Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16Co-782-2015.pdf
PDF · 107.34 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/782/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., registračné číslo: 56007043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 911 01 Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: E. G., narodený XX. XX. XXXX, bytom L. L., J. XXXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 508,73 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/166/2015-57 zo dňa 10. júna 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (označenú ako „návrh“), ktorou sa žalobca (v rozsudku okresného súdu označeného ako „navrhovateľ“) domáhal voči žalovanému (v rozsudku označenej ako „odporca“), zaplatenia sumy 508,73 € s úrokom z omeškania ako plnenia z úverovej zmluvy uzatvorenej s jeho právnym predchodcom Home Credit Slovakia, a. s., číslo : 4202043066 dňa 14. 02. 2012. Pôvodný veriteľ Home Credit Slovakia postúpil pohľadávku žalobcovi dňa 26. 02. 2014 zmluvou o postúpení pohľadávky. Predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 800 €, ktorú sumu sa zaviazal uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 33,69 €. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou, preto bol vyzvaný listom dňa 22. 07. 2014 ku splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok. Úrok z omeškania požadoval vo výške 8,15 % ročne ku dňu omeškania 15. deň od odoslania výzvy, t. j. k 08. 08. 2014, ktorý kapitalizoval zo sumy 576,11 € od 08. 08. do 25. 09. 2014 na sumu 6,30 €, z čiastky 508,73 € za obdobie od 26. 09. do 10. 12. 2014 vo výške 8,63 € a ďalej požadoval úrok z omeškania z uvedenej sumy od 11. 12. 2014 až do zaplatenia. Úverová zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, jej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné podmienky, keď žalovaný mal uhradiť poskytnutú sumu v 48 splátkach s ročnou úrokovou sadzbou 34,95 %, RPMN od 45,9 % do 48,8 %, priemerná hodnota RPMN bola 45,23 %, termíny splatnosti splátok neboli uvedené a lehota splatnosti 48 mesiacov bola stanovená po poskytnutí úveru a do 15. dňa v poslednom mesiaci.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere zo dňa 14. 02. 2012 č. 4202043066, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 800 €. Zmluva bola dohodnutá ako zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.
3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 a § 53 OZ, ako aj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd podrobil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere kontrole prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle § 53 OZ a zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. - termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z obsahu zmluvy nemožno určiť termín splatnosti prvej splátky. Z údajov uvedených v zmluve, že: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci“, ani z hlavy 4. § 1 Úverových zmluvných podmienok (ÚP): „Úver je klientovi poskytnutý v okamihu prijatia finančnej čiastky v hotovosti v danej výške alebo tretím dňom odo dňa odoslania predmetnej čiastky z účtu spoločnosti na bankový účet určený klientom za týmto účelom v ÚZ.“ spotrebiteľ nemôže byť schopný určiť, kedy je prvá splátka splatná, lebo nemá vedomosť, kedy boli prostriedky zo strany dodávateľa odoslané na jeho účet. Potom nie je možné určiť ani splatnosť ďalších splátok, ktoré sú splatné vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.
4. Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že v zmluve absentuje aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže v zmluve je uvedená len „lehota splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Veriteľ bol povinný špecifikovať konečnú splatnosť konkrétnym dátumom, pretože spotrebiteľ už pri podpise zmluvy musí byť informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, a to na základe vstupných údajov, ktorými sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok. Navyše, v danom prípade podľa názoru okresného súdu nie je jednoznačne určený ani termín splatnosti prvej splátky.
5. Okresný súd mal za to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. - ročnú percentuálnu mieru nákladov. Úverová zmluva neobsahuje presne vyjadrenú výšku RPMN, ktorá je vyjadrená v zmluve rozsahom „od 45,9 % do 48,8 %“, s poznámkou, že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu oznámi spoločnosť po poskytnutí úveru. Takto uvedenú RPMN nemožno považovať za RPMN vyjadrenú v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.
