Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Cb-175-2016.pdf
PDF · 83.06 KB
Case nature
Subarea
30Cb/175/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu : CES - SOLAR 15, s.r.o., sídlom Námestie slobody 27, 083 01 Sabinov, IČO: 46 091 050, zastúpeného JUDr. Maroš Minčík, advokát, Palackého 1, 040 01 Košice, proti žalovanému : Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 13.12.2016 doručil žalobca súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sa, vložka číslo 1411/V aby sa zdržal vykonávania fakturácie navrhovateľovi, spoločnosti CES-SOLAR 15, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 27, 083 01 Sabinov, IČO: 46 091 050, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vložka číslo 24253/P za prístupu navrhovateľa ako užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22 júna 2016, ktorý bol vyhlásený dňa 21.07.2016 bolo v jeho prvom bode rozhodnuté, že ustanovenie § 26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, n i e j e v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví neuvedie túto časť ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky do súladu s Ústavou Slovenskej
-2-
30Cb/175/2016
republiky a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.
Počnúc mesiacom január 2014, odporca navrhovateľovi pravidelne mesačne fakturuje sumu 2.109,74 € spolu s DPH za prístup užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy. Navrhovateľ dané faktúry neakceptuje, neuhrádza ich, no k ich úhrade napriek tomu dochádza jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo strany odporcu, keďže navrhovateľ ma nárok voči odporcovi na úhradu jednotlivých mesačných faktúr za dodávky vyprodukovanej elektrickej energie do distribučnej sústavy. Uvedený protizákonný stav trvá aj po zverejnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22 júna 2016. Povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy pre výrobcov elektriny neobsahuje ani nová vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 260/2016 Z. z., (účinná od 30.09.2016 okrem § 40, ktorý nadobúda účinnosť od 1.1.2017) ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike. Príslušné ustanovenia novej cenovej vyhlášky predstavujú technické právne normy, ktoré neukladajú žiadnemu výrobcovi elektriny povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy. Spoľahlivosť našich tvrdení na úrovni osvedčenia /spravdepodobnenia/ skutočností je dostačujúca pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia a náš nárok v zmysle vyššie uvedeného je opodstatnený.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
-3-
30Cb/175/2016
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Platná právna úprava v citovanom ustanovení § 325 ods. 1 CSP umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo aj je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust.§ 26 ods.23 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví znení do 20.7.2016 uvádzalo, Platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 30% hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej
distribučnej sústavy alebo z hodnoty výšky celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy vo výške tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa účinného cenového rozhodnutia úradu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok t pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy platba za prístup do distribučnej sústavy vo výške podľa predchádzajúcej vety na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Výrobcovia elektriny si rezervovanú kapacitu neobjednávajú. Na napäťovej úrovni nízkeho napätia sa hodnota maximálnej rezervovanej kapacity rovná hodnote rezervovanej kapacity určenej menovitou hodnotou hlavného ističa v ampéroch. To neplatí pre výrobcu elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny slúži výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny, a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW.
Podľa znenia účinného od 21.7.2016 do 1.1.2017 ( kedy došlo k zrušeniu tejto vyhlášky č. 221/2013 Z.z.) § 26 ods.23 znel, Platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 30% hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy alebo z hodnoty výšky celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy vo výške tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa účinného cenového rozhodnutia úradu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok t pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy platba za prístup do distribučnej sústavy vo výške podľa predchádzajúcej vety na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom
-4-
30Cb/175/2016
regionálnej distribučnej sústavy. *) Výrobcovia elektriny si rezervovanú kapacitu neobjednávajú. Na napäťovej úrovni nízkeho napätia sa hodnota maximálnej rezervovanej kapacity rovná hodnote rezervovanej kapacity určenej menovitou hodnotou hlavného ističa v ampéroch. To neplatí pre výrobcu elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny slúži výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny, a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW.
Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúma, či tvrdený nárok vyplýva podľa zákonných predpisov zo skutkových okolností žalobcami uvedených a osvedčených. Účelom neodkladného opatrenia je najmä potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Strana domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia musí aspoň osvedčiť dôvody na jeho nariadenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je odôvodnenie potreby neodkladnej úpravy pomerov.
Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má neodkladný charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Z predložených listinných dôkazov vyplývajú skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že žalovaný si jednostrannými zápočtami vzájomných pohľadávok uspokojoval
svoje pohľadávky voči žalobcovi za vystavené faktúry za platby za prístup do distribučnej sústavy . Avšak v danom prípade neodkladné opatrenie má smerovať vždy do budúcnosti od jeho nariadenia a ako vyplýva aj zo samotného návrhu, platnosť predmetnej vyhlášky č. 221/2013 Z.z. skončila jej zrušením k 1.1.2017, to znamená, že takýto poplatok - platbu za prístup do distribučnej sústavy, nie je možné už v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia ( v januári 2017 ) fakturovať voči žalobcovi a uplatniť si jednostranným zápočtom. A to aj z dôvodu ako uviedol žalobca, že nová vyhláška č. 260/2016 Z.z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike takúto povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy neobsahuje.
K charakteru neodkladného opatrenia okrem iného patrí aj to, že zásah do práv dotknutých účastníkov musí byť primeraný, žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma vzniknutá dotknutým účastníkom. Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojím dopadom neprimerané tvrdenému a súčasne osvedčenému zásahu do práv žalovaného a nesústreďuje sa výlučne a iba na tento zásah a z neho vyplývajúcu naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov, takému návrhu na neodkladné opatrenie nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených na jeho vydanie. (tzv. zásada primeranosti).
-5-
30Cb/175/2016
Súd po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že nariadeniu tohto opatrenia nie je možné vyhovieť.
Podľa §262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že aj keď bol úspešný v konaní, žiadne trovy mu nevznikli.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o
-6-
30Cb/175/2016
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.