Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-40-2011.pdf
PDF · 139.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/40/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobcu: JUDr. M. R., správkyne konkurznej podstaty úpadcu PROKOPY, spol. s.r.o., Poprad, so sídlom: Slovenskej jednoty 8, Košice, IČO: 31665853, proti žalovanému: Ing. M. S., D.. XX.XX.XXXX, H. N.: H. Č.. XX, Z. U., P. Z., zastúpenému Bc.Dr. Vasilom Hunderom, Školská 3, 071 01 Michalovce o zaplatenie 1 155 010,20 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Uviedla, že žalovaný ako majiteľ a splnomocnený zástupca spoločnosti Výroba betónu spol. s.r.o., po obdržaní sumy 22 000 000,- Sk, ktoré dňa 7.10.1993 poukázal žalobca zo svojho účtu na účet spoločnosti Výroba betónu spol. s.r.o. na základe Zmluvy o dielo č.15/1993 uzavretej medzi objednávateľom - žalobcom a zhotoviteľom - spoločnosťou Výroba betónu spol. s.r.o., použil vyššie uvedené zmluvne mu zverené finančné prostriedky v rozpore s účelom ich zverenia a to buď pre vlastnú potrebu alebo pre potrebu svojej spoločnosti. Uvedeným konaní spôsobil žalovaný žalobcovi škodu vo výške 18 765 116,30 Sk, ktoré však celkove aj s povinnosťou žalobcu platiť úroky peňažnému ústavu z titulu zmluvy o úvere činí spolu 34 795 837,19 Sk. Škoda bola uplatnená v trestnom konaní ako nárok na náhradu škody poškodeným Ing. M. Ž., správcom konkurznej podstaty úpadcu bola vo výške 56 833 439,40 Sk. Neskôr sa s totožným nárokom na náhradu škody pripojila k trestnému konaniu aj JUDr. M. R., súčasná správkyňa konkurznej podstaty úpadcu.
2. Žalovaný si svojim konaním prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, čím spáchal trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods.5 Trestného zákona platného a účinného do 31.12.2005. V zmysle rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 28.7.2008 pod sp. zn. 1T/143/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2008 bol žalovaný právoplatne odsúdený podľa § 248 ods.5 Trestného zákona platného a účinného do 31.12.2005 za použitia § 35 ods.1 Trestného zákona platného v tom čase na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne. Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku súd poškodeného úpadcu s nárokom na náhradu škodu odkázal na občiansko-súdne konanie.
3. Žalovanému, teda vznikol spôsobením škody úmyselným trestným činom záväzok uhradiť spôsobenú škodu poškodenému, úpadcovi. Poškodený Ing. M. Ž. a JUDr. M. R. sa ako správcovia konkurznej podstaty úpadcu pripojili k trestnému konaniu so svojim nárokom na náhradu škody v sume 56 833
439,40 Sk a to z dôvodu, že veriteľ úpadcu Slovenská sporiteľňa a.s., si v konkurznom konaní 1K/402/96 uplatnila konkurznom prihláškou pohľadávku vo výške 56 833 439,40 Sk, z ktorej istina predstavuje 30 000 000,- Sk čo je výška poskytnutého úveru a úroky predstavujú 25 628 650,50 Sk a náklady konania a iné príslušenstvo sumu 1 204 788,90 Sk.
4. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo dňa 28.07.2008 pod sp. zn. 1T/143/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2008 ustálil výšku škody pre účely trestného konania v sume 18 765 116,30 Sk. Podľa názoru žalobcu žalovaný spreneverou finančných prostriedkov spôsobil okrem tejto priamej škody aj ďalšiu škodu a to vzhľadom na tú skutočnosť, že z dôvodu jeho konania nemohlo dôjsť k naplneniu účelu úverovej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorým bola výstavba obchodného centra v Poprade. Z dôvodu nerealizácie výstavby obchodného centra v Poprade úpadca nemal dostatočné prostriedky na splácanie úveru. K spreneverenej sume sa viaže aj povinnosť úpadcu platiť úroky z poskytnutého úveru, ktoré boli podrobne vyčíslené vzhľadom na výšku spreneverenej sumy odporcom na 16 030 720,89 Sk. Žalobca si uplatnil v rámci tohto konania teda škodu 18 765 116,30 Sk, ako aj škodu vo výške 16 030 720,89 Sk, teda spolu 34 795 837,19 Sk, čiže na súčasnú menu 1 155 010,20 EUR.
