Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-63-2016.pdf
PDF · 83.59 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I dňa 12.01.2017 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnej veci dieťaťa: mal. A., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o prípustnosti konania o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a konanie o zapretie otcovstva, ktoré svedčí Y. k mal. A. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Maloletý navrhovateľ zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice návrhom zo dňa 17.02.2016 žiadal, aby súd pripustil konanie o zapretie otcovstva, ktoré svedčí Y.2. Návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I, č.k. XXC/XXX/XXXX zo dňa 30.11.2015 bol Úrad prace, sociálnych vecí a rodiny Košice ustanovený za kolízneho opatrovníka maloletého a oprávnený podať návrh na začatie konania o prípustnosť konania o zapretie otcovstva. Konanie o zapretie otcovstva v konaní č.k. XXC/XXX/XXXX na návrh matky I. súd zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu, keďže v priebehu konania bolo zistené, že neprebehlo konanie o prípustnosti konania o zapretie otcovstva. Z vyjadrenia matky maloletého vyplynulo, že v rozhodnom čase pre počatie maloletého so svojím bývalým manželom Y. nežila v spoločnej domácnosti a intímne sa s ním nestýkala. Vzhľadom k tomu, že v čase otehotnenia ako aj narodenia maloletého bola za bývalého manžela stále vydatá, zákonná domnienka otcovstva pripadla jemu. Matka okrem maloletého A. má dcéru B., synov mal. Y. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 13.12.2011, právoplatným dňa 21.03.2012 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, všetky maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky a zo strany otca bola určená vyživovacia povinnosť k toho času mal. B. vo výške 30 % životného minima. Na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého, účastníci konania zhodne vyhlásili, že Y. Y. nie je otcom mal. Erika ani mal. Dominika, preto výživné k týmto deťom súdom určené nebolo. V čase rozhodnom pre počatie mal. Erika bola matka v pravidelnom kontakte, vrátane intímneho styku s A., ktorý je biologickým otcom maloletého.
3. Návrh bol matke maloletého doručený dňa 18.03.2016 a otcovi maloletého dňa 22.10.2016, ku ktorému sa nevyjadrili.
4. Podľa § 113 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú písomnosť, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté.
5. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 12.01.2017 bolo v súlade s § 113 CSP dňa 27.12.2016 doručené otcovi maloletého. Navrhovateľovi bolo predvolanie doručené dňa 02.12.2016 a matke maloletého dňa 01.12.2016.
6. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
7. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého.
8. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
9. Z predloženého rodného listu mal. A., zapísaného v knihe narodení matričného úradu Q.e zrejmé, že ako otec maloletého je zapísaný Y.10. Uznesením Okresného súdu Košice č.k. XXC/XXX/XXXX-XX. zo dňa 30.11.2015 bol ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice za opatrovníka pre mal. A. na podanie návrhu o určenie prípustnosti zapretia otcovstva.
11. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po prešetrení pomerov v rodine maloletého podal dňa 11.04.2016 správu, z obsahu ktorej je zrejmé, že matka I. v Krízovom stredisku Poľná 1 Košice. Z manželstva s Y. pochádza plnoletá dcéra B. Y. XX.XX.XXXX. a mal. Y., umiestnený v ústavnej starostlivosti Reedukačného centra Tornaľa. Matka maloletého je zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni s čistým mesačným príjmom 300,- EUR. Mal. Erik navštevuje 2. ročník základnej školy, je slabším žiakom, navštevuje pomocnú triedu. Podanie návrhu na súd úrad odôvodňuje vyjadrením matky mal. A., z ktorého vyplynulo, že v čase rozhodnom pre počatie maloletého so svojím bývalým manželom Y. nežila v spoločnej domácnosti ani sa s ním intímne nestýkala. Keďže v čase otehotnenia ako aj narodenia maloletého bola za bývalého manžela stále vydatá, zákonná domnienka otcovstva pripadla jemu. V rozhodnom období pre počatie maloletého bola v pravidelnom kontakte, vrátane intímneho styku s A. XX.XX.XXXX, ktorý je jeho biologickým otcom. Po zapretí otcovstva k maloletému matka podnikne kroky k určeniu otcovstva voči A. Ten po narodení maloletého pravidelne prispieval na jeho výživu, k dieťatu chcel otcovstvo uznať. Toho času v kontakte nie sú. Šetrením v rodine úrad zistil, že matka býva v krízovom stredisku s mal. Dominikom a mal. Erikom, starostlivosť o deti ako aj spolupráca s matkou je veľmi dobrá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti opatrovník navrhol pripustiť konanie o zapretie otcovstva Y. vo vzťahu k mal. A. 12. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. XXC/XXX/XXXX-XX. zo dňa 13.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.03.2012, bolo manželstvo I. uzatvorené dňa 19.10.1996 rozvedené. Mal. B. boli na čas po rozvode zverení do výchovy a opatery matke, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. Veroniky a mal. Róberta mesačne sumou 30 % zo životného minima. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že účastníci počas rozvodového konania zhodne vyhlásili, že Y. nie je biologickým otcom mal. A. ani mal. P. 13. Rozsudkom Okresného súdu Košice II XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2012, bolo určené, že Y. nie je otcom maloletého P. XX.XX.XXXX.
