Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/89/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., O. XXX/ X, okres N. Y., o zaplatenie 4.251,95 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti žalovanej istiny vo výške 650,49 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 650,49 eur za obdobie od 16.5.2016 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Náhradu trov konania súd žalovanému n e p r i z n á v a.

IV. Súd vracia žalobcovi sumu 32,30 eur zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania zaplateného 23.9.2016 na účet Slovenskej pošty, a.s. a ukladá povinnosť prevádzkovateľovi systému, spoločnosti Slovenská pošta, a.s., IČO: 36631124, sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby uvedenú sumu vrátil žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia odpisu tohto rozsudku s vyznačenou doložkou právoplatnosti.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou súdu dňa 24.6.2016 sa spoločnosť I. B. a.s. (ďalej iba „I., a.s.“) domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 4.251,95 eur, úroku z omeškania z uvedenej sumy vo výške 8 % ročne za obdobie od 16.5.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, pričom v žalobe poukazovala na to, že dňa 7.2.2007 bola medzi ňou a žalovaným uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty I., a.s. (ďalej tiež iba „Zmluva“), na základe ktorej sa zaviazala žalovanému vydať kreditnú kartu a viedla k nej účet č. XXXXXXXX, pričom žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 18 %, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal schválený úverový rámec 2.250,- eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku 75,- eur. Poukazovala na to, že žalovaný si neplnil povinnosti zo Zmluvy, pričom pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil k 7.5.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 30.4.2016 obsahujúcim súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného, s konečným zostatkom na úhradu 4.251,95 eur.

2. V priebehu konania súd na základe návrhu podaného mu dňa 29.11.2016, uznesením č.k. 1C/89/2016

- 55 zo dňa 20.12.2016 pripustil na miesto pôvodného žalobcu vstup do konania spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, a.s.. Nový žalobca podaním doručeným súdu dňa 9.1.2017, okrem iného, vzal späť žalobu v časti žalovanej sumy 650,49 eur pozostávajúcej z poplatkov (na tieto mala pripadať z pôvodne žalovanej sumy výška 438,48 eur) a sankčného úroku (na tento mala pripadať výška 212,01 eur z

pôvodne žalovanej sumy) i v časti z tejto sumy požadovaných úrokov z omeškania. Zároveň v danom podaní rozpísal čerpanie úveru žalovaným, ako aj jednotlivé úhrady. Poukazoval na to, že išlo tu o revolvingový úver, poukazoval na „indikatívny výpočet“ RPMN v obchodných podmienkach, na znenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a že v danom prípade nebolo možné určiť RPMN na počiatku zmluvného vzťahu, pričom podľa neho bol žalovaný oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby prostredníctvom cenníka I. a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s..

3. Žalovaný sa prvýkrát vyjadril k podanej žalobe až na pojednávaní dňa 12.1.2017 postupom podľa § 181 ods. 1 CSP, kde uviedol, že musí súhlasiť, chyba je na jeho strane.

4. Na pojednávaní dňa 12.1.2017 súd vec prejednal postupom podľa § 180 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu - neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu 9.1.2017, pričom o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov nežiadali.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, dokazovaním podľa § 204 čítaním listín, resp. oznamovaním obsahu listín doložených v spise, a to: žaloby, rozpisu trov právneho zastúpenia, osvedčenia o registrácii pre DPH, žiadosti o aktiváciu karty T-Mobile, Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných I., a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej iba „OP“), návratiek pripojených k žalobe, výpisu z karty T- Mobile, výpisu spoločnosti I., a.s. z obchodného registra, výpisu pôvodného právneho zástupcu pôvodného žalobcu z obchodného registra, návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu, oznámenia o postúpení pohľadávky a podacieho hárku, odpovede Slovenskej pošty na sledovanie zásielky - oznámenia o postúpení pohľadávky, správy Sociálnej poisťovne pobočka N. Y. k osobe žalovaného, odpovede na lustráciu žalovaného v Sociálnej poisťovni, podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného súdu 9.1.2017 a k nemu pripojených OP, podania označeného ako vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku a pripojenej kópie doručenky, Cenníka I., a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding (ďalej iba „predložený Cenník“), a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 7.2.2007 uzavreli žalovaný (ako dlžník) a I., a.s. (ako veriteľ), Zmluvu, podľa ktorej bol žalovanému schválený úverový rámec 18.000,- Sk (teda 597,49 eur) a určená bola pevná mesačná splátka 600,- Sk (t.j. 19,91 eur). V Zmluve nie je dohodnutá úroková sadzba, deň splatnosti splátok, ani ich počet. Navyše nie je v Zmluve uvedená RPMN, v dôsledku čoho je úver zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nepreukázal súdu nijakým spôsobom dôvodnosť a skutočnú výšku pohľadávky voči žalovanému, nepredložením požadovaných dokladov neumožnil súdu preskúmať platnosť postúpenia pohľadávky a tým i danosť jeho vecnej aktívnej legitimácie v tejto veci. Nebolo súdu nijakým spôsobom preukázané, na aké jednotlivé nároky boli žalovaným uskutočnené splátky skutočne započítavané právnym predchodcom žalobcu a dôvodnosť takého započítavania.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

8. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

9. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a/ úverovom limite, ak je stanovený, b/ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c/ postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

10. Podľa § 2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 258/2001Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

12. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej iba „OBZ“) v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ďalej iba „OZ“ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 40 ods. 1, ods. 2 (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

19. Podľa § 457 (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

21. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že pred začatím pojednávania vzal žalobca podaním doručeným súdu 9.1.2017 žalobu späť v časti pôvodne žalovanej sumy vo výške 650,49 eur (pozostávajúcej z poplatkov vo výške 438,48 eur a sankčného úroku vo výške 212,01 eur) i v časti z tejto sumy požadovaných úrokov z omeškania, teda úrokov vo výške 8 % ročne z uvedenej sumy za obdobie od 16.5.2016 do zaplatenia. K uvedenému späťvzatiu žaloby, vzhľadom na čas jeho učinenia, nie je potrebný súhlas žalovaného. Súd konanie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v časti žalovanej istiny 650,49 eur a príslušných úrokov z omeškania z nej požadovaných podľa § 145 ods. 2 zastavil. Súčasne súd rozhodol o vrátení príslušnej časti zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, a to o vrátení sumy 32,30 eur z uvedeného poplatku žalobcovi (na časť istiny, v ktorej bolo konanie zastavené, pripadá zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania suma 39,- eur / pri zohľadnení postupu podľa § 7 ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb. vo vzťahu k sume, ohľadne ktorej bolo konanie zastavené/, po krátení ktorej o sumu 6,70 eur bolo rozhodnuté o vrátení sumy 32,30 eur

- viď § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.).

22. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 3.601,46 eur a úroku z omeškania z uvedenej sumy vo výške 8 % ročne od 16.5.2016 do zaplatenia, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je v danej časti nedôvodná a z nižšie uvedených dôvodov ju v celom rozsahu zamietol.

