Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_6P-22-2016.pdf
PDF · 93.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/22/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci starostlivosti o mal. dieťa F. Q., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov P. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. Z. XXX/X, XXX XX S. a A. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. V. XXX/X, XXX XX K., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec maloletého dieťaťa A. Q., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej F. Q., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 130,- Eur mesačne splatnou vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred a to dňom právoplatnosti rozsudku.
Súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa svojim písomným podaním zo dňa 01. 10. 2016 domáhala zvýšenia výživného voči otcovi maloletého dieťaťa z pôvodne určenej sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima pre maloleté nezaopatrené dieťa na sumu 15,- Eur mesačne.
2. Otec maloletého dieťaťa s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.
3. Súd výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, na základe vyjadrenia kolízneho opatrovníka, rodného listu maloletého dieťaťa, správy o šetrení rodinných pomerov, dokladov, paragónov a účteniek o nákupe, potvrdenia Súkromnej základnej umeleckej školy J. N. T., faktúr, rozhodnutí o predpise školného a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen 17P/2/2012-31 zo dňa 09. 02. 2012 bola zverená maloletá F., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti a opatery matke P. S., nar. XX. XX. XXXX s tým, že matka bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi maloletého dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu čiastkou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne s dátumom splatnosti vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky a to dňom právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 02. 2012 a vykonateľnosť dňa 16. 03. 2012.
5. Písomným podaním zo dňa 01. 10. 2016 matka maloletej požiadala o zvýšenie výživného na dcéru vzhľadom k tomu, že u tejto došlo k podstatnej zmene pomerov a to už len tým, že začala navštevovať základnú školu. V čase podania návrhu dieťa navštevovalo 2. ročník ZŠ, pričom podľa tvrdenia matky doterajšie výdavky spojené s návštevou školy financovala výhradne sama. Uviedla, že dieťa sa venuje viacerým krúžkom, navštevuje fitnes a to na úrovni celoslovenských súťaží. Tento krúžok navštevuje už 4. rok, pričom cena za polrok sa zvyšuje úmerne s vekom dieťaťa. Posledný polrok pred podaním návrhu bola výška školného 192,- Eur. Dcéra zároveň navštevuje aj krúžok klavíra, s čím sú spojené
mesačné náklady vo výške 20,- Eur. Ďalšie náklady ktoré matka uviedla predstavoval poplatok za stravu v školskej jedálni vo výške 21,- Eur.
6. Matka maloletej uviedla, že v súčasnosti je na materskej dovolenke s mal. H. E., nar. XX. XX. XXXX, pričom od XX. XX. XXXX poberá materský príspevok. Na otázku sudcu, aké mala matka náklady a výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú F. v roku 2011, resp. v roku 2012 - teda v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom uviedla, že dcéra v tomto období nenavštevovala žiaden krúžok. Náklady matky vo vzťahu k starostlivosti o maloletú F. predstavovali len náklady spojené s návštevou predškolského zariadenia, s nákupom stravy, ošatenia, prípadne liekov a iných bežných vecí. Do fitnes krúžku začala F. chodiť až v roku 2013, kde školné na polrok predstavovalo cca 80,- Eur. Na klavír začala dcéra chodiť až v roku 2016. Súdu predložila predpis školného R. Š. T. v školskom roku 2013/2014 za I. polrok 77,50 Eur, II. polrok 80,- Eur, školné za školský rok 2014/2015 za I. polrok 131,- Eur a II. polrok 133,- Eur. Matka ďalej uviedla, že do 21. 11. 2016, kedy bolo vo veci prvé pojednávanie, otec maloletej participoval na nákladoch spojených s odvozom a dovozom dcéry na fitnes, kde ju vozil motorovým vozidlom tri - štyrikrát do týždňa. Vzhľadom k tomu, že matka maloletej sa v súčasnosti stará o ďalšie maloleté dieťa v útlom veku, dohodla sa s trénerkou, že táto dcére F. upraví tréningový cyklus s tým, že po novom už nebude mať tréningy štyrikrát do týždňa, ale dva, maximálne trikrát do týždňa. Z tohto dôvodu predstavoval aj poplatok za polrok vo výške 160,- Eur. Matka potvrdila, že je pravou, že otec maloletej túto vozieval aj na súťaže. Pokiaľ sa jednalo o tréningy, neskôr sa matka s otcom dieťaťa dohodli tak, že dvakrát išiel s dcérou na tréning otec a dvakrát išla s dcérou na tréning ona. Bolo to však v období, keď sa starala len o maloletú F., teda do narodenia ďalšieho dieťaťa. V súčasnosti už matka maloletej nie je schopná zabezpečovať odvoz dcéry na tréningy a späť a to aj vzhľadom k tomu, že jej terajší priateľ a otec spoločného dieťaťa chodí do práce, kde na presun používa vlastné osobné motorové vozidlo. V roku 2016 sa maloletá F. zúčastnila letného tábora (fitnes tréningový kemp), kde poplatok predstavoval sumu 120,- Eur. Tento poplatok zaplatila matka dieťaťa. Otec maloletej ju bol na kemp odviesť a z kempu doviesť zase domov. V roku 2016 sa dcéra zúčastnila aj reprezentačného kempu ktorý bol v R. F.. Dcéra sa okrem štandardného tréningu zúčastňuje raz - dvakrát počas školského polroka aj tréningu v C., pričom každý z týchto tréningov stojí 20,- Eur. Ide o tréning, kde je tréner, ktorý učí deti gymnastické prvky, na ktoré trénerka, ktorá je vo T., nemá kvalifikáciu, resp. nemá osobu, ktorá by mohla deti takýmto akrobatickým prvkom priučiť. Na poslednom pojednávaní matka súdu predložila doklady svedčiace o nákupoch ošatenia obuvi pre dieťa. Išlo o nákup dňa 04. 01. 2017 v predajni SPORTISIMO SK s. r. o na sumu 14,40 Eur, ďalej na sumu 44,69, pričom sa jednalo o kúpu obuvi a bundy. Ďalší doklad na sumu 30,94 Eur zo dňa 22. 11. 2016 bol opäť doklad o kúpe obuvi. Na otázku sudcu matka uviedla, že dieťaťu kúpila pred zimou dva páry topánok, pričom jeden pár topánok predstavoval topánky vyššie do snehu. Ďalej súd predložil doklad od spoločnosti Pepco Slovakia s. r. o. na sumu 29,96 Eur svedčiaci o nákupe dievčenskej mikiny, dievčenských nohavíc a dva kusy dievčenského trička. Na doplnenie matka uviedla, že po odročení posledného pojednávania a opustení pojednávacej miestnosti jej otec maloletého dieťaťa oznámil a začal sa jej vyhrážať, že v prípade ak návrh na zvýšenie výživného nezoberie späť, odmieta sa ďalej podieľať na odvoze dcéry do tanečnej školy na tréningy a späť. Uvedenú vyhrážku otec dieťaťa aj dodržal a od posledného pojednávania odviezol dcéru do tanečnej školy len raz. Matka ďalej uviedla, že od posledného pojednávania jej otec neprispel ani žiadnou čiastkou z titulu výživného pre maloletú.
7. Otec maloletej uviedol že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 28. 10. 2016, pričom v zásade to čo matka uviedla, že chodí s dcérou na tréningy počas týždňa je pravda. Jedna cesta S. - T. a späť je cca 50,- km s čím má určité náklady spojené minimálne s nákupom PHM do motorového vozidla. Túto cestu absolvoval v priemere dva - trikrát týždenne. Potvrdil, že s dcérou bol na reprezentačnom sústredení vo N. R., takisto ju odviezol a doviezol aj na klubové sústredenie na E.. Uviedol, že dcére kupuje tiež oblečenie, takže rovnakým dielom sa podieľa na ošatení dieťaťa. Na otázku sudcu, však toto tvrdenie žiadnym spôsobom nevedel preukázať. Uviedol že doklady o nákupe si nenechával, nepredpokladal, žeby raz mohol v súdnom konaní na preukázanie svojich tvrdení ako dôkaz použiť. Uviedol aj to, že okrem ošatenia prispieva aj na stravu dcére a to v čase, keď idú spolu na súťaže. Uviedol aj to, že dcéru brával so sebou aj na dovolenky, výlety a rôzne kultúrne podujatia. Uviedol, že napríklad keď chodil s dcérou na súťaže na východ K. (S.), cestoval s ňou severnou časťou Slovenska cez Tatry, kde s ňou strávil víkend a v deň kedy mala súťaž, tak ju odviezol do miesta konania súťaže a po skončení súťaže sa zase s dcérou vrátil späť do Tatier. V roku 2015 zobral dcéru na týždeň cez leto do Talianska. Takisto uviedol, že dcéru brával na rôzne kultúrne či iné podujatia, ktorými je napríklad návšteva Zoologickej záhrady v Bojniciach, návštevy rôznych cirkusových vystúpení a pod. Na otázku sudcu otec maloletej
uviedol, že s podnikateľskými aktivitami ako SZČO skončil v máji roku 2015, kedy od tohto mesiaca a roku je vedený na Úrade práce vo Zvolene. Od uvedeného obdobia po súčasnosť nie je zamestnaný, a na ďalšiu otázku sudcu uviedol, že sám si aktívne nehľadal žiadnu prácu. Vždy čakal len na ponuku z úradu práce. Na ďalšiu otázku uviedol, že v roku 2016 nemal žiadne príjmy. Pokiaľ si hradil náklady spojené s osobným životom, či už to bolo nakupovanie stravy, prípadne hygienických potrieb a ďalších bežných potrieb ako ošatenia a obuvi, toto hradil z úspor, ktoré sa mu minuli v septembri roku 2016. Na otázku sudcu, z čoho hradil náklady spojené s vozením F. na tréningy cez týždeň, prípadne na súťaže uviedol, že tieto hradil z finančných prostriedkov, ktoré si požičiaval od svojej matky.
8. Kolízny opatrovník sa pridŕžal ním vypracovanej správy zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 15. 11. 2016, pričom uviedol že má za to, že návrh matky na zvýšenie výživného voči maloletej F. je dôvodný a je v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ išlo o výšku zvýšenia výživného, túto ponechal na úvahu súdu.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 vety prvej Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodou o výške výživného.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen 17P/2/2012 zo dňa 09. 02. 2012, dňom právoplatnosti 24. 02. 2012 bola uložená povinnosť otcovi maloletého dieťaťa prispievať na výživu svojej dcéry čiastkou zodpovedajúcej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Z prednesu rodičov v rámci dokazovania mal súd preukázané aj to, že otec maloletej tejto od počiatku prispieval mesačne sumou vyššou, ako mu bola súdom určená, a to čiastkou 50,- Eur čo potvrdila i matka dieťaťa. Ďalej súd zistil, že v čase pôvodného rozhodovania o výživnom maloletá F. navštevovala predškolské zariadenie, kde boli náklady spojené s návštevou tohto zariadenia mesačne do 12,- Eur. Ďalšie náklady spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa predstavovali náklady spojené s kúpou obuvi, detského ošatenia, stravy, prípadne liekov v čase choroby maloletého dieťaťa. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa a to jednak tým, že dieťa začalo v roku 2013 navštevovať záujmový detský krúžok fitnes a v roku 2016 krúžok hry na klavír. Pokiaľ išlo o fitnes, súd mal jednak z rozprávania matky, ako aj otca za to, že ide o záujem, ktorý je dieťaťu veľmi blízky, dieťa veľmi rado navštevuje tento pohybový krúžok a rada chodí aj na spoločné celoslovenské fitnes stretnutia, prípadne rado chodí na súťaže. K ďalšej podstatnej zmene pomerov došlo na strane matky, ktorá dňa 17. 06. 2016 porodila maloletú H., ku ktorej jej zo zákona vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. U otca od roku 2012 nedošlo k vyživovacej povinnosti voči ďalšiemu maloletému dieťaťu. Matka maloletej súdu predložila listinné dôkazy svedčiace o výške a poplatkov spojených s návštevou fitnes krúžku, ktoré rádovo predstavujú počas celého roku stovky Eur. Nemožno opomenúť aj existenciu nákladov spojených s prechodom na základný stupeň školského vzdelávania maloletej F., kedy vo všeobecnosti je známe, že dnes už aj návšteva základnej školskej dochádzky so sebou obnáša ročné, ale i mesačné náklady spojené jednak s kúpou základných školských pomôcok, ktoré žiakom nehradí a neposkytuje štát, poplatky za návštevu školskej jedálne, preukázateľne sa zvyšujú aj náklady na stravu u staršieho dieťaťa, náklady na ošatenie a kúpu obuvi. Súd zobral na vedomie vyjadrenie otca, čo v podstate potvrdila aj matka dieťaťa, že tento sa podieľal na úhradách nákladov spojených s návštevou týždenných tréningov maloletej F., kedy dcéru na začiatku až štyrikrát, neskôr dva - trikrát do týždňa vozil z S. do T. a späť. Uvedené sa však zmenilo po 21. 11. 2016, kedy sa matka maloletej rozhodla, že svoj návrh na zvýšenie výživného nezoberie späť a bude na návrhu trvať, čoho dôsledkom bolo následné odmietnutie otca maloletej voziť F. na tréningy. Túto situáciu si matka následne vyriešila tak, že učiteľka v ZŠ v S. by zobrala F. do T., takže dieťa by
cestovalo v sprievode dospelého, odviedla by ju na tanečnú školu a stará matka maloletého dieťaťa, ktorá pracuje vo T., by následne dieťa z tréningu zobrala opäť domov do S.. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa vykričal matke, že počas posledných zimných prázdnin dieťa nezobrala nikde a neurobila mu žiaden program. On bol s dcérou dvakrát lyžovať a zobral ju aj na 4 dni do Tatier na výlet.
15. Súd považoval návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný a právne opodstatnený vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti, keď preukázateľne došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa. Pokiaľ išlo o matkou požadovanú výšku výživného v sume 150, Eur, súd mal za to, že určená suma 130,- Eur je na teraz postačujúcou na pokrytie potrieb a záujmov maloletého dieťaťa. Otec maloletej je od mája 2015 nezamestnaný a je vedený na Úrade práce vo T.. Napriek tomu, že otec dieťaťa nemá v súčasnosti stály príjem, určil výživné v uvedenej výške z dôvodu, že žiadnym spôsobom nepreukázal, že by jeho zdravotný stav alebo sociálna situácia bola v takom nepriaznivom stave, že nie je v jeho možnostiach, schopnostiach a silách aktívne si hľadať a nájsť prácu. Je zarážajúce, že zdravý muž sa nechá živiť vlastnou matkou a sám aktívne neurobí za 1 1/2 roka nič preto, aby sa zamestnal a vlastnými silami si zabezpečil finančné prostriedky pre osobné potreby. K uvedenému záveru súd prišiel na základe toho, že na otázku sudcu uviedol, že aktívne si od mája 2015 žiadnu prácu nehľadal a čakal len na oznámenia z úradu práce. Takýto prístup otca dieťaťa súd považoval za nezodpovedný a ľahkovážny. Pokiaľ aj výlety v Tatrách, ktoré nepochybne neboli lacné, spolufinancovala, alebo výhradne financovala matka otca maloletého dieťaťa, bola to len zrejme „ľúbivá“ taktika otca, v snahe urobiť na dieťa dojem a na určitý krátky čas poskytnúť dieťaťu „luxus“, ktorý mu doma matka nemôže mať. Je smutné, že otec maloletú počas zimných prázdnin zoberie na 4 dni do Tatier (zrejme aj so svojou matkou), pričom tento výlet pravdepodobne financovala matka otca maloletého dieťaťa - no na druhej strane od novembra matke maloletej nepošle ani cent výživného. V prvom rade je potrebné, aby dieťa malo cyklicky/mesačne zabezpečené finančné prostriedky, ktoré mu budú slúžiť na nákup stravy, oblečenia, ošatenia, prípadne pokrývať ďalšie nevyhnutné mesačné náklady; a až potom možno dieťaťu poskytovať inú nadštandardnú „službu“, ktorým 4-dňový výlet v Tatrách nepochybne je. Súd bral do úvahy aj súčasný príjem matky maloletej, ktorý pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 149,10 Eur, materského príspevku vo výške 50,50 Eur, + cca 48,- Eur z titulu rodinných prídavkov na deti. Z uvedeného je zrejmé, že príjem matky nie je ani 200,- Eur, takže za aktívnej finančnej pomoci otca maloletého dieťaťa nie je schopná za určitých okolností pokryť dieťaťu ani základné mesačné potreby za stavu, ak by jej otec maloletej prispieval doterajšou sumou 50,- Eur.
16. Na základe zhora uvedeného má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca zabezpečiť si aktívnou prácou príjem v takom rozsahu, aby mohol platiť výživné v súdom určenej výške, a preto o návrhu matky rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
17. Vzhľadom k tomu že predmetné konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je zo zákona oslobodené platením súdneho poplatku, súd o trovách rozhodol tak, ako to vyplýva z druhej časti výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 362 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).