6. Vzhľadom k tomu, že v zmluve absentovali náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z., táto skutočnosť mala za následok v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu okresný súd žalobu v časti požadovaných zmluvných úrokov a poplatkov zamietol. Žalovaný čerpal úver vo výške 800 €. Z výpisu čerpania splátok vyplýva, že uhradil 1.060,55 €, t. j. viac ako čerpal. Keďže súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, patrí žalobcovi len nárok na zaplatenie dlžnej istiny, ktorú ku dňu podania žaloby už žalovaný uhradil.
7. Keďže žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania za obdobie od 08. 08. 2014 súd zistil, že podľa výpisu z čerpania účtu bola poskytnutá žalovanému z titulu úveru suma 800 €, pričom k 18. 10. 2013 na úhradách uhradil 858,41 €, t. j. viac ako bolo poskytnuté. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, k uvedenému dátumu už bola uhradená aj poskytnutá suma. Do omeškania sa potom žalovaný nemohol dostať dátumom 08. 08. 2014, a teda nárok na zaplatenie úrokov z omeškania bol daný bezdôvodne.
8. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, okresný súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
9. Žalobca v zákonnej 15 dňovej lehote podanom odvolaní (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.) žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie (označeného v odvolaní ako „súd prvého stupňa“) na ďalšie konanie, alebo zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Žalobca odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O. s. p., podľa § 205 ods. 2 písm. ...) O. s. p. v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h) a f) O. s. p.. Namietal, teda, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a strane sporu (v odvolaní uvedenom ako „účastník konania“) sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Žalobca závery súdu prvej inštancie ohľadom absencie obligatórnych náležitostí v § 9 ods. 2 v súvislosti s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. považoval za neuralgické body celého konania, absolútne sa s nimi nestotožňuje a pokladá ich, okrem iného, za nesprávne právne posúdenie veci. Namietal závery okresného súdu, že predmetná úverová zmluva neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov. Táto bola označená: „47. RPMN od 45,9 do 48,8 %*“, pričom pod * je uvedené, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu Spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Postup stanovenia RPMN za situácie, keď nie je v čase uzatvorenia úverovej zmluvy z objektívnych dôvodov žalobca schopný klientovi poskytnúť presnú výšku RPMN je úplne v súlade s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale aj s ust. § 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Postup, kedy sa uvádza pri hotovostnej pôžičke hodnota RPMN vo forme rozpätia, teda v tvare „od - do“ podporuje aj vyjadrenie Ministerstva financií ČR, ktoré sa vyjadrilo v tom zmysle, že : „Pokiaľ nie je dátum čerpania úveru vopred jasný, a nie je v zmluve stanovený (alebo je stanovený variantne), Zákon o spotrebiteľskom úvere nešpecifikuje dodatočné podmienky výpočtu RPMN. V zmluve o úvere je v takom prípade uviesť, napr. RPMN od - do. Vždy je pritom dôležité aby uvádzaný údaj bol pravdivý, a to aj v prípade, že RPMN nie je vopred možné presne určiť“. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odvodil od formalistického znenia strohých zákonných noriem a odchýlku 2,9% pri uvedení RPMN kruciálne postihuje aplikáciu fikcie o bezodplatnosti.
11. Ďalej žalobca zastáva právny názor, že tvrdenie súdu prvého stupňa, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pochybil pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných pre prípad, a to konkrétne ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. h), v zmysle ktorého zmluva o úvere má zrozumiteľne a stručne uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Žalobca uviedol do predmetnej zmluvy v súlade s čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa nasledovným spôsobom: „44. mesačná splátka 35,83 €/45. počet splátok 48. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky (ďalej iba „splátka“), ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak (HL 5 § 1), 49. termíny splatnosti splátok ** tento bod odkazuje na text, ktorý je pod ním v ÚZ uvedený, a to : Prvá splátka je splatná mesiac od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť týchto splátok v posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej splátky a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“. Takýto spôsob uvedenia podstatných obsahových náležitostí zmluvy považuje žalobca za v súlade so znením smernice 2008/48/ES čl. 10 ods. 2 písm. h).