23. V prvom rade súd poukazuje na to, že v tomto prípade nebola nepochybne preukázaná danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu - spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. v tejto veci, teda že je skutočne oprávnený domáhať sa zaplatenia v tejto veci žalovaných nárokov. Napriek výslovnej výzve súdu z 20.12.2016, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.12.2016, žalobca poukazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 z 11.6.2003, odôvodňoval nepredloženie zmluvy o postúpení pohľadávok súdu. S týmto postupom žalobcu sa nemožno z pohľadu súdu v tejto veci stotožniť, osobitne s poukazom na ustanovenie § 295 a skutočnosť, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor, ktorá súd oprávňuje vykonať i v tomto smere dokazovanie, teda dokazovanie i čo do platnosti samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Osobitne ohľadne samotného žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. v tomto smere súd s poukazom na vlastnú rozhodovaciu činnosť a skutočnosti z nej mu známe, poukazuje na to, že v minulosti už boli prípady, kde daná spoločnosť nakladala s pohľadávkami voči spotrebiteľom napriek tomu, že samotná zmluva o postúpení pohľadávok ešte nenadobudla podľa jej vlastného obsahu účinnosť (a to i v smere ich ďalšieho postupovania - viď napr. právoplatné rozsudky vo veciach tunajšieho súdu sp. zn. 1C/10/2013, 1C/419/2012). V tomto smere nepostačuje preto prosté oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky predložené súdu dňa 29.11.2016, ani kópia časti pripojeného poštového podacieho hárku, nakoľko z nej nie je vôbec preukázané, či toto oznámenie podala na poštovú prepravu skutočne I., a.s.. Podstatnejšími však pre zamietnutie žaloby boli nižšie uvedené skutočnosti.

24. Dňa 7.2.2007 uzavretá Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou - viď znenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, ako aj viď obsah Zmluvy, z ktorého nijako nevyplýva, že by žalovaný (na rozdiel od I.., a.s.) pri jej uzatváraní a plnení konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by mu úver podľa Zmluvy bol poskytovaný na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 52 ods. 3 v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení planom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy). Uzavretá Zmluva je preukázateľne zmluvou spotrebiteľskou. Ide o zmluvu o úvere, ktorá v základných častiach sa spravuje všeobecnou úpravou zmlúv o úvere podľa § 497 OBZ, pričom od tohto základného ustanovenia sa zmluvné strany nemohli odchýliť v zmysle § 263 ods. 2 v znení planom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, teda nemohli sa odchýliť v tom smere, aby nebol náležite - t.j. zrozumiteľne a určito dojednaný okrem iného i záväzok žalovaného ako dlžníka zaplatiť úroky riadne určené čo do ich výšky. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, spravujú sa v ostatnom jednotlivé práva

a povinnosti zmluvných strán úpravou podľa príslušných občianskoprávnych predpisov, a to v danom prípade a osobitne zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

25. Zmluva nebola uzavretá platne, nakoľko nebola uzavretá určito a zrozumiteľne. V Zmluve je uvedený iba úverový rámec (18.000,- Sk - teda 597,49 eur a výška pevnej mesačnej splátky (600,- Sk - teda 19,91 eur). V Zmluve úplne absentuje údaj o dojednanej úrokovej sadzbe, ktorý nijako nevyplýva ani z predložených OP - v žalobe uvádzaná sadzba úroku 18 % pre tento zmluvný vzťah v texte samotnej Zmluvy nie je uvedená, v predložených OP sa uvádza iba príkladmo (teda „pri predpoklade, že“) pri „indikatívnom výpočte“ RPMN. Okrem toho neuvádza sa výslovne pre „kartu T-Mobile“ ani v konaní predloženom Cenníku - tam sa uvádza opäť iba v hypotetickej podobe na strane 10 v tabuľke „príklad pre kartu T-Mobile“. Navyše v konaní predložený Cenník je podľa jeho obsahu platný až od 1. mája 2009, kde ani žalobca, ani pred ním I., a.s., nijako v konaní nepreukázali, že by tento predložený Cenník bol žalovanému doručený, alebo, že by žalovaný bol s jeho obsahom riadne a ako oboznámený. Cenník v podobe, v akej mal platiť v čase samotného uzavretia Zmluvy, nebol súdu v celom konaní predložený a nebol súdu preukázaný jeho obsah.

26. Potrebu riadneho dojednania úrokov z úveru možno bezpochyby vyvodiť i zo znenia § 2 písm. b/, písm. c/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, pričom však v tomto prípade v Zmluve úroková sadzba dohodnutá preukázateľne nebola. Navyše podľa OP - čl. VI. bod 34. „dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou“ a tiež „štandardná, sankčná, zvýšená a vkladová úroková sadzba sú pohyblivé, ich výška je určená Bankou a sú zverejnené na výveskách v obchodných priestoroch banky“. Z uvedeného vyplýva, že o výške úroku z úveru - teda štandardnej úrokovej sadzbe - nebol žalovaný nijako preukázateľne informovaný z obsahu samotných zmluvných dokumentov - Zmluvy, OP ani cenníka. Sadzba úroku z úveru, ktorý mal žalovaný platiť spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, nebola zrozumiteľne a určito dohodnutá a teda v tejto časti je Zmluva potom neplatná a nemôže sa ani žalobca, a nemohol sa ani jeho právny predchodca, voči žalovanému domáhať riadne platenia akýchkoľvek úrokov z úveru. Žalovaný pritom, vychádzajúc z podania žalobcu doručeného súdu 9.1.2017, čerpal celkom sumu 6.060,95 eur (posledné čerpanie bolo pritom 7.9.2012, zúčtované 8.9.2012), kde už ku dňu 14.2.2013 vrátil celkovo 6.088,49 eur, následne ešte platbami od 22.5.2014 do 24.6.2015 ďalšiu sumu spolu 200,- eur, teda preukázateľne dávno pred podaním žaloby vrátil to, čo na základe uvedeného vôbec povinný vrátiť bol (viď k tomu § 457 .

27. Ďalej nepochybne v tomto prípade išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru formou kreditnej karty, ktorý úver spadal v čase uzavretia zmluvy pod úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. (viď k tomu nepochybné znenie § 1 ods. 3 uvedeného zákona, kde úver poskytovaný formou kreditnej karty nie je vylúčený z režimu uvedeného zákona). Tu sa zároveň absolútne nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že nebolo možné v danom prípade určiť výšku RPMN - v Zmluve (uzavretej akceptovaním žalovaným vypísanej žiadosti o aktiváciu karty T-Mobile podpisom vyplnenej žiadosti za I., a.s. spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.) bol dohodnutý úverový rámec, ako aj pevná mesačná splátka. Teda v danom prípade RPMN mohla byť určená bez akýchkoľvek pochybností minimálne na začiatku zmluvného vzťahu pri predpoklade plného čerpania úveru a jeho splácania dohodnutými pevnými mesačnými splátkami, na čom nič nemení, že by sa úverový rámec po obnovení následne v budúcnosti opätovne čerpal ďalšími výbermi či platbami kartou zo strany žalovaného. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že Zmluva mala byť uzavretá na „dobu neurčitú“ - bod 57. OP. V tomto smere nemôže obstáť ani právnym predchodcom žalobcu vopred jednostranne naformulované znenie OP (kde v tomto smere toto nemal žalovaný ako spotrebiteľ možnosť nijako ovplyvniť) v bode 39. - veta druhá „klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať RPMN spojenú s revolvingovým úverom“. Toto vylučuje samotné znenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., na ktoré zo svojho pohľadu poukazuje žalobca v podaní doručenom súdu 9.1.2017, nakoľko z obsahu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sa nevzťahuje toto ustanovenie na prípady prečerpania formou kreditnej karty. Už samotná povaha kreditnej karty predpokladá, že úver nemusí byť touto formou čerpaný naraz, ale postupne, nič však nebráni v dotknutej zmluve o kreditnej karte, v danom prípade teda nič nebránilo v samotnej Zmluve, určiť RPMN s ohľadom na výšku úverového rámca, predpoklad jeho jednorazového čerpania a neopakovania čerpania po čiastočnom splatení, a s ohľadom na výšku dohodnutých splátok. To by ale v Zmluve musel byť určený i ich počet, čo tiež nebol. Napriek tomu v danom prípade nebola v Zmluve uvedená RPMN pre konkrétny zmluvný vzťah a teda žalovanému podľa Zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Žalovaný pritom čerpal celkom ku dňu 8.9.2012 (podľa podania žalobcu doručeného súdu 9.1.2017) spolu 6.060,95 eur, pričom

k 14.2.2013 zaplatil celkom 6.088,49 eur a následne ešte ďalších spolu 200,- eur ku dňu 24.6.2015 (vychádzajúc z podania žalobcu doručeného súdu 9.1.2017). I z tohto pohľadu je teda žaloba nedôvodná a preto ju súd v príslušnej časti, ktorá nebola dotknutá späťvzatím, v celom rozsahu zamietol.

28. Teda ak to zosumarizujeme, nebol v Zmluve platne a určito dohodnutý úrok z úveru, nebola v Zmluve uvedená RPMN, hoci uvedená byť mohla a podľa zákona mala. V tomto smere absolútne neobstojí poukaz na indikatívny výpočet RPMN v predložených OP, nakoľko absolútne tam uvedené hodnoty a predpoklady jej výpočtu (osobitne vrátane doby splácania) nezohľadňujú úverový rámec a pevnú mesačnú splátku dohodnuté tuto v Zmluve.

29. V celom konaní nebol predložený Cenník, ktorý mal byť súčasťou Zmluvy v zmysle bodu 39. vety prvej predložených OP - v tomto konaní predložený Cenník je platný až od 1.5.2009 a nijako nepreukazuje či a v akom smere je totožný s Cenníkom, ktorý mal byť súčasťou Zmluvy v čase jej uzavretia. Nepravdivé, resp. ničím nepodložené sú tvrdenia žalobcu v podaní doručenom 9.1.2017, že žalovaný bol oboznámený s výškou úrokov z úveru - teda štandardnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom „Cenníka I., a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance holding, a.s.“ čo je úplné označenie predloženého Cenníka (ako je uvedené vyššie v predloženom Cenníku nie je riadne úroková sadzba práve vo vzťahu k Zmluve uvedená, je opäť len predpokladovo uvádzaná v príklade výpočtu RPMN) - vychádzajúc z OP však podľa bodu 39. OP cenník mal byť súčasťou Zmluvy a podľa čl. I. OP malo ísť o „Cenník I., a.s. ku kreditnej platobnej karte“ - taký však v celom konaní predložený súdu nebol, ako ani doklady o jeho vydaní žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu.

