Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-195-2016.pdf
PDF · 89.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/195/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, C., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Michal Krákorník, advokát, Plavisko 7, Ružomberok, IČO: 42 387 761, proti žalovanej: G. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/XX, F. Z., štátny občan SR, v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky 3.291,29 eur, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.760 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 03. 08. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 2.760 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, každý v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1 nehnuteľnosti a to k rodinnému domu so súpisným číslom XXX a hospodárskej budovy bez súpisného čísla evidované na LV č. XXXX pre Obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie F. X.Š., Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel titulom Darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím č. V 3879/2013 zo dňa 14. 12. 2013. O tejto skutočnosti mala žalovaná dostatočné vedomosti, no napriek tomu žalobcovi úmyselne znemožňuje užívanie predmetných nehnuteľností, nie je ochotná žalobcovi vydať duplikát kľúča k rodinnému domu, štve proti nemu psov, ktorých chová a vyhýba sa akejkoľvek dohode ohľadne hospodárenia s predmetnými nehnuteľnosťami. Žalovaná užíva spoluvlastnícky podiel žalobcu neoprávnene, bez právneho dôvodu a bezodplatne sa tým obohacuje. Na účely stanovenia primeranej výšky nájomného dal žalobca vypracovať realitnej kancelárii odhad ceny nájmu predmetných nehnuteľností, pričom podľa odborného vyjadrenia realitnej kancelárie možno mesačný nájom predmetných nehnuteľností oceniť na sumu 230 eur mesačne. Primeraná výška nájomného za spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 1 tak predstavuje mesačne spolu sumu 115 eur. Pre účely mimosúdneho vyriešenia veci žalobca adresoval žalovanej dňa 28. 06. 2016 predsporovú výzvu, zo strany žalovanej nedošlo do dnešného dňa k žiadnemu plneniu, ani žiadnemu inému návrhu, a to aj napriek tomu, že žalobca požadoval od žalovanej nižšiu sumu v porovnaní s cenou stanovenou realitnou kanceláriou za užívanie predmetných nehnuteľností. 2. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 26. 08. 2016 pod č. k. 4C/195/2016-17 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku vo výške 2.760 eur a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 165,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 239,58 eur, alebo podať v tej istej lehote odpor s vecným odôvodnením, proti ktorému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. 3. V podanom odpore žalovaná uviedla, že v roku 2008 sa ocitla vo finančnej tiesni a na to sa so susedom Z. N. dohodla, že od nej odkúpi polovicu domu. Následne uzavreli u A.. F. kúpnu zmluvu, pričom ako kupujúci bol otec žalobcu. Po uzavretí kúpnej zmluvy u A.. F. sa ústne dohodli, že celý dom vrátane hospodárskej budovy môže užívať bez akýchkoľvek obmedzení, bez platenia akéhokoľvek nájomného.
Po tom, ako sa dozvedela v roku 2013, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti je žalobca, začala užívať len svoj spoluvlastnícky podiel na dome a hospodárskej budove, pričom ale obidve nehnuteľnosti celé obhospodarovala a udržiavala na vlastné náklady. Žalobca žiadnym spôsobom nedal najavo, že chce uzavrieť nejakú dohodu o hospodárení nehnuteľností, o nejakom užívaní spoluvlastníckeho podielu. Dom, hospodárska budova sú denne otvorené, môže do nich bez akýchkoľvek obmedzení vojsť, žalobca mal možnosť užívať svoj spoluvlastnícky podiel, ktorý ale žiadnym spôsobom nevyužil, ani žiadnym spôsobom nedal najavo, že ho bude nejak užívať. Žalobca sa nedomáhal kľúča od domu, rovnako od hospodárskej budovy. Kľúče sú vložené v zámku od dverí každý deň. Nikdy na žalobcu nehuckala svojho psa. Práve naopak, žalobca poslal do domu cudzích ľudí bez toho, aby ju o tom informoval a jeho otec jej oplzlo nadáva, vykrikuje, kedy zomrie, aby sa dostali k druhej polovici podielu. Tieto skutočnosti môže potvrdiť i Z. E.. Žalobca žiadnym spôsobom neprejavil záujem ani ochotu podieľať sa na nákladoch spojených s nehnuteľnosťou i napriek tomu, že je vlastníkom polovice nehnuteľností. Pri udržiavaní nehnuteľností bola nútená vynaložiť sumu cca 1.200 eur na maľovanie stien, opravu vodovodu, výmenu batérií vodovodu, opravu strechy, položenie dlažby na verande domu atď. Žalobca o týchto prácach vedel a žiadnym spôsobom neprejavil záujem obhospodarovať nehnuteľnosť. Žalobca žiadnu dohodu neinicioval a nesnažil sa záležitosť spoluvlastníkov vyriešiť. Poukázala na to, že odhad trhovej ceny nájmu nehnuteľností, ktorý predložil žalobca, nemožno hodnotiť ako objektívny dôkaz a tento namieta v celom rozsahu. Pri určovaní ceny nehnuteľností sa má vychádzať z tzv. určenia všeobecnej (trhovej) ceny, nie z nejakého odhadu. Preto navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 4. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/195/2016-26 zo dňa 29. 09. 2016 podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) právny zástupca žalobcu uviedol, že sama žalovaná tvrdí, že mala vedomosť o tom, že v roku 2013 nadobudol na predmetných nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel žalobca, avšak nevyvinula žiadne úsilie k tomu, aby upravila užívacie právo k daným nehnuteľnostiam. Žalovaný sa v minulosti snažil ústne so žalovanou dohodnúť na podmienkach užívania dotknutých nehnuteľností, avšak žalovaná neprejavila ani minimálnu ochotu dohodnúť sa. Tvrdenie o tom, že môže užívať nehnuteľnosti bezodplatne nie je pravdivé, pretože takýto súhlas jej nedal ani právny predchodca žalobcu ani žalobca sám. Nemôže obstáť tvrdenie žalovanej, že užíva predmetné nehnuteľnosti len v rámci svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože daná nehnuteľnosť nie je svojou stavebnou dispozíciou reálne deliteľná tak, aby vznikli dve samostatné bytové jednotky. Bezodplatné užívanie spoločnej veci vykazuje znaky bezdôvodného obohatenia sa. Pokiaľ žalovaná argumentuje vynaložením sumu 1.200 eur, danú investíciu ničím nepreukázala. Z uvedenej argumentácie možno vyvodiť záver o tom, že žalovaná užíva celú nehnuteľnosť výlučne sama. Uvedený argument je v príkrom rozpore s tvrdením, že nehnuteľnosť užíva len v rámci svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože v takom prípade by žalovaná nepochybne znášala náklady len na tú časť nehnuteľnosti, ktorá zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu, ktorý užíva a opravy a údržby nevykonávala v tej časti, ktorú podľa jej vyjadrení neužíva. 5. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4C/195/2016-30 zo dňa 18. 10. 2016 v zmysle § 167 ods. 4 CSP vyzval žalovanú, aby sa v lehote do 10 dní písomne vyjadrila k vyjadreniu žalobcu doručeného súdu dňa 18. 10. 2016. Zásielka sa považovala za doručenú dňom vrátenia doručenej zásielky súdu v zmysle § 111 ods. 3 CSP. 6. Súd podľa § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s ustanovením § 111 ods. 3 CSP. Súd dáva do pozornosti, že žaloba bola žalovanej doručená do vlastných rúk a nová právna úprava vychádza zo zodpovednosti za preberanie písomností na adrese evidovanej v príslušnom registri. 7. Právny zástupca žalobcu v celom rozsahu trval na písomne podanej žalobe. Uviedol, že žalovaná niekoľko rokov užíva aj spoluvlastnícky podiel žalobcu, sama potvrdila, že má vedomosť o tom, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti je žalobca, napriek tomu si neupravila svoje užívacie práva. Z jej strany dochádza k nadužívaniu spoluvlastníckeho podielu, a tým k vzniku bezdôvodného obohatenia. Takisto žalovaná nepreukázala, že by žalobca súhlasil s bezodplatným užívaním, žalobca takúto skutočnosť vylučuje. 8. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s výpisom z LV č. XXXX k. ú. F. X. (č.l. 7 spisu), s Odhadom trhovej ceny nájmu nehnuteľností č. 52/2016 realitnej kancelárie Alpia s.r.o., Martin (č.l. 5 spisu), s predsporovou výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 28. 06. 2016 vrátane dokladu o jeho doručení žalovanej (č.l. 10 spisu). 9. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav: 10. Súd mal preukázané, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností rodinného domu súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. 1138/3 a hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavenej na parcele č. 1138/4, každý v spoluvlastníckom podiele 1, ktorý spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach žalobca nadobudol na základe Darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 3879/2013 zo dňa 14. 12. 2013 od svojho otca. Nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre okres Liptovský Mikuláš, obec LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ a katastrálne územie F. X.. Výzvou zo dňa 28. 