12. Ďalej žalobca namietal, že závery okresného súdu, že zmluva neobsahuje obsahové náležitosti vyžadované zákonom, lebo lexikálnym a logickým výkladom právnej normy je možné dospieť k záveru, že preto, aby súd mohol považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za „bezodplatnú“, musia byť v rovine hmotného práva kumulatívne splnené podmienky dané spojkou „a“ : zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. ...“. Písomná forma právneho úkonu nikdy nebola spochybnená ako jedna z nevyhnutných podmienok takejto zákonnej sankcie „bezodplatnosti“.
13. Ďalej žalobca namietal, že rozsudok okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., čím sa mu odňala možnosť konať pred súdom.
14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP na pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 á contratio CSP a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 1 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uvádza, že právne účinky žalobcom podaného odvolania v súdenej veci nastali podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, teda, podľa predpisov platných a účinných do 30. 06. 2016, a to vzhľadom k tej skutočnosti, že odvolanie bolo podané za účinnosti uvedeného právneho predpisu.
18. Vzhľadom k námietke žalobcu v odvolaní, že odvolanie neobsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odvolací súd uvádza, že sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Iuris Torija c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303- B, Georgiadis c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 02. 1998). Rozsudok okresného súdu dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany v súdenej veci.
19. Podľa ust. § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 20. Odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP a súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdom musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP, je nepreskúmateľný.
21. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, z akého skutkového stavu okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, aké dôkazy okresný súd vykonal, i ako vec právne posúdil a k akým právnym záverom dospel. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnym závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, tieto okresný súd náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Jeho rozhodnutie je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís súd prvej inštancie dospel, sú pre právnickú a laickú verejnosť
prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené súdom prvej inštancie.
22. Z odvolania vyplýva, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi okresného súdu, že v úverovej zmluve absentujú obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorou je ročná percentuálna miera nákladov, resp. ročnú priemernú mieru nákladov uvedenú v rozpätí od 45,9 % do 48,8% považuje žalobca za súladnú so zákonom. K tomu odvolací súd uvádza : Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala, okrem iného, ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov ku dňu uzavretia zmluvy; záverom sa majú uviesť všetky predpoklady pre jej výpočet. Samotný žalobca v odvolaní poukázal na to, že RPMN bola v súdenej veci v zmluve o spotrebiteľskom úvere určená rozsahom od 45,9 do 48,8 %, pričom presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Ročná percentuálna miera nákladov je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10, Pohotovosť proti Korčkovskej, ale aj rozsudok C 42/15 Home credit Slovakia proti Kláre Bíroovej). Absencia tejto náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom takúto sankciu treba považovať za primeranú v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15.
V tomto smere nemožno ako odôvodnenie absencie RPMN akceptovať poznámku v úverovej zmluve, že výška RPMN je závislá na dni poskytnutia úveru. Takáto poznámka totiž ignoruje súvislosť § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. s ďalšími ustanoveniami uvedeného zákona. Už zo samotného § 9 ods. 2 písm. j) totiž vyplýva, že RPMN sa má uviesť na základe údajov platných ku dňu uzavretia zmluvy. Ďalej časť II prílohy č. 2 cit. zákona obsahuje viacero predpokladov, za ktorých sa má RPMN vyčísliť aj pri úveroch, pri ktorých presný dátum jeho poskytnutia nie je uvedený. Napr. podľa písm. a) tejto časti, ak zmluva umožňuje čerpať úver ľubovoľne, považuje sa za vyčerpaný v plnej výške okamihom uzavretia zmluvy. Podobne písm. c) tejto časti upravuje spôsob výpočtu RPMN pre prípad ľubovoľného čerpania s obmedzeniami. Z uvedených ustanovení tak vyplýva, že zákonodarca si bol vedomý ťažkostí, ktoré vznikajú pri vyčíslení RPMN pri úveroch čerpaných vo vopred neurčený deň. Napriek tomu však požiadavku na jej uvedenie v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. ustanovil, a práve preto v uvedených ustanoveniach prílohy upravil postupy na prekonanie týchto ťažkostí. Preto poznámka v zmluve o nemožnosti určenia presnej RPMN je nesprávna.
