to práve oprávnený (práva znalý subjekt), ktorý si vynúti u povinných návštevu, resp. „prekvapí“ ich v mieste ich bydliska osoba konajúca v prospech oprávneného za účelom faktického vynútenia si uznania záväzku, v mnohých prípadoch premlčaného, samozrejme bez podania vysvetlenia, aké následky pre spotrebiteľa dlžníka, takéto uznanie už premlčaného dlhu má, využijúc pri svojom postupe moment prekvapenia a nepripravenosti oslovených osôb. V danom prípade osobou, ktorá mala kontaktovať povinného a predkladať mu na podpis vopred pripravené formuláre, bol Vladimír Tabak, teda rovnaká osoba, ktorá mala kontaktovať aj osoby, ktoré boli účastníkmi ako žalovaní, napr. sporových konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/34/2013 a 5C/33/2013, v ktorých vystupoval ako žalobca terajší oprávnený, v ktorých žalovaní ako ním oslovené osoby vypovedali o jeho praktikách a okolnostiach, za ktorých mu tiež podpisovali obdobné uznania, ktoré neboli v ich prípadoch slobodným prejavom vôle, ale konali tak pod nátlakom. Súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenia rozsudkov tunajšieho súdu z 10.06.2013 č. k. 5C/34/2013-91 str. 5 a 6 zo 04.11.2013 č. k. 5C/33/2013-143 str. 8 a 9, atď. Aj v dohode o uznaní záväzku, ktorú mal povinný s oprávneným uzavrieť dňa 26.03.2013, je v bode 2.1 uvedené, že „osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. V prípade takýchto „dohôd“ spotrebiteľ - dlžník, podpísaním dohody nielenže nič nezíska, ale naopak, takýmto úkonom si z vôle oprávneného svoje postavenie podstatne zhorší. Racionálnosti a slobode a vážnosti takéhoto konania povinného nenasvedčuje to, že ak by povinný chcel napriek skutočnej vedomosti premlčania danej pohľadávky takúto pohľadávku uznať a uhradiť, urobil by tak dobrovoľne. Nemá rozumné vysvetlenie situácia, že by povinný poznajúc všetky dôsledky svojho konania, mal skutočne chcieť uznať svoj premlčaný záväzok za predpokladu, že by nechcel alebo nemohol tento uhradiť a dobrovoľne sa tak vystavil rozhodcovskému a následne exekučnému konaniu. Okrem toho sa oprávnený obrátil na rozhodcovský súd s návrhom na začatie konania, pričom právo rozhodcovského súdu konať a rozhodovať v danom spore odvodzoval od toho, že „s odporcom sa v článku 4 predmetnej Dohody dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. ... (bod V. návrhu na začatie rozhodcovského konania), pričom konkrétne dohoda, ktorú mal povinný s oprávneným uzatvoriť (Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 26.03.2013) žiadnu takúto dohodu neobsahuje, ba uvedená listina ani článok 4. nemá. No súdu je známe z jeho činnosti, že oprávnený uzatváral s dlžníkmi aj takýto druh dohôd o uznaní, ktoré v čl. 4 obsahovali rozhodcovskú doložku, no toto nie je tento prípad. Uvedené preto vyvoláva dojem, že aj návrhy oprávneného na začatie rozhodcovského konania sú formulárové. 11. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 54 ods.1 - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 12. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje

neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je. Podľa názoru súdu postup oprávneného, ktorým sa snažil o získanie exekučného titulu, keď vnútil povinnému dohodu o uznaní záväzku a rozhodcovskú zmluvu, je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký, je hrubo rozporný s dobrými mravmi. Vychádzajúc potom z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným a skúseným profesionálom znalým práva so sofistikovanými technikami a postupmi, nemohol súd spôsobu, ktorý zvolil oprávnený poskytnúť právnu ochranu a povoliť exekúciu. V predmetnej veci nejde zo strany oprávneného o aplikáciu právnej normy spôsobom mu prinášajúcim výhodu právnou normou predpokladaným spôsobom, ale o ľstivé zneužitie neznalosti povinného ako dlžníka a jeho obáv pred prípadným súdnym, resp. následne exekučným konaním, ktoré exekučné konanie si v konečnom dôsledku oprávnený práve povinným podpísanou formulárovou dohodou o uznaní a podpísaním formulárovej rozhodcovskej zmluvy zabezpečil a konvalidoval tak stav zapríčinený jeho právnym

