Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/44/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobkyne N.. Y. J. B. XX.X.XXXX, X. W.. B. X, W., zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, spol. s.r.o. so sídlom Kováčska 21, Košice, IČO: 36 601 365, proti žalovaným 1/ MARSAJ s.r.o. so sídlom Mäsiarska 22, Košice, IČO: 46 424 121, 2/ H. X., B. X.X.XXXX, X. T. XX, W., obidve zastúpené JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom Žižkova 19, Košice, o zaplatenie 15.000,- eur s príslušenstvo, takto

rozhodol:

I. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 15.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.250,- eur od 1.9.2014 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.250,- eur od 1.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.7.2015 do zaplatenia a zo sumy 1.250,- eur od 1.8.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.2.2016 domáhala zaplatenia sumy vo výške 15.000,- eur spolu s príslušenstvom. Zároveň požadovala náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a žalovanou v l. rade bola dňa 4.7.2014 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa ako veriteľ poskytla žalovanej v l. rade ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 15.000,- eur. V zmysle čl. II bodu 2.1 Zmluvy o pôžičke sa žalobkyňa so žalovanou v l. rade dohodli, že pre potreby zabezpečenia pohľadávky žalobkyne na zaplatenie pôžičky a prípadného úroku z omeškania zabezpečí žalovaná v l. rade ako dlžník, ručenie konateľom žalovanej v l. rade. Pre tento účel uzatvorí konateľ žalovanej v l. rade ako ručiteľ so žalobkyňou zmluvu o ručení. Medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou v 2. rade ako ručiteľkou bola dňa 4.7.2014 uzatvorená Zmluva o ručení, na základe ktorej žalovaná v 2. rade prevzala na seba voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa voči žalovanej v l. rade, ak ju neuspokojí sama žalovaná v l. rade. Žalobkyňa v zmysle čl. I bod 1.2 Zmluvy o pôžičke poskytla žalovanej v l. rade sumu vo výške 12.500,- eur v hotovosti v deň podpisu Zmluvy o pôžičke, a sumu vo výške 2.500,- eur v hotovosti dňa 9.7.2014. Žalovaná v 1. rade podpisom Zmluvy o pôžičke potvrdila prevzatie pôžičky od žalobkyne. V zmysle čl. I bodu 1.3 Zmluvy o pôžičke bola žalovaná v l. rade povinná vrátiť pôžičku v 12 mesačných splátkach, s poslednou v lehote splatnosti do 31.7.2015. V zmysle čl. I bodu 1.4 Zmluvy o pôžičke „ Omeškanie dlžníka s plnením dvoch po sebe idúcich splátok riadne a včas, má za následok splatnosť celej pôžičky. Pre tento prípad sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi pôžičku v lehote jedného mesiaca odo dňa jej predčasnej splatnosti.“

Do dnešného dňa nedošlo zo strany žalovanej v l. rade ani k čiastočnému splateniu pôžičky. Napriek tomu, že lehota splatnosti pôžičky uplynula, k jej úhrade zo strany žalovanej v l. rade nedošlo ani len čiastočne. Žalované v l. a 2. rade sú teda povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 15.000,- eur, úroky z omeškania:

- vo výške 5,15% ročne z dlžnej sumy 1.250,- eur odo dňa 1.9.2014 do zaplatenia,

- vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.250,- eur odo dňa 1.10.2014 do zaplatenia,

- vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.250,- eur odo dňa 1.11.2014 do zaplatenia,

- vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.250,- eur odo dňa 1.12.2014 do zaplatenia,

- vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.250,- eur odo dňa 1.1.2015 do zaplatenia,

- vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.250,- eur odo dňa 1.2.2015 do zaplatenia,

- vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.250,- eur odo dňa 1.3.2015 do zaplatenia,

- vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.250,- eur odo dňa 1.4.2015 do zaplatenia,

- vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.250,- eur odo dňa 1.5.2015 do zaplatenia,

- vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.250,- eur odo dňa 1.6.2015 do zaplatenia,

- vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.250,- eur odo dňa 1.7.2015 do zaplatenia a

- vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.250,- eur odo dňa 1.8.2015 do zaplatenia.

2. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 29.3.2016 uviedli, že nie je pravdou, že žalobkyňa poskytla žalovanej v l. rade dňa 4.7.2014 sumu 12.500,- eur. Dňa 9.6.2014 sumu 2.500,- eur žalobkyňa neodovzdala žalovanej v l. rade ani do pokladne, ani na účet žiadne finančné prostriedky. Žalobkyňa mala záujem podnikať v spoločnosti žalovanej v l. rade v predmete činnosti predaj odevov, koženej galantérie a obuvi. Za tým účelom vybavila žalobkyňa nájomné priestory na V. D. P. W. oproti H.. Vybavila priestory a uhradila nájomné vo výške 1.250,- eur a dala aj dvojmesačný depozit, výška 1.650,- eur. Peniaze však žalovaná v 2. rade nevidela. Spolu so žalovanou v 2. rade bola žalobkyňa na nákup tovaru P. O. - P. X. a ona platila tovar v hodnote 7.000,- eur. Tovar sa ponúkal na predaj v prevádzke na Hlavnej ulici do januára 2015. Z toho tovaru si žalobkyňa aj brala pre vlastnú potrebu oblečenie a obuv ako svoj podiel v spoločnosti, aj keď spoločníčkou nebola. Mala od prevádzky kľúče. Žalovaná v 2. rade potom presunula prevádzku J. C. R. na Terase a nakúpila tam tovar. Počas prevádzkovania v C. R. žalobkyňa zobrala komplet tovar v hodnote cca 5.000,- eur. Z uvedeného vyplýva, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobkyne žalovanej v l. rade nikdy nedošlo, preto žalovaná v l. rade nedlhuje žalobkyni žiadne peniaze a teda nevznikla ani povinnosť žalovanej v 2. rade. Vzhľadom na uvedené považujú žalované v l. a 2. rade návrh za nedôvodný a navrhujú, aby súd návrh žalobkyne zamietol.

3. Vo vyjadrení zo dňa 10.5.2016 žalobkyňa uviedla, že mala záujem nadobudnúť obchodný podiel v spoločnosti MARSAJ s.r.o. (žalovaná v l. rade) a práve za účelom vstupu žalobkyne do spoločnosti

- žalovanej v l. rade boli medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade vypracované písomné dokumenty, a to Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 4.7.2014 a následne aj Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 4.7.2014. K prevodu obchodného podielu však nedošlo, nakoľko žalovaná v 2. rade nezabezpečila zápis zmeny do Obchodného registra. V čase prípravy dokumentov potrebných na prevod obchodného podielu bola medzi žalobkyňou a žalovanou v l. rade podpísaná predmetná Zmluva o pôžičke zo dňa 4.7.2014, v ktorej bola premietnutá celá suma, ktorú žalobkyňa reálne poskytla žalovanej v l. rade a zároveň za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyni bola uzatvorená aj Zmluva o ručení so žalovanou v 2. rade. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo samotného odporu žalovaných v l. a 2. rade, k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky zo strany žalobkyne dochádzalo postupne jednotlivými čiastočnými pôžičkami a písomná zmluva o pôžičke na celú sumu, ktorá tvorí predmet pôžičky bola uzatvorená až po reálnom odovzdaní predmetu pôžičky. Za absolútne bezpredmetné považuje tvrdenie žalovanej v 2. rade, že nevidela peniaze, keď na druhej strane tvrdí, že žalobkyňa uhrádzala záväzky žalovanej v l. rade ako je nájomné a služby spojené s užívaním nebytových priestorov. Nie je pravdou, že žalobkyňa sama platila za tovar, ktorý boli spoločne nakupovať P. O., práve naopak žalobkyňa odovzdala hotovosť žalovanej v 2. rade a táto sama vyberala tovar a rovnako ho aj zaplatila. Pre uzavretie Zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom, čomu tak bolo aj v tomto prípade a ako uvádza vyššie písomná Zmluva o pôžičke bola uzatvorená až po reálnom odovzdaní peňažných plnení zo strany žalobkyne.

