Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-103-2013.pdf
PDF · 117.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: 1/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXX a 2/ L. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E., X. XXX, obaja právne zast. JUDr. Jánom Burocim, advokátom AK so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice spisovej značky 3C/388/2012, zo dňa 19.1.2012.
II. Konanie o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, spisovej značky 3C/388/2012, zo dňa 19.1.2012 zastavuje.
III. Žalobcovia 1,2 majú nárok na plnú náhradu trov konania.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50- Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.7.2013 sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/388/2012 a 3C/389/2012 zo dňa 19.1.2012. V návrhu uviedli, že žalovaný sa v rozhodcovskom konaní domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalobcov k zaplateniu dlhu a trov konania a rozhodcovský súd žalobám v celom rozsahu vyhovel. V oboch návrhoch na začatie rozhodcovského konania žalovaný uviedol, že účastníci tohto konania uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku, ktorá bola dohodnutá samostatne, pričom tieto opatrenia mali byť dojednané samostatným podpisom a žalobcovia mohol podpísanie rozhodcovskej doložky odmietnuť. Poukázal na to, že žalobcovia uzavreli so žalovaným poistné zmluvy, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými, pričom rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných poistných podmienok žalovaného v jej XV. časti "Rozhodcovské konanie". Tu bolo dohodnuté, že poisťovňa i poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej doložke uvedenej v XV. časti poistných podmienok. Tá istá rozhodcovská doložka už bola v iných spotrebiteľských veciach posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Poukázali na to, že nemali možnosť vyjadriť sa v konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd rozhodoval len na základe listinných dôkazov a nepodložených tvrdení žalovaného. Ďalej v návrhu poukázali na judikatúru NS SR, v zmysle ktorej dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné a
tiež na smernicu 93/13/EHS. Uviedli, že rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná a preto nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Zároveň žiadali o odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
2. V priebehu konania podaním zo dňa 26.4.2016 žalobca v 1. rade vzal svoju žalobu späť a žiadal konanie o jeho nároku zastaviť. Uznesením 11C/103/2013-203 zo dňa 23.5.2016 tunajší súd konanie zastavil a žalobcovi v 1. rade a žalovanému trovy konania navzájom nepriznal. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2016, pričom výrok o trovách konania bol uznesením Krajského súdu v Košiciach 11Co/344/2016 -216 zo dňa 23.9.2016 zrušený a teda o nároku na trovy konania žalobcu H. E. súd rozhodoval opätovne.
3. Právny zástupca žalovaného na vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd bola zmluvnými stranami individuálne dojednaná. Napriek tomu mal žalobca resp. pôvodne obaja žalobcovia aj následne možnosť po jej uzavretí od tejto rozhodcovskej doložky odstúpiť. Žalobca mal teda dve možnosti a to neuzavrieť rozhodcovskú doložku bez toho, aby bol tým ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu medzi účastníkmi a mal možnosť odstúpiť od tejto rozhodcovskej doložky a to taktiež bez ovplyvnenia zvyšku poistného vzťahu. Uviedol, že žalobca neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o diskriminácii v rozhodcovskom konaní. Žalobca neuzatváral zmluvu v tiesni, mal možnosť oboznámiť sa so zmluvou a podmienkami zmluvy. Zmluvu uzatváral s odbornou osobou, ktorá mu mohla podať všetky potrebné vysvetlenia. On sám prejavil svoju vôľu uzavrieť poistnú zmluvu a ako aj rozhodcovskú doložku, pričom túto svoju vôľu nespochybňoval ani následne a to až do doby doručenia rozhodcovského rozsudku. Nesúhlasil s povolením odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pretože ten je možno povoliť iba vtedy ak by išlo o výnimočnú situáciu a v tomto prípade neexistujú skutkové okolností, ktoré by bolo možné za takéto považovať, resp. nie sú riadne odôvodnené.
4. Podaním zo dňa 17.9.2013 zároveň podal návrh na prerušenie konania z toho dôvodu, že pred ústavným súdom sa v konaní sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 rieši otázka, ktorá môže mať význam pre súdne rozhodnutie a to konanie o sťažnosti žalovaného, ktorou tento namieta porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu postupom a uznesením NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu a žiadal aby súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane žalobcu.
5. Uznesením 11C/103/2013-65 zo dňa 7.10.2013 súd vedľajšieho účastníka na strane žalobcov do konania pripustil a zároveň rozhodol o tom, že návrh na prerušenie konania zamieta, pričom Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením 3Co/558/2013-79 zo dňa 30.7.2014 predmetné uznesenie súdu 1. stupňa potvrdil.
