Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/215/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou vo veci sporu žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1. M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX Š. Č.. XX, 2. T. O.Á., D.. XX.X.XXXX, N. XXX XX Š. Č.. XX, žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení advokátskou spoločnosťou Advokátska kancelária OREA Consulting, s.r.o., so sídlom Zámocká č. 10, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 1862,18 eur s prísl.,

rozhodol:

Súd žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a .

Žalovaní v 1.a 2.rade majú právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1862,18 eur a úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6.2010 do 6.8.2012 v sume 135,30 eur a ročný úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1862,18 eur od 7.8.2012 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 27.6.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 21.4.2008 Zmluvu č. 223130136 (ďalej aj „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Podľa žalobcu Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanovení § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že na daný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2013 sp.zn. 6MCdo 4/2012. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4157,39 eur, ktorá pozostávala z istiny 3472,67 eur, riadneho úroku 275,19 eur, úroku z omeškania 385,61 eur a ostatného príslušenstva 23,92 eur. Sumu 23,92 eur (ostatné príslušenstvo a poplatky) a sumu 385,61 eur (úrok z omeškania) si však žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver 2323,57 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 54,77 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.3.2013 v počte 34 a celkovej výške 1862,18 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2012 do 20.3.2013 sa stali splatnými dňa 6.8.2012, kedy žalobca

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uplatňovaná dlžná suma ku dňu napísania žaloby pozostáva z 34 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 1862,18 eur (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky). Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003 sp.zn. 4Obo 210/01 „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ Žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva nehovorí o podmienkach postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušovaniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účel predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu zodpovednosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Z vyššieuvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 O.z. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcia vyplývajúca zo Zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Žalobca tiež poukázal na to, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1333 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných s plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok, zastáva žalobca názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Žalobca poukázal aj na bod 18.14 VOP, podľa ktorého Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Zo znenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách podľa žalobcu nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetnom postúpenia. Banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Žalobca poukázal na výzvu zo dňa 23.2.2009, ktorou preukázal, že žalovaný bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalovaní sa dostali do omeškania, termíny splatnosti jednotlivých splátok neplnili a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca, a to podaním

zo dňa 18.7.2012 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 6.8.2012 (dodržaním lehoty podľa § 53 ods. 9 O.z.). Žalobca poukázal na § 524 ods. 1 O.z., § 524 ods. 2 O.z. a na čl. V bodu 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok, čl. 7.6.1. VOP, ako aj na ust. § 488 O.z. Žalobca považuje za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca je toho názoru, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými (ďalej aj Zmluva) je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Tento výklad je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Neplatné je podľa § 52 ods. 2 O.z. preto aj prípadne dojednanie o režime Obchodného zákonníka. Z povahy postavenia účastníkov Zmluvy je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Poukázal na to, že k aplikácii novely § 52 ods. 2 O.z. sa vyjadril aj NS SR v rozsudku z 21.4.2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014. Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu. Podľa nich pri postúpení pohľadávky právny predchodca žalobcu a žalobca museli sa pri postúpení pohľadávky riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky aj ustanovením § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak za splnenia určitých podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. (účinného v čase postúpenia pohľadávky) Citovaný odsek 8 charakterizujú nasledovné aspekty: 1. Postupiteľnosť pohľadávky. 2. Predchádzajúca písomná výzva klientovi. 3. Omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní. 4. Postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní (splatné pohľadávky). 5. Postupiteľnosť aj tretej osobe. 6. Nevyžaduje sa súhlas klienta. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 O.z. a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 O.z., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., t.j. nedodržanie písomnej výzvy postupcu adresovanej klientovi, že je v omeškaní, a následne dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe (v rozpore s § 39 O.z. a § 40 ods. 1 O.z.). Túto povinnosť nemožno nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca tak nedisponuje aktívnou legitimáciou. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný tvrdiť a preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods.8 zák.č.483/2001 Z.z., žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia týchto podmienok. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Podľa žalovaných je potrebné zaoberať sa tým, kedy bola výzva v zmysle § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. žalovanému doručená, a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90 dňovej lehoty po splatnosti záväzkov žalovaného, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. Podľa žalovaných z ustanovenia § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustnaoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Žalovaní poukázali na to, že nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávka voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu Zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Treba vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 O.z. bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Žalovaní poukázali na to, že právny predchodca žalobcu (banka) nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaní poukázali aj na § 53 ods. 9 O.z. a na to, že banka vopred neupozornila žalovaných v lehote určenej zákonom na uplatnenie svojho práva (vyhlásenie splatnosti) pred tým, ako

úver zosplatnila. Žalovaní uviedli, že banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre taký postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Banka však predčasnú splatnosť úveru nevyhlásila. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie banka môže realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu.

3. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0223130136 uzatvorenej 21.4.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako bankou a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade spotrebný bezúčelový úver 70.000 Sk, t.j. 2323,57 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá, v deň uzatvorenia úverovej zmluvy 12,35 %. Výška splátky istiny 1650 Sk, t.j. 54,77 eur. Splatnosť prvej splátky 20.5.2008, počet splátok 59, splatnosť splátok istiny mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť 20.3.2013. Splatnosť úrokov mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca RPMN - 16,89 %. Celkové náklady spojené s úverom 29.771,10 Sk. Podľa čl. I. bodu 7, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napr. v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, je Banka oprávnená postupovať v súlade s Úverovými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku ...

4. Podľa bodu 7.6.1. VOP - písm. a/ ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, Banka je oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú Banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa bodu 10.3. VOP pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní.

5. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.6.2012 uzavretej medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a. s. a z Prílohy k tejto zmluve vyplýva, že postupca postúpil na postupníka pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2. rade. Zostatok pohľadávky je 4157,39 eur, splatnosť úveru je uvedená 20.3.2013. Výška omeškaných splátok ku dňu postúpenia je 4144,68 eur. Dátum poslednej úhrady je uvedený 20.10.2008. Počet dní omeškania 1333.

6. Podľa čl. VII bodu l Zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.6.2012 uzavretej medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a .s. a postupníkom žalobcom, postupca odovzdá postupníkovi oznámenia o postúpení v lehote 14 pracovných dní od účinnosti tejto zmluvy. Postupník sa zaväzuje, že doručí oznámenia o postúpení pohľadávok dlžníkom a garantom pre každú pohľadávku prostredníctvom pošty formou doporučenej listovej zásielky, a to v lehote 30 pracovných dní odo dňa prevzatia oznámení o postúpení od postupcu podľa predchádzajúcej vety. Doklad o splnení povinnosti postupníkom podľa predchádzajúcej vety s príslušnou kópiou oznámenia o postúpení predloží postupník postupcovi v lehote 10 pracovných dní po obdržaní návratky doručenky.

7. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2012 adresovaného žalovanému v 1. rade vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznamuje žalovanému v 1. rade postúpenie pohľadávky postupcovi - žalobcovi, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok. K oznámeniu nie je pripojený doklad Slovenskej sporiteľne, a.s. o odoslaní oznámenia ani o doručení oznámenia žalovanému v 1. rade.

8. Oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanej v 1.rade nebolo súdu predložené a nie je predložený ani doklad Slovenskej sporiteľne, a.s. o odoslaní oznámenia ani o doručení oznámenia žalovanej v 2. rade.

9. Z výzvy o úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 18.7.2012 vyplýva, že ju adresoval žalobca žalovanému v 1. rade. Nový veriteľ oznamuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 16.7.2012 a žiada o okamžité uhradenie 4325,37 eur najneskôr do 28.7.2012.

10. Z výzvy o úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo 16.7.2012 vyplýva, že ju adresoval žalobca žalovanej v 2.rade. Nový veriteľ oznamuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 16.7.2012 a žiada o okamžité uhradenie 4323,66 eur najneskôr do 26.7.2012.

11. Z poštového podacieho hárku odosielateľa - žalobcu vyplýva dátum podania doporučenej zásielky 19.7.2012 pre žalovaného v 1.rade.

12. Z poštového podacieho hárku odosielateľa -žalobcu vyplýva dátum podania 17.7.2012 doporučenej zásielky pre žalovanú v 2. rade.

13. Žalobca predložil doklad o čerpaní úveru žalovanými v sume 70.000 eur.

14. Žalobca súdu uviedol, že žalovaný uhradil z poskytnutého úveru sumu vo výške celkove 347,64 eur. Posledná úhrada zo strany žalovaných bola 20.10.2008.

15. Vyššieuvedené listiny boli predložené žalobcom. Žalovaní v 1. a 2. rade listinné dôkazy nepredložili.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

18. Podľa § 502 ods. 1 vety prvej a druhej Obchodného zákonníka, doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

19. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

20. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

21. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, t.j. v znení platnom a účinnom ku dňu 21.4.2008 (ďalej len zák.č. 258/2001 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a hradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

23. Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa § 39 O.z, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 52 ods. 1 O.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 O.z., (v znení účinnom od mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa § 52 ods. 3 O.z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 52 ods. 4 O.z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti

29. Podľa § 54 O.z., Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

30. Podľa § 524 ods. 1 O.z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

31. Podľa § 524 ods. 2 O.z., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa § 525 ods. 1 O.z. v znení platnom a účinnom k 27.6.2012, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

33. Podľa § 525 ods. 2 O.z., v znení platnom a účinnom k 27.6.2012, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

34. Podľa § 559 ods. 1 O.z., splnením dlh zanikne.

35. Podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom

36. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

37. Podľa § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38. Podľa § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39. Podľa § 103 O.z., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( §565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

40. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

41. Žalobca preukázal, že právnemu predchodcovi žalobcu Slovenskej sporiteľni, a.s. vznikla voči žalovaným v 1. a 2. rade pohľadávka na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 223130136 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade 21.4.2008. Žalobca si v tomto súdnom konaní uplatňuje voči žalovaným v 1. a 2. rade pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník 27.6.2012, poukazujúc na to, že na základe tejto zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu z uvedenej zmluvy o splátkovom úvere voči žalovaným v 1. a 2. rade postupníkovi, žalobcovi. Žalobca si pohľadávku uplatňuje v sume 1862,18 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6.2010 do 6.8.2012 vo výške 135,30 eur a ročný úrok z omeškania 8,75 % zo sumy 1862,18 eur. Zo žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.3.2013 v počte 34 a v celkovej výške 1862,18 eur. Žalobca uviedol, že splátky pôvodne splatné od 20.8.2012 do 20.3.2013 sa stali splatnými dňa 6.8.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

42. Záväzkovo-právny vzťah na základe predmetnej úverovej zmluvy je tzv. absolútnym obchodom, to však nevylučuje možnosť, že svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu. Na základe predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere veriteľ ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania sa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi, ktorým je fyzická osoba spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Uzavretá Zmluva o splátkovom úvere spĺňa definíciu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 2, § 3 ods. 1, 2 zák.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia tejto zmluvy a spĺňa aj definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods.1,3,4 O.z..

43. Ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. a ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej O.z. sú účinné od 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred ich účinnosťou.

44. Súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, je povinný aj bez návrhu podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu ako predávajúceho voči žalovanému ako spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Súd pri posúdení toho, či došlo k premlčaniu nároku žalobcu prihliadol na § 52 ods. 2 vety tretej O.z., v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Pokiaľ žalobca uvádzal, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu z 27.3.2013 sp.zn. 6MCdo 4/2012 vyslovil súd právny názor, v zmysle ktorého v otázke premlčania na právny vzťah zo zmluvy o úvere, ktorá je tzv. absolútnym obchodnom, je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, súd poukazuje na to, že uvedené rozhodnutie bolo vydané pred účinnosťou § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., ako aj pred účinnosťou § 52 ods. 2 vety tretej O.z. Súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku NS SR z 21. apríla 2015 sp.zn. 4MCdo 14/2014,v ktorom vyslovil právny názor, že ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. a § 52 ods. 2 vety tretej O.z. sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto zákonných ustanovení.

45. Uplatnené právo žalobcu je treba považovať za sčasti premlčané, pokiaľ žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 657,24 eur proti žalovaným v 1.a2.rade, a to pokiaľ ide o jednotlivé splátky 54,77 eur mesačne, ktoré sa stali splatné od 20.6.2010 do 1.6.2011. Žaloba bola podaná na súd dňa 2.6.2014, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby s poukazom na § 101 O.z. a §103 O.z., na uplatnenie práva na zaplatenie týchto splátok na súde. Premlčacia doba troch rokov začala plynúť u každej jednotlivej splátky 54,77 eur odo dňa zročnosti každej splátky. Ide o 12

splátok, ktoré sa stali zročnými k 20.6.2010, 20.7.2010, 20.8.2010, 20.9.2010, 20.10.2010, 20.11.2010, 20.12.2010, 20.1.2011, 20.2.2011, 20.3.2011, 20.4.2011, 20.5.2011. Nakoľko žalobcom uplatnené právo na zaplatenie týchto splátok nebolo uplatnené na súde v trojročnej premlčacej dobe, už z dôvodu premlčania nároku žalobcu v uplatnenej výške 657,24 eur súd žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade v časti o zaplatenie 657,24 eur zamietol.

46. Medzi stranami sporu je sporným, či žalobca má alebo nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku v zmysle podanej žaloby v tomto konaní. Žalobca aktívnu legitimáciu v konaní preukazoval tým, že žalovaným v 1. a 2. rade postupca oznámil, že pohľadávka postupcu voči žalovaným v 1. a 2. rade bola postúpená na postupníka, t.j. na žalobcu.

47. V zmysle judikátu R 119/2003 (týka sa rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 210/2001 z 11.6.2003), relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, pričom dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Prihliadnuc na obsah toho judikátu je možno vyvodiť záver, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky aj bez ďalšieho (bez pripojenia zmluvy o postúpení pohľadávky) zakladá aktívnu legitimáciu postupníka. Ak však postupník nevie právne relevantným spôsobom preukázať takéto oznámenie postupcu dlžníkovi, postúpenie pohľadávky postupník preukazuje zmluvou o postúpení pohľadávky, pričom v takom prípade sa dlžník môže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámil žalovaným v 1. a 2. rade postúpenie pohľadávky voči žalovaným v 1. a 2. rade na postupníka. Žalobca preukázal písomné vyhotovenie oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky postupcu voči žalovaným v 1. a 2. rade na postupcu, adresované žalovaným v 1. a 2. rade, avšak nepreukázal, že postupca, Slovenská sporiteľňa, a.s., si splnil svoju povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade relevantným spôsobom postúpenie pohľadávky oznámiť. Povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky vyplýva postupcovi zo zákonného ust. § 526 ods. 1 O.z. Podľa názoru súdu nebolo preukázané, že si postupca túto svoju povinnosť splnil. Právnu účinnosť oznámenia o postúpení pohľadávky je potrebné posudzovať podľa § 45 ods. 1 O.z., v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa adresát aj skutočne zoznámil s obsahom úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak urobiť. Žalobca nepreukázal, že žalovaným v 1. a 2. rade bolo postúpenie pohľadávky právne účinným spôsobom zo strany postupcu oznámené. Žalobca preukázal, že postupca vyhotovil oznámenia o postúpení pohľadávok postupcu voči žalovaným v 1. a 2. rade postupníkovi, ktoré adresoval postupca žalovaným v 1. a 2. rade. Žalobca nepreukázal doklad, že samotný postupca žalovaným v 1. a 2. rade doručil toto oznámenie alebo že im postupca odoslal oznámenie prostredníctvom poštovej prepravy. Za preukázanie splnenia povinnosti postupcu v zmysle § 526 ods. 1 O.z. oznámiť postúpenie pohľadávky žalovaným v 1. a 2. rade, nemožno považovať odovzdanie oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky voči žalovaným v 1. a 2. rade adresované žalovaným v 1. a 2. rade postupníkovi, aby toto oznámenie postupcu postupník odosielal žalovaným v 1. a 2. rade. V zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok čl. VII. bodu 1 je zrejmé, že dokladom o splnení povinností postupníka doručiť oznámenie postupcu o postúpení dlžníkom, mala byť pre postupcu návratka doručenky (po návrate doručenky sa mal predložiť postupcovi doklad o splnení povinnosti). Návratky o doručení oznámení žalovaným v 1. a 2. rade súdu predložené neboli. Poštovým podacím hárkom žalobcu o odoslaní zásielky žalovaným v 1. a 2. rade nemožno považovať za postačujúce a jednoznačne preukázané splnenie povinnosti postupcu oznámiť žalovaným v 1. a 2. rade postúpenie pohľadávky postupcu postupníkovi. Súd poukazuje na to, že z poštového podacieho hárku nevyplýva označenie doručovanej písomnosti žalovanému v 1.rade (podané 19.7.2012) a žalovanej v 2.rade (podané 17.7.2012) (čo sa pre účely potvrdenia odoslania zásielok na poštovú prepravu na podacom hárku ani nevyžadovalo), ako aj na to, že rovnakým dňom ako oznámenie postupcu o postúpení z 18.7.2012 pre žalovaného v 1. rade sú datované výzva postupníka k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a sprievodný list postupníka k jeho výzve k úhrade adresované žalovanému v 1. rade z 18.7.2012. Žalovanej v 2. rade postupník, žalobca, adresoval výzvu postupníka k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a sprievodný list postupníka k jeho výzve k úhrade zo 16.7.2012.

48. Z vyššieuvedených dôvodov žalobca nepreukázal, že nastali právne účinky oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky voči žalovaným v 1. a 2. rade postupníkovi, žalovaným v 1. a 2. rade podľa § 526

ods. 1 O.z. Z tohto dôvodu žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci v zmysle § 526 ods. 2 O.z. sú oprávnení namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom dňa 27.6.2012. Žalobca je preto povinný preukázať v konaní, že pohľadávku, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, nadobudol na základe platnej Zmluvy o postúpení pohľadávok.

49. Žalobca si uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o splátkovom úvere č. 0223130136 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade. Súd v rámci poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľa má oprávnenie skúmať i platnosť postúpenia pohľadávky z tejto spotrebiteľskej zmluvy z veriteľa na žalobcu. Súd poukazuje na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú preukážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

50. Pre platné postúpenie pohľadávky postupcu voči dlžníkovi na postupníka vyžaduje sa splnenie zákonných podmienok podľa § 524 a nasl. O.z. a keď je postupcom banka, vyžaduje sa aj splnenie zákonných podmienok podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2012 Z.z. o bankách. Ustanovenie § 525 O.z. určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť dovolené, ale len za určených zákonných podmienok. Podľa § 525 ods. 1 O.z. nemožno postúpiť pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Za takýto druh pohľadávky je potrebné považovať aj pohľadávku banky voči klientovi, ktorá je predmetom postúpenia na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 27.6.2012. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo vymedzené v ust. § 89 a nasl. uvedeného zákona. Tieto požiadavky a povinnosti vyplývajú pre banku priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám a povinnostiam nepodlieha, sa tak podstatným obsahom mení obsah právneho vzťahu medzi právnym nástupcom(postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom, ktorý bol medzi pôvodným veriteľom (bankou ako postupcom) a dlžníkom. Z uvedeného dôvodu je potom potrebné vychádzať z toho, že ust. § 525 ods. 1 O.z. bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na zákonné obmedzenie podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. môže banka platne postúpiť jej pohľadávku len za splnenia tam uvedených podmienok, ak klient riadne a včas nesplní čo i len časť svojho záväzku voči banke, ak na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku bol klient bankou písomne vyzvaný a ak klient je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní. V prípade, ak podmienky v zmysle § 92 ods.8 uvedeného zákona nie sú splnené, nie je následne možné považovať právny úkon postúpenia pohľadávky za platný a táto pohľadávka je nepostupiteľná z dôvodu, že tejto skutočnosti bráni ust. § 525 ods. 1 O.z. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom je svojím obsahom a účelom v rozpore s ust. § 39 O.z.

51. S poukazom na to, že postupcom na základe Zmluvy o postúpení bola banka, pre platnosť Zmluvy o postúpení sa vyžadovalo splnenie určených podmienok aj podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. Písomná výzva banky klientovi právne účinným spôsobom je nevyhnutným predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu bez súhlasu klienta v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Písomná výzva sa vyžaduje pre platné postúpenie pohľadávky aj v prípade, že súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. V prípade ak súčet omeškaní presahuje jeden rok, je to len dôvodom, pre ktorý banka môže pohľadávku postúpiť bez súhlasu klienta v prípade, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Nie je to dôvodom pre to, aby banka nebola povinná písomne vyzvať klienta k úhrade pred postúpením pohľadávky. Žalobca v konaní predložil výzvu postupcu z 23.2.2009 na úhradu dlžnej sumy adresovanú žalovanému v 1. rade, avšak nepreukázal jej zaslanie ani doručenie žalovanému v 1. rade. Žalobca v konaní nepredložil výzvu postupcu na úhradu dlžnej sumy adresovanú žalovanej v 2. rade a ani doklad o zaslaní a o doručení výzvu žalovanej v 2. rade. Žalobca tak nepreukázal, že postupca právne účinným spôsobom vyzval písomne žalovaných v 1. a 2. rade na splnenie ich záväzku pred postúpením pohľadávky postupcu žalobcovi. Už nepreukázaním písomnej výzvy postupcu žalovaným v 1. a 2. rade na úhradu dlhu ako nevyhnutnej podmienky, ktorá sa v každom prípade vyžaduje pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu klienta, nebolo preukázané

splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. pre to, aby došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany postupcu na postupníka.

52. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom ako postupníkom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky postupcu voči žalovaným v 1. a 2. rade na žalobcu ako postupníka, keď neboli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. O.z. a podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2012 Z.z. a pre rozpor so zákonom Zmluva o postúpení pohľadávok je preto absolútne neplatná podľa § 39 O.z.

53. Z vyššieuvedených dôvodov žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na zaplatenie 1862,18 eur a úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6.2010 do 6.8.2012 vo výške 135,30 eur a ročného úroku z omeškania 8,75 % zo sumy 1862,18 eur od 7.8.2012 do zaplatenia, keď nepreukázal, že sa stal platne a účinne veriteľom tejto pohľadávky . Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade mali vo veci úplný procesný úspech, súd rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.