5. V súlade s ustálenou súdnou praxou, z ktorej vyplýva, že ku škode spôsobenej trestným činom patrí tiež vlastné príslušenstvo nároku na náhradu škody ako napríklad úroky z omeškania si žalobca uplatnil žalobou aj tento nárok. Oprel sa o ustanovenie § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením a § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka s poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.. V tejto súvislosti uviedol, že výška diskontnej sadzby bola dňa 7.12.2007 4,25 %. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením dlhu, ktorý mu vznikol z titulu škody spôsobenej úmyselným trestným činom deň po tom ako sa dozvedel o uplatnení si náhrady škody poškodeným v trestnom konaní, teda pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania, preštudovaním trestného spisu obhajcom a to dňa 6.12.2007. Preto odo dňa nasledujúceho, teda od 7.12.2007 si žalobca uplatnil úroky z omeškania.
6. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s tým, že je vo výkone trestu a má limitované možnosti tak nemôže súdu predložiť v požadovanom počte rovnopisy tak, aby ostatný účastník konania mohol dostať ďalší rovnopis. Uviedol, že od roku 1996 bol nútený z osobných dôvodov odísť zo Slovenska a bol preč takmer 12 rokov. Z uvedeného nemal možnosť zúčastniť sa a brániť na konkurzoch, či iných rozhodnutiach vo veciach a preto ani nemá dostatočnú vedomosť k podanej žalobe. Žiadal doručiť ďalší spisový materiál k prípadu a prílohy návrhu. Na pojednávaní žalobca žiadal o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktorú žalovaný doručil až na pojednávaní. V tomto vyjadrení žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Žalobca mal zato, že jeho nárok premlčaný nie je. Bol uplatňovaný už v rámci konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp. zn. 1T/143/2008 dôkazom čoho je aj výrok tohto rozsudku, v ktorom okrem iného bol poškodený, teda žalobca odkázaný so svojimi nárokmi na náhradu škody na konanie občiansko-súdne. Navrhoval pripojiť predmetný spis, ktorý si súd aj pripojil. Žalovaný trval na svojim vyjadrení, ktoré v deň pojednávania súdu predlžil. Uviedol, že v každom prípade si myslí, že on ako fyzická osoba nie je zodpovedný za škodu spôsobenú žalobcovi. Tiež navrhoval pripojiť trestný spis. Podľa jeho názoru si škodu v rámci trestného konania JUDr. Ž. správca konkurznej podstaty uplatnil.
7. V písomnom vznesení námietky premlčania žalovaný okrem iného uviedol, že ako splnomocnený zástupca spoločnosti Výroba betónu s.r.o., neobdržal sumu 22 000 000,- Sk, ktoré dňa 7.10.1993 poukázal žalobca - objednávateľ so svojho účtu na účet spoločnosti Výroba betónu s.r.o. na základe zmluvy o dielo č. 15/1993, ale ju obdržala spoločnosť Výroba betónu s.r.o. a nepoužil vyššie uvedené finančné prostriedky v rozpore s účelom ich zverenia, nakoľko súčasťou zmluvy bola aj ústna dohoda s objednávateľom o ich obojstrannom využití. Poukázal na výpoveď objednávateľa v trestnom spise. Odmietol použitie finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu, ktoré boli použité len pre potrebu spoločnosti Výroba betónu s.r.o., a spoločnosti Prokopy s.r.o. Uvedeným konaním spôsobila spoločnosť Výroba betónu s.r.o., určitú vyčíslenú škodu, za ktorú nesie aj zodpovednosť a to aj preto, že neboli ním podpísané prevodné príkazy na použitie jej zverených finančných prostriedkov. Z tohto vyplýva, že škodu spôsobila firma Výroba betónu s.r.o., a nie on ako žalovaný L.. M. S.. Trest, ktorý prijal v konaní 1T/143/2008 prijal z dôvodu, že bol preňho výhodný bez dôkazového pojednávania vzhľadom k iným obvineniam. Ďalej konštatoval, že medzi jeho konaním, ktoré je označené ako protiprávne a spôsobením škody žalobcovi neexistuje príčinná súvislosť ako
ďalšia nevyhnutná podmienka vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Možná príčinná súvislosť, ako aj zavinenie žalovaného nevyplýva z listinných dôkazov pripojených k trestnému spisu vedenom pod sp. zn. 1T/143/2008 na Okresnom súde v Starej Ľubovni. Zodpovednosť za škodu by mala byť posudzovaná podľa § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalovanému nemohol vzniknúť záväzok, ale tento záväzok vznikol firme Výroba betónu s.r.o., ako právnickej osobe, ktorá nesie zodpovednosť za spôsobenú škodu a tým pokladá názor žalobcu za neopodstatnený voči jeho osobe ako žalovanému. Vzniesol zároveň námietku premlčania nároku žalovaného.