30. Pokiaľ sa v žalobe, či v podaní doručenom 9.1.2017 poukazuje na to, že každý mesiac bol žalovaný oboznámený výpismi z kreditnej karty o výške ročnej úrokovej sadzby a výške úverového rámca - tak žiadne takéto priebežné výpisy neboli predložené súdu, ani doklad o ich doručení žalovanému, ani len doklady o ich skutočnom podaní na poštovú prepravu s adresovaním žalovanému - i keď žalovaný potvrdil, že mu každý mesiac chodil výpis, nijako sa nevyjadril k jeho obsahu a žalobcom uvádzané tvrdenia v tomto smere neboli súdom, pre nepredloženie výpisov zasielaných po uzavretí Zmluvy žalovanému, nijako preskúmateľné. Výpis predložený v tomto konaní je súhrnný výpis za obdobie 1.1.2009 do 30.4.2016 a vyhotovený ku dňu 7.5.2016 a ako vyplýva z bodu II. žaloby, ide o vystavenie „nového výpisu“ ku dňu 7.5.2016 -teda týmto žalovaný nijako disponovať nemohol. Navyše uvedený výpis predložený súdu sa týka iba obdobia od 1.1.2009 do 30.4.2016 a absolútne neboli predložené výpisy za obdobie od uzavretia Zmluvy do 31.12.2008, resp. do 1.1.2009, a súdu nebolo nijako týmto umožnené preskúmať dôvodnosť žalovanej pohľadávky i s prihliadnutím na to, že v samotnej Zmluve neboli uvedené žiadne poplatky (viď k tomu § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy) a nepredložením daných výpisov teda nebolo súdu umožnené náležite preskúmať na aké nároky a v akom poradí právny predchodca žalobcu reálne započítaval splátky zo strany žalovaného. Toto v podstate nebolo možné ani z predloženého výpisu za obdobie 1.1.2009 do 30.4.2016 (kde sú uvádzané iba výšky debetných a kreditných transakcií bez konkrétneho uvedenia na aký dlh, akého druhu a výšky, tá-ktorá úhrada od žalovaného bola v skutočnosti započítaná), pričom výslovná výzva zo strany súdu na predloženie „úplného výpisu z úverového účtu už od uzavretia zmluvy, z ktorého bude zrejmý čas každého čerpania úveru a vykonané splátky a na aké nároky boli započítané“ (výzva z 21.11.2016 doručená právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý v tom čase v konaní vystupoval už ako právny zástupca pôvodného žalobcu, dňa 28.11.2016) ostala bez akéhokoľvek zdôvodnenia nevyslyšaná. Teda súd nemohol riadne posúdiť a preskúmať či skutočne došlo k čerpaniam v takom rozsahu a počte, ako sa uvádza v podaní doručenom súdu 9.1.2017, osobitne nebolo umožnené súdu preskúmať náležite na aké nároky boli v skutočnosti splátky žalovaného právnym predchodcom žalobcu započítavané a v akom poradí (osobitne či bol od 1.1.2008 dodržiavaný zo strany veriteľa postup podľa § 566 ods. 2 - vzhľadom na vo vzťahu k tomuto ustanoveniu zrejmú neplatnosť OP v bode 25. „Obdržané platby je banka oprávnená priradiť k záväzkom klienta v poradí poplatky, úroky a istina. Klient s takouto postupnosťou priraďovania súhlasí.“ - neplatnosť v tomto smere vyvstáva s poukazom na znenie § 54 ods. 1 v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy v spojení s § 39 OZ, nakoľko takéto znenie OP zrejme obchádza ustanovenia a spôsobuje oddiaľovanie splnenia primárneho záväzku spotrebiteľa zo Zmluvy). Pritom v predloženom výpise sú vyúčtovávané poplatky kadejakého druhu, pričom žiaden z týchto poplatkov nie je uvedený v samotnej Zmluve (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.) kde nemôže obstáť prostý poukaz na to, že OP sú súčasťou Zmluvy, a tiež poplatky nezodpovedajú označením ani poplatkom uvedeným v predložených OP (napr. také „náklady

vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti“ - účtované opakovane, ničím nepreukázané v konaní čo do dôvodu a výšky), kde osobitne treba poukázať na to, že v tomto smere nemal obsah OP žalovaný podľa ich textu možnosť nijako relevantne ovplyvniť a navyše tam uvedené „sankčné poplatky“ majú zrejmú povahu zmluvných pokút, ktoré však neboli platne písomne dohodnuté (§ 544 ods. 2 OZ, § 40 ods. 1, ods. 3 v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy).

31. Osobitne treba tiež poukázať na to, že v žalobe sa uvádza, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu (treba s ohľadom na všetky okolnosti a obsah žaloby rozumieť tu predložený výpis vystavený k 7.5.2016 za obdobie 1.1.2009 - 30.4.2016) mal žalovaný schválený úverový rámec 2.250,- eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku 75,- eur. Obdobne je to uvedené i v podaní doručenom súdu 9.1.2017, avšak v celom konaní nie je predložený doklad o písomnej forme zmeny Zmluvy v tomto smere (písomná vzhľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 40 ods. 2 OZ; v neposlednom rade viď i bod 9. OP) - teda nijako nebola preukázaná platná zmena pôvodných zmluvných podmienok v tomto smere. I keď žalovaný potvrdil, že k zmene dochádzalo, ale sám uviedol „prišla kartička, poštou, že keď sa súhlasilo tak sa to podpísalo a poslalo naspäť“ - pričom takéto tri kartičky boli predložené k žalobe, označené sú ako návratky, avšak prvú podpísal žalovaný 12.9.2007 (kde je uvedená nová minimálna mesačná splátka 800,- Sk - t.j. 26,56 eur a nový úverový rámec 24.000,- Sk - t.j. 796,65 eur), druhú podpísal 20.5.2008 (kde je uvedená nová minimálna mesačná splátka 1.100,- Sk - t.j. 36,51 eur a nový úverový rámec 33.000,- Sk - t.j. 1.095,40 eur), tretiu podpísal žalovaný dňa 1.3.2009 (kde je uvedená nová minimálna mesačná splátka 55,- eur a nový úverový rámec 1.650,- eur). Na týchto návratkach však absentuje podpis samotného veriteľa, resp. osoby ním na to oprávnenej, tieto návratky nemožno za žiadnych okolností považovať za platné zmeny písomne uzavretej Zmluvy (viď § 40 ods. 1, 2, 3 . Čo sa týka úverového rámca 2.250,- eur a splátok po 75,- eur, toto nebolo preukázané ani takýmto spôsobom.

32. Osobitne treba v tomto smere poukázať na to, že nepredložením súdom požadovaného dokladu za obdobie už od uzavretia zmluvy, z ktorého bude zrejmý čas každého čerpania úveru a vykonané splátky a na aké nároky boli započítané vzhľadom na vyššie uvedené neplatné navyšovanie úverového rámca bolo zmarené to, aby zo strany súdu bolo náležite preskúmané kedy najneskôr došlo k riadnemu splateniu úveru v zmysle pôvodných dojednaní v Zmluve a od ktorého momentu treba peňažné prostriedky poskytnuté žalovanému nad rámec v Zmluve dohodnutého úverového rámca považovať iba za plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko úverový rámec podľa Zmluvy nebol platne v písomnej forme vzhľadom na vyššie uvedené zmenený, teda za plnenie, ktoré by tak bol žalovaný povinný veriteľovi vrátiť len z titulu vydania bezdôvodného obohatenia - t.j. bez akýchkoľvek úrokov a bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s tým zo strany veriteľa uplatniteľných (a osobitne vo vzťahu ku ktorému sa nároky veriteľa premlčujú iba v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote) a teda nebolo umožnené súdu náležite posúdiť dôvodnosť žalovanej sumy, na ktorej zaplatení žalobca trval i po čiastočnom späťvzatí žaloby, ani v tomto smere.

33. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností zistených vykonaným dokazovaním, keďže nebolo v prvom rade nijako preukázané, že by medzi zmluvnými stranami došlo k platnej dohode o úroku z úveru, navyše preukázateľne je žalovanému spoločnosťou I., a.s. poskytnutý spotrebiteľský úver pre neuvedenie RPMN v Zmluve bezúročný a bez poplatkov - teda žalovaný bol povinný vrátiť iba to, čo mu bolo skutočne poskytnuté, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že súdu neboli predložené podrobné doklady za celú dobu trvania úverového vzťahu o čerpaní úveru, splátkach úveru a osobitne o spôsobe a rozsahu ich započítavania na aké konkrétne nároky (v dôsledku čoho nebolo zo strany súdu možné objektívne posúdiť dôvodnosť a výšku žalovanej sumy), pri zohľadnení skutočnosti, že žalovaný podľa tvrdení samotného žalobcu v podaní doručenom súdu 9.1.2017 čerpal celkom sumu 6.060,95 eur (posledné čiastočné čerpanie pritom bolo ešte 8.9.2012) a ku dňu 14.2.2013 (teda ku dňu predchádzajúcemu viac než tri roky podaniu samotnej žaloby) uhradil podľa údajov žalobcu v uvedenom podaní žalovaný spolu 6.088,49 eur, teda viac než ako v skutočnosti mu bolo právnym predchodcom žalobcu poskytnuté a ako bol na základe vyššie uvedených skutočností vôbec povinný vrátiť (pričom následne uhradil ešte ďalších spolu 200,- eur), súd žalobu v časti, ktorá nebola dotknutá späťvzatím, v celom rozsahu zamietol, pretože nebolo na základe uvedených zistení preukázané, že by bola dôvodná tak čo do výšky údajne dlžnej istiny úveru 2.154,17 eur, ako ani čo do výšky „štandardného úroku“ 1.447,29 eur. Súčasne súd zamietol žalobu i v časti zo sumy 3.601,46 eur požadovaných úrokov z omeškania, nakoľko v dôsledku vyššie uvedeného nebolo ani preukázané, že by so zaplatením sumy 3.601,46 eur bol žalovaný ku dňu

