Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/659/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: H. A., bytom E.. Y. XXX/XX, XXX XX R., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: M. proti žalovanému: R., spol. s.r.o., ul. R. XX, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. U. X., advokátkou so sídlom Y. XXX/ X, XXX XX J., o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 10. februára 2015, č. k. 5C/132/2013-117, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 576 eur z dôvodu, že mu bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 600 eur, pričom žalobca zaplatil sumu 1.176 eur a zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.09.2010 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ako rozhodcovská zmluva, všetky právne úkony sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky a neuvedenie RPMN. Súd prvej inštancie zistil, že vo veci samej bolo rozhodnuté právoplatným a vykonateľným rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. SR09182/11 zo dňa 30.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2011 a vykonateľnosť dňa 20.10.2011, na základe ktorého bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 1.507,87 eur. Žalovaný plnil na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku a zaplatil celkom sumu 1.470 eur. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, ktorá skutočnosť vyplýva z § 159 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru súdu prvej inštancie existencia právoplatného a vykonateľného rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09182/2011 zo dňa 30.09.2011 bráni tomu, aby všeobecný súd mohol konštatovať existenciu bezdôvodného obohatenia, keď týmto exekučným titulom bolo priznané plnenie vo výške 1507,87 eur a žalovaný zaplatil dobrovoľne na základe tohto rozhodcovského rozsudku (plnil až po jeho vydaní, od 05.11.2011 do 07.12.2012) 1470 eur, ktorá suma je nižšia ako právoplatným a vykonateľným rozsudkom priznaná suma. Žalobca potvrdil, že predmetný rozsudok mu bol doručený, mal o ňom vedomosť a tiež potvrdil, že sa nedomáhal jeho zrušenia v prípadoch uvedených v § 40 ods. l písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda jeho právoplatnosť a vykonateľnosť zostala nedotknutá. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v danom prípade žalobca plnil na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, teda išlo o plnenie z právneho dôvodu - existencie exekučného titulu- právoplatného a vykonateľného. Preto nemožno posúdiť sumu 576 eur, ktorej vydania sa titulom bezdôvodného obohatenia žalobca domáha ako bezdôvodné obohatenie, ako plnenie bez právneho dôvodu, lebo týmto právnym dôvodom na plnenie je práve právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09182/2011.

Posúdeniu neplatnosti právneho úkonu- zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.09.2010 ako predbežnej otázky, bráni práve právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu ako exekučný titul, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