8. Žalobca sa vyjadril k vznesenej námietke premlčania v písomnej forme a na tomto vyjadrení trval aj na súdnom pojednávaní. Uviedol, že má zato, že jeho nároky uplatňované v konaní nie sú premlčané. Uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 1 155 010,20 EUR s príslušenstvom spôsobenej úmyselným trestným činom sprenevery podľa § 248 ods.1,5 Trestného zákona platného a účinného do 31.12.2005, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni zo dňa 28.7.2008 pod sp. zn. 1T/143/2008. So svojim nárokom bol žalobca odkázaný na konanie občiansko- súdne. Poukázal na ustanovenie § 135 ods.1 3 veta O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania. Súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Z tohto vyplýva, že súd v občianskom súdnom konaní je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Keďže žalovaný bol právoplatne odsúdený pre tento trestný čin v trestnom konaní bolo preukázané, aj spôsobenie škody žalovaným žalobcovi, bola teda preukázaná skutočnosť, že za škodu zodpovedá žalovaný a tiež príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody žalobcovi. V občianskom súdnom konaní je potrebné vyriešiť len otázku výšky škody. Škodu spôsobená žalovaným spáchaním trestného činu žalobcovi je potrebné posudzovať podľa § 420 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a premlčanie nároku uplatneného v konaní je potrebné posudzovať podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Z rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni je zrejmé, že skutok žalovaný spáchal v čase od 11.10.1993 do 17.11.1993, teda od tohto momentu plynie objektívna 10 ročná premlčania doba podľa § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka. Táto prestala plynúť v súlade s § 112 Občianskeho zákonníka keď žalobca prostredníctvom svojho konateľa L.. M. A. dňa 10.9.1996 uplatnil nárok na náhradu škody vo svojom výsluchu ako svedka. Subjektívna 2 ročná premlčacia lehota v súlade s § 206 Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa keď sa žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa toto dozvedel až pri výsluchu svedka L.. M. A. dňa 10.9.1996, kedy aj nárok na náhradu škody prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu uplatnil, nakoľko ako je zjavné z jeho výpovede žalovaný ho v rokoch 1994, 1995, ako aj v roku 1996 presviedčal o svojej schopnosti dokončiť dielo a teda že žiadna škoda nevznikne. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalobca namietol vznesenie námietky premlčania jeho nároku na náhradu škody v prebiehajúcom konaní žalovaným a mal zato, že k premlčaniu nároku pohľadávky uplatnenej v tomto konaní nedošlo.
9. V priebehu konania žalobca špecifikoval časť žalovanej istiny písomným podaním doručeným súdu 19.6.2012 a uviedol v tomto podaní, že úpadca prostredníctvom správcov konkurznej podstaty v trestnom konaní uplatnil ako poškodená strana nárok na náhradu škody v sume 56 833 490,40 Sk z dôvodu, že veriteľ úpadcu Slovenská sporiteľňa a.s., si v konkurznom konaní 1K/402/1996 uplatnila konkurznou prihláškou pohľadávku vo výške 56 833 439,40 Sk, z ktorej istina totožná s výškou poskytnutého úveru predstavuje sumu 30 000 000,- Sk, úroky predstavujú sumu 25 628 650,50 Sk a náklady konania a iné príslušenstvo sumu 1 204 788,90 Sk. V trestnom konaní bolo preukázané, že konaním žalovaného došlo ku škode spôsobenej úpadcovi vo výške 18 765 116,30 Sk. Správca pre vyčíslenie škody uplatnenej voči žalovanému vychádzal najmä zo skutočností preukázaných v trestnom konaní vedenom proti žalovanému. Veriteľ úpadcu Slovenská sporiteľňa a.s., ako už je vyššie uvedené si uplatnila konkurznou prihláškou istinu vo výške 30 000 000,- Sk a v trestnom konaní bola preukázaná výška škody 18 765 116,30 Sk, čo predstavuje 62, 55% celkovej sumy úverov. Správca pri určení celkovej výšky škody vychádzal zo sumy preukázanej v trestom konaní, teda sumy 18 765 116,30 Sk, ako aj z toho, že z celkovej sumy prihlásených úrokov veriteľom úpadcu Slovenská sporiteľňa a.s., vo výške 25 628 650,50 Sk pripadá na sumu 18 765 116,30 Sk suma 16 030 720,89 Sk čo predstavuje 62,55 % z celkovej sumy prihlásených úrokov veriteľom úpadcu. Celkový uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 1 155 010,20 EUR sa teda skladá zo škody preukázanej v trestnom konaní vo výške 18 765 116,30 Sk, teda 622 877,75 EUR a zo škody vo výške 532 122,45 EUR, teda 16 030 720,89 Sk. Žalovaný súdu dňa 20.9.2012 doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že jeho odsúdením