4. Vo vyjadrení zo dňa 1.12.2016 žalobkyňa uviedla, že na pojednávaní vo veci dňa 3.11.2016 právny zástupca žalovaných uviedol, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu pôžičky, pričom na druhej strane uviedol, že žalobkyňa poskytovala plnenia žalovanej v l. rade, a to na podklade vzájomnej dohody s tým, že budú spolu podnikať. Žalovaná v l. rade tak opätovne potvrdila, že reálne prijímala plnenia od žalobkyne, pričom tvrdenie, že titulom, na základe ktorého boli tieto plnenia poskytované, bola dohoda s tým, že budú vzájomne podnikať, považuje za vyslovene účelové. Ako už žalobkyňa potvrdila, mala záujem podnikať spolu so žalovanou v l. rade, za tým účelom boli vypracované aj všetky právne dokumenty na to potrebné, ktoré v tomto konaní predložili. Avšak má za to, že v konaní preukázali, že právny titul, na základe ktorého boli tieto plnenia poskytnuté bola Zmluva o pôžičke zo dňa 4.7.2014, ktorej platnosť v tomto konaní žalovaná v l. rade žiadnym spôsobom nespochybnila. V súlade s ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa pre vznik pôžičky vyžaduje dohoda strán o predmete pôžičky, ktorú žalobkyňa v tomto konaní preukázala platnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 4.7.2016, ktorá zároveň preukazuje aj právny titul, na základe ktorého boli v prospech žalovanej v l. rade poskytované finančné plnenia a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. V súlade s konštantnou judikatúrou platí, že reálna podstata Zmluvy o pôžičke je naplnená aj vtedy, ak veriteľ poukáže zo zmluvy o pôžičke podľa zmluvnej dohody s dlžníkom peňažnú čiastku na účet dlžníkovho veriteľa. V čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke, tak ako to potvrdila aj žalovaná v l. rade, zaplatila žalobkyňa za žalovanú v l. rade nájomné a depozit na podklade Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalovaným v l. rade a spol. MARBOR REAL s.r.o., pričom tento nebytový priestor na Hlavnej ulici č. 74 v Košiciach využíval žalovaný v l. rade na výkon svojej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v prevádzke obchodu s textilom. Predmetné nájomné predstavovalo sumu 1.500,- eur s DPH, depozit predstavoval sumu 1.250,- eur a zároveň žalobkyňa uhradila aj zálohovú platbu za služby spojené s užívaním nebytového priestoru v celkovej výške 145,- eur tzn. spolu to predstavuje sumu 2.895,- eur. Táto skutočnosť, že žalobkyňa reálne uhradila v prospech veriteľa žalovanej v l. rade (tzn. v prospech prijímateľa) nájomné za mesiac júl 2014, depozit a služby spojené s užívaním nebytového priestoru za mesiac júl 2014 nie je medzi stranami sporu sporná. Ďalšiu časť pôžičky vo výške 7.000,- eur poskytla žalobkyňa v prospech žalovanej v l. rade na nákup tovaru, ktorý šli spoločne nakúpiť žalobkyňa a žalovaná v 2. rade (teda konateľka žalovanej v l. rade) v dňoch 6.-7.2014, pričom tento tovar bol zaradený do majetku žalovanej v l. rade a tento aj v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti žalovaná v l. rade predávala v obchode na Hlavnej ul. č.74. Zvyšná časť pôžičky bola odovzdaná žalovanej v l. rade, ktorá túto použila na nákup nábytku, úhradu benzínu za cestu do Talianska na nákup tovaru ako aj maľovanie prenajatých priestorov a rovnako bola táto použitá aj na úhradu nájomného za ďalšie mesiace trvania nájomného vzťahu medzi žalovanou v l. rade a spol. MARBOR REAL s.r.o.. Poskytnutie týchto peňažných prostriedkov v súlade so Zmluvou o pôžičke zo dňa 4.7.2016 žalobkyňa preukazuje aj výpisom z bankového účtu Tatra banka, a.s., kde žalobkyňa dňa 4.7.2014 vybrala hotovosť vo výške 10.000,- eur, dňa 7.7.2014 vybrala hotovosť vo výške 2.000,- eur a dňa 9.7.2014 vybrala hotovosť vo výške 2.500,- eur. Rovnako dňa 15.5.2014 vybrala žalobkyňa z bankového účtu UniCredit Bank, a.s. hotovosť vo výške 2.500,- eur, ktoré síce netvorili predmet pôžičky, ale boli poskytnuté žalovanej v l. rade na zabezpečenie jej podnikateľskej činnosti, pričom podľa dohody strán sa ich protihodnota vyplatila tovarom, ktorý si žalobkyňa zobrala od žalovanej v l. rade.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa so žalobou žalobkyne, s vyjadrením žalovanej, so zmluvou o pôžičke zo dňa 4.7.2014, so zmluvou o ručení zo dňa 4.7.2014 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že sa dohodli s L.. X. na spoločnom podnikaní, kedy jej odovzdala prvú časť peňazí 2.500,- eur v júni. Potom začali hľadať priestory, ktoré hľadala ona. Zaplatila depozit a nájom. Za zvyšné peniaze 12.500,- eur, ktoré poskytla L.. X. sa rekonštruoval priestor, nakúpil sa tovar, zariadenie. Aj keď pripravovali papiere pre vstup do spoločnosti, peniaze poskytovala ako pôžičku. Vstup sa nerealizoval z dôvodu, že p. žalovaná v 2. rade nedodala tlačivo na daňový úrad. Daňový úrad mal dať potvrdenie predtým, ako sa dali papiere na obchodný register, a keďže to nedala aj napriek niekoľkým urgenciám, tak sa to nezrealizovalo. Z tých peňazí bolo všetko realizované, rekonštrukcia, nákup tovaru. Vzala si tovar z obchodu priebežne. Obidve si vyberali tento tovar z obchodu. Spoločne zabezpečovali rekonštrukciu prevádzky. Pokiaľ ide o skutočnosť s nákupom tovaru za 7.000,- eur, boli spoločne na jej náklady v Taliansku a kúpili tovar. Tovar platila L.. X. za tie peniaze, ktoré jej dala.

7. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 4.7.2014 súd zistil, že žalobkyňa ako veriteľ prenechala dňa 9.6.2014 žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi peňažnú sumu 2.500,- eur a v deň podpisu zmluvy dňa 4.7.2014 sumu 12.500,- eur ako bezúročnú peňažnú pôžičku, pričom žalovaný v 1. rade ako dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu 15.000,- eur žalobkyni ako veriteľovi v lehote 12 mesiacov odo dňa jej poskytnutia, a to v nasledujúcich splátkach: prvú splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.8.2014; druhú splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 30.9.2014; tretiu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.10.2014; štvrtú splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 30.11.2014; piatu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.12.2014; šiestu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.1.2015; siedmu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 28.2.2015; ôsmu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.3.2015; deviatu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 30.4.2015; desiatu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.5.2015; jedenástu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 30.6.2015 a dvanástu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.7.2015.

8. Zo zmluvy o ručení zo dňa 4.7.2014 uzavretej medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou v 2. rade ako ručiteľkou súd zistil nasledovné: Ručiteľ vyhlasuje, že je štatutárnym orgánom - konateľom obchodnej spoločnosti MARSAJ s.r.o. so sídlom Mäsiarska 22, Košice, IČO: 46 424 121, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 28688. Zmluvné strany konštatujú, že medzi veriteľom a dlžníkom existuje záväzkový vzťah založený Zmluvou o pôžičke zo dňa 4.7.2014, predmetom ktorej je poskytnutie pôžičky vo výške 15.000,- eur. Pre potreby tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pod pojmom pohľadávka veriteľa budú rozumieť existujúci záväzok dlžníka na (a) vrátenie pôžičky podľa bodu 1.2. zmluvy a(b) zaplatenie prípadných úrokov z omeškania. Vzhľadom na znenie bodu 1.1 a 1.2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že túto zmluvu uzatvárajú za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi formou ručenia ručiteľa. V zmysle dohody zmluvných strán ručiteľ vyhlasuje, že berie na seba voči veriteľovi povinnosť uspokojiť jeho pohľadávku voči dlžníkovi, ak ju neuspokojí dlžník samotný. Ručiteľ zároveň vyhlasuje, že vie, že pohľadávka veriteľa súvisia so záväzkovým vzťahom podľa bodu 1.1 zmluvy, pričom obsah zmluvy o pôžičke podľa bodu 1.2 zmluvy mu je dôkladne známy.

9. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

11. Podľa ustanovenia § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

12. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Zo zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Zmluva o pôžičke má reálnu (nie len konsenzuálnu) povahu; vznik právneho vzťahu z pôžičky predpokladá nielen zmluvné dohody strán, ale aj skutočné odovzdanie (slovami zákona "prenechanie") predmetu pôžičky (odovzdanie peňazí alebo bezhotovostný prevod dohodnutej sumy). Inak povedané, k zmluve o pôžičke nedochádza (a právny vzťah z pôžičky nevzniká) len na základe dohody strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 14. mája 2004, sp . zn. 21 Cdo 2217/2003, uverejnený v časopise Súdna judikatúra 6/2004 pod č. 110, uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30. októbra 2007, sp. zn. 21 Cdo 3161/2006, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 58/2008, a ďalej rozsudok z 11. decembra 2009, sp. zn. 21 Cdo 4520/2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. augusta 2008, sp. zn. 29 Odo1386/2006). Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu ČR vyvodila, že pri peňažnej pôžičke veriteľ zo zmluvy o pôžičke splní svoj záväzok prenechať dlžníkovi peniaze v zmysle § 657 obč. zák. nielen ich odovzdaním dlžníkovi v hotovosti, ale aj formou bezhotovostného platobného styku, tj. bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, popr. podľa dohody zmluvných strán na dlžníkom označený účet tretej osoby, ku ktorému má dlžník dispozičné oprávnenie (pozri rozsudky Najvyššieho súdu ČR z 11. novembra 2008, sp. zn. 28 Cdo 3790/2008, z 24. marca 2004, sp. zn. 29 Odo 350/2003, z 29. mája 2008, sp. zn. 33 Odo 454/2006, a z 29. septembra 2010, sp. zn. 33 Cdo 4312/2008). Reálna podstata zmluvy o pôžičke je naplnená aj vtedy, ak poukáže veriteľ zo zmluvy o pôžičke podľa zmluvnej dohody s dlžníkom (dohody o platobnom mieste) určitú peňažnú čiastku na účet dlžníkovho veriteľa, pričom dlžník sa zaviaže mu takto poskytnutú čiastku v dohodnutej lehote vrátiť; uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29. augusta 2012, sp. zn. 33 Cdo 671/2011).

15. Súd má na základe vykonaného dokazovania (z výsluchu žalobkyne, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 4.7.2014, zo zmluvy o ručení zo dňa 4.7.2014 a podporne aj výpismi z účtu žalobkyne na č.l. 69) za preukázané a nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade vznikol dňa 4.7.2014 záväzkový právny vzťah na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 4.7.2014, ktorej platnosť žalovaní nenamietali (uvedené ani netvrdili), v zmysle obsahu ktorej žalobkyňa ako veriteľ prenechala dňa 9.6.2014 žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi peňažnú sumu 2.500,- eur a v deň podpisu zmluvy dňa 4.7.2014 sumu 12.500,- eur ako bezúročnú peňažnú pôžičku, pričom žalovaný v 1. rade ako dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu 15.000,- eur žalobkyni ako veriteľovi v lehote 12 mesiacov odo dňa jej poskytnutia, a to v nasledujúcich splátkach: prvú splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.8.2014; druhú splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 30.9.2014; tretiu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.10.2014; štvrtú splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 30.11.2014; piatu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.12.2014; šiestu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.1.2015; siedmu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 28.2.2015; ôsmu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.3.2015; deviatu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 30.4.2015; desiatu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.5.2015; jedenástu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 30.6.2015 a dvanástu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.7.2015. Takisto je nesporné, že túto pohľadávku žalobkyne voči žalovanému v 1. rade si účastníci zmluvy o pôžičke zo dňa 4.7.2014 zabezpečili ručením na základe zmluvy o ručení zo dňa 4.7.2014 uzavretej medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou v 2. rade ako ručiteľkou, ktorej platnosť žalovaní taktiež nenamietali (uvedené ani netvrdili).

16. V protiklade s tým žalovaná vo svojom vyjadrení tvrdí, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobkyne žalovanej v l. rade nedošlo.

17. Spornou teda ostáva skutočnosť, či došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobkyne žalovanej v l. rade, ktorú skutočnosť je povinná preukázať žalobkyňa.

18. Za dôkazy, ktorých označením na preukázanie svojich tvrdení plnia strany svoju dôkaznú povinnosť, môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, notárske alebo exekútorské zápisy a iné listiny, ohliadka a výsluch strán. Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa rozlišujú dôkazy priame a nepriame (indície). Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť.

19. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, prípadne v akom smere). Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané (opatrené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné); na dôkazy, ktoré boli získané (opatrené) alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istoty (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia dôkazov podmienky iba pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala, a ak teda pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nemožno urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takom prípade súd rozhodne v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenou skutočnosť.

20. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívna strana sporu bezozbytkov splní si svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť, rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

21. V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku na plnenie zo strany žalovaných, bolo presvedčivo zistiť, či žalobkyňa ako veriteľ prenechala žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi peňažnú sumu 15.000,- eur ako bezúročnú peňažnú pôžičku.

22. Súd konštatuje, že v tejto časti vykonané dôkazy (výpoveď žalobkyne a listinné dôkazy) majú rovnakú dôkaznú silu. Žalobkyňa vo svojej výpovedi tvrdila, že sa so žalovanou v 2. rade dohodla na ich spoločnom podnikaní (prostredníctvom spoločnosti žalovaného v 1. rade), kedy jej ako štatutárnej zástupkyni žalovaného v 1. rade odovzdala prvú časť peňazí vo výške 2.500,- eur v júni 2014, následne začali hľadať priestory na podnikanie a za zvyšné peniaze 12.500,- eur, ktoré jej poskytla, sa rekonštruoval priestor, nakúpil sa tovar a zariadenie. Tieto svoje tvrdenia ohľadne plánovania spoločného podnikania so žalovanou v 2. rade ako spoločníkom žalovaného v 1. rade podporila žalobkyňa listinnými dôkazmi a to zmluvou o prevode obchodného podielu spoločnosti MARSAJ s.r.o. so sídlom Mäsiarska 22, Košice, IČO: 46 424 121 zo dňa 4.7.2014 uzavretou medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade ako jediným spoločníkom tejto spoločnosti a rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti MARSAJ s.r.o., IČO: 46 424 121 zo dňa 4.7.2014, pričom túto skutočnosť potvrdili aj žalovaní, keď v odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že žalobkyňa mala záujem podnikať v spoločnosti žalovaného v 1. rade, za ktorým účelom vybavila nájomné priestory, uhradila nájomné, dala dvojmesačný depozit a spoločne nakúpili tovar, ktorý sa ponúkal na predaj v prevádzke spoločnosti žalovaného v 1. rade na Hlavnej ulici v Košiciach (uvedené teda nie je sporné). Tvrdenia o skutočnosti, že žalobkyňa ako veriteľ prenechala žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi peňažnú sumu 15.000,- eur podporila žalobkyňa listinnými dôkazmi a to zmluvou o pôžičke zo dňa 4.7.2014, zmluvou o ručení zo dňa 4.7.2014 a výpismi z účtu žalobkyne na č.l. 69 (4.7.2014 výber sumy 10.000,- eur v hotovosti, dňa 7.7.2014 výber sumy 2.000,- eur v hotovosti, dňa 9.7.2014 výber sumy 2.500,- eur v hotovosti), z ktorých má súd za preukázané, že v rozhodnom čase žalobkyňa disponovala sumou 15.000,- eur v hotovostnej forme.

23. Súd opätovne konštatuje, že žalovaná neurobila spornou zmluvu o pôžičke zo dňa 4.7.2014, ani zmluvu o ručení zo dňa 4.7.2014, ktoré súd považuje za platné. Navyše v tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru súdov, ktorá sa týka zásahov súdov do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005). Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. V súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať) - a to i v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzavierať a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle. V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené. Každý zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je nutné vykladať ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s článkom 4 odst. 4 Listiny, podľa ktorého pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti strán) musí byť chránená ich podstata a zmysel a takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre ktoré boli stanovené." (podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 3900/12, zo dňa 28. 2. 2013).

24. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že, z obsahu oboch týchto zmlúv, ktoré žalovaní podpísali vážne, slobodne, nie v tiesni a nie za zjavne nevýhodných podmienok (čl. III. bod 3.5. zmluvy o pôžičke zo dňa 4.7.2014, resp. čl. II. bod 2.4. zmluvy o ručení zo dňa 4.7.2014), má súd za preukázané, že žalobkyňa poskytla (odovzdala) žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi v deň podpisu zmluvy 4.7.2014 sumu 12.500,- eur, pričom touto sumou v čase podpisu zmluvy disponovala v hotovostnej forme (pozri vyššie), a pred uzavretím tejto zmluvy poskytla (odovzdala) žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi dňa 9.6.2014 peňažnú sumu 2.500,- eur (pozri č.l. I bod 1.2 predmetnej zmluvy), pričom uvedené skutočnosti žalovaná v 1. rade ako dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdila (č.l. I bod 1.2 predmetnej zmluvy in fine), čím podľa názoru súdu žalovaná v 1. rade (priamo v tejto zmluve) písomne potvrdila, že došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky. Túto skutočnosť potvrdzuje aj čl. I bod 1.2 zmluvy o ručení zo dňa 4.7.2014, podľa ktorého zmluvné strany konštatujú, že medzi veriteľom (žalobkyňou) a dlžníkom (žalovaným v 1. rade) existuje záväzkový vzťah založený zmluvou o pôžičke zo dňa 4.7.2014, predmetom ktorej je poskytnutie pôžičky vo výške 15.000,- eur, pričom žalovaná v 2. rade ako ručiteľ vyhlásila, že berie na seba voči veriteľovi povinnosť uspokojiť jeho pohľadávku voči dlžníkovi, ak ju neuspokojí dlžník samotný. Ručiteľ zároveň vyhlasuje, že vie, že pohľadávka veriteľa súvisí so záväzkovým vzťahom podľa bodu 1.1 zmluvy, pričom obsah zmluvy o pôžičke podľa bodu 1.2 zmluvy mu je dôkladne známy.

25. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle.

26. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

27. Po obsahovej ako aj formálnej stránke táto zmluva o pôžičke zo dňa 4.7.2014 splňuje zákonné kritéria platnosti právneho úkonu podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Obsah tejto dohody, ako každý právny úkon, možno vykladať podľa vôle toho, kto ho učinil, len za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, učineným v písomnej forme. Výkladom podľa § 35 ods. 2 obč. zák. nemožno už učinený prejav vôle doplňovať, meniť, či dokonca nahradzovať (porov. rozsudok zo dňa 18. 12. 2002, sp. zn. 25 Cdo 1116/2001, uverejnený v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zväzok 23, C 1627). Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý učinili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného dojednania. Ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb (porov. rozsudok zo dňa 27. 3. 2002, sp. zn. 33 Cdo 512/2000, uverejnený v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zväzok 15, C 1108).

28. Tvrdenie žalovaných, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobkyne žalovanej v l. rade nedošlo, sa súdu javí ako pochybné a účelové s cieľom vyhnúť sa vráteniu požičanej sumy. Žalovaná v 2. rade (ktorá je zároveň jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade) sa osobne nezúčastnila na pojednávaniach jednak z dôvodu svojej choroby ako aj z dôvodu dopravnej nehody, ktoré skutočnosti súdu oznámil jej právny zástupca pred pojednávaniami. Na podporu svojho tvrdenia o neodovzdaní peňažných prostriedkov zo strany žalovanej navrhla vykonať dôkaz výsluchom svedkyne T. U., ktorej účasť na pojednávaní právny zástupca žalovaných nezabezpečil z dôvodu jej choroby (nepreukázanej), čo súdu oznámil na pojednávaní. Keďže svedkyňa súdu neoznámila vážny dôvod, pre ktorý sa nemohla zúčastniť pojednávania, súd tento dôkaz nevykonal. Navyše navrhovaná svedkyňa, hoci bola ekonómka spoločnosti žalovaného v l. rade, nebola účastníčka zmluvy o pôžičke, teda nevidela reálne odovzdanie týchto peňazí zo strany žalobkyne žalovanému v l. rade, z čoho vyplýva, že by nevedela objasniť skutočnosti, ktoré v tomto konaní namietajú žalované. Žalovaní súdu takisto jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali tvrdenie, že žalobkyňa vzala z predajne spoločnosti žalovanej v 1. rade tovar práve v hodnote 5.000,- eur (keď použili neurčité spojenie cca 5.000,- eur), keďže na jeho podporu nepredložili žiaden dôkaz, pričom toto tvrdenie žalobkyňa poprela, keď uviedla, že žalovanému v 1. rade poskytla vyššiu sumu ako je predmet pôžičky.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené, zo žalobkyňou označených a predložených listinných dôkazov, má súd preukázanú skutočnosť, že žalobkyňa ako veriteľ prenechala dňa 9.6.2014 žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi peňažnú sumu 2.500,- eur a v deň podpisu zmluvy dňa 4.7.2014 sumu 12.500,- eur ako bezúročnú peňažnú pôžičku, pričom žalovaný v 1. rade ako dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu 15.000,- eur žalobkyni ako veriteľovi v lehote 12 mesiacov odo dňa jej poskytnutia v 12 - tich splátkach, ako aj skutočnosť, a že túto pohľadávku žalobkyne voči žalovanému v 1. rade si účastníci zmluvy o pôžičke zo dňa 4.7.2014 zabezpečili ručením na základe zmluvy o ručení zo dňa 4.7.2014 uzavretej medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou v 2. rade ako ručiteľkou. Hoci je podľa názoru súdu bez relevancie skutočnosť ako a na čo boli stranami sporu tieto peňažné prostriedky použité (vzhľadom na existenciu písomnej zmluvy o pôžičke), nesporná skutočnosť, že žalobkyňa uhradila nájomné za spoločnosť žalovaného v 1. rade, zložila za spoločnosť žalovaného v 1. rade dvojmesačný depozit a nakúpila tovar v hodnote 7.000,- eur, ktorý sa ponúkal na predaj v prevádzke spoločnosti žalovaného v 1. rade na Hlavnej ulici v Košiciach, jednoznačne preukazuje to (bez ohľadu na to, či sa stala spoločníkom spoločnosti žalovaného v 1. rade), že išlo o jej pôžičku tejto spoločnosti (reálnym odovzdaním predmetu pôžičky je aj poskytnutie peňažných prostriedkov na nákup tovaru pre žalovaného v 1. rade). Súd nevidí logický dôvod, prečo by mala žalobkyňa ako fyzická osoba nepodnikateľ bezdôvodne poskytnúť spoločnosti žalovaného v 1. rade peňažné prostriedky napr. na kúpu tovaru pre túto spoločnosť.

30. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne voči žalovaným na zaplatenie úrokov z omeškania, súd konštatuje, že výšku úrokov z omeškania plnenia peňažného dlhu určuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 4.7.2014 má súd za preukázané, že jej účastníci sa dohodli na spôsobe vrátenia požičaných peňažných prostriedkov v lehote 12 mesiacov odo dňa ich poskytnutia v nasledujúcich splátkach: prvú splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.8.2014; druhú splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 30.9.2014; tretiu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.10.2014; štvrtú splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 30.11.2014; piatu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.12.2014; šiestu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.1.2015; siedmu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 28.2.2015; ôsmu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.3.2015; deviatu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 30.4.2015; desiatu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.5.2015; jedenástu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 30.6.2015 a dvanástu splátku vo výške 1.250,- eur najneskôr do 31.7.2015.

31. Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu pokiaľ ide o prvú splátku vo výške 1.250,- eur dňa 1.9.2014; druhú splátku vo výške 1.250,- eur dňa 1.10.2014; tretiu splátku vo výške 1.250,- eur dňa 1.11.2014; štvrtú splátku vo výške 1.250,- eur dňa 1.12.2014; piatu splátku vo výške 1.250,- eur dňa 1.1.2015; šiestu splátku vo výške 1.250,- eur dňa 1.2.2015; siedmu splátku vo výške 1.250,- eur dňa 1.3.2015; ôsmu splátku vo výške 1.250,- eur dňa 1.4.2015; deviatu splátku vo výške 1.250,- eur dňa 1.5.2015; desiatu splátku vo výške 1.250,- eur dňa 1.6.2015; jedenástu splátku vo výške 1.250,- eur dňa 1.7.2015 a dvanástu splátku vo výške 1.250,- eur dňa 1.8.2015.

32. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 1.9.2014 0,15% a k 1.10.2014 až k 1.8.2015 0,05%.

33. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 15.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.250,- eur od 1.9.2014 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.250,- eur od 1.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.250,- eur od 1.7.2015 do zaplatenia a zo sumy 1.250,- eur od 1.8.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.

34. Pre úplnosť vyjadrenia hmotnoprávnych vzťahov medzi stranami tohto konania súd uvádza, že dlžnú sumu vo výške 15.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania je žalovaný v 1. rade povinný zaplatiť ako dlžník žalobkyne (veriteľa) a žalovaná v 2. rade ako ručiteľ žalovaného v 1. rade (dlžníka).

35. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bola v konaní plne úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).