2. Proti rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že zmluva je absolútne neplatná. Platnosť, na ktorú musí každý subjekt, aj súd prihliadať ex offo, nemôže byť napravená, resp. zmenená na platnosť rozhodnutiami rozhodcovského súdu. Mal za nesporné, že rozhodnutia rozhodcovského súdu sú nezákonné, pretože zmluvy o úvere sú neplatné a nevykonateľné, pričom jeden z dôvodov ich neplatnosti je práve dohoda o rozhodcovskej zmluve, ktorá je podľa ustálenej súdnej praxe neprijateľnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukazoval na to, že Y. v konaniach o spotrebiteľských úveroch opakovane rozhoduje v rozpore so zákonom a ustálenou súdnou praxou, hoci na také rozhodovanie nemá právomoc. Zdôrazňoval, že žalobca predmetný úver splatil, ba dokonca zaplatil viac ako mal. Rozhodcovský proces realizovaný žalovaným nebol ničím iným ako odňatím práva na spravodlivý proces žalobcu - konanie prebehlo spôsobom, že „nezávislý“ rozhodca odkopíroval návrh a vložil ho do výrokovej časti rozsudku - nejde o nič iné ako o pásovú výrobu rozsudkov. Poukazoval na osobitosti rozhodcovského konania a na (exekučný) titul, ktorý vznikne jeho uplatnením - nejde o nič iné ako o nový súkromnoprávny kvalifikovaný záväzok, ktorý nemožno porovnávať s judikovaným právom vo forme rozsudku všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je iba nováciou záväzku - súkromnou listinou, ktorá je odvodená od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 1 v spojení s ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktorá sa nikdy nevyrovná rozsudku štátneho orgánu - všeobecného súdu, ktorý svoju legitimitu odvodzuje z tretej moci v štáte a z Ústavy SR. Rozhodcovský súd s.r.o. je súkromnou osobou a nie štátnym orgánom, v ktorej súvislosti poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 174/2002. V tejto súvislosti uviedol, že štátne orgány nemôžu tolerovať rozhodnutia zmluvných orgánov, ktoré odporujú všeobecnému záujmu, verejnému poriadku a popierajú kogentné ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľov a porušujú európske práva. Zdôrazňoval, že rozhodcovský rozsudok bol vyhlásený na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský rozsudok považuje za nulitný rozsudok, nakoľko tento bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola platne dojednaná, a preto nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danom spore. Mal za to, že z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu zo zákona náleží. Zároveň poukazoval na viaceré rozhodnutia súdov SR.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, 2 stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a podľa ust. § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na jeho úkor získal žalovaný prijatím plnenia podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú účastníci uzatvorili dňa 23.09.2010. Z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ R. s.r.o. U., poskytol žalobcovi - dlžníkovi úver vo výške 600 eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 576 eur, t. j. celkovo zaplatiť 1.176 eur v 12 mesačných splátkach po 98 eur, počnúc dňom 17.10.2010. Veriteľ ako právnická osoba mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úveru z vlastných zdrojov a z obsahu spisu nevyplynulo, že by žalobca ako fyzická osoba pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci svojho zamestnania alebo podnikania. Predmetná zmluva o úvere je tak v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou a žalobca mal postavenie spotrebiteľa. Na predmetnú zmluvu ako aj na rozhodcovskú zmluvu je potrebné aplikovať príslušné právne normy právneho poriadku chrániace spotrebiteľa obsiahnuté najmä v Občianskom zákonníku. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené postavenie má žalobca aj v preskúmavanom spore, keď sa od žalovaného domáha vydania bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že časť plnenia, ktoré žalovanému podľa spotrebiteľskej zmluvy poskytol, je bezdôvodným obohatením, ako plnenie bez platného právneho úkonu.

7. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca plnil na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09182/11 zo dňa 30.09.2011 a týmto exekučným titulom bolo priznané plnenie vo výške 1.507,87 eur, ktorú sumu žalobca zaplatil dobrovoľne na základe tohto rozhodcovského rozsudku. Mal za to, že išlo o plnenie z právneho dôvodu, t. j. na základe existencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.

8. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie sa cítil byť viazaný rozhodnutím rozhodcovského rozsudku, pričom sa nevysporiadal s právne významnou námietkou žalobcu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda aj absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou, ako aj ďalšími neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

9. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že rozhodnutie vydané na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky je rozhodnutím ničotným, nevyvolávajúcim žiadne právne účinky. Dôvodil, že osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie platnej rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky; absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

10. Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 1/2012 Najvyšší súd SR uvádza, že v spotrebiteľských veciach klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura csripta sunt“ (práva patria bdelým alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“), v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu - princípu ochrany práv spotrebiteľa.

11. V dôsledku toho aj v prípade, že spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní alebo podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z., je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky); v prípade zistenia, že rozhodcovská zmluva (doložka) nebola platne uzavretá, musí súd konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu tak nastáva zo zákona a nie je viazaná na nijaký ďalší úkon. Súd je povinný prihliadnuť na absolútnu neplatnosť akéhokoľvek právneho úkonu ex offo a nemôže mu priznať ochranu.

12. Rozhodcovská doložka, ktorá je absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov vyplývajúcich z úverovej zmluvy a pokiaľ tak rozhodcovský súd urobil, jeho rozhodnutie je paaktom bez právnej sily a záväznosti, ktoré nikdy nemohlo mať účinky právoplatného rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žalobca v rozhodcovskom konaní nepostupoval v zmysle § 40 zákona č. 244/2002 Z. z.

13. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nevychádzal z uvedenej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a vedený nesprávnym právnym názorom sa nezaoberal rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie skutkového stavu veci. Pre záver o tom, či nárok uplatnený žalobou je dôvodný je preto potrebné vo veci vykonať dokazovanie, ktoré v doterajšom konaní súdom prvej inštancie vykonané nebolo.

14. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, uplatnenie odvolacieho dôvodu žalobcom je dôvodné, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .