Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-51-2022.pdf
PDF · 109.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/51/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcov 1/ Ing. Bc. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občan Slovenskej republiky, bytom O., Z. 38, 2/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom I., B. XX, 3/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Q. pri O., K. XXX, 4/ Mgr. K. O., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom E. republika, X., V. XX, všetci zastúpení Mgr. Martinom Černákom, advokátom, so sídlom Bratislava, Zochova 5 proti žalovaným 1/ Mgr. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom V. - V. H. - K., V. ulica XXX/XX, 2/ I. S., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom P. nad B., V. XXXX/XX-XX a 3/ P. S., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom P. nad B., V. XXXX/XX-XX, všetci zastúpení JUDr. Andreou Bučencovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Nám. Matice slovenskej 1772, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/54/2017-157 zo dňa 11. januára 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaní 1/, 2/ a 3/ m a j ú voči žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali určenia, že nehnuteľnosť v k. ú. S. Y., parcela registra "C" č. XXXX/X o výmere 52 m2, druh pozemku: záhrady, parcela registra "C" č. XXXX/X o výmere 47 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" č. XXXX/X o výmere 43 m2, druh pozemku: záhrady (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), patria do dedičstva po zomrelej S. F., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom v Q. pri O.. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ zároveň priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/. 3/ a 4/ v rozsahu 100 %.
2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali uvedeného určenia s odôvodnením, že zomretá S. F. bola pôvodnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností ako to vyplýva z pozemkovoknižného zápisu vl. č. XXX v pozemkovej knihe. Predmetné nehnuteľnosti, ako súčasť iných nehnuteľností, boli zahrnuté do dedičstva po poručiteľovi X. Z., zomrelom dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom S. Y. /dedičské konanie Štátneho notárstva v Považskej Bystrici sp. zn. 4D/1258/86/ na základe čestného prehlásenia zo dňa 29.5.1986, v ktorom mala S. F. údajne vyhlásiť, že tieto nehnuteľnosti v roku 1946 previedla formou kúpy na X. Z. staršieho a táto kúpa nebola zaevidovaná v pozemkovej knihe. Tieto nehnuteľnosti potom v tomto dedičskom konaní nadobudol do výlučného vlastníctva dedič X. Z., nar. XX.X.XXXX bytom G. č. XX. V súčasnosti sú ako vlastníci predmetných nehnuteľností evidovaný v katastri nehnuteľností žalovaní 1/, 2/ a 3/. S. F. zomrela dňa XX.X.XXXX. Zmluvou o postúpení práv a povinností Q. W., jedna z dedičiek S. F., postúpila na
žalobcu všetky pohľadávky a nároky vyplývajúce z jej dedičského práva k nehnuteľnostiam vzniknutým v dôsledku smrti poručiteľky S. F.. Žalobcovia poukázali na to, že k dispozícii nie je žiadny relevantný doklad preukazujúci, že by v období od roku 1944 do roku 1986 došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z S. F. v prospech X. Z. staršieho, prípadne v prospech inej osoby, a to v súlade s vtedy platným právnym poriadkom. Prehlásenie zo dňa 29.5.1986, v ktorom mala S. F. údajne vyhlásiť, že tieto nehnuteľnosti v roku 1946 previedla formou kúpy na X. Z. staršieho a táto kúpa nebola zaevidovaná v pozemkovej knihe nie je pravdivé. Podpis S. F. na spornom vyhlásení nezodpovedá spôsobu, akým sa zvykla obvykle podpisovať. Ani deti pani F. nedisponujú informáciou o tom, že by ich matka počas života previedla nehnuteľnosti na tretiu osobu, a keďže vzťahy medzi nimi boli veľmi dobré, je nepochybné, že by sa im o takejto skutočnosti zdôverila. V čase od roku 1855 do 1950 platilo na území Slovenska uhorské obyčajové právo a pozemková kniha bola verejnou evidenciou nehnuteľností, ich vlastníkov a práv s nimi spojených, pričom rovnako ako teraz platil intabulačný princíp, t.j. práva vznikali, zanikali a menili sa až zápisom a to vkladom (výmazom) do pozemkovej knihy. Aj za predpokladu, že by Prehlásenie zo dňa 29.5.1986 bolo autentické, je nepochybné, že k platnému prevodu vlastníckeho práva nedošlo, nakoľko nie len že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy so všetkými zákonnými náležitosťami, ale nedošlo ani k zápisu takejto skutočnosti do pozemkovej knihy, čo scudzenie nehnuteľnosti pani F. v prospech inej osoby vylučuje. Z uvedeného preto vyplýva, že X. Z. starší sa nikdy nestal legitímnym vlastníkom nehnuteľností tak, ako sa nimi nestali ani X. Z. mladší a ani následní nadobúdatelia, na ktorých X. Z. mladší časť pozemkov previedol. Vzhľadom na to, že S. F. počas života nepreviedla nehnuteľnosti na inú osobu, žalobcovia zastávajú názor, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sa v súlade s § 460 Občianskeho zákonníka okamihom jej smrti (ku dňu XX.X.XXXX) stali zákonní dedičia, a to jej deti X. F., Q. W., S. B. a X. F. (§ 460 Občianskeho zákonníka), a to každý v podiele 1/4. Naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelej, spočíva v tom, že v katastri nehnuteľností sú v súčasnosti ako vlastníci dotknutých nehnuteľností evidovaní žalovaní, ktorí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli od nevlastníka, t.j. v rozpore s právnym poriadkom. Žalovaní nie sú legitímni vlastníci nehnuteľností, hoci sú ako vlastníci evidovaní v katastri nehnuteľností, a tento stav nezodpovedá skutočnému stavu. Bez požadovaného určenia nie je možné odstrániť právnu neistotu v tom, kto je v súčasnosti reálnym vlastníkom dotknutých nehnuteľností.
3. Žalovaný 1/ (pôvodne X. Z., nar. XX.XX.XXXX) poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe dedičstva po jeho otcovi a to na základe právoplatného rozhodnutia príslušného štátneho orgánu a toto jeho vlastníctvo nebolo doteraz nikdy nikým spochybňované. Namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý nie je dedičom po poručiteľke, svoje postavenie (aktívnu legitimáciu) odvádza od zmluvy o postúpení práv a povinností uzavretej medi ním a jedným z dedičov, Q. W., ktorou údajne na žalobcu postúpila pohľadávky a nároky vyplývajúce z jej dedičského práva. Podľa jeho názoru zmluvou a postúpení práv a povinností nemožno postúpiť len nárok na podanie žaloby o určenie, či nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke. Žalobca musí byť účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, pričom zmluvou o postúpení práv a povinností nemožno postúpiť dedičské práv. Taktiež poznamenal, že za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní, nebol majetok známy a nebol prejednaný, sú až do vyporiadania považovaní všetci dedičia za vlastníkov, z právnych úkonov sú povinní a oprávnení všetci spoločne a nerozdielne a v procesnom konaní majú postavenie nerozlučného spoločenstva, čo znamená, že uvedenú žalobu mali podať všetci dedičia po poručiteľke (t.j. X. F., Q. W., S. B. a X. F.), resp. všetci musia byť účastníkmi príslušného konania spoločne a nerozdielne a nie len jeden z nich, resp. právny nástupca jedného z nich. Žalovaní 2/ a 3/ rovnako navrhli, aby súd žalobu zamietol. Opísali ako sa stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti s tým, že parcelu kupovali v dobrej viere s tým, že z právneho hľadiska ako i iných skutočností je všetko v poriadku. Do uvedenej parcely následne vložili nemalé finančné prostriedky - pozemok je ohradený, zabudovaná posuvná brána, postavená dreváreň s pracovným a odkladacím priestorom na náradie a podobne, koterec, výbeh pre psa, parkovacie miesto pre vozidlo.
4. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že podľa výpisu z listu vlastníctva č.XXX k.ú. S. Y. sú na uvedenom LV zapísané nehnuteľnosti: a to parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu a to (okrem iných) parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 38 m2 vo vlastníctve žalovanej 1/ v podiele 1/1. Podľa výpisu z listu vlastníctva č.XXX k.ú. S. Y. sú na uvedenom LV zapísané nehnuteľnosti a to parcely registra "E". evidované na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 15m2 pričom ako vlastníci sú evidovaní žalovaní 2/,3/ v podiele 1/1. V pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. S. Y. je zapísaný
(urbárny majetok) pozemok parc.č. XXXX/X záhrada v miestnej trati 52m2, č.XXXX/X dom čp.142 a dvor v miestnej trati 47m2, č.XXXX/X záhrada v miestnej trati 43m2 na S. F. rod. W. čp.142 podľa skutočnej držba a rozdelenia (12.mája 1944 číslo 687 a 692). Dedičstvo po S. F., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom bolo prejednané súdnym komisárom JUDr. Miloslavom Kováčom, notárom so sídlom v Bratislave pod sp. zn. 2D/347/94, Dnot/74/94, ktorá vydal osvedčenie o dedičstve právoplatné 30.12.1994, pričom ako dedička zo zákona v 1. skupine prichádzali do úvahy deti poručiteľky X. F., Q. W., S. B. a X. F. v rovnakých ?-inových čiastkach. Nehnuteľnosť v k.ú. S. Y., vl.č. XXX, p.č. XXXX/X záhrada 52 m2, v KN neidentické pod B1 v celosti nadobudli do vlastníctva deti poručiteľky, X. F., Q. W., S. B. a X. F., a to každý v podiele 1/4.Dedičstvo po X. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bolo prejednané notárskym kandidátom Mgr. Luciou Minaričovou poverenou súdnym komisárom JUDr. Martinom Vlhom, PhD. notárom so sídlom Stará Vajnorská 8, Bratislava pod sp. zn. 30D/2102/2017, D not 15/2018, ktorá vydala osvedčenie o dedičstve právoplatné 15.11.2018, pričom ako dedičia zo zákona v 1. skupine prichádzali do úvahy Q. F., nar. XX.XX.XXXX, manželka poručiteľa, S. Y., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, Q. Z., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, dcéry poručiteľa v zákonnom podiele 1/3-ina. Dedičstvo po S. B., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bolo prejednané súdnym komisárom JUDr. Tatianou Šurkovou, notárkou so sídlom v Bratislave, Miletičova I, pod sp. zn. 31D/153/04, D not 36/04, ktorá vydala osvedčenie o dedičstve právoplatné 27.04.2005, pričom ako dedičia zo zákona v 1. skupine prichádzali do úvahy deti poručiteľky: V. B., nar. XX.XX.XXXX, X. B., nar. XX.XX.XXXX, V. B., nar.XX.XX.XXXX, Q. B., nar. XX.XX.XXXX, K. O., rod. B., nar. XX.XX.XXXX. Z vyjadrenia žalobcu 1/ vyplynulo, že X. F. zomrel dňa XX.XX.XXXX a po svojej smrti zanechal sestru Q. W., nar. XX.XX.XXXX.
