Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4To-97-2016.pdf
PDF · 80.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/97/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému E. A. , pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného E. A. proti rozsudku Okresného súdu Levice z 21.09.2016, sp. zn. 1T/35/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12. januára 2017, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a
obžalovaný:
E. A. , narodený XX.XX.XXXX v B., trvale bytom E. C. - Y. C., ulica B. číslo XXX/XXX
o d s u d z u j e :
Podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno n/, písmeno k/ Trestného zákona a po zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona) a § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce 200 (dvesto ) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do 1 (jedného) roka od nariadenia jeho výkonu.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona a § 51 odsek 3 Trestného zákona s a obžalovanému u k l a d á :
- zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) bol obžalovaný E. A. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:
dňa 30.10.2015 v presne nezistenom čase v rodinnom dome na ul. C. č. XX v B. uzatvoril v mene spoločnosti C. B., O. a žalúzie, E., M. XX, ktorú nemal oprávnenie zastupovať, Zmluvu o dielo týkajúcu sa dodávky a montáže okenných žalúzií pre O.. G. D. a hoci nemal v úmysle dielo vyhotoviť, prevzal ako zálohu finančnú hotovosť v sume 600,- eur, ktorú nevrátil, čím spôsobil poškodenému O.. G. D. škodu vo výške 600,- eur.
Za to bol obžalovanému podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody šesť mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody pre poškodeného O.. G. D., narodeného XX.XX.XXXX, bytom B., ul. C. č. XX vo výške 400,- eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku bol poškodený O.. G. D. so zvyškom jeho nároku na náhrady škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Obžalovaný, ktorému bol napadnutý rozsudok oznámený vyhlásením v jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom 21.09.2016, ihneď po tomto oznámení, teda včas podal odvolanie smerujúce proti výroku o treste napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 29.09.2016 tvrdiac, že jeho osobné pomery boli sprievodným javom jeho protiprávneho konania. Rozhodol sa razantne zmeniť spôsob svojho života, podrobil sa psychiatrickému a protialkoholickému liečeniu v liečebni vo Veľkom Záluží, našiel si prácu, čím bude mať zabezpečený stabilný príjem. Uhradil kompletne spôsobenú škodu, ktorá bola vyčíslená na 600,- eur. Navrhol, aby súd zohľadnil jeho účinnú snahu po náprave a zmenu, ktorá u neho nastala od spáchania skutku tým, že podstúpil ústavnú liečbu, našiel si zamestnanie a odstránil škodlivé následky skutku úhradou škody. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadal, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že mu uloží trest povinnej práce v súlade s ustanovením § 54 Trestného zákona.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu mala za to, že obžalovanému bol uložený správny druh trestu, avšak nebola mu priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, pričom za daného stavu, keď obžalovaný uhradil spôsobenú škodu mala mu byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno k/ Trestného zákona za následného použitia ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho odvolávajúc sa na písomné dôvody odvolania s prihliadnutím na všetky poľahčujúce okolnosti mal za to, že prevýchovný účel trestu bude splnený aj iným druhom trestu, než bol uložený súdom prvého stupňa, a to trestom povinnej práce.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na to, že zlyhanie v tomto prípade bolo dôsledkom jeho psychickej nevyrovnanosti, keďže sa staral o ťažko chorého otca. Pracuje u zamestnávateľa J. s.r.o. so sídlom v V. na plný pracovný úväzok, t.j. 8.5 hod.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Odvolací súd plnením svojej prieskumnej povinnosti v prejednávanej veci ( ktorá bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie 02.12.2016) v rozsahu vyplývajúcom mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, na podklade odvolania podaného obžalovaným preskúmal výrok o treste napadnutého rozsudku, iba proti ktorému jeho odvolanie smerovalo a správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku napadnutého rozsudku predchádzalo; ostatné výroky napadnutého rozsudku a konanie im predchádzajúce, odvolací súd preskúmal iba v rozsahu zistenia prípadného výskytu takých chýb,
ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku (žiadne také chyby nezistiac).
Plnením z dôvodov vyššie uvedených na výrok o treste napadnutého rozsudku uloženom obžalovanému obmedzenej prieskumnej povinnosti odvolací súd následne zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dostupných dôkazov nevyhnutne potrebných na objasnenie všetkých skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré dôkazy súd prvého stupňa ako potrebné pre svoje rozhodnutie o treste ukladanom napadnutým rozsudkom obžalovanému na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci aj vykonal (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov zameraných na objasnenie skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní tiež postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by boli porušením ustanovení majúcich zabezpečiť v hore uvedenom smere objasnenie veci alebo právo obhajoby.
Súd prvého stupňa pri hodnotení všetkých takto vykonaných dôkazov podľa názoru odvolacieho súdu dôsledne nepostupoval aj podľa ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, vrátane s nepriznaním obžalovanému aj poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písmeno n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), na ktorý postup a rozhodnutie boli podľa názoru odvolacieho súdu splnené všetky podmienky a predpoklady, a to s prihliadnutím na to, že obžalovaný v prejednávanej veci urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal s dôsledkami s tým podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku spojenými (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku). Nedostatočne prihliadol tiež na skutočnosť, že obžalovaný už v štádiu konania pred súdom prvého stupňa poškodenému časť spôsobenej mu škody uhradil, ktorú v konečnom dôsledku do začatia konania pred odvolacím súdom aj v plnom rozsahu vo výške 600,- eur uhradil. Na uvedenú okolnosť bolo potom potrebné prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k/ Trestného zákona, keďže obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Obžalovaný je riadne zamestnaný a má záujem a už aj začal uhrádzať škodu, ktorú spôsobil vo svojej predchádzajúcej trestnej veci, na ktorej úhradu bol zaviazaný odsudzujúcim rozsudkom. Dobrovoľne sa tiež podrobil psychiatrickému a protialkoholickému liečeniu v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží a momentálne je abstinujúcim alkoholikom.
Odvolací súd vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, no predovšetkým s prihliadnutím na tri výrazné a podstatné poľahčujúce okolnosti a ich prevahu, pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti dospel k záveru, že nie je potrebné na nápravu obžalovaného nevyhnutne pôsobiť samotným výkonom trestu odňatia slobody. Preto vzhľadom na obmedzenie uvedené v § 49 odsek 2 Trestného zákona, po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste, uložil obžalovanému podľa § 221odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, po zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l/, písmeno n/, písmeno k/ Trestného zákona a po zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona a § 54 Trestného zákona trest povinnej práce 200 hodín s uložením povinností vykonania tohto trestu najneskôr do jedného roka od jeho nariadenia. Súčasne uložil obžalovanému podľa § 55 odsek 1 a § 51 odsek 3 Trestného zákona aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Tento trest je obžalovaný povinný vykonať osobne a vo svojom osobnom voľne bez nároku na odmenu.
Odvolací súd mal za to, že tento druh trestu a jeho výmera obžalovanému v prejednávanej veci odvolacím súdom uloženého trestu zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, zistené tri poľahčujúce a jedna priťažujúca okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spôsobilý aj na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, lebo zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.