Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9Co-277-2016.pdf
PDF · 117.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/277/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľky: G. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, K. nad R., zastúpená Q. Y., bytom R. XXXX/XX, K. nad R. proti povinnému: B. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. A. I. XX, G., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. októbra 2015 č. k. 9C/155/2014-208 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, v časti určenia nedoplatku na výživnom a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnému povinnosť platiť navrhovateľke výživné na plnoleté dieťa mesačne vo výške 150 eur od podania návrhu, počnúc od 18. 06. 2014, vždy do 1. dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 18. 06. 2014 do 21. 10. 2015 vo výške 1.366 eur súd povolil povinnému zaplatiť navrhovateľke na jej účet spolu s bežným výživným mesačne v splátkach po 50 eur, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania, počnúc od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný čiastočne, a preto súd navrhovateľke priznal výživné a zaviazal povinného platiť navrhovateľke výživné na plnoleté dieťa mesačne vo výške 150 eur od podania návrhu, počnúc od 18. 06. 2014. V danej veci mal jednoznačne za preukázané, že navrhovateľka naposledy mala určené výživné ako maloleté dieťa, keď mala 8 rokov, keď sa jej rodičia rozvádzali, a to rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 6C/412/2002-39 zo dňa 21. 10. 2003, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 12. 2003 a podľa ktorého bol povinný zaviazaný platiť výživné na v tom čase maloletú G. v sume 2.500,- Sk (83 eur) mesačne. Od tej doby uplynulo 12 rokov a došlo k zmene pomerov ako na strane navrhovateľky, tak aj na strane povinného. V čase určenia výživného na navrhovateľku bola táto maloletá, zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečovala starostlivosť a výchovu. V tom čase matka navrhovateľky bola na materskej dovolenke so sestrou navrhovateľky, maloletou Q. Y., nar. XX. XX. XXXX a poberala rodičovský príspevok vo výške 3.790,- Sk a rodinné prídavky 1.510,- Sk na dve deti a povinný bol zamestnaný s čistým mesačným zárobkom vo výške 10.000,- Sk a inú vyživovaciu povinnosť v tom čase nemal. Od tej doby navrhovateľka ukončila základnú školu, gymnázium s maturitou a v súčasnosti je študentkou druhého ročníka Univerzity Pardubice, Fakulty chemicko-technologickej, študijného odboru zdravotní laborant, dennej formy štúdia typu bakalárskeho
a jednoznačne preukázala svoje zvýšené potreby, ktoré má so štúdiom, a to predloženým množstvom listinných dôkazov, presne koľko musí platiť na tieto výdavky. Tieto výdavky má zvýšené jednak z dôvodu, že študuje v Českej republike a mesačne musí platiť za ubytovanie internátu 100 eur a v letných mesiacoch, keď má skúškové obdobie si musí osobitne platiť ubytovanie inou sumou 200,- Kč, lebo v letných mesiacoch internát nefunguje. Okrem toho si hradí náklady v súvislosti s praním, žehlením, vypožičaním vysávača, stravu v Menze za obedy, raňajky a večere si pripravuje sama, tak isto aj cez víkendy si jedlo pripravuje sama, taktiež má zvýšené náklady s laboratóriom, kde vykonáva stáž, kde si musí kupovať osobitné pomôcky, ako laboratórny plášť, rukavice, okuliare, štít, pinzetu, skriptá, pričom na jeden predmet si musí kupovať aj dva, tri kusy skrípt, predmetov má spolu 9 a jeden kus skrípt stojí 100,- Kč až 200,- Kč. Okrem toho si musí kupovať lístok na MHD bez zľavy, keďže mesto O. nemá zľavnené lístky pre študentov. Ďalšie náklady má v spojitosti s oblečením, hygienickými potrebami, zdravotnými problémami, keď si musí nakupovať lieky, lebo je liečená u gastroenterológa, keďže mala problémy s gastritídou a aftami a z tohto dôvodu sa jej zvýšilo aj cestovné, lebo častejšie musela cestovať domov. Okrem toho si musela kúpiť počítač, ktorý sa jej pokazil a peniaze na nákup tohto počítača jej poskytla babka, matkina matka. Čiže na strane navrhovateľky došlo k vážnej zmene pomerov a bolo preukázané, že povinný platí navrhovateľke výživné nepravidelne a väčšinou to platil jednou sumou na účet matky navrhovateľky, ktoré výživné zahrňovalo aj výživné na ďalšie dieťa, a to maloletú Q.. Navrhovateľka požiadala Fond na podporu vzdelávania so sídlom v Bratislave o poskytnutie pôžičky na štúdium, pričom Fond na podporu vzdelávania jej poskytol pôžičku na základe Zmluvy zo dňa 09. 12. 2014 č. 5056/2014 v sume 2.500 eur na 10 rokov s mesačnou splátkou 25,33 eur, pričom táto pôžička kryje iba rok štúdia, a to letný semester školského roka 2014/2015 a zimný semester školského roku 2015/2016. Jednoznačne na strane navrhovateľky boli preukázané zvýšené potreby, ktoré sa automaticky menili podľa jej veku, základných potrieb, pretože časom stúpli náklady v súvislosti aj so životnou úrovňou, rast potravín, ošatenia, hygienických potrieb, čo sa prejavilo v súvislosti s rastom cien týchto tovarov a iných životných nákladov, ktoré preukázala navrhovateľka a ktoré je súd povinný pri posudzovaní otázky zmeny pomerov zohľadniť. Na strane povinného za 12 rokov došlo tiež k zmene pomerov, keď v čase posledného určenia výživného v rozvodovom konaní s matkou navrhovateľky mal príjem v čistom 10.000,- Sk a v tom čase za tie peniaze dokázal kúpiť a poskytnúť rodine viac ako v súčasnosti, keď je zamestnaný v spoločnosti CEDRO I s. r. o. so sídlom v Z. s priemerným mesačným čistým zárobkom za rok 2015 v sume 566,82 eura, okrem toho z rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 19P/178/2014-48 bolo preukázané, že bol zamestnaný aj v iných spoločnostiach, a to v spoločnosti DS Snith, s. r. o. so sídlom v Nitre, kde bol zamestnaný od 01. 07. 2014, kde mal príjem zhruba 600 až 700 eur v čistom, teda jeho príjem oproti predchádzajúcemu je možné konštatovať, že vzrástol. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru Q., voči ktorej Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 19P/178/2014-48 zo dňa 15. 10. 2014 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoP/32/2014-75 zo dňa 20. 01. 2015 zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného zo sumy 1.500,- Sk na 100 eur mesačne s účinnosťou od 01. 07. 2014 a rozhodol aj o nedoplatku na zvýšenom výživnom za čas od 01. 07. 2014 do 30. 09. 2014 v sume 150,63 eura. V danom prípade životná úroveň oboch rodičov navrhovateľky je v zásade podľa ich príjmov takmer rovnaká s tým rozdielom, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou a ďalšou maloletou sestrou a matka zabezpečuje starostlivosť a výživu dvom deťom s tým, že druhé dieťa je maloleté a má s ňou spojené zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom, keďže je onkologickou pacientkou. Povinný je rozvedený druhýkrát, žije s priateľkou, má príjem takmer na takej istej úrovni ako matka navrhovateľky, ďalšie vyživovacie povinnosti okrem dvoch detí z prvého manželstva nemá, a preto vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch povinného prispievať na zvýšené výživné navrhovateľke sumou 