Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/71/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovaného A. Q. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 11. januára 2017 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 61/2016 zo dňa 7. 9. 2016 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. Q. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 61/2016 zo dňa 7. 9. 2016 bol obž. A. Q. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s použitím ust. § 138 písm. h) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že dňa 4. 10. 2014 asi o 18.38 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia combi, evidenčného čísla W. XXX P., v obci Hnúšťa po účelovej komunikácii, vedľajšej ceste, kde zastavil na hranici križovatky a následne pri vychádzaní a odbočovaní doprava na hlavnú cestu M. R. Štefánika, intenzívne zrýchľoval, nevenoval sa plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, nevšimol si asi v strede vozovky ležiaceho chodca S. W., nar. XX. X. XXXX, ktorý mal v krvi toxikologickým vyšetrením zistené 3,17 g/kg etylalkoholu a vo vzdialenosti 8,5 metra od rohu budovy hotela pri rýchlosti v intervale 23,52 - 25,93 km/h ho prešiel ľavým predným kolesom, pričom chodec S. W. utrpel zranenia, a to polytraumu, masívne krvácanie do dutiny brušnej z natrhnutého závesu hrubého čreva bez poškodenia výživy čreva a z poranenia ľavého laloku pečene, rozsiahle krvácanie do retroperitonea, zlomeninu oboch ramien, kosti lonovej, vľavo do horného ramena bez výraznejšieho posunu úlomkov, zlomeninu krížovej kosti vpravo bez posunu úlomkov, zlomeninu priečnych výbežkov L1 a L2, decollement bočnej strany ľavého stehna s dobou liečenia a práceneschopnosti 12 týždňov, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. e) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.

Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výmere 600,- eur. Súčasne podľa § 57 ods. 1, 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil i náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne. Taktiež prvostupňový súd podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 roka a napokon podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného S. W., nar. XX. X. XXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Svoje rozhodnutie o uznaní viny a uložení trestu prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že vina obžalovaného je jednoznačne preukázaná najmä výpoveďou svedkyne A. W., ktorá podrobne popísala situáciu na vozovke, ako jej snahu zastaviť vozidlo obžalovaného. Ďalej tiež poukazuje na výpovede svedkýň T. L., U. J., K. I., T. S. a najmä

však na závery znaleckého dokazovania znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý ako jednu z príčin dopravnej nehody popisuje nesprávnu techniku jazdy obžalovaného tým, že tento mohol dopravnej nehode zabrániť a to najmä skoršou reakciou na vzniknutú situáciu. Znalec v znaleckom posudku konštatuje intenzívne zrýchľovanie vodiča pri nedostatočných rozhľadových pomeroch, čo je možné kvalifikovať ako nesprávnu techniku jazdy. S poukazom na takto preukázaný skutkový stav potom následne prvostupňový súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s použitím ust. § 138 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Túto povinnosť prvostupňový súd vidí v porušení ust. § 4 ods. 1 písm. c), e) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd vzal v úvahu, že obžalovaný doposiaľ trestne stíhaný nebol, pričom v jeho prípade použil prvostupňový súd ako poľahčujúcu okolnosť skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu tento viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). V prípade obžalovaného žiadna priťažujúca okolnosť zistená nebola. S poukazom potom na tieto závery obžalovanému prvostupňový súd uložil peňažný trest vo výmere 600,- eur a vrátane toho primeraný náhradný trest a keďže obžalovaný porušil i dôležitú povinnosť pri riadení motorového vozidla, tomuto uložil i trest zákazu činnosti na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

S poukazom na skutočnosť, že v danom prípade v súvislosti s uplatnenými nárokmi na náhradu škody je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, prvostupňový súd poškodeného S. W. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obhajca obžalovaného (tzv. blanketové), ktoré neskôr podrobne zdôvodnil prostredníctvom písomného podania. V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného uvádza, že odvolanie podáva tak do viny, ako aj trestu a že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí. Zdôrazňuje pritom, že to bol poškodený S. W., ktorý vytvoril pre obžalovaného náhlu prekážku tým, že ležal v strede vozovky vo večerných hodinách silne ovplyvnený alkoholom. Zdôrazňuje, že súd neakceptoval jeho návrh na vykonanie vyšetrovacieho pokusu na posúdenie dohľadnosti na prekážku a práve vyriešenie tejto situácie, teda možnosti určenia viditeľnosti ležiaceho chodca, má vplyv nielen na posúdenie, či sa jednalo o náhlu prekážku, ale aj na ustálenie, či bolo možné vôbec pripočítať obžalovanému i porušenie dôležitej povinnosti. Zdôrazňuje pritom, že môže byť rozdiel medzi spozorovaním a rozpoznaním prekážky z hľadiska reálnej viditeľnosti a že na takéto otázky bude môcť znalec odpovedať len po vykonaní vyšetrovacieho pokusu. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu a vrátenia veci súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch svojho odvolania. Naproti tomu krajský prokurátor považoval rozsudok prvostupňového súdu za zákonný a dôvodný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné navrhol zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu, ako i rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, že prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu a to pri správnom uplatňovaní všetkých zásad procesného konania, najmä však zásady uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. por. voľného hodnotenia dôkazov. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd v súlade s ust. § 168 Tr. por. správne argumentačne a presvedčivo rozviedol, ktorým výpovediam uveril a na základe akých úvah dospel k svojmu záveru o uznaní viny obžalovaného a uložení trestu. Krajský súd v Banskej Bystrici si tieto úvahy prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení rozsudku v plnom rozsahu osvojuje a v bližšom odkazuje na toto odôvodnenie.

Vo vzťahu k obhajobe obžalovaného o nedostatočných rozhľadových pomeroch, ktoré sú vyjadrené i v odôvodnení odvolania tým, že nebol vykonaný vyšetrovací pokus, krajský súd poukazuje najmä na výpovede svedkyne A. W., C. C., T. L., U. J., K. I. a T. S., ktoré jednoznačne popísali tú skutočnosť,

že ležiacu osobu na vozovke videli už z veľkej diaľky. Osobitne v tejto súvislosti akcentuje krajský súd na dôkaz, ktorý bol vykonaný na hlavnom pojednávaní dňa 7. 9. 2016, kedy bol premietnutý kamerový záznam z miesta činu, ktorý doručila Mestská polícia v Hnúšti. Z predmetného kamerového záznamu č.l. 279-280 jednoznačne vyplýva, že rozhľadové pomery v inkriminovanom čase boli veľmi dobré, že svietilo pouličné osvetlenie a tento dôkaz úplne jednoznačne vyvracia obhajobu obžalovaného o slabej dohľadnosti a o tom, že by v prípade z ďaleka viditeľnej prekážky (ležiaceho chodca v strede cesty) išlo o náhlu prekážku. Hoci tento záznam z priemyselnej kamery priamo nezachytáva priebeh dopravnej nehody, jednoznačne však zachytáva dohľadové pomery, kde všetky budovy, ako i osoby sú z tohto záznamu zreteľne jasné, rovnako tak z veľkej vzdialenosti je zreteľne jasná osoba ležiaca uprostred vozovky. Všetko to sú konkrétne skutočnosti, ktoré vyvracajú obhajobu obžalovaného o zlej viditeľnosti a o vytvorení náhlej prekážky a preto odvolanie obžalovaného považuje krajský súd za účelové a ničím nepodložené. Z uvedených dôvodov bolo potom potrebné odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Rovnako tak je dôvodný i záver o odkázaní poškodeného W. na občianskosúdne konanie. Zo znaleckého posudku, ako i z popísaného skutkového deja, ktorý vyplýva z výpovedí svedkýň je zrejmé, že obžalovaný ležal zjavne opitý v strede vozovky, kde nereagoval ani na oslovenia okoloidúcich, ktorí sa pri ňom pristavovali a že i tento sa svojou činnosťou aktívne podieľal na vzniku dopravnej nehody. K podielu jeho zodpovednosti by však bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a preto záver prvostupňového súdu o odkázaní poškodeného na občianskosúdne konanie považuje preto krajský súd za správny a zodpovedajúci zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.