16.5.2016, teda ku dňu od ktorého boli úroky z omeškania žiadané, v omeškaní s plnením akéhokoľvek dlhu podľa Zmluvy.

34. S poukazom na vyššie uvedené dôvody zamietnutia žaloby sa už súd z dôvodu hospodárnosti nezaoberal možnými neprijateľnými zmluvnými podmienkami v predloženej Zmluve (napr. spôsob „dojednania“ poistenia bez súčasného preukázania súdu v tomto konaní, že všeobecné poistné podmienky v časti V. Zmluvy uvádzané boli skutočne žalovanému predložené a že bolo skutočne v jeho prospech poistenie i uzavreté), či príslušných OP (napr. už vyššie uvedeného bodu 25. do času úpravy v § 566 ods. 2 účinnej od 1.1.2008, resp. napr. ustanovenie vety tretej bodu 29. OP - v zrejmom rozpore s úpravou § 122 ods. 3 OZ, či ustanovenie vety štvrtej bodu 29. OP kumulujúce sankcie za prípadné omeškanie i o „sankčné poplatky za oneskorenú platbu“ čo úprava absolútne nepozná, a pod.), resp. zrejmou nekalou praktikou právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému ako spotrebiteľovi spočívajúcou v tom, že oproti ostatnému textu Zmluvy sú OP, resp. i napr. časť V., časť VI. Zmluvy (táto obsahujúca napr. vyhlásenia o oboznámení sa s OP, cenníkom a pod.) vyhotovené nie že v drobnom, ale miniatúrnom a doslova nečitateľnom písme, a ich možným dopadom na výšku pohľadávky voči žalovanému; ako ani premlčaním pohľadávky (podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) s poukazom na zrejmé zosplatnenie dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej najneskôr 31.3.2013 (deň splatnosti tej-ktorej splátky nebol totiž v Zmluve nijako uvedený, pričom neboli predložené priebežné výpisy z účtu, v ktorých mal byť uvedený v zmysle čl. I. OP) a v súvislosti s tým zrejmé márne uplynutie trojročnej premlčacej doby (§ 101 ešte pred podaním žaloby (najneskôr teda uplynutím dňa 31.3.2016 - viď § 103 veta druhá „ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky“), ku ktorému došlo až 24.6.2016.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. V tomto konaní žalobca jednak procesne zavinil zastavenie konania v časti žalovanej istiny 650,49 eur a z nej požadovaných úrokov z omeškania - žalobu v tejto časti vzal späť bez toho, aby súčasne preukázal, že k tomu došlo pre správanie žalovaného v zmysle podanej žaloby, teda, že by dané nároky žalobcu uhradil žalovaný v priebehu konania. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. V celom konaní bol teda plne úspešný žalovaný, tomu však podľa obsahu spisu v priebehu konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, ani nárok na žiadne trovy konania neuplatňoval, preto súd postupom podľa § 257 rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . 1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.