predchodcom, ktorý si splatnú pohľadávku nezabezpečil získaním exekučného titulu. No ani v tomto prípade však oprávnený súdu nepreukázal, že povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a tiež dohody o uznaní záväzku skutočne poskytol. Naopak, uzavretá dohoda o uznaní záväzku, tak ako je vyššie uvedené, je formulárovou zmluvou a povinný s najväčšou pravdepodobnosťou nemal inú možnosť len ju podpísať, sľúbiť splatenie pohľadávky, aby tak oddialil súdne a následne exekučné konanie. Predloženú rozhodcovskú zmluvu tiež nie je možné hodnotiť ináč ako formulárovú a oprávnený sa ňou snažil v prípadoch odkúpených pohľadávok, zabezpečiť si možnosť uplatnenia, v mnohých prípadoch premlčaných pohľadávok, na rozhodcovskom súde, za účelom získania exekučného titulu pre vedenie exekúcie. Navyše povinnému predložený „Dotazník k Dohode o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluve“ je listinou vyslovene pripravenou oprávneným (čo je v nej aj uvedené) a otázky tam položené sú také, aby nebudili pochybnosti o ústretovosti a dobrovoľnosti povinného „zabezpečiť“ pre oprávneného pohľadávku, ktorú nadobudol postúpením. Súd preto zastáva názor, že aj v tomto, ako aj v mnohých iných prípadoch, bola dohoda o uznaní záväzku a rozhodcovská zmluva uzavretá zo strany povinného v tiesni a za nevýhodných podmienok, že tieto neboli s povinným osobitne vyjednané, ale vyplývajú z oprávneným naformulovaných a predtlačených zmlúv a vyžadujú od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred oprávnený. Napokon rozhodcovský súd aj keď v odôvodnení rozsudku deklaroval, že podrobil skúmaniu z hľadiska spotrebiteľskoprávnej ochrany jednak pôvodný vzťah zo zmluvy o pôžičke, jednak vzťah, ktorý vznikom uznaním záväzku, uvedené nie je presvedčivé, nakoľko ani v pôvodnom spotrebiteľskom vzťahu zo zmluvy o pôžičke ani v dohode o uznaní záväzku nezistil žiadne neprijateľné podmienky ani rozpor s dobrými mravmi, práve naopak, podľa rozhodcovského súdu ju všetko, od pôvodného spotrebiteľského vzťahu cez uznanie záväzku, rozhodcovskú zmluvu až po rozhodcovské konanie, v ktorom vznikol exekučný titul pre vedenie exekúcie voči povinnému v súlade s platnými predpismi, vrátane predpisov na ochranu spotrebiteľa. 13. „Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“ (uznesenie ÚS SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19). 14. Rozhodcovskú zmluvu, ktorú mal povinný ako dlžník uzavrieť, ak aj je obsiahnutá na osobitnej listine, súd ju s poukazom na už uvedené, rovnako ako dohodu o uznaní záväzku, nepovažuje za individuálne dojednanú, ale dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej zmluvy je, že oprávnený si ju dohodol sám pre seba, čím uvedené ustanovenie obchádza. Zákon síce explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej podmienky a tiež nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná, no pokiaľ však zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Súd vzhľadom na uvedené považuje výkon práv oprávneného v súvislosti s uzavretím dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy s povinným za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 44 ods. 2 EP. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy tak ako tomu bolo v tomto prípade a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že povinnému, ktorý je nepochybne spotrebiteľom, bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú normy vnútroštátneho práva, ako aj normy európskeho práva týkajúce sa spotrebiteľov. Z dôvodu, že súd dospel k záveru, že dojednanie dohody o uznaní záväzku a dojednania rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, povinný ako spotrebiteľ nie je ňou viazaný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 15. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o zastavení exekúcie postupom podľa §

44 ods. 4 EP a v tej súvislosti o trovách exekúcie postupom podľa § 200 ods. 5 EP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 44 ods. 2 v spojení s § 9a ods. 1 EP a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a § 127 ods. 2 (uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .