Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_17C-98-2016.pdf
PDF · 83.57 KB
No categories available
17C/98/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Bratislava, Čulenova 6, IČO:36361518, právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Košice, Kováčska 53, IČO: 36730564 proti žalovanému: J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. nad I. XXX, o zaplatenie 715,18 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 715,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 715,18 eur od 05.11.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 7.3.2016 domáhal voči žalovanému o zaplatenie 715,18 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody z dôvodu neoprávneného odberu elektriny, keď žalovaný v čase od 19.9.2013 do 20.3.2014 odoberal elektrinu z odberného miesta na adrese C. G. J. neoprávnene, v dôsledku poškodenia podnikovej plomby na kryte elektromera ako to uvádza Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.3.2014 bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny.
2.Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 17C/98/2016-16 z 24.3.2016, ktorý sa však nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného a preto bol uznesením Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 17C/98/2016-38 dňa 10.8.2016 zrušený.
3. Podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 9.1.2017 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a kolízie s iným pojednávaním na Okresnom súde Pezinok. Žalovanému bola žaloba doručená oznámením v zmysle § 116 odsek 2 CSP dňa 12.11.2016 a predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňom 29.11.2016 v zmysle § 111 odsek 3 CSP a § 106 odsek 1 písmeno a) CSP. 4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov a to - výzvou na náhradu škody, Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Protokolom o zistení neoprávneného odberu, fotodokumentáciou, pokusom o zmier, vyjadrením z 9.1.12017 s prílohami a to - Výstupom z evidencie odberateľov, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výsledkami odpočtu elektromera, Cenníkom služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná, a.s. a inými a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5.Na základe vykonanej kontroly odberného miesta č. elektromera XXXXXXXXXX o.dberateľa t.j. žalovaného bolo zistené, že odberné miesto je bez platnej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, o čom svedčí Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.3.2014 v ktorom sa uvádza -
„ Manipulovaná podniková plomba na kryte svorkovnice elektromera- elektromer svojvoľne zapojený. Spotrebe registrovaná. Po kontrole odberné miesto odpojené - pod krytom svorkovnice elektromera“.
6. Z výstupu z evidencie odberateľov mal sú preukázané, že pred zistením neoprávneného odberu mal žalovaný uzavretú s dodávateľom elektriny ( odlišný subjekt od žalobcu ) zmluvu o dodávke elektriny v období od 10.9.2010 do 4.3.2012, pričom bol posledným zmluvným odberateľom pred začatím neoprávneného odberu.
7.Stav elektromera pri zistení neoprávneného odberu elektrickej energie preukazuje okrem protokolu o zistené neoprávneného odberu aj fotodokumentácia a stav elektromera č. XXXXXXXXXX
8. Pokusom o zmier žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky do 14 dní odo obdržania pokusu o zmier s upozornením, že v opačnom prípade bude žalobca pohľadávku vymáhať súdnou cestou.
9. Výzvou na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny z 4.11.2015 žalobca vyzval žalovaného aby najneskôr do 4.11.2015 uhradil škodu spôsobenú neoprávneným odberom vo výške 607,90 eur, ktorá predstavovala 85% dlhu.
10. Podľa § 46 odsek 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3.zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4.prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
Podľa § 49 odsek 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Podľa § 49 odsek 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.
Podľa § 46 odsek 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny.
Podľa § 46 odsek 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vyžiadať pred obnovením distribúcie elektriny do odberného miesta, v ktorom bol opakovane
zistený neoprávnený odber elektriny, rekonštrukciu elektrickej prípojky vrátane umiestnenia určeného meradla na verejne prístupnom mieste v zmysle platných obchodných podmienok a technických podmienok pripojenia. Podľa § 1 odsek 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ( ďalej len „ citovanej vyhlášky“) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. Podľa § 1 odsek 2 citovanej vyhlášky cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 odsek 3 citovanej vyhlášky ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
Podľa § 1 odsek 4 citovanej vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
Podľa § 420 odsek1,3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 odsek 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od. 1.1.2015 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 232 odsek 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
11.V danom prípade mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu tým, že odoberal elektrickú energiu bez platnej zmluvy, o čom svedčí protokol o zistení neoprávneného odberu, výška škody bola vyčíslená zákonným spôsobom na sumu 715,18.- eur za obdobie od 19.9.2013 do 20.3.2014, ktorý výpočet vyplýva z predloženého listinného dôkazu o výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalovaný napriek výzve škodu spôsobenú žalobcovi neoprávneným odberom neuhradil a nepreukázal a ani netvrdil, teda si v konaní, ktoré má charakter sporového konania, nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia a preto súd žalobe vyhovel a rozhodol v zmysle citovaných ustanovení tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
12.Zároveň súd žalovaného v zmysle § 517 odsek 2 OZ s poukazom na § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného v čase vzniku omeškania zaviazal žalovaného aj na úhradu úroku z omeškania, nakoľko mal preukázané, že žalovaný sa dostal preukázateľne do omeškania s úhradou dlhu a to po lehote splatnosti uvedenej vo výzve zo dňa 4.11.2015.
13.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 255 odsek 1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).