bolo preukázané spôsobenie škody žalovaným žalobcovi, ale nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody žalobcovi. Poukázal na ustanovenia § 266 ods.1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 268 Občianskeho zákonníka a § 376 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že podľa zmluvy o dielo ods. 5 fakturácia a platenie firma Prokopy s.r.o., bola povinná po 4 mesiacov od zahájenia výstavby poskytnúť ďalších 25% finančných prostriedkov t.j. vo februári 1994, ktoré však neboli zabezpečené. Naviac vznikli z titulu nedostatočnej projektovej dokumentácie prestoje a ďalšie finančné náklady na zakladanie stavby vo výške 4,8 milióna Sk, ktorá firma Prokopy s.r.o., nemohla uhradiť, nakoľko ich nemala už v mesiaci marec 1994. To znamená, že v zmysle § 376 Občianskeho zákonníka došlo k nedostatku súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná a tým pádom nemá nárok na náhradu škody. Z trestného spisu a dôkazového materiálu vyplýva, že už pred uzavretím zmluvy o dielo bola poskytnutá garancia firmou Výroba betónu s.r.o., firme Prokopy s.r.o. vo výške cca 10 000 000,- Sk pre Poľnobanku a.s., Poprad, pretože inak by firma Prokopy s.r.o., na uvedené dielo žiadne finančné prostriedky nedostala. Potrebné prostriedky pre objekt boli naprojektované vo výške takmer 60 000 000,- Sk, ktoré firma Prokopy s.r.o., nedokázala zabezpečiť. Z rokovaní medzi objednávateľom a dodávateľom vyplývalo, že obe strany spoločne zabezpečia zvyšok finančných prostriedkov a z dôvodov prestojov budú terajšie prostriedky používané aj pre firmu Výroba betónu s.r.o. S poukazom na § 266 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka a teda, že úmysel bol strane, kt. je prejav vôle určený, známy, ako aj všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a v zmysle § 268 OZ osoba, ktorej bol právny úkon určený vedela o neplatnosti právneho úkonu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Cdo130/2010 a teda na vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Mal zato, že v danom prípade príčinná súvislosť absentuje. Ďalej sa vyjadril k časti škody vo výške 532 122,45 EUR, ktorá predstavuje 62,55 % úrokov prihlásených veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s., a kt. sa v tomto konaní domáha navrhovateľ. V tejto súvislosti uviedol, že táto škoda nebola spôsobená porušením právnej normy žalovaným, ale povinnosťou vrátiť úroky peňažnému ústavu žalobcom. Nejedná sa o priamy vzťah následky a príčiny, čiže nie je daná príčinná súvislosť medzi žalovaným a tretím subjektom, teda Slovenskou sporiteľňou a.s. Ďalej konštatoval, že konsolidačná banka a.s., kt. zástupcom v spore je navrhovateľ M.. M. R., správca konkurznej podstaty úpadcu Prokopy s.r.o bola uspokojená v konkurznej veci úpadcu L.. M. S. - X. pod sp. zn. 1K/58/1995 rozvrhom 2.12.2003. Je teda zrejmé, že Konsolidačná banka a.s., mala vedomosť o konkurznom konaní voči žalovanému ako fyzickej osobe. Pokiaľ ide o otázku premlčania uviedol, že objektívna 10 ročná premlčacia doba podľa § 106 ods.2 OZ prestala plynúť až 11.4.2007, kedy M.. R.Á. pri výsluchu svedka požiadala o náhradu škody v trestnom konaní, teda cca 14 rokov. 10 ročná lehota uplynula už záverom roka 2003. Firma Prokopy s.r.o., si pri výsluchu svedka dňa 10.9.1996 neuplatnila nárok na náhradu škody iba sa pripojila k uzneseniu o obvinení škodou na požiadavku vyšetrovateľa bez čoho by nebolo možné pokračovať v trestnom konaní. Subjektívna 2 ročná premlčacia doba začala plynúť nie 10.9.1996, ako uvádza navrhovateľ, ale už v marci 1994 keď firme PROKOPY s.r.o., bolo zrejmé, že nie je finančné krytie stavby dokonca už z poskytnutých prostriedkov si nechala dobropisovať 2 000 000,- Sk. Žiadal žalobu zamietnuť.
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol rozsudkom tak, že žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový lOCo/96/2013 lOCo/97/2013 14Co/ l 13/2014 -4- súd založil svoje rozhodnutie len na aplikácii ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. a stotožnil sa so žalobcom, že škoda, ktorá bola uplatnená v trestnom konaní, je v priamej príčinnej súvislosti so spáchaným trestným činom, za ktorý bol žalovaný odsúdený. V trestnom konaní ale bolo vykonané dokazovanie iba pre účely zistenia jeho zavinenia vo vzťahu k spáchanému trestnému činu a nie k zisťovaniu skutočností o spôsobenej škode a jej výške. Preto aj súd v trestnom konaní odkázal poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Väčšina listín v trestnom spise je vo fotokópii a je sporný spôsob ich vyhotovenia. V spise sa jednotlivé listiny viacnásobne žurnalizujú, čo spis zahlcuje a robí ho neprehľadným. Ak nebudú doložené originály týchto listín, nie je možné ani jednoznačne stanoviť výšku škody. Žalovaný poukázal aj na to, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ak neprihliadal na to, že finančné prostriedky on nepoužil pre vlastnú potrebu, ale boli použité len pre potrebu spoločnosti Výroba betónu s.r.o. i spoločnosti PROKOPY s.r.o.. Za škodu teda je zodpovedná označená spoločnosť. Nesúhlasí ani s tým, aby mal platiť úroky z omeškania i hradiť trovy konania. Účelnosť týchto trov nie je v rozsudku zdôvodnená. Pre uplatnený a priznaný nárok na úrokoch z omeškania uvádzal, že je zrejmé, že sa jeho obhajca dňa 6. 12. 2007 dozvedel o uplatnenom nároku na náhradu škodu poškodenými v trestnom konaní. On však o tomto fakte nemal vedomosť a tým sa súd ani vôbec nezaoberal. Navrhol preto , aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalobca vo
vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že námietky žalovaného sú nedôvodné. Zo skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zák. platného a účinného do 31.12.2005 vyplýva, že jedným z kvalifikačných momentov je spôsobenie škody na cudzom majetku, a to konaním tam uvedeným. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a následkom vzniku škody je nepochybná. Bola preukázaná v trestnom konaní, o čom svedčí právoplatný rozsudok. Ak by neexistovala príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a spôsobenou škodou, nebol by žalovaný ani odsúdený za označený trestný čin a jeho konanie by teda nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu sprenevery. Pre vec je dôležitým aj to, že žalovaný uzavrel s prokurátorom Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni dohodu o vine a treste pod sp. zn. Pv 5/00. Súd túto dohodu schválil. Z toho je zrejmé, že žalovaný sa dobrovoľne priznal k protiprávnemu konaniu, ktorým spôsobil na cudzom majetku škodu vo výške 18.765.116,30 Sk, tak ako to bolo ustálené v skutkovej vete, rozumel čo tvorí podstatu skutku i právnej kvalifikácii. Bez takej vedomosti by nebol uzatváral dohodu. Nedôvodné sú aj námietky žalovaného, ak odkazuje, že škoda nebola spôsobená ním, ale spoločnosťou Výroba betónu spol. s.r.o.. Z výpisu z obchodného registra z tejto spoločnosti je zrejmé, že žalovaný bol konateľnom tejto spoločnosti. Konatelia spoločnosti sú povinní nahradiť škodu podľa ust. § 135a Obeh. zák. Žalobca svoje nároky v tomto konaní opiera o právoplatné rozhodnutie štátu, v ktorom bol žalovaný uznaný vinným a bol mu aj uložený trest odňatia slobody a žalobca ako poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Aj pre rozhodnutie o náhrade škody v občianskoprávnom konaní je súd viazaný rozsudkom vydaným v trestnom konaní. Navrhuje preto rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
11. Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okrem iného uviedol, že ak prvostupňový súd prijal záver o zodpovednosti žalovaného bez toho, aby sa zaoberal tým, či v predmetných úkonoch nakladania s prijatou sumou od úpadcu išlo u žalovaného o exces z činnosti právnickej osoby a nedal pritom odpoveď na túto obranu žalovaného, je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľným. Nepresvedčivé sa zdajú byť aj závery o priamej príčinnej súvislosti konania žalovaného s tvrdenou „ujmou" vzniknutou úpadcovi v súvislosti s prihláškou časti úrokov z úveru poskytnutého úpadcovi vo výške 30.000.000,- Sk. Žalobca sa snaží dôvodnosť tejto časti úrokov odôvodniť matematickou kalkuláciou odvádzanou od pomeru výšky škody konštatovanej v trestnom rozsudku ku celkovej výške istiny dlžného úveru. Žalobca a potom ani súd však nedali spoľahlivú odpoveď na to, či prihlásené úroky znamenajú zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou predstavujúcou majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu, alebo či ide o ujmu spočívajúcu v poskytnutí finančných prostriedkov, ktoré by sa v dôsledku nesprávneho konania, či protiprávneho konania žalovaného ukázali ako zbytočne vynaložené. Absentuje tak zdôvodnenie kvalifikácie žalobcom uplatnenej tejto časti nároku z pohľadu toho, či ide o skutočnú škodu tak, ako to má na mysli ust. § 442 ods. 1 Obč. zák., prípadne či ide o majetkový prospech.; ktorý bol konaním žalovaného zmarený.
12. Krajský súd tiež vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva síce záver o tom, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nie je premlčaný, ale dôvody rozhodnutia nekonštatujú skutočnosti, ako sa súd prvého stupňa vyporiadal s plynutím subjektívnej premlčacej doby danej ust. § 106 ods. 2 Obč. zák. Pri právach na náhradu škody ustanovuje Obč. zák. premlčaciu dobu v § 106, a to kratšiu - subjektívnu (ods. I) a dlhšiu - objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Z ust. § 106 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Občiansky zákonník v tomto ustanovení viaže premlčanie práva plynutím subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a) o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti), ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok z 28. 5. 2010 sp. zn. ICdo/82/2009) zdôraznila, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získanie informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si urobí dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti.
Zdôrazňuje sa teda v tomto rozhodnutí preukázaná skutočná vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá. V predmetnej veci žalobca ako právnická osoba, teraz už úpadca, získal informáciu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa žalovaného, ako podľa neho za škodu zodpovedajúceho subjektu, tak ako to uviedol vo svojich podaniach, i tak, ako to vyplynulo z obsahu trestného spisu a štatutárny zástupca úpadcu uplatnil nárok na náhradu škody už v adhéznom konaní. K úkonom realizovaným L.. A. sa neskôr pridali a j správcovia konkurznej podstaty úpadcu. To, že žalobca v spomenutom trestnom konaní uplatnil svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému potvrdzuje, že mal informáciu o tomto zodpovedajúcom subjekte. Práve v spojitosti s trestným konaním žalobca totožné opísal skutkovo zdôvodnenie uplatňovaného nároku aj v tomto občianskoprávnom konaní. Podľa § 112 prvá veta Obč. zák., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. V zmysle tohto ustanovenia teda neplynula subjektívna premlčacia lehota, resp. spočívala od uplatnenia nároku na náhradu škody žalobcom v trestnom konaní až do skončenia trestného konania rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 117143/2008 - 2008 z 28.7.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.7.2008. Po právoplatnosti lOCo/96/2013 lOCo/97/2013 HCo/l 13/2014 - 10- rozsudku v trestnom konaní však opäť pokračovala (začala znovu plynúť) premlčacia doba. Pri posudzovaní subjektívnej premlčacej doby z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, akým spôsobom sa súd vyporiadal (pri závere, že nárok nie je premlčaný) s tým, že predmetný žalobný návrh bol súdu doručený prvého stupňa až 8. 2. 2011.
13. Krajský súd teda zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a ako je vyššie uvedené, vyslovil vo svojom zrušujúcom uznesení právny názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný.
14. Po vrátení veci a doručení uznesenia krajského súdu, právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení trval na všetkých ústnych a písomných podaniach, opätovne aj na námietke premlčania. Žalobkyňa na pojednávaní k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu poukázala nato, že predpoklady uplatnenia náhrady škody sú dané, pretože protiprávny úkon bol preukázaný žalovanému. Škoda vznikla keďže prostriedky, ktoré boli poukázané na účet spoločnosti Výroba betónu , s.r.o ,. ako konateľ tejto spoločnosti nepoužil na účel za ktoré mu boli poukázané, ale postupne ich vybral z tohto účtu a použil na iné účely. Medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody je priama príčinná súvislosť a protiprávnym úkonom je aj poručenie zmluvnej povinnosti tak ako to aj judikovali rozhodnutia NS SR. Krajský súd poukázal okrem iného na to, že nie je zrejmé či žalovaný použil prostriedky pre seba alebo na aký účel vlastne použil prostriedky poskytnuté firmou PROKOPY, s. r. o.. Poukázala na trestný spis, ktorý si mala možnosť preštudovať a ktorý je pripojený k tomuto spisu a z dôkazov, ktoré boli zadovážené ešte v priebehu vyšetrovania vyplynulo napr. aj to, že v priebehu mesiacov október až november 1993 žalovaný vybral v hotovosti z poskytnutej zálohy 22 000000 Sk, 9 000 000 Sk a ešte v decembri 1993 uhradil zálohu na kúpu nehnuteľnosti na D. X. Č.. XXX/XX, S. A. X a poukázal zálohu na nákup tejto nehnuteľnosti 9 000 000 Sk, ktoré vložil na účet spoločnosti s ktorou mal uzavretú zmluvu o kúpe nehnuteľnosti. Takéto konania považovala za exces z formy konania konateľa spoločnosti a uviedla, že prostriedky, ktoré mal použiť na výstavbu obchodného centra zo sumy 22 000 000 Sk použil pre svoju potrebu minimálne vo výške 18 765 116,30 Sk. K otázke premlčania trvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a tiež poukázala na dôkazy, ktoré boli vykonané ešte v trestnom konaní, a ktoré podľa jej názoru sú použiteľné aj v tomto konaní.