5. Uvedené skutočnosti potom súd posúdil podľa § 137, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej "CSP") a podľa § 460 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobe nebolo možné vyhovieť. Z návrhu žalobcov je zrejmé, že sa podľa § 137 CSP domáhajú určenia, že parcely registra "C" ( správne "E") č. XXXX/X, č. XXXX/X č. XXXX/X v k.ú. S. Y. patria do dedičstva po zomrelej S. F.. Súd v konaní o takomto návrhu posudzuje, či poručiteľka bola v čase smrti vlastníkom veci. Ak je tu viac dedičov a dedičstvo ohľadne spornej veci nebolo vyporiadané, nemôžu sa dedičia domáhať určenia, že sú spoluvlastníkmi veci, ale musia podať návrh o určenie, že vec patrí do dedičstva. V prípade úspechu návrhu, je tento majetok zahrnutý do dedičstva po poručiteľovi a prejednaný v dedičskom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane judikoval /napr. uznesenia sp. zn. 3Cdo 222/2010 zo dňa 14.3.2011, sp. zn. 2Cdo 45/2008 zo dňa 31.3.2009/, že v konaní o určenie do dedičstva musia byť jeho účastníkmi všetci do úvahy prichádzajúci dedičia poručiteľa, pretože majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p.( od 01.07.2016 § 77 ods.1 CSP) a pokiaľ táto podmienka splnená nie je, nie je možné návrhu pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov vyhovieť. V konaní bolo z rozhodnutí o dedičstve preukázané, že poručiteľka S. F., zomr. v roku XXXX mala štyroch dedičov, a to dvoch synov X. a X. F. a dve dcéry Q. W. a S. B.. X. F., ktorý zomrel XX.XX.XXXX mal dve dcéry S. Y. a Q. Z. z ktorých ani jedna nie účastníčkou konania o návrhu na určenie, že nehnuteľnosti patrí do dedičstva po S. F.. S. B., ktorá zomrela v roku XXXX mala päť detí, a to žalobkyňu 4/ ale aj V., V., X. a Q. B., ktorí nie sú účastníkmi konania o návrhu na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke. Všetci žijúci dedičia, právni nástupcovia zomrelých dedičov majú teda v zmysle vyššie uvedených záverov s poukazom na judikatúru najvyššieho súdu v tomto konaní postavenie nerozlučných procesných spoločníkov podľa § 77 ods. 2 CSP. Zákonnú úpravu účastníctva v konaní nemožno obchádzať. Nakoľko sa konania o určenie veci do dedičstva po poručiteľke S. F. nezúčastnili ako žalobcovia alebo žalovaní všetci do úvahy prichádzajúci dedičia poručiteľky, resp. jej právni nástupcovia, súd musel návrh pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov zamietnuť. Súd preto ani nevykonal všetky navrhované dôkazy, keď vzhľadom na nesplnenie procesnej podmienky účastníctva by tieto dôkazy nemohli ovplyvniť rozhodnutie súdu.
6. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 a 2 CSP plným úspechom žalovaných v spore.
7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Poukázali na to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 11.1.2022 o 10.00 hod., na ktoré predvolal strany sporu a ich právnych zástupcov. Žalobca 1/ oznámil svojmu právnemu zástupcovi, že sa pojednávania zúčastní. Tento mal naplánovanú cestu na pojednávanie vlakom R 603 TATRAN, ktorý mal v deň pojednávania odchádzať z Bratislavy o 8.13 hod. s príchodom do Trenčína o 9.32 hod. Z dôvodu technických príčin bol však vlak reálne vypravený až o 9.43 hod. s tým, že mal meškanie 90 minút. Krátko pred pojednávaním žalobca 1/ telefonicky kontaktoval svojho právneho zástupcu a informoval ho, že jeho vlak stále nebol
vypravený. Na predmetné pojednávanie sa dostavili žalovaní s ich právnou zástupkyňou a právny zástupca žalobcov, ktorý oznámil súdu, že vlak žalobcu 1/ má meškanie 90 minút, ospravedlnil jeho meškanie a zároveň oznámil súdu, že tento sa chce pojednávania zúčastniť. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd len stroho konštatoval, že ospravedlnenie meškania žalobcu 1/ berie na vedomie a dodal, že je povinnosťou účastníka konania uskutočniť prepravu na pojednávanie takým spôsobom, aby sa dostavil na pojednávanie včas s tým, že sa dá predpokladať, že keď žalobca 1/ mešká, na pojednávanie sa napokon zrejme dostaví. Následne súd pojednávanie otvoril, konal v neprítomnosti žalobcu 1/, vykonal dokazovanie, zamietol návrhy žalobcov na vykonanie dokazovania, oboznámil obsah spisu, dokazovanie vyhlásil za ukončené a vyhlásil rozsudok. Uvedeným procesným postupom súd prvej inštancie podľa žalobcov porušil čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda porušil právo žalobcov na spravodlivý súdny proces. Žalobca 1/ bol vo veci od začiatku konania mimoriadne aktívny, predkladal súdu návrhy a podania a mal v záujme osobne sa zúčastniť nariadeného pojednávania, predniesť na ňom svoje vyjadrenie, vypočuť si stanovisko protistrany a vyjadrenia žalovaných, oboznámiť sa s predbežným právnym posúdením sporu súdom, a zúčastniť sa vykonaného dokazovania. Možnosť včasného a riadneho dostavenia sa na pojednávanie bola pritom žalobcovi 1/ preukázateľne a nespochybniteľne zmarená z objektívnych príčin, keďže jeho vlak nebol v určený včas vypravený a meškal 90 minút, pričom túto skutočnosť nemohol predvídať. Tento dôvod neúčasti žalobcu 1/ na pojednávaní možno bez akýchkoľvek pochybnosti označiť za dôležitý a ospravedlniteľný. Z tohto dôvodu navrhli žalobcovia, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.