14. Na pojednávaní matka maloletého potvrdila, že s exmanželom bývali v spoločnej domácnosti od roku 1996 do roku 2000, buď v podnájme, alebo u jeho rodičov. Keďže sa nevedel postarať o deti, zo spoločnej domácnosti odišla. V roku 2004 nadviazala známosť s A., z ktorého vzťahu pochádza mal. A. ten je jeho biologickým otcom. O narodení maloletého informovala aj bývalého manžela, ktorý napriek tomu, že nebol jeho otcom o dieťa sa chcel postarať, s čím nesúhlasila. A., nesúhlasil, aby sa dieťa narodilo, bol jej ochotný poskytnúť finančné prostriedky na prerušenie tehotenstva. Po narodení sa dohodli na výživnom 500,- Sk, neskôr v sume 750,- Sk. Uvedenú výšku výživného platil cca rok a pol, odvtedy s ním v kontakte nie je. Napriek tomu, že obaja rodičia vedeli, že manžel nie je otcom mal. A. a situáciu môžu riešiť podaním žaloby na zapretie otcovstva, ani jeden tak neurobil.
15. Kolízny opatrovník na pojednávaní, žiadal návrhu vyhovieť, keďže je to v záujme maloletého dieťaťa, aby potom, čo bude zapreté otcovstvo voči bývalému manželovi matky, ktorý je v rodnom liste zapísaný ako jeho otec sa určilo otcovstvo zo strany jeho biologického otca.
16. Podľa článku 7 odseku 1 Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa musí byť ihneď po narodení zapísané do matriky a musí mať od narodenia právo na meno, právo získať štátnu príslušnosť, a pokiaľ je to možné, právo poznať vlastných rodičov a byť v ich opatere.
17. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Podľa § 96 ods. 2 zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
18. Konanie o prípustnosti zapretia otcovstva, ktoré začína na návrh dieťaťa v zmysle § 96 ods. 1 zákona o rodine, je prvým štádiom procesu zapretia otcovstva, v ktorom sa posudzuje, či zapretie otcovstva je v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa na poznaní svojich rodičov je daný vždy, ibaže je to pre dieťa celkom zjavne neprospešné. Úlohou všeobecného súdu je preto skúmať priebeh skutkových okolností od narodenia dieťaťa až po uplynutie zákonnej lehoty na zapretie otcovstva, resp. až do času rozhodovania vo veci samej. Kým počas zákonnej lehoty stačí na zapretie otcovstva návrh niektorého zo zapísaných rodičov bez skúmania, či by zapretie otcovstva bolo v záujme maloletého dieťaťa, zatiaľ po uplynutí zákonnej lehoty je záujem dieťaťa na zapretí otcovstva rozhodujúcim kritériom. Z toho možno vyvodiť, že pre správny záver, či je, alebo nie je zapretie otcovstva v záujme dieťaťa, je potrebné skúmať a správne vyhodnotiť vzťahy medzi zapísaným otcom a dieťaťom s ohľadom na to, či by zapretie otcovstva nerozvrátilo bezporuchové a harmonické vzťahy medzi nimi. V druhom štádiu tohto procesu, ktoré nasleduje, len ak súd vyhovie návrhu dieťaťa a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, súd rozhoduje o návrhu na zapretie otcovstva.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na určenie prípustnosti konania o zapretie otcovstva maloletým je dôvodný. Rodičom zapísaným v rodnom liste maloletého uplynula zákonná lehota na zapretie otcovstva a zapretie je v záujme dieťaťa, keďže otec je v rodnom liste zapísaný na základe zákonnej domnienky ako manžel matky. Obaja rodičia súhlasne vyhlásili, že zapísaný otec Y. nie je biologickým otcom maloletého, podľa matky otcom jej syna A. Maloletý sa s otcom zapísaným v rodnom liste nestýka, nežije v jednej domácnosti, ten na jeho výživu neprispieva a ani inak jeho starostlivosť nezabezpečuje. V danom prípade pri zapretí otcovstva nedôjde k rozvráteniu rodinných vzťahov a je v záujme maloletého dieťaťa aby poznalo svojich rodičov.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, keďže rodičom uplynula zákonná lehota ma zapretie otcovstva a je v záujme maloletého dieťaťa, aby súd vyslovil prípustnosť zapretia otcovstva, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že muž zapísaný v rodnom liste maloletého nie je jeho biologickým otcom, súd návrhu vyhovel.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 Exekučného poriadku).