150 eur od poslednej úpravy, keď mala stanovené výživné sumou 83 eur. Jednoznačne bolo preukázané, že minimálne mesačné náklady navrhovateľky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole sú v sume 300 eur. Pokiaľ každý z rodičov navrhovateľky prispeje sumou 150 eur, keďže ich vyživovacia povinnosť je rovnaká, obaja sa majú podieľať rovným dielom na výživnom na svoje dieťa, tak z tohto dôvodu súd považoval sumu 150 eur za dostačujúcu vyživovacej povinnosti navrhovateľke a vzhľadom k tomu, že doposiaľ nemala určené výživné ako plnoleté dieťa, súd posudzoval určenie tejto vyživovacej povinnosti ako nové, preto súd nemenil rozsudok, ktorým mala navrhovateľka určené výživné ešte v čase, keď bola maloletá. Vo zvyšku súd návrh nepovažoval za dôvodný a zamietol ho, keď mal za to, že zárobkové pomery oboch rodičov sú na takej úrovni, že suma 150 eur výživného má postačovať potrebám navrhovateľky, vzhľadom aj na tú skutočnosť, že obaja rodičia majú ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to na maloletú Q.. Od tej doby, kedy bolo naposledy určené výživné pre navrhovateľku, povinný si kúpil rodinný dom za 17.000 eur, vlastnil motorové vozidlo, ktoré medzičasom odpredal a má stály príjem z pracovného pomeru, teda je jeho povinnosťou zabezpečovať pre svoje
obe deti výživné a s prihliadnutím na vek navrhovateľky toto výživné je vyššie, vzhľadom na jej náklady spojené s vysokoškolským štúdiom, ale s poukazom aj na to, že matka navrhovateľky v čase, keď navrhovateľka bola maloletá, od rozvodového konania nepožiadala osobitným návrhom o zvýšenie výživného ani na navrhovateľku, ani na ďalšiu dcéru a sama z príjmu, ktorý má, dokázala zabezpečiť riadnu starostlivosť o svoje deti, pričom povinný prispieval na výživné nepravidelne a okrem riadne určeného výživného nad rámec výživného neposkytol žiadne peniaze. Čo sa týka jeho odôvodnenia, že peniaze poskytla jeho matka, teda stará matka navrhovateľky, súd toto vyhodnotil ako dar od babky vnúčaťu, a nie skutočnosť, že ona platila výživné za svojho syna. To, že povinný niečo kúpil naviac, určité hnuteľné veci, ktoré uviedol vo svojej výpovedi, tiež súd vyhodnotil, že to bol dar mimo bežného výživného, ktoré sa sám rozhodol dobrovoľne navrhovateľke kúpiť a dať. Finančná výpomoc matky povinného od roku 2008 po rok 2014 nie je pre toto konanie smerodajná a nezbavuje povinného ako otca navrhovateľky povinnosti zabezpečovať pre navrhovateľku výživné. Pokiaľ sám povinný tvrdí, že pomáhal navrhovateľke nad rámec výživného, či už finančne alebo vecnými darmi, možno z toho vyvodiť, že sú u neho podmienky pre stanovenie vyššieho výživného, než ako bolo pred 12 rokmi. Pre rozhodnutie v danej veci nie je podstatné ani to, či matke navrhovateľky pomáhajú jej rodičia alebo nie. Ani táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na to, aby z jeho strany bol návrh voči navrhovateľke zamietnutý, najmä ak došlo k takej výraznej zmene pomerov za dobu 12 rokov, odkedy poslednýkrát bolo výživné určené. Za veľmi významné pri určení výživného na navrhovateľku súd považoval skutočnosť, že požiadala Fond pre podporu vzdelávania o poskytnutie pôžičky, aby mohla študovať, pretože má na to rozumové znalosti a problém je iba ten, že finančne je nedostatočne zabezpečená podporou svojich rodičov. Nie je možné, aby navrhovateľka každý školský rok alebo semester žiadala o poskytnutie pôžičky z Fondu pre podporu vzdelávania. Má byť predsa snahou oboch rodičov, a teda aj povinného, aby dieťa, ktoré má danosti na štúdium, toto ukončilo, a teda, aby sa rodičia podieľali pomocou, či už finančnou, na tom, aby dieťa mohlo doštudovať vysokú školu a riadne sa zamestnať. Z týchto dôvodov súd rozhodol o určení výživného na navrhovateľku mesačne sumou 150 eur. Keďže o tejto povinnosti súd rozhodol spätne od podania návrhu, vzhľadom na zákonnú úpravu, že na plnoleté dieťa možno rozhodnúť o výživnom len od podania návrhu a v danom prípade navrhovateľka na tom trvala, súd teda rozhodol o zročnom výživnom, nedoplatkom za obdobie od 18. 06. 2014 do 21. 10. 2015 vo výške 1.366 eur, ku ktorej sume sa súd dopracoval presne podľa toho, koľko za toto obdobie povinný zaplatil výživné na navrhovateľku ten ktorý mesiac a koľko nezaplatil vôbec. Povinný preukázal výpisom zo svojho účtu a potvrdila to aj navrhovateľka, že výživné od mesiaca jún 2014 až do rozhodnutia predmetnej veci platil nasledovne: za 06/2014 nezaplatil žiadne výživné, preto za tento mesiac je povinný zaplatiť 150 eur, za mesiac 07/2014 nezaplatil žiadne výživné, preto za tento mesiac je povinný zaplatiť 150 eur, za mesiac 08/2014 zaplatil 132 eur, z čoho na navrhovateľku pripadalo 83 eur, zostáva mu zaplatiť 49 eur, za mesiac 09/2014, tak isto ako za mesiac 08/2014, zostáva mu zaplatiť 49 eur, za mesiac 10/2014 zaplatil 100 eur, z čoho na navrhovateľku pripadlo 50 eur, zostáva mu zaplatiť 100 eur, za mesiac 11/2014 nezaplatil žiadne výživné, zostáva mu zaplatiť 150 eur, za mesiac 12/2014 zaplatil 100 eur, z toho na navrhovateľku pripadlo 50 eur, zostáva mu zaplatiť 100 eur, za mesiac 01/2015 nezaplatil žiadne výživné, zostáva mu zaplatiť 150 eur, za mesiac 02/2015 zaplatil 100 eur, z toho na navrhovateľku pripadlo 50 eur, zostáva mu zaplatiť 100 eur, za mesiac 03/2015 zaplatil 100 eur, z toho na navrhovateľku pripadlo 50 eur, zostáva mu zaplatiť 100 eur, za mesiac 04/2015 zaplatil 700 eur zaostalé výživné iba na navrhovateľku, to znamená, že za tento mesiac má zaplatených 150 eur a naviac má ešte 550 eur, za mesiac 05/2015, 06/2015, 08/2015 nezaplatil žiadne výživné, preto mu zostáva zaplatiť po 150 eur za každý tento mesiac, za mesiac 07/2015 a 09/2015 zaplatil po 130 eur, z toho na navrhovateľku pripadlo 82 eur, čiže zostáva mu zaplatiť dvakrát po 102 eur a za 10/2015 zaplatil len za navrhovateľku 90 eur, zostáva mu zaplatiť 60 eur. Spolu nedoplatok na výživnom za obdobie od 18. 06. 2014 do 21. 10. 2015 predstavuje sumu 1.916 eur, od ktorej sumy súd odpočítal 550 eur, čo zaplatil naviac za mesiac 04/2015, keď spolu zaplatil 700 eur iba navrhovateľke, a tak nedoplatok predstavuje celkovú sumu 1.366 eur, ktorú súd povolil povinnému zaplatiť spolu s bežným výživným mesačne v splátkach po 50 eur, pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania, počnúc od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a priznal ich navrhovateľke, ale keďže jej žiadne trovy konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnila, súd jej nepriznal náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, udávajúc, že do vydania napadnutého rozhodnutia mal platiť výživné vo výške 83 eur mesačne, pričom si nemohol dovoliť platiť ani túto čiastku. Na staršiu dcéru má platiť 150 eur + 50 eur mesačne a na mladšiu 100 eur mesačne, čo je pre neho nemožné. Našiel si inú prácu s vyšším príjmom, ale po mesiaci ho prepustili a teraz je od 02. 12. 2015 bez práce. Jeho momentálne výdavky sú 300 eur
výživné, 30 eur úver, 72 eur úver, 50 eur elektrina, 25 eur tv + internet, 1800 eur debet vo VÚB a príjem žiadny. Žiadal o zrušenie zmeny výživného určeného v zmysle napadnutého rozsudku.