6. Podaním zo dňa 16.9.2015 žalovaný poukázal na zmenu právnej úpravy vykonanej zákonom č. 335/2014 Z.z účinným od 1.1.2015 v dôsledku ktorej, predmetné rozhodcovské rozsudky prestali účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, keďže žalovaný exekučné konanie voči žalobcom neinicioval. V predmetnej veci teda odpadol dôvod pre rozhodnutie súdu.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka E. F., oboznámením sa s rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C/388/2012, zo dňa 19.1.2012, doručenkou, poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.8.2007, oznámením o zániku poistenia zo dňa 13.3.2008 i s ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobkyňa L. S. uviedla, si presne nepamätá kedy uzatvárala poistnú zmluvu so žalovaným, ale bolo to u nej doma. Oslovil ju brat, ktorý bol sprostredkovateľom žalovaného spolu s dvoma spolupracovníčkami p. F. a J. za účelom uzavretia zmluvy. Išlo o životnú poistku so sporením, asi na 7-10 rokov. Ona sa domnievala, že rovnako ako pri iných poisťovniach, keď nebude na to mať, nebude musieť platiť. Nepamätala si, že by podpisovala nejakú rozhodcovskú doložku, nič jej vysvetlené nebolo. Volala jej súdna exekútorka, že nároky z poistnej zmluvy musí uhradiť a budú navýšené ďalšie úroky, lebo je v omeškaní. Sprostredkovateľ je neoboznámil s tým, že vec sa v prípade sporu nebude prejednávať na všeobecnom súde. Nepamätala si, že by podpisovala niečo o riešení sporu súdom.
9. Svedok E. F. uviedol, pre žalovaného pracoval ako sprostredkovateľ a to od roku 2002 asi rok až dva a následne zase od roku 2006 tiež rovnaké obdobie. Oslovil žalobkyňu v 2. rade, ktorá je jeho sestrou, vysvetlil jej o akú poistku sa jedná, pretože vedel, že táto životnú poistku uzavretú nemá. Za sestrou prišli traja, on a dve kolegyne. Všetko čo vedel sestre vysvetlil, čo nevedel vysvetlili jej jeho kolegyne. On sestre nevysvetlil obsah rozhodcovskej doložky, pretože ani on o nej v podstate nič nevedel. Dal jej ju len podpísať oboznámiť. Táto mala možnosť oboznámiť sa so zmluvou a poistnými podmienkami. On ju nenútil, aby nejakú listinu podpisovala, dal jej samostatne podpísať aj osobitné zmluvné dojednania. Dva krát bol na preskúšaní o životných poistkách a ani na jednom k rozhodcovskej doložke skúšaný nebol. O tejto možnosti vôbec informovaný nebol. On uzatváral poistnú zmluvu aj s p. E..
10. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/388/2012, zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom Košice bol žalobca - L. S. zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 41,16 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 276,- Eur. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje, že z písomného poverenia žalobcu (Rapid life životná poisťovňa, a.s.) z 1.1.2009, resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobcu), ktorý nebol povinný ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní žalovaného) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného.
11. Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal žalobca - L. S. do vlastných rúk dňa 21.6.2013, čo je zrejmé z doručenky predloženej rozhodcovským súdom a žaloba bola na tunajší súd podaná dňa 18.7.2013, teda v rámci zákonnej lehoty.
12. Dňa 6.8.2007 bola medzi L. S. a žalovaným uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 7.8.2007 a koncom poistenia dňa 7.8.2030. Zmluva v závere obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobcu), že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.
13.Všeobecné poistné podmienky žalovaného v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach. Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobcom dňa 6.8.2007 sú uvedené Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde podľa bodu 2 poistník a poisťovňa vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok.
14. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa § 145 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
16. Vo vyjadrení zo dňa 11.1.2017 právny zástupca žalobcu zobral návrh čiastočne v rozsahu konania o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, spisovej značky 3C/388/2012, zo dňa 19.1.2012 späť a žiadal v tejto časti konanie
zastaviť. Vzhľadom k tomu, že došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu zo strany žalobcu, súd v súlade s citovaným ustanovením zákona konanie čiastočne zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
17. Od 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý v ust. § 73 ods. 1,3 stanovil (prechodné ustanovenia), že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia a keďže žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote.
18. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, t. j. 6.8.2007 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
19. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
20. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
21. Podľa § 45 ods. 1 písm. i/ j/ zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
22. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
23. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
24. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Poistná zmluva uzavretá medzi sporovými stranami dňa 6.8.2007, o nároku, z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z poistnej zmluvy je zrejme, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobca je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom, ktorý je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. oslobodený od súdnych poplatkov pre toto konanie. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu bolo daná podľa § 88 ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou O.s.p. účinného od 1.1.2012, podľa ktorého je na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko spotrebiteľ a je daná aj podľa ust. § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016.
30. Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, čo je zrejme z obsahu žalobného návrhu. Skutočnosť, že v žalobnom návrhu žalobca neodkázal na konkrétne ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého rozhodcovský rozsudok žiada zrušiť nemá za následok neúplnosť žalobného návrhu. Právne posúdenie veci je totiž záležitosťou súdu, ktorý má aplikovať správnu právnu normu na zistený skutkový stav. Návrh na začatie konania bol zo strany žalobcu teda podaný v zákonom stanovenej lehote 30-tich dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 21.6.2013 a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 18.7.2013.
31. Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobcu dôvodne. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/388/2012 je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu, že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok č. 3C/388/2012 zrušiť.
32. Súd má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil žalovaný. Žalovaný poukázal pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobca samostatne podpísal a ktoré sú oddelené od ostatných poistných podmienok. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, aby bol žalobca riadne oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami, predovšetkým však s rozhodcovskou zmluvou, čo potvrdil vo svojej výpovedi i svedok - sprostredkovateľ, E. F.. To, že žalobca všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísal ešte neznamená, že žalobca sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobca ako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať a aby pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli žalobcom podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy, resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že žalobca podpísal samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok. Zo strany žalovaného nebolo preukázané jeho tvrdenie, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah, táto skutočnosť nevyplýva zo zmluvy, ani zo Všeobecných poistných podmienok a ani z Osobitných zmluvných dojednaní. Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne žalovaný. Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, totiž zvlášť vznikajú pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. V danej veci sa rozhodcovské konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu žalovaného bez toho, aby tento výber mal žalobca možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.
33. Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení na devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS, v zmysle ktorého, podľa žalobcu, spod vecného rozsahu Smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sú vyňaté zmluvné podmienky v poistných zmluvách. Súd má za to, že devätnáste odôvodnenie Smernice č. 93/13/EHS možno aplikovať iba na poistné vzťahy a nie na časť poistných zmlúv a všeobecných poistných podmienok, ktoré obsahujú zmluvné dojednania o rozhodcovskej doložke. Preto poistná zmluva v časti týkajúcej sa podmienok rozhodcovskej doložky podlieha preskúmaniu súdu v zmysle smernice č. 93/13/EHS, ale aj v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 499/2012, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci na základe sťažnosti žalovaného pre porušenie ústavných práv. Predmetná vec sa dotýkala identickej
rozhodcovskej doložky ako v tomto prípade. Podľa názoru tunajšieho súdu uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné v tomto konaní poukazujúc na to, že sa týka exekučnej veci, ale hlavne vzhľadom k tomu, že rozhodnutie Ústavného súdu SR sa týka hlavne procesných pochybení v exekučnom konaní a nezaoberá sa platnosťou resp. neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo všeobecných zmluvných podmienkach žalovaného.
34. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu žalobcu vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
35. Čo sa týka argumenácie žalovaného, že v predmetnej veci odpadol dôvod pre rozhodovanie súdu z dôvodu zmeny právnej úpravy, s touto sa konajúci súd nestotožnil. Podľa ust. § 243d zákona č. 233/1995 Z.z., účinného od 1.1.2015, možno začať exekučné konanie na základe rozhodcovského rozhodnutia len do troch mesiacov odo dňa jeho účinnosti a v konaní bolo preukázané, že návrh na exekúciu rozhodcovského rozsudku 3C/388/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom Košice podaný nebol. Avšak vzhľadom k tomu, že ide iba o prelomenie materiálnej právoplatnosti, pre ktorú nie je možné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie citovaného rozhodcovského rozsudku po uplynutí stanovenej lehoty, nie však o prelomenie formálnej právoplatnosti rozsudku, ktorý sa zo zákona nezrušil, súd konštatuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok formálne existuje a preto ho bolo z uvedených dôvodov nutné zrušiť.
36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu v 1. rade H. E. tunajší súd uznesením 11C/103/2013-203 zo dňa 23.5.2016 konanie zastavil a žalobcovi v 1. rade a žalovanému trovy konania navzájom nepriznal. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2016, pričom výrok o trovách konania bol uznesením Krajského súdu v Košiciach 11Co/344/2016 -216 zo dňa 23.9.2016 zrušený a teda o nároku na náhradu trov konania žalobcu 1. H. E. súd rozhodoval opätovne v tomto konaní. Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým je súd 1. stupňa viazaný, súd konštatuje, že žaloba zo strany H. E. bolo podaná dôvodne, tento by sa v konaní domohol uplatneného nároku, avšak z dôvodu zmeny právnej úpravy došlo k späťvzatiu žaloby. Súd teda konštatuje, že žalobca sa uplatneného nároku domohol a preto mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania a to rovnako ako žalobkyni L. S., ktorá mala v konaní plný úspech.
40. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. 41. Žalobca je pre toto konane oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z. z. a súd jeho žalobe vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z žalobného návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 3 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške 331,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilný sporový poriadok).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.