8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní. Poukázali na to, že súd prvej inštancie správne skúmal, či boli vo veci splnené zákonné procesné podmienky konania, vrátane úplného okruhu účastníkov. Spor, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi sa prejedná na základe návrhu dedičov poručiteľa, resp. ich právnych nástupcov. Žalobca 1/ takouto osobou nie je a preto žalovaní zotrvávajú na svojej námietke o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Jeho výsluch v spore by tak nemal žiadnu výpovednú hodnotu a význam pre toto konanie. Pre nesplnenie zákonných procesných podmienok konania nebol v konaní vypočutý žiadny z účastníkov, nielen žalobca 1/. žalovaní tiež poukázali na to, že žalobca 1/, tak ako aj ostatní žalobcovia, bol v spore kvalifikovane zastúpený. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.
9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
10. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcov dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcov dodáva nasledovné:
11. Z obsahu odvolania žalobcov proti rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že ich jedinou odvolacou námietkou je skutočnosť, že súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalobcu 1/, ktorý na pojednávanie meškal z objektívnych a ospravedlniteľných dôvodov /meškanie vlaku/, ospravedlnil sa a žiadal, aby sa mohol pojednávania zúčastniť.
12. V zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP je odvolacím dôvodom len taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa znemožnilo strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Takýto nedostatok v procesnom postupe súdu je potom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
13. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
14. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov ohľadne práva žalobcu 1/ ako procesnej strany na prejednanie veci verejne a v jeho prítomnosti odvolací súd uvádza, že Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka na súdnom konaní sa zabezpečuje tak, že súdu ukladá povinnosť nariadiť na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je účastník (strana) v konaní zastúpený zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; účastník (strana) sa na pojednávanie predvolá len v takom prípade, ak je nevyhnutné vykonať jeho výsluch. Je potom na účastníkovi či svoje právo využije, alebo nie. Právo zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti strany.
15. Ďalej odvolací súd uvádza, že strana sporu sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 89 ods. 1 CSP). Ako zástupcu si môže vždy zvoliť advokáta. Zástupca, ktorému bolo udelené plnomocenstvo pre celé konanie, je oprávnený na všetky úkony ako strana sporu. (§ 92 ods. 2 CSP). To znamená, že ak bolo advokátovi udelené plnomocenstvo na celé konanie (tzv. procesné splnomocnenie), bol oprávnený uskutočňovať v mene zastúpeného všetky úkony, na ktoré bola oprávnená samotná zastúpená sporová strana.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 1/ /rovnako ako aj ostatní žalobcovia/ je v konaní zastúpený advokátom JUDr. Martinom Černákom na základe plnomocenstva zo dňa 04.10.2017 (č.l. 12 spisu), ktorým bol menovaný advokát splnomocnený žalobcom 1/ okrem iného aj na všetky úkony spojené s jeho zastupovaním v predmetnom súdnom konaní. V prejednávanej veci na pojednávanie pred súdom prvej inštancie konané 11.01.2022 boli zo strany súdu prvej inštancie predvolaní právny zástupca žalobcov, právna zástupkyňa žalovaných 2/ a 3/ a žalovaná 1/, ktorá do doby predvolania nepredložila súdu plnú moc na svoje zastupovanie právnou zástupkyňou. Predvolanie na pojednávanie právnym zástupcom žalobcov bolo riadne a včas prevzaté. Na pojednávaní konanom dňa 11.01.2022 sa za stranu žalobcov zúčastnil len právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil neprítomnosť žalobcov 2/, 3/ a 4/, ktorí podľa neho súhlasili s pojednávaním súdu v ich neprítomnosti a ospravedlnil aj neúčasť žalobcu 1/ s tým, že tento je vo vlaku, ktorý má 90 minút meškanie. Z obsahu zápisnice, ani zo zvukového záznamu pojednávania, nie je zrejmé, že by právny zástupca žalobcov žiadal pojednávanie z dôvodu meškania žalobcu 1/ odročiť. Z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie o tomto pojednávaní ďalej vyplýva, že právny zástupca žalobcov predniesol žalobu, bol prítomný oznámeniu konajúceho súdu o určení sporných a nesporných skutočností a o tom, ktoré dôkazy súd vykoná, ktoré nie a ako predbežne vec posúdil, bol prítomný vykonávaniu dôkazov, ku ktorým mal možnosť sa vyjadriť a mal priestor aj na záverečný návrh vo veci. Právny zástupca žalobcov zotrval na pojednávaní počas celého jeho priebehu a bol tak nakoniec prítomný aj pri vyhlásení uznesenia súdu prvej inštancie o tom, že ďalšie navrhované dôkazy /okrem už vykonaných/, vrátane výsluchu strán sporu, súd prvej inštancie nevykoná ako aj vyhlásení samotného rozsudku súdu prvej inštancie.
17. Podľa odvolacieho súdu mal právny zástupca žalobcov možnosť uplatniť procesné práva žalobcov, predovšetkým navrhnúť a označiť dôkazy, predložiť dôkazy, vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, zo zápisnice o pojednávaní však nevyplýva, že by mal ďalšie návrhy na doplnenie. Z opísaného priebehu pojednávania vyplýva, že žalobca 1/ nebol procesným postupom súdu prvej inštancie vylúčený z realizácie procesných práv priznaných mu Civilným sporovým poriadkom za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V konaní ako aj na samotnom pojednávaní, na ktorom došlo k prejednaniu a rozhodnutiu veci bol zastúpený kvalifikovaným zástupcom, advokátom, ktorý mohol realizovať všetky procesné práva strany sporu za žalobcov. Z dôvodu meškania vlaku ani nepožiadal cestou svojho právneho zástupcu o odročenie pojednávania. Ďalej z opísaného procesného postupu súdu prvej inštancie vo veci vyplýva, že súd prvej inštancie nenariadil vo veci výsluch žalobcu 1/ ako strany sporu, tohto preto ani na pojednávanie osobitne nepredvolával a návrh na vykonanie jeho výsluchu /ako aj výsluchu ostatných účastníkov/ uznesením zamietol. Z obsahu napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie potom vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby žalobcov bola skutočnosť, že konanie o ich žalobe na určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke S. F. sa nezúčastnili všetci dedičia menovanej poručiteľky, resp. ich právny nástupcovia, čo je v takýchto konania nevyhnutným procesným predpokladom pre úspech v konaní.
18. Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci žalobcovia neboli postupom súdu prvej inštancie vylúčení z realizácie procesných práv priznaných im v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Počas celého konania, vrátane samotného pojednávania pred súdom prvej inštancie, na ktorom došlo k prejednaniu a rozhodnutiu veci, boli zastúpení kvalifikovaným zástupcom, advokátom, ktorý mohol uplatňovať všetky žalobcom priznané procesné práva. Osobná prítomnosť žalobcu 1/ potom nebol vyžadovaná ani potrebou jeho výsluchu v konaní, keď takýto návrh na vykonanie dôkazu súd prvej inštancie svojím uznesením zamietol. V danom prípade tak boli splnené všetky procesné predpoklady, za ktorých mohol súd prvej inštancie vec verejne prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalobcu 1/. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žiadnemu zo žalobcov nebolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
19. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalovaní 1/, 2/ a 3/ celkom úspešní a preto im odvolací súd priznal voči žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).