3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného poukázala na to, že má 20 rokov, študuje na vysokej škole a za 15 rokov sa doba aj náklady na život a štúdium zmenili. Z 83 eur si nezaplatí ani bývanie na internáte. Jej výdavky mesačne predstavujú 300 eur, a preto si myslí, že zmena výživného je odôvodnená a obaja rodičia by mali prispievať rovnakým dielom. Povinný žije nezodpovedným životom, nevie sa postarať ani sám o seba, nie to ešte o svoje dve deti, len sa celý život snaží zbaviť všetkých záväzkov a zodpovednosti. Jej matka má priemerný plat taký istý ako povinný a celý život zvláda starostlivosť aj o ňu, ako i jej mladšiu sestru. Ako rodina žijú skromne, ale nikdy im nič nechýbalo, nikdy nemali nijaké dlžoby, nikdy si nepožičiavali, nebrali zbytočné úvery, len aby žili na vysokej nohe. Úvery povinného sa výživného a jeho výšky netýkajú, povinný si ich zriaďoval po vlastnom rozumnom zvážení a určite vedel, že keď si ich naberie také množstvo, tak sa viac zadĺži. Ďalej uviedla, že prvý semester štúdia platila z peňazí, ktoré mala na vkladnej knižke od mamy. To jej ale postačilo len na tri mesiace, následne musela požiadať o študentskú pôžičku. Matka po zvážení situácie predala byt v osobnom vlastníctve a presťahovali sa do obecného bytu v neďalekej dedine, len aby univerzitu nemusela opustiť z finančných dôvodov. Záverom uviedla, že žiada odvolanie povinného zamietnuť.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) podľa § 385 ods. 1 CSP na odvolacom pojednávaní a po výsluchu povinného na odvolacom pojednávaní a doplnení dokazovania podľa § 68 CMP v spojení s § 204 CSP oboznámením a prečítaním listinných dôkazov - vyjadrenie navrhovateľky vo veci, výpisy z účtu o výdavkoch navrhovateľky na ubytovanie, na štúdium a o poberaní náhradného výživného, potvrdenie o príjme matky navrhovateľky, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, v časti určenia nedoplatku na výživnom a v časti náhrady trov konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
5. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 395 ods. 1 CMP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 161/2015 Z. z., a teda právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku a v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 CMP (na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak) i právnu úpravu CSP, nakoľko CMP v jeho prvej časti, v § 59 až § 73, obsahuje úpravu len niektorých ustanovení o odvolaní, preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní povinného bolo potrebné aplikovať i právnu úpravu štvrtej časti CSP o odvolaní.
9. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného, podaný na Okresný súd Nové Zámky dňa 18. 06. 2014. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti povinného zo sumy 83 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, počnúc od podania návrhu. Poukázala pritom na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 6C/412/2002 zo dňa 21. 10. 2003 bola vo veku necelých osem rokov. Od tejto poslednej úpravy uplynulo 11 rokov a pomery sa zmenili, a to tak na jej strane, ako i na strane povinného. Má vyššie výdavky na uspokojovanie jej potrieb, ktoré súvisia s jej zmenenými nárokmi v osobnom živote i v rámci štúdia. Adekvátne jej veku vzrástli i jej náklady spojené so štúdiom, keď v návrhu uviedla, že zmaturovala na strednej škole a ďalej chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Povinný od rozvodu manželstva jej rodičov nejaví skutočný záujem tak o ňu, ako i o jej mladšiu sestru Q.. S poukazom na
skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 11 rokov, a tak na jej strane, ako i na strane povinného došlo k zmene pomerov, žiadala podanému návrhu vyhovieť.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd vždy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pre trvanie vyživovacej povinnosti nemá význam dosiahnutie plnoletosti, pretože vyživovacia povinnosť trvá do doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Veková hranica osemnásť rokov je podľa Zákona o rodine významná len z hľadiska procesného, a to v tom zmysle, že sa po plnoletosti dieťaťa môže začať konanie o výživnom len na návrh oprávneného.
15. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť povinného na navrhovateľku bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 21. 10. 2003 č. k. 6C/412/2002-39 (konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom), ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 2.500,- Sk mesačne (83 eur). V čase tejto úpravy vyživovacej povinnosti bola navrhovateľka maloletá, vo veku 8 rokov, navštevujúca základnú školu. Povinný bol v čase tejto úpravy jeho vyživovacej povinnosti na navrhovateľku zamestnaný, s dosahovaným príjmom 10.000,-Sk mesačne netto, matka navrhovateľky bola na materskej dovolenke s mladšou sestrou navrhovateľky Q. nar. XX. XX. XXXX a poberala rodičovský príspevok vo výške 3790,-Sk a rodinné prídavky vo výške 1510,-Sk. Okrem dvoch vyživovacích povinností, a to k navrhovateľke a maloletej Q., rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že v súčasnej dobe navrhovateľka študuje na vysokej škole, a to na Univerzite Pardubice, Fakulte chemicko-technologickej v Pardubiciach, v študijnom odbore zdravotný laborant, pričom na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so zabezpečovaním základných životných potrieb, ako i so štúdiom potrebuje mesačne sumu 300 eur. Matka navrhovateľky je zamestnankyňou Slovenskej Pošty a. s., Banská Bystrica, s dosahovaným čistým mesačným príjmom vo výške 537,04 eura (v období od 10/2013-09/2014). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozhodnutím povinný pracoval v spoločnosti CEDRO I s. r. o., Šurany, kde za obdobie od 01/2015 do 08/2015 dosiahol priemerný netto príjem vo výške 566,82 eura. Rovnako je z obsahu spisu zrejmé, že Fond na podporu vzdelávania v Bratislave poskytol navrhovateľke za účelom úhrady nákladov spojených so štúdiom pôžičku vo výške 2.500 eur, s lehotou splatnosti pôžičky 10 rokov a výškou mesačnej splátky pôžičky 25,33 eura. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľka predložila súdu potvrdenie o príjme matky za obdobie od 12/2015-11/2016, z ktorého je zrejmé, že matka navrhovateľky v tomto období dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 601,20 eura. Povinný na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že od 01. 05. 2016 je zamestnaný v spoločnosti SAINT- Gobain, pracovný pomer má uzatvorený do 30. 11. 2017 a v tejto spoločnosti dosiahol v mesiaci 08/2016 príjem 866,52 eura, v mesiaci 09/2016 650,40 eura a v mesiaci 10/2016 príjem 813,19 eura, k čomu dodal,
že príjem nad 800 eur dosiahol vtedy, keď mal nadčasové hodiny, inak sa jeho príjem pohybuje bez nadčasov okolo 650 eur.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, po doplnení dokazovania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je vecne správne, a preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. V danej veci bola nespornou skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti povinného na navrhovateľku (do doby rozhodovania súdu prvej inštancie) uplynula doba 12 rokov. Za toto obdobie navrhovateľka ukončila štúdium základnej i strednej školy a v súčasnosti pokračuje v štúdiu na vysokej škole v Českej republike. Už len túto okolnosť, t. j. uplynutie doby 12 rokov, bez ďalšieho možno považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu podstatnej zmeny pomerov na strane navrhovateľky. K zvýšeniu potrieb navrhovateľky došlo už samotným uplynutím doby a zvýšením jej veku, keď navrhovateľka dospela a v súčasnosti je poslucháčkou vysokej školy a jej náklady tak na uspokojovanie základných životných potrieb, ako i na vysokoškolské štúdium (naviac v ČR) sú vyššie v porovnaní s nákladmi na štúdium základnej školy, resp. strednej školy. Preto, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno spochybniť skutočnosť, že na strane navrhovateľky nastala taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom, a to vo forme jeho zvýšenia. Z hľadiska plnenia si vyživovacej povinnosti rodičmi navrhovateľky súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že príjem oboch rodičov navrhovateľky je v zásade porovnateľný a okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľke majú obaja rodičia vyživovaciu povinnosť k maloletej Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorej osobnú starostlivosť zabezpečuje matka. Naposledy bola vyživovacia povinnosť povinného k maloletej Q. upravená rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 15. 10. 2014 č. k. 19P/178/2014-48 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 01. 