15. Právny zástupca žalovaného uviedol na ďalšom pojednávaní, že to čo sa vyjadril právny zástupca žalobkyne , nie je pravda, pretože robil aj dotaz v A., o tom či p. L.. S. kúpil, alebo nemal kúpený byt v A., jednoznačne mu povedali, že nikdy nemali takého občana ako je p. S., a tak isto z trestného spisu nevyplýva, žeby to boli dôkazy také, ktoré by dávali za pravdu tomu, čo hovorila M.. R.. Nepredložila žiadny dôkaz o svojich tvrdeniach, ktoré by potvrdzovali pravdivosť jej slov.
16. Žalovaný mal za to, že stranou žalobcu nebol predložený jediný relevantný dôkaz o tom, že by sa on obohatil. Nikdy žiadne finančné prostriedky od firmy PROKOPY, s. r.o. nepoužil pre svoj prospech. Tvrdenia žalobcu v súvislosti s trestným spisom, s firmou PROKOPY, s. r . o. nemajú absolútne nič spoločné. Trestný spis vydal rozsudok v dvoch veciach, ktoré boli spojené do spoločného pojednávania. Na základe týchto použitých materiálov stranou žalobcu považoval za nemysliteľné, aby sa zodpovedal za veci alebo finančné prostriedky v spore, kedy žalobca správca konkurznej podstaty PROKOPY proti fyzickej osobe M.. S. používal podklady, ktoré nie sú podstatou tohto sporu. Nikdy nevlastnil v A. a
ani nikdy nekupoval žiadnu nehnuteľnosť. Jedna záležitosť je zámer, ktorý mala jeho spoločnosť pred celou transakciou v A. a druhá stránka veci je, čo potvrdzuje aj trestný spis, kde v A. v procese s firmou Milanpraga bol poškodený. V tomto trestnom spise boli dve nezávislé veci, počas jeho neprítomnosti na Slovensku, senát v Starej Ľubovni spojil tieto dve veci, v jednej vystupoval ako fyzická osoba a v druhej ako zástupca firmy. Tým chcel ozrejmiť dôvody, prečo celý proces v trestnej záležitosti riešil dohodou. Záležitosť firmy PROKOPY, s. r. o., a firmy Výroby betónu, s. r. o. bola trestným senátom z týchto dôvodov o hmotnú zodpovednosť vylúčená a ponechaná na pojednávanie v občianskoprávnych veciach. Na záver uviedol, že nikdy sa neobohatil zo žiadnych finančných prostriedkov, ktoré boli použité. Ako fyzická osoba skončil v konkurze, ktorý asi v r. 2005, alebo v tom období bol právoplatne ukončený, kde ani správcovia konkurznej podstaty firmy PROKOPY, s. r. o. si neuplatnili žiadne nároky.
17. Poverený zástupca žalobkyne uviedol, že predmetom konanie nie je, to či ku škode došlo alebo nedošlo, to je jasné z trestného spisu. Predmetom tohto konania je určenie výšky škody. Ak by nebolo došlo ku škode, nebol by žalovaný uznaný vinným v trestných činoch podvodu a sprenevery. Všetky argumenty ohľadom výšky škody a spôsobenia výšky škody žalovaným považoval za preukázané. Všetko ostatné, čo tvrdí žalovaný považoval za irelevantné pre tento spor. Podľa jeho názoru išlo o obchodnoprávny vzťah, keďže žalovaný bol konateľom spoločnosti, a tam je subjektívna lehote 4-ročná, právoplatné rozhodnutia trestného súdu je z 28.7.2008, žaloba bola podaná na náhradu škody, po dvoch rokoch, siedmich mesiacoch a jedenástich dňoch, teda podľa jeho názoru v lehote.
18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojeným spisom Okresného súdu Stará Ľubovňa 1T/143/2008, uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.5.2005 pod sp. zn. 1K/402/1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2005, konkurznou prihláškou Slovenskej sporiteľne a.s., v konaní 1K/402/1996 zo dňa 15.12.1997, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sa v spise nachádzajú, teda pomerne rozsiahle dokazovanie, avšak po zrušení a vrátení veci krajským súdom, ktorého právnym názorom je prvostupňový súd viazaný, sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným a jeho právnym zástupcom. S poukazom na túto námietku a v intenciách rozhodnutia krajského súdu, v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, prvostupňový súd pri svojom ďalšom rozhodovaní dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť už len z dôvodu premlčania, preto sa bližším odôvodnením ďalších, dokazovaním zistených skutočností, v odôvodnení tohto rozsudku nezaoberal.
19. Súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni pod sp. zn. 1T/143/2008 zo dňa 28.7.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2008 bol obvinený v tomto konaní žalovaný L.. M. S. okrem iného uznaný vinným zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 ods.1, ods.5 Trestného zákona platného a účinného do 31.12.2005, teda si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.
20. Ako je zrejme už aj z citovaného rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 28.7.2008 pod sp. zn. 1T/143/2008 skutok žalovaný spáchal v čase od 11.10.1993 do 17.11.1993, teda od tohto momentu plynie objektívna 10 ročná premlčacia doba v zmysle ust. § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka. Táto objektívna 10 ročná premlčacia doba prestala plynúť v zmysle § 112 ods.2 Občianskeho zákonníka keď navrhovateľ prostredníctvom svojho konateľa L.. M. A. dňa 10.9.1996 uplatnil nárok na náhradu škody vo svojom výsluchu svedka v rámci trestného konania. Subjektívna 2 ročná premlčacia doba v súlade s § 106 Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa keď sa žalobca prostredníctvom štatutárneho orgánu dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa o tom dozvedel pri výsluchu svedka L.. M. A. dňa 10.9.1996, kedy aj nárok na náhradu škody prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu uplatnil, nakoľko ako je zjavné z jeho výpovede žalovaný v rokoch 1994,1995 ako aj v roku 1996 presviedčal o svojej schopnosti dokončiť dielo a teda že žiadna škoda nevznikne. K nároku na náhradu škody sa postupne v rámci trestného konania pripájali aj jednotliví správcovia konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti PROKOPY spol. s.r.o., Nám. sv. Egídia č. 64, Poprad. L.. M. Ž. pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu sa pripojil s nárokom a náhradu škody v trestnom konaní so sumou 56 833439,40 Sk, neskôr to bola aj správkyňa konkurznej podstaty, súčasná žalobkyňa M.. M. R..
21. Pri právach na náhradu škody, ako to uvádza vo svojom uznesení aj krajský súd, ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v § 106, a to kratšiu - subjektívnu a dlhšiu - objektívnu . Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ustanovenie § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka viaže premlčanie práva plynutím subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a) o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti), ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok z 28. 5. 2010 sp. zn. ICdo/82/2009) zdôraznila, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získanie informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si urobí dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. Zdôrazňuje sa teda v tomto rozhodnutí preukázaná skutočná vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá. V predmetnej veci žalobca ako právnická osoba, teraz už úpadca, získal informáciu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa žalovaného, ako podľa neho za škodu zodpovedajúceho subjektu, tak ako to uviedol vo svojich podaniach, i tak, ako to vyplynulo z obsahu trestného spisu a štatutárny zástupca úpadcu uplatnil nárok na náhradu škody už v adhéznom konaní. K úkonom realizovaným L.. A. sa neskôr pridali a j správcovia konkurznej podstaty úpadcu, teda tak, ako to súd už aj vyššie uvádza. To, že žalobca v spomenutom trestnom konaní uplatnil svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému potvrdzuje, že mal informáciu o tomto zodpovedajúcom subjekte. Práve v spojitosti s trestným konaním žalobca totožne opísal skutkovo zdôvodnenie uplatňovaného nároku aj v tomto občianskoprávnom konaní.
22. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
23. V zmysle tohto ustanovenia teda neplynula subjektívna premlčacia lehota, resp. spočívala od uplatnenia nároku na náhradu škody žalobcom v trestnom konaní až do skončenia trestného konania rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1T143/2008 z 28.7.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.7.2008. Po právoplatnosti však opäť pokračovala (začala znovu plynúť) premlčacia doba. Je teda nesporné, že subjektívna premlčacia doba uplynula márne, a teda nárok žalobcu premlčaný je, keďže žaloba bola súdu doručená až 8. 2. 2011, teda po viac ako 2,5 roku od právoplatnosti trestného rozsudku, kedy premlčacia doba opätovne začala plynúť.
24. Tu možno poukázať aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8.11.2011 pod sp.zn. 1 Sžr38/2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.
25. Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
26. Podľa § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
27. Podľa § 106 ods.3 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.
28. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
29. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
30. Podľa § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
31. Podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
32. Po zrušení veci krajským súdom a jej vrátení, napriek oboznámeniu sa s uznesením krajského súdu, tam vysloveným právnym názorom a riadnym poučením okresným súdom, žalobca nedoložil súdu žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( teraz má súd na mysli hlavne tie, ktoré by súviseli so vznesenou námietkou premlčania a túto by vyvracali ). Tvrdenie, že sa má premlčanie posudzovať podľa obchodného zákonníka, a tam je premlčacia doba 4 - ročná, je irelevantné a neobstojí. Už krajský súd jasne poukázal na príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka, podľa ktorých sa otázka premlčania v danej veci má posudzovať.
33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods1, ods.2 C. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).