06. 2016 žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 3.000 eur ako náhradu za užívanie rodinného domu a na vydanie duplikátu kľúča rodinného domu súpisné číslo XXX katastrálneho územia F. X., a to za účelom zistenia technického stavu a špecifikovania rozsahu nevyhnutných rekonštrukčných prác, ktorá výzva bola žalovanej doručená dňa 15. 07. 2016. Z Odhadu trhovej ceny nájmu nehnuteľnosti č. 52/2016 realitnej kancelárie Alpia, s.r.o., Martin mal ďalej súd preukázané, že na základe ohliadky na mieste samom nájom predmetného rodinného domu bol ocenený na 300 eur za mesiac vrátane energií a bez energií vo výške 230 eur mesačne. 11. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 12. Podľa § 139 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 15. V sporovom konaní primárne dôkazné bremeno nesie žalobca v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, na druhej strane však aj žalovaný nesie dôkazné bremeno ohľadne tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi stranami sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok tú stranu, ktorá mala v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. V danom prípade dôkazné bremeno ohľadne vlastných skutkových tvrdení neuniesla žalovaná, čo malo za následok vyhovenie žalobe v celom rozsahu. Žalovanou uvádzané skutkové tvrdenia zostali len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia proti žalovanej v súvislosti s tým, že užívala nehnuteľnosť, ktorej podielovým spoluvlastníkom je aj žalobca. Podľa ustálenej súdnej praxe o plnenie bez právneho dôvodu ide aj v prípade, keď podielový spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu (tzv. nadužívanie) bez toho, aby s ostatnými spoluvlastníkmi uzavrel nájomnú zmluvu (bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že ten, kto užíva vec bezodplatne nemusí vynaložiť prostriedky, ktoré by za iných okolností vynaložiť musel). V prípade, že fakticky existujúce pomery neumožňujú niektorému z podielových spoluvlastníkov plnú realizáciu práva užívať spoločnú vec v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu bez platenia úhrady za takéto používanie, vzniká bezdôvodné obohatenie, pokiaľ z dohody spoluvlastníkov, hoci uzavretej i konkludentne, vyplýva niečo iné, napríklad, že si nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckeho podielu nebudú nič hradiť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. 10. 2007 sp. zn. 33Odo/772/2005). Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje skutkové tvrdenia, že medzi stranami sporu došlo ústnou formou k uzavretiu dohody o užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Uzavretie takejto dohody žalobca jednoznačne poprel. Rovnako poprel, že by k uzavretiu takejto dohody došlo medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou. Rovnako žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich skutkových tvrdení, že nebráni žalovanému v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu. Na uvedenú skutočnosť navrhla vypočuť svedka Z. E.. Súd uložil žalovanej v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 CSP zabezpečiť prítomnosť svedka na pojednávaní, nakoľko žalovaná nepožiadala o predvolanie svedka súdom, a to v súlade s prejednacím princípom, ktorý dôsledne ovláda kontradiktórne sporové konanie. Prítomnosť svedka na pojednávaní totiž zabezpečuje strana, ktorá tento dôkaz navrhla. Rovnako žalovaná neuniesla svoje skutkové tvrdenie ohľadne investícií do spoločnej nehnuteľnosti, resp. či vôbec takéto opravy alebo údržbu vykonala a či požiadala žalobcu udelenie súhlasu na ich vykonanie. V súlade s ustálenou judikatúrou spadá pod pojem hospodárenia so spoločnou vecou aj rozhodnutie o tom, aké náklady, resp. investície budú vynaložené na spoločnú vec. Každý spoluvlastník musí mať právo sa k rozhodnutiu vyjadriť. 16. Žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania výšky bezdôvodného obohatenia a to predložením potvrdenia realitnej kancelárie. Táto stanovila odplatu za užívanie celej nehnuteľnosti bez energií na 230 eur na mesiac, z toho podiel pripadajúci na žalobcu predstavuje 115 eur. Podanou žalobou si žalobca uplatnil náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 03. 08. 2014 do 03. 08. 2016, teda posledné dva roky pred podaním žaloby na súd. Celková výška náhrady tak predstavuje 2.760 eur, ktoré súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.