2015 č. k. 19CoP/32/2014-75, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného na maloletú Q. zo sumy 1500,-Sk mesačne na sumu 100 eur mesačne, počnúc od 01. 07. 2014 a súčasne určil výšku zameškaného výživného za čas od 01. 07. 2014 do 30. 09. 2014 sumou 150,63 eur mesačne. Tak, ako i súd prvej inštancie, i odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obaja rodičia navrhovateľky sú zamestnaní, keď matka navrhovateľky pracuje v Slovenskej Pošte, a. s. Banská Bystrica s dosahovaným príjmom 601,20 eura a povinný je aktuálne zamestnaný v spoločnosti SAINT-Gobain s dosahovaným príjmom, podľa jeho udania na odvolacom pojednávaní, 650 eur, resp. vrátane nadčasových hodín, príjmom vyšším. Pokiaľ teda matka navrhovateľky za súčasného plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletej dcére Q. a zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa, ako i úhrady pravidelných mesačných výdavkov spojených s bývaním, je schopná pokryť potreby navrhovateľky v minimálnom rozsahu 1 jej mesačných výdavkov vo výške 300 eur, tejto povinnosti si musí byť vedomý i povinný, ktorý dosahuje príjem porovnateľný s príjmom matky navrhovateľky (resp. vyšší so zarátaním nadčasových hodín), keď rovnako ako u matky navrhovateľky je okruh jeho vyživovacích povinností totožný (okrem navrhovateľky k maloletej Q.. Odvolací súd tak mal za to, že povinnému z ním dosahovaného príjmu vo výške minimálne 650 eur, po úhrade vyživovacej povinnosti na maloletú Q. vo výške 100 eur mesačne a na navrhovateľku vo výške 150 eur mesačne zostane suma minimálne vo výške 400 eur mesačne, z ktorej je schopný pokryť jeho základné životné potreby spojené s bývaním a zabezpečením ostatným potrieb. Pokiaľ povinný argumentoval tým, že na navrhovateľku má vyživovaciu povinnosť určenú vo výške 150 eur + 50 eur, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sumou 50 eur povolil otcovi realizovať splátky zameškaného výživného, t. j. výživného, ktoré už povinný mal povinnosť uhradiť, avšak doposiaľ tak neurobil, preto túto sumu nie je možné z hľadiska platenia bežného výživného zohľadniť. Naviac, ako vyplynulo z výpovede povinného na odvolacom pojednávaní, tento je schopný dosiahnuť i vyšší mesačný príjem, a to v prípade nadčasových hodín. Odvolací súd tak mal za to, že pri zamestnávateľom poskytnutej možnosti dosiahnutia vyššieho príjmu by uvedené malo byť prioritou povinného, keď pri dosahovaní vyššieho príjmu by bol schopný bez väčších ťažkostí plniť jeho vyživovaciu povinnosť, ako i uhrádzať jeho pravidelné mesačné výdavky. Odvolací súd tak rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 150 eur je dôvodný, keď bolo nepochybne preukázané, že tak na strane navrhovateľky, ako i na strane povinného nastala zmena pomerov, ktorá odôvodnila zmenu rozhodnutia o výživnom, a to jeho zvýšenie. Záverom odvolací súd udáva, že nezanedbateľnou je i argumentácia navrhovateľky v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu povinného, smerujúca k porovnaniu snahy oboch rodičov na plnenie si vyživovacej povinnosti voči nej, keď na jednej strane poukázala na plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany matky, ktorá sa i za cenu predaja nehnuteľnosti v jej vlastníctve snaží potreby navrhovateľky pokryť v maximálnom možnom rozsahu, a na druhej strane poukázala na to, že povinný zaťažoval svoj príjem úvermi, ktoré bolo potrebné splácať a následne dôvodil nemožnosťou
platenia výživného v súdom určenie výške. K uvedenému je namieste uviesť len toľko, že snahou oboch rodičov, nielen jedného z nich, by malo byť v rámci ich schopností, možností a majetkových pomerov počínať si tak, aby boli schopní pokryť odôvodnené potreby svojho dieťaťa. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch povinného je prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 150 eur mesačne.
18. S ohľadom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, v časti určenia nedoplatku na výživnom a v časti náhrady trov konania, podľa § 387 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, tak náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke nepriznal, i keď v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak tejto žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že navrhovateľke žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, riadiac sa zásadou, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP odvolací súd rozhodol, že navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).