23. Rovnako Zákon o spotrebiteľských úveroch pod následkom, že poskytnutý úver sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, vyžaduje ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ust. § 9 ods. 2 písm. f) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z rozsudku Súdneho dvore Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a. s., proti Kláre Bíróovej vo veci C-42/15 vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať, okrem iného, v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Čl. 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (viď bod 50 a bod 52 rozsudku C-42/15). Z údajov v predmetnej úverovej zmluve č. 4202043066 zo dňa 14. 02. 2012, a to z bodu 45 (,,počet splátok 48“) a z bodu 53 ,,lehota splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“ nie je možné presne zistiť, kedy bol úver poskytnutý. Odvolací súd podotýka, že bežný spotrebiteľ, ako je aj v súdenej veci žalovaný, nemá právnické vzdelanie, aby mohol zodpovedne a presne zistiť, ktorým dňom bol úver od právneho predchodcu žalovaného poskytnutý, či od dátumu uzavretia zmluvy, t. j. dňom 14. 02. 2012, či odo dňa príkazu zo strany dodávateľa k uskutočneniu bankového prevodu klientovi, alebo až pripísaním požičanej sumy na účet klienta. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ je v zmluve uvedený len počet splátok s lehotou splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru, nie je možné z týchto údajov zistiť konečnú splatnosť úveru bez ťažkostí a s istotou.
24. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal v rozsudku na to, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a že z obsahu zmluvy nemožno určiť termín splatnosti prvej splátky, odvolací súd znovu poukazuje na rozsudok C-42/15, v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať uvedenie dátumu splatnosti všetkých splátok
úveru, pokiaľ je údaj o výške, počte a frekvencii splátok v zmluve uvedený tak, že umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy jednotlivých splátok, pričom zároveň nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na úroky (viď bod 52 uvedeného rozsudku). Cieľom ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorom je splatná každá splátka úveru (bod 48 rozsudku), a teda, kedy je splatná aj prvá splátka poskytnutého úveru. V dôsledku toho je tento cieľ splnený, ak podmienky tejto zmluvy (rozumej spotrebiteľskej zmluvy o úvere) umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 49 rozsudku C-42/15). Keďže v súdenej veci nie je možné určiť termín splatnosti prvej splátky, vyššie uvedená podmienka v súdenej veci nie je splnená, nakoľko nie je možné s istotou dátumy splátok identifikovať.
25. Keďže v predmetnej veci sa spotrebiteľská zmluva - zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezodplatnú a bez úrokov (viď § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a pokiaľ žalovaný zaplatil žalobcovi viac než mal, okresný súd správne žalobu zamietol.
26. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a kumulatívne v prípade, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., odvolací súd uvádza, že dôsledky porušenia povinností dodávateľa v prípade spotrebiteľskej zmluvy sú zakotvené v § 11, pričom podľa ods. 1 písm. a) a b) uvedeného ustanovenia poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Nie je podmienkou považovania spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov kumulatívne splnenie podmienok uvedených v § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu (§ 11 ods. 1 písm. a/), a aj keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) /§11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj z dôvodov uvedených v ďalších ustanoveniach § 11 ods. 1 pod písm. c) až g). Z uvedeného dôvodu nebolo možné prihliadnuť ani na túto námietku žalobcu.
27. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, hoci bol v konaní úspešný, správne okresný súd o náhrade trov rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
28. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a žalobca úspech v konaní nemal, preto